SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA
VII. volebné obdobie
9 Vládny návrh
Zákon
Slovenskej národnej rady z.................1981
o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky
na roky 1981-1985 (zákon o siedmom päťročnom pláne)
Vychádzajúc z generálnej línie výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti, z Hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Československej socialistickej republiky na roky 1981 - 1985 schválených XVI. zjazdom Komunistickej strany Československa, z Rezolúcie zjazdu Komunistickej strany Slovenska, z výsledkov rozvoja dosiahnutých v minulom období, z vyvíjajúcich sa vnútorných a vonkajších podmienok rozvoja národného hospodárstva a v súlade so zákonom č. /1981 Zb. o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1981-1985
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
Prvá časť Základné ciele a úlohy siedmeho päťročného plánu
§1
Tento zákon určuje základné ciele a úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 - 1985 (ďalej len "siedmy päťročný plán") a rozhodujúce podmienky na jeho realizáciu ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Slovenskej socialistickej republiky, ústredných orgánov, národných výborov a ostatných orgánov Slovenskej socialistickej republiky a pre hospodársku činnosť socialistických organizácií.
§ 2
Základným cieľom siedmeho päťročného plánu, vychádzajúcim z hospodárskej a sociálnej politiky Komunistickej strany Československa je, i pri podstatne obťažnejších vonkajších a vnútorných podmienkach, udržať a skvalitňovať dosiahnutú vysokú životnú úroveň obyvateľstva i jeho sociálne istoty, a to v súlade s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva.
§ 3
Na dosiahnutie tohto cieľa a na posilnenie socialistického štátu sa určujú tieto základne úlohy
a) vytvárať podmienky na postupný rast tempa spoločenskej výroby a na dynamickú rovnováhu v rokoch siedmej päťročnice presadením výraznej intenzifikácie ekonomiky, efektívnosti a kvality všetkej prace, vhodnými štrukturálnymi zmenami a maximálnym využitím výsledkov vedecko-technického rozvoja
b) vytvárať podmienky pre rast národného dôchodku o 2, 4-3, 4 % ročne a jeho prírastok kryt prevažne rastom spoločenskej produktivity prace,
c) pri tvorbe a použití spoločenského produktu a národného dôchodku počítal s výraznejším predstihom rastu vývozu pred dovozom, s úsporným vynakladaním prostriedkov na výrobnú spotrebu, najmä pri dovážaných surovinách, materiáloch a výrobkoch, s primeraným (vo vzťahu k tvorbe zdrojov) uspokojovaním spoločenskej a osobnej spotreby obyvateľstva a s hospodárnym používaním prostriedkov na investície a zásoby,
d) zabezpečiť ďalšie prehlbovanie účasti na medzinárodnej deľbe prace Československej socialistickej republiky, predovšetkým so štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a osobitne so Zväzom sovietskych socialistických republík
e) účinnejšie využívať socialistickú ekonomickú integráciu, špecializáciu, kooperáciu a vedecko-technickú spoluprácu tak, aby prispeli k rastu technickej úrovne výroby, produktivity práce, zvýšeniu seriovosti a efektívnosti a na zníženie energetickej a materiálovej náročnosti,
f) zvýšiť exportnú výkonnosť ekonomiky, znížiť jej dovoznú náročnosť a presadiť pružnejšie prispôsobovanie výroby a zahraničného obchodu požiadavkám svetových trhov,
g) pokračovať v riešení kľúčových problémov jednotnej československej ekonomiky a v zaujme toho zabezpečil rýchlejší rozvoj ekonomiky v Slovenskej socialistickej republike a zvýšiť jej podiel na tvorbe celoštátnych zdrojov optimálne využívať prírodné a ekonomické podmienky rozvoja, najmä výrobno-technickú základňu a prírastok práceschopného obyvateľstva,
h) zabezpečovať ďalšiu účinnu koncentráciu a špecializáciu výroby a nadväzujúcej infraštruktúry najmä do vybraných hospodarsko-sídelnych centier. Osobitnú pozornosť venovať rozvoju hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, a to postupným riešením jeho rozhodujúcich problémov v štruktúre priemyslu, v technickej infraštruktúre, v občianskej vybavenosti a v mestskej
hromadnej doprave. Problémy rozvoja Východoslovenského kraja, najmä pracovných síl, riešiť efektívnejším zapájaním jeho zdrojov do výrobného procesu. Riešiť špecifické problémy niektorých menších územných celkov, s cieľom utvárať racionálnu koncentráciu ekonomických aktivít a dosahovať stabilizáciu osídlenia,
i) sústavne zvyšovať účinnosť riadenia a plánovania národného hospodárstva a na všetkých stupňoch cieľavedome reagovať na meniace sa vecné podmienky a predpoklady, k tomu dôsledne využívať a ďalej rozvíjať opatrenia na zdokonaľovanie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.
§ 4
Na uskutočnenie úloh v raste efektívnosti národného hospodárstva a kvality všetkej práce a v presadzovaní hospodárnosti vo všetkých odvetviach národného hospodárstva sa určuje najmä
a) zabezpečiť trvalý rast produktivity práce v priemysle, v stavebníctve a v poľnohospodárstve, uplatňovať progresívne výkonové normy a sústavne zvyšovať výkonnosť v nevýrobnej sfére, podstatne lepšie využívať existujúce zdroje pracovných síl a zlepšiť súčasnú štruktúru zamestnanosti,
b) dosiahnuť rozhodný obrat v intenzite využívania základných a obratových prostriedkov, najmä zásob,
c) presadiť vyššie využívame základných prostriedkov, úspornosť a racionalizáciu celého investičného procesu, zníženie rozostavanosti a počtu súčasne vykonávaných stavieb, obmedzenie rozsahu začínania stavieb a skrátenie lehôt výstavby, uplatňovať investične nenáročne, rýchlo návratné, modernizačné a racionalizačné akcie, predovšetkým v spracovateľskom priemysle;
d) účinnejšie prispôsobovať výrobno-technickú základňu a štruktúru výroby požiadavkám progresívnych zmien a potrebám v použití produkcie,
e) podstatne zvýšiť kvalitu a technickú úroveň výrobkov, najmä ich úžitkové a estetické vlastnosti a spoľahlivosť, zavádzať náročné normy kvality výrobkov a uskutočniť opatrenia na efektívne uplatňovanie nových technológií vo výrobe a službách,
f) racionálne využívať prírodné zdroje, najmä poľnohospodársky a lesný pôdny fond, v súlade s danými možnosťami a potrebami,
g) mobilizoval a využívať rezervy vo všetkých oblastiach výroby, služieb a spotreby
§ 5
Na dosiahnutie vyšších úspor, zhodnocovania a hospodárnejšieho využívania všetkých druhov palív a energie, surovín a materiálov a na zníženie materiálovej náročnosti spoločenskej výroby sa určuje najmä
a) dosiahnuť v rokoch 1981 - 1985 v národnom hospodárstve minimálne 2 % priemerných ročných uspor a zhodnocovania palív a energie a 4, 5-5 % ročných úspor a zhodnocovania kovov vo výrobe a zvýšiť využitie kovového odpadu
a ostatných druhotných surovín oproti súčasnému stavu; pritom postupovať v súlade so štátnymi cieľovými programami racionalizácie spotreby palív a energie a racionalizácie spotreby kovov a v záujme toho využívať aj zavádzanie nových vysoko hospodárnych technológií výroby;
b) sústavne zavádzať a spevňovať normy spotreby palív, energií, surovín a materiálov a uplatňovať ich v plánovaní, bilancovaní, pri kontrole plnenia plánu a v riadení na všetkých stupňoch v priamej zodpovednosti odvetvových ústredných orgánov.
§ 6
Na podstatné zvýšenie technicko-ekonomickej úrovne výroby a na rýchle uplatňovanie výsledkov cieľavedomého zamerania vedy a techniky sa určuje:
a) sústrediť výskumné a vývojové kapacity na riešenie najdôležitejších úloh ekonomiky s cieľom urýchliť práce a podstatne zvýšiť efekty z realizácie ich výsledkov v spoločenskej praxi; pritom dosiahnuť podstatne vyšší podiel nových výrobkov s vysokými technicko-ekonomickými parametrami a prispieť tak k zvýšeniu rentabilného vývozu na svetové trhy a k lepšiemu uspokojovaniu požiadaviek vnútorného trhu;
b) bezodkladne realizovať výsledky práce vedecko-technického rozvoja vo výrobe a v ostatnej spoločenskej praxi, a to prednostnou orientáciou na riešenie a zavádzanie nových výrobkov a technológií s minimálnymi nárokmi na palivo-energetické, surovinové, materiálové, investičné a devízové zdroje.
§ 7
V reprodukcii základných prostriedkov sa určuje:
a) účinne využívať základné prostriedky, uskutočňovať ich riadnu údržbu a opravy a pri novovybudovaných kapacitách zabezpečiť dosiahnutie plného projektovaného výkonu;
b) novú investičnú výstavbu realizovať s maximálnou úspornosťou vkladaných prostriedkov a riešiť ňou len najnaliehavejšie potreby rozvoja národného hospodárstva; nezvyšovať v jednotlivých rokoch siedmej päťročnice rozsah investícií nad súčasne dosahovaný objem;
c) orientovať investičnú výstavbu predovšetkým na akcie zabezpečujúce zvýšenie efektívneho vývozu a obmedzovanie ekonomicky neodôvodneného dovozu, na program racionalizácie spotreby palív a energie a na nevyhnutný rozvoj ich zdrojov, na modernizáciu, na akcie pre vyššie využitie kapacít, úspor surovín, najmä kovov, úspor pracovných síl, na realizáciu výsledkov vedecko-technického rozvoja a na zvýšenie sebestačnosti v spotrebe potravín; zamerať sa na včasné uvádzanie kapacít do prevádzky a na skracovanie lehôt výstavby;
d) nezačínať investorský a projektovo nepripravené stavby, zvyšovať hospodárnosť urbanistického, architektonického a technického riešenia projektov; viac využívať typové podklady a opakované projekty.
§ 8
V rozvoji priemyselnej a stavebnej výroby sa určuje:
a) venovať prvoradú pozornosť v rozvoji priemyselnej výroby štruktúre výroby a jej užitiu; presadiť podstatné zvýšenie hospodárnosti, kvality a technickej úrovne výrobkov, znížiť energetickú a materiálovú náročnosť produkcie a lepšie zhodnocovať dovážané i domáce suroviny a druhotné surovinové zdroje; v priebehu siedmej päťročnice zvýšiť objem priemyselnej výroby v Slovenskej socialistickej republike o 18-23 %;
b) zabezpečiť vo všetkých priemyselných odvetviach ďalšie zvýšenie produktivity práce, najmä zdokonaľovaním organizácie výroby, práce a riadenia, lepším využívaním a ďalším zvyšovaním technického vybavenia práce, prehlbovaním medzinárodnej deľby práce, rozvojom socialistického súťaženia, rušením zastaralých a nevyhovujúcich výrob a ďalšími intenzifikačnými faktormi;
c) koncentráciou pracovných síl do moderných kapacít dosiahnuť ich lepšie využitie vyššou smennosťou;
d) vytvárať predpoklady pre ťažbu uhlia a lignitu v roku 1985 v rozsahu zhruba 5, 9 mil. ton; rozhodujúci podiel prírastku elektrickej energie zabezpečiť výrobou v jadrových elektrárňach;
e) vo výrobe kovov podstatne zlepšiť kvalitu a sortimentnú skladbu zvyšovaním podielu efektívnych druhov hutníckych výrobkov;
f) v štruktúre priemyselnej výroby posilňovať úlohu strojárstva a jeho výrobu zvýšiť o 40-50 %, pri rýchlejšom rozvoji elektrotechnického priemyslu, najmä elektroniky a kompletačných odborov ovplyvňujúcich rast technickej úrovne a kvality produkcie a odborov zabezpečujúcich realizáciu štátnych cieľových programov; lepšie uspokojovať potreby v náhradných dielcoch;
g) sústrediť rozvoj chemickej výroby na odbory kvalifikovanej chémie; účinnými opatreniami zabezpečovať v potrebnom rozsahu zníženie spotreby ropných produktov;
h) zvýšiť výrobu v drevospracujúcom priemysle o 25-30 %, najmä racionálnejším využitím drevnej suroviny;
i) zvýšiť výrobu ľahkého priemyslu o 13-15 % a jeho rozvoj zamerať na zvyšovanie kvality a technickej úrovne výrobkov, intenzívnejšiu inováciu sortimentu a na zásobovanie vnútorného trhu novinkami a luxusnými výrobkami;
j) podriadiť rozvoj stavebnej výroby a jej štruktúru potrebám investičnej výstavby, opráv a údržby a zabezpečiť dokončovanie stavieb a finálne dodávky; stavebné kapacity koncentrovať na rozhodujúce stavby a do oblastí sústredenej investičnej výstavby; skvalitňovať a zefektívňovať technológiu stavania, znižovať jeho energetickú náročnosť a orientovať sa na využitie miestnych zdrojov stavebných materiálov.
§ 9 V rozvoji odvetví zabezpečujúcich výživu ľudu sa určuje:
a) v rozvoji poľnohospodárskej výroby
1. zvýšiť poľnohospodársku výrobu v období siedmej päťročnice oproti šiestej päťročnici o 8-12 %; pokračovať v intenzifikácii jednotlivých výrobných úsekov pri prednostnom zvyšovaní rastlinnej výroby;
2. napomáhať postupné dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe zrnín v záujme ďalšieho zvýšenia celkovej sebestačnosti Československej socialistickej republiky vo výrobe potravín; k tomu vytvárať podmienky úsilím o harmonický rozvoj všetkých odvetví, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní výroby potravín;
3. v rastlinnej výrobe plne využívať poľnohospodársky pôdny fond, zintenzívniť jeho ochranu a sústavne zvyšovať jeho úrodnosť; zabezpečiť prísny režim hospodárenia s obilným fondom;
4. rozvíjať živočíšnu výrobu v súlade s reálnymi možnosťami produkcie krmív a jej prírastok realizovať prevažne rozvojom chovu hovädzieho dobytka pri zvyšovaní úžitkovosti hospodárskych zvierat.
b) vo výrobe potravín
1. dosiahnuť vo všetkých odboroch vysoký stupeň zhodnotenia surovín a vedľajších produktov; využívať rastlinné a živočíšne odpady;
2. skvalitniť výrobky, urýchliť zavádzanie nových výrobkov a inovácií; zvýšiť trvanlivosť a nutričnú hodnotu potravín;
3. rozvíjať integračné vzťahy medzi poľnohospodárskou prvovýrobou, spracovateľským priemyslom a obchodom.
c) v rozvoji a v štruktúre strojárskej a chemickej výroby a v ostatných dodávateľských odvetviach zabezpečovať plánované potreby poľnohospodárstva.
§ 10 V rozvoji lesného a vodného hospodárstva sa určuje:
a) zabezpečiť predpoklady a podmienky pre ďalší rast produkčných schopností a ostatných funkcií lesov a ochranu lesného fondu;
b) vykonávať ťažbu dreva v súlade s produkčnými schopnosťami lesov; zvýšiť využitie vyťaženej drevnej suroviny, ako aj zhodnotenie jej odpadu;
c) rozšíriť počet obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov.
§ 11 V rozvoji dopravy a spojov sa určuje:
a) uspokojovať plynulé, kvalitne a efektívne prepravné potreby hospodárstva i obyvateľstva;
b) znížiť prepravnú náročnosť spoločenskej výroby predovšetkým racionalizačnými opatreniami u prepravcov a odstránením neefektívnych kooperácií a nehospodárnych prepráv tovaru;
c) rozvíjať progresívne prepravné systémy a podstatne znížiť energetickú náročnosť všetkých druhov dopravy;
d) pokračovať v automatizácii telefónnej prevádzky, skvalitniť a zvýšiť úroveň služieb spojov pre obyvateľstvo a pre socialistické organizácie a zvýšiť ich pohotovosť.
§ 12 V rozvoji životnej úrovne a zamestnanosti sa určuje:
a) upevňovať životnú úroveň obyvateľstva v oblasti osobnej i spoločenskej spotreby v súlade s výsledkami rastu efektívnosti spoločenskej výroby a zvyšovania produktivity práce;
b) vo vývoji miezd dôsledne presadzovať závislosť na výsledkoch práce kolektívov a jednotlivcov a na ich prínose pre spoločnosť; vo všetkých oblastiach zvýšiť dôraz na stimuláciu vysokej výkonnosti všetkej spoločenskej práce;
c) zlepšovať bytové podmienky obyvateľstva výstavbou nových bytov, obnovou a modernizáciou bytového fondu, lepšou občianskou vybavenosťou a dôraznou reguláciou odpadu bytov; k tomu orientovať i účasť obyvateľstva; v rokoch 1981-1985 dokončiť výstavbu 185-211 tisíc bytov;
d) pri zachovaní doterajšieho okruhu bezplatne poskytovaných služieb zdokonaľovať naďalej rozvinutý systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti, školskú a vzdelávaciu sústavu i starostlivosť o rozvoj kultúry a telovýchovy; v tejto oblasti zvýšiť hospodárnosť a účinnejšie využívanie pracovných síl;
e) orientovať vývoj zamestnanosti tak, aby sa dosiahlo ďalšie zvýšenie efektívnosti živej práce, najmä vytvorením systému zainteresovanosti a ekonomických podmienok na racionálnejšie hospodárenie so zdrojmi pracovných síl, modernizáciou a lepšou organizáciou práce, zlepšením pracovnej disciplíny a zvýšením úrovne riadenia;
f) zlepšovať životné prostredie, predovšetkým v priemyselných a chránených oblastiach a starať sa o čistotu vodných tokov a ovzdušia;
g) za účasti odborových organizácií zvyšovať starostlivosť o zlepšenie pracovných podmienok, pracovného prostredia a o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;
h) rozvíjať osvedčené formy starostlivosti o deti predškolského a školského veku, o rodiny s deťmi, o starších a invalidných občanov;
i) zlepšiť činnosť vnútorného obchodu a platených služieb; zdokonaliť spoluprácu vnútorného obchodu a výroby, aby pružnejšie reagovali na uspokojovanie požiadaviek spotrebiteľov.
Druhá časť Podmienky a predpoklady pre realizáciu siedmeho päťročného plánu
§ 13
Vláda Slovenskej socialistickej republiky:
a) zabezpečuje vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných cieľov a úloh určených týmto zákonom;
b) spresňuje úlohy ustanovené týmto zákonom a sústavne kontroluje ich plnenie;
c) koordinuje v rámci svojej pôsobnosti podľa predchádzajúcich ustanovení činnosť orgánov štátnej správy a orgánov hospodárskeho riadenia tak, aby sa úlohy určené týmto zákonom plnili optimálnym spôsobom a aby sa dosiahli najpriaznivejšie hospodárske výsledky;
d) organizuje práce na vykonávacích (ročných) plánoch tak, aby sa zabezpečilo optimálne plnenie siedmeho päťročného plánu.
§ 14
(1) Orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za dôslednú realizáciu základných cieľov a úloh ustanovených týmto zákonom, za určenie konkrétnych úloh a povinností podriadeným orgánom a organizáciám a za ich sústavnú kontrolu a vyhodnocovanie.
(2) Hospodárske orgány a organizácie sú povinné aktívne a iniciatívne hľadať a uplatňovať najúčinnejšie cesty, postupy a opatrenia pri zabezpečovaní svojich povinností a na tento účel využívať i ústretové plánovanie.
(3) Národné výbory okrem úloh v odseku 1 zabezpečujú určené smery hospodárskej politiky na svojom území a v miestnych podmienkach, najmä racionálnym rozmiestňovaním a využívaním pracovných síl a materiálnej základne nevýrobných odvetví; rozvíjajú a organizujú účasť občanov na dobrovoľných zveľaďovacích prácach.
(4) Realizácia plánovaných cieľov podľa odseku 1 sa musí uskutočňovať pri dôslednom dodržaní zásady proporcionálneho vývoja medzi tvorbou a použitím zdrojov, v súlade s dodržaním závislosti každej organizácie na výsledkoch jej hospodárenia. Uplatnenie tohto princípu budú organizácie napomáhať v súčinnosti s orgánmi Revolučného odborového hnutia, najmä zdokonalením mzdovej praxe a skvalitňovaním noriem spotreby živej a zhmotnelej práce, ako aj využívaním všetkých potenciálnych rezerv.
§15
(1) Vláda Slovenskej socialistickej republiky, ústredné orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za sústavné zvyšovanie úrovne riadiacej a organizátorskej práce a kontroly na všetkých stupňoch riadenia;
potrebnú pozornosť venujú zvyšovaniu kvality a autority plánu ako základného nástroja riadenia a predpokladu zabezpečovania rastu spoločenskej efektívnosti a výsledných národohospodárskych efektov. Orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú najmä za to, že hospodárske plány budú účinným nástrojom uplatňovania výsledkov vedeckotechnického rozvoja a že zabezpečia zvyšovanie kvality výroby, znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti, zvyšovanie exportnej schopnosti, vyššie využívanie základných prostriedkov a pracovných síl.
(2) Dosiahnutie základných cieľov a úloh siedmeho päťročného plánu musia orgány hospodárskeho riadenia a organizácie cieľavedome podporovať rozvojom tvorivých schopnosti ľudí, ich spoločenskou angažovanosťou, vysokou aktivitou, iniciatívou a zodpovednosťou v práci, posilnením pracovnej a riadiacej disciplíny, organizovaním ďalšieho rozmachu socialistického súťaženia v jeho najrôznejších formách a rozvojom vynálezcovského a zlepšovateľského hnutia; musia prehlbovať v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia účasť pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia národohospodárskych plánov a na ostatnej riadiacej a kontrolnej činnosti.
(3) Orgány a organizácie na všetkých stupňoch sú povinné usilovať o zníženie administratívnej náročnosti riadenia, o racionalizáciu a znižovanie riadiaceho a správneho aparátu pri súčasnom zvyšovaní jeho odbornej kvalifikácie, schopností a aktivity riadiacich kádrov.
(4) Všetky stupne riadenia budú dôsledne uplatňovať kontrolu plnenia siedmeho päťročného plánu a vytvárať podmienky na jeho realizáciu.
§ 16
(1) Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky vychádzajú zo základných cieľov a úloh siedmeho päťročného plánu, z rozpočtového výhľadu Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 - 1985 a zo zásad finančnej politiky.
(2) Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky podporujú ciele, zámery a úlohy štátnych plánov a pomocou finančne ekonomických nástrojov aktívne pôsobia na ich plnenie a na presadzovanie hospodárnosti.
(3) Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky sú v zásade vyrovnané.
(4) Na konkretizáciu cieľov a na zabezpečenie celospoločenských zámerov finančnej, rozpočtovej a menovej politiky, určí vláda Slovenskej socialistickej republiky zodpovedajúce úlohy.
(5) Všetky orgány Slovenskej socialistickej republiky pri tvorbe návrhu rozpočtov a v priebehu rozpočtového hospodárenia usilujú o spevnenie úloh uložených podľa odseku 4.
Tretia časť Záverečné ustanovenia
§ 17
(1) Vláda Slovenskej socialistickej republiky zabezpečí vyjadrenie údajov určených týmto zákonom v nových veľkoobchodných cenách vyhlásených k 1. januáru 1982.
(2) Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže povoliť na účely experimentálneho overovania nových prvkov plánovitého riadenia národného hospodárstva výnimky z ustanovení zákonov upravujúcich riadenie národného hospodárstva.
(3) Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže vydať všeobecne záväzné právne predpisy na zabezpečenie náležitej kvality a efektívnosti výrobkov a výkonov, najmä vo výrobnej a obdobnej hospodárskej činnosti.
(4) Na zabezpečenie hospodárneho využívania vybraných materiálových a surovinových zdrojov môžu ústredné orgány štátnej správy na základe tohto zákona a v súlade so zásadami schválenými vládou Slovenskej socialistickej republiky vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.
§ 18
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na rok 1981 ustanovený na základe zákona Slovenskej národnej rady č. 184/1980 Zb. je vykonávacím štátnym plánom k siedmemu päťročnému plánu.
§ 19 Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
DÔVODOVÁ SPRAVA
Všeobecná časť
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 - 1985 je tretím strednodobým plánom v podmienkach československej federácie.
Siedmy päťročný plán nadväzuje na výsledky dosiahnuté v rokoch šiestej päťročnice, ktoré sa zabezpečovali v značne zmenených, zložitejších vonkajších a vnútorných podmienkach než sa pôvodne počítalo. Napriek tomu, že sa plne nepodanie zabezpečiť všetky plánované zámery, sú celkové výsledky dobrým základom pre rozvoj národného hospodárstva v ďalšom období, v ktorom však musíme nevyhnutne naďalej rátať s trvalým pôsobením vonkajších ekonomických podmienok, najmä s rýchlym rastom cien surovín a potravín, so zostrením konkurencie a celkovým zhoršením situácie na kapitalistických trhoch.
Hospodársky rozvoj na roky 1981 - 1985 charakterizujú Hlavné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja schválené XVI. zjazdom KSČ. V súlade s nimi sa týmto zákonom formulujú a konkretizujú úlohy siedmej päťročnice aj za hospodárstvo na území Slovenskej socialistickej republiky a to tiež so zreteľom na závery obsiahnuté v Rezolúcii zjazdu KSS Návrh zákona vychádza z týchto dokumentov, berie však do úvahy i nové náročnejšie podmienky a vytyčuje cesty riešenia naliehavých hospodárskych problémov.
Hlavné smery hospodárskeho a sociálneho rozvoja určili hospodársku politiku na roky 1981-l985 takto:
"Generálna línia výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti je základom ďalšieho hospodárskeho a sociálneho programu KSČ i pre ďalšie obdobie siedmej päťročnice Základným cieľom politiky strany je, i pri podstatne obťažnejších vonkajších a vnútorných podmienkach, udržať a skvalitňovať dosiahnutú vysokú životnú úroveň obyvateľstva a jeho sociálne istoty, a to v súlade s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva.
Splnenie siedmeho päťročného plánu za tejto situácie vyžaduje dôsledné presadenie výrazného rastu intenzifikácie ekonomiky, zvýšenie efektívnosti a kvality všetkej práce, efektívnych štrukturálnych zmien, predovšetkým na základe urýchlenia a maximálneho využitia výsledkov vedeckotechnického rozvoja, prehlbovania účasti ČSSR v medzinárodnej socialistickej deľbe práce, najmä so ZSSR a zdokonaľovanie plánovitého riadenia pri zvyšovaní účasti pracujúcich. "
Zákon o siedmom päťročnom pláne vymedzuje konkrétnu zodpovednosť a povinnosti za dôslednú realizáciu záverov XVI. zjazdu KSČ a v hľadaní príslušných ciest, postupov a opatrení všetkými orgánmi a organizáciami.
Koncepcia a obsah návrhu zákona o siedmom päťročnom pláne zodpovedá súčasnej ekonomickej situácii a podmienkam ich riešenia.
Zámery a úlohy hospodárskeho a sociálneho rozvoja na obdobie rokov 1981-1985 ustanovené v súlade s čl. 36 písm. d), čl. 10 ods. 5 a čl. 11 ods. 5 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, v znení ústavného zákona č. 125/1970 Zb. v tomto zákone Slovenskej národnej rady tvoria záväzný rámec pre riadiacu činnosť vlády SSR, štátnych orgánov a pre hospodársku a inú činnosť všetkých organizácií.
Vykonanie zákona o siedmom päťročnom pláne nevyžaduje zvýšenie finančných nákladov; naopak, jeho realizácia prinesie zdroje potrebné na ďalší rozvoj národného hospodárstva.
Osobitná časť
K§ 1
V tomto paragrafe sa ustanovuje, že základné ciele a úlohy a rozhodujúce podmienky realizácie siedmeho päťročného plánu sú záväznou smernicou, od ktorej sa má odvíjať riadiaca činnosť vlády SSR, ústredných orgánov, národných výborov a iných orgánov SSR a hospodárska činnosť socialistických organizácií.
K § 2
Tento paragraf určuje základný cieľ siedmeho päťročného plánu, udržať a skvalitňovať životnú úroveň obyvateľstva v súlade s výsledkami v rozvoji národného hospodárstva. Tento cieľ vychádza z Hlavných smerov a súčasne sa zdôrazňuje, že jeho zabezpečovanie sa bude uskutočňovať pri podstatne obťažnej-ších vonkajších a vnútorných podmienkach.
K § 3
V tomto paragrafe sú formulované základné úlohy, ktorých realizáciou sa má dosiahnuť základný cieľ uvedený v § 2. Ide o úlohy, ktoré majú prispieť k ďalšiemu rastu spoločenského produktu a národného dôchodku, o úlohy na zvýšenie efektívnosti a udržanie dynamickej ekonomickej rovnováhy. Zvýrazňuje sa tu potreba rýchlejšieho rastu vývozu pred dovozom, zvýšenia exportnej výkonnosti ekonomiky predovšetkým prispôsobením výroby požiadavkám zahraničného obchodu a meniacim sa podmienkam na svetových trhoch.