2 K § 3 zákona

7 zasadanie ÚV KSČ konané v máji 1977 určilo direktívu, aby vnútorný obchod pracoval na podklade jednotnej obchodno-politickej koncepcie Jednotná obchodno-politická koncepcia vo vnútornom obchode zakladá potrebu formovania jednotnej socialistickej obchodnej politiky, ktorá je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky Komunistickej strany Československa.

Preto zákon upravuje závažnosť jednotnej socialistickej obchodnej politiky pre všetky orgány a organizácie, ktoré riadia, prípadne vykonávajú obchodnú činnosť vo vnútornom obchode a zároveň im ukladá povinnosť využívať popri všeobecne ustanovených nástrojoch plánovitého riadenia národného hospodárstva aj z hľadiska riadenia vnútorného obchodu špecifické nástroje a metódy, ktoré majú prispieť na dosiahnutie týchto cieľov.

Zásady jednotnej socialistickej obchodnej politiky navrhuje na schválenie vláde SSR ministerstvo obchodu, ktoré vykonávanie jednotnej socialistickej obchodnej politiky riadi a v súčinnosti so Slovenským zväzom spotrebných družstiev, ostatnými ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbornú prípadne ju vykonáva

Jednotná socialistická obchodná politika vyjadruje v zásadách svoje ciele, obsah a nástroje. Jej ciele spočívajú v dosiahnutí plánovitého rozvoja trhovej osobnej spotreby v súlade s požiadavkami socialistického životného spôsobu. V tom smere sledujú najmä štruktúrne a kvalitatívne premeny v osobnej spotrebe a v nákupných podmienkach občanov

Obsahom jednotnej socialistickej obchodnej politiky a tým aj základnými povinnosťami všetkých orgánov, ktoré jednotnú socialistickú obchodnú politiku riadia a organizácií, ktoré ju vykonávajú je najmä

a) určenie koncepcie rozvoja trhovej osobnej spotreby a utváranie podmienok na jej realizáciu. Koncepciami rozvoja trhovej osobnej spotreby sa rozumejú jednak súhrnné zámery v dynamike a štruktúre predaja spotrebného tovaru na vnútornom trhu a jednak podobné zámery v spotrebe, v konkrétnych sortimentových okruhoch tovaru Koncepcia rieši popri predpokladanom vývoji predaja tovaru súčasne budúci vývoj kvality, inovačný proces, zámery v oblasti cenových relácií, spôsobu predaja, spotrebiteľského balenia a pod,

b) aktívne ovplyvňovanie trhovej osobnej spotreby a využívanie cenových a úverových opatrení, výskumu trhu a obchodnej propagácie,

c) zabezpečovanie dodávok tovaru do trhových fondov z výroby aj z dovozu v súlade s plánom vnútorného obchodu,

d) zvyšovanie ekonomickej efektívnosti obchodnej činnosti, najmä zabezpečovanie racionálneho obehu tovaru a zodpovedajúcej výšky zásob tovaru,

e) zvyšovanie starostlivosti o akosť tovaru vo vnútornom obchode a aktívneho pôsobenia na inováciu a obmenu výrobkov

f) sústavné zvyšovanie úrovne nákupných podmienok občanov vo vnútornom obchode a akosti a rozsahu poskytovaných služieb,

g) prehlbovanie ochrany záujmov občanov vo vnútornom obchode a prispievame

k utváraniu socialistických vzťahov medzi občanmi a organizáciami vykonávajúcimi obchodnú činnosť a ich pracovníkmi.

Na plnenie úloh sledovaných jednotnou socialistickou obchodnou politikou využívajú orgány, ktoré riadia a organizácie, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť vo vnútornom obchode popri ustanovených nástrojoch plánovitého riadenia národného hospodárstva, najmä tieto nástroje a metódy:

a) poznatky výskumu trhu a spotrebiteľského dopytu,

b) obchodno-prevádzkové a organizačno-technické opatrenia na aktívne usmerňovanie maloobchodného predaja a poskytovaných služieb,

c) cenové a úverové opatrenia,

d) opatrenia právnej povahy,

e) opatrenia na ochranu záujmov občanov na vnútornom trhu,

f) socialistickú obchodnú propagáciu.

3. K § 4 až 12 zákona

Vykonávanie hospodárskej činnosti socialistickými organizáciami vo vnútornom obchode sa v zákone označuje spoločným termínom "obchodná činnosť". Zákon preto tento termín bližšie vymedzuje a jednotlivé druhy obchodnej činnosti uvádza tak, aby bol zreteľný ich obsah.

Vykonávaním obchodnej činnosti podľa tohto zákona sa rozumie sústavná a zárobková činnosť, ak zákon výslovne neustanovuje inak, ako je to napr. podľa ustanovenia § 14 ods. 3 písm. d).

Vymedzenie maloobchodnej činnosti sa nedotkne príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o predaji tovaru v obchode (§ 239 a nasl. Obč. zák. ). To znamená, že právne vzťahy medzi organizáciami a občanmi, vznikajúce z tejto maloobchodnej činnosti sa riešia podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Maloobchodný predaj občanom sa uskutočňuje v predajniach, obchodných domoch, závodoch, stánkoch, v predajných skladoch, kioskoch, bufetoch, v putovných predajniach a pod. Povolené sú rôzne druhy predaja, ako je napr. zásielkový predaj, predaj tovaru podľa vzoriek, obstaranie predaja veci, predaj tovaru na pôžičky a pod. V rámci maloobchodnej činnosti sa vykonáva aj nákup niektorých druhov použitého spotrebného tovaru, starožitností a výtvarných diel, výrobkov ľudovoumeleckej alebo umelecko-remeselnej výroby od organizácií alebo občanov (zákon SNR č. 4/1958 Zb. ) a ich predaj, prípadne obstaranie predaja veci. Podľa potreby sa podrobnejšia úprava jednotlivých foriem a spôsobu predaja ustanoví vo vykonávacom predpise, ktorý aj bližšie upraví riadenie výstavby a modernizácie obchodnej siete a jej racionálny rozvoj.

Podrobnosti o podmienkach nákupu socialistických organizácií vo vnútornom obchode upraví ministerstvo obchodu vo vykonávacom predpise s tým, že podľa situácie na vnútornom trhu môže sa rezortnými opatreniami takto povolený predaj socialistickým organizáciám obmedziť, prípadne úplne vylúčiť.

Obchodnými službami podľa zákona sa rozumejú služby, ktoré priamo súvisia

s predajom a ďalej služby, ktoré bezprostredne s predajom nesúvisia, ale sú zavedené, obchodné organizácie sú na ne zariadené a občania ich využívajú, napríklad opravovne hodiniek, opravovne športových potrieb, zoradenie a zapojenie farebných televízorov v bytoch občanov a niektoré ďalšie obchodné služby.

Zákon sa nevzťahuje na tie služby, ktoré poskytujú organizácie miestneho hospodárstva a výrobných družstiev a iné organizácie, ktoré sú na poskytovanie týchto služieb zriadené, ako je napríklad zhotovenie vecí na zákazku, opravy a úpravy vecí. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o službách zostávajú nedotknuté.

Jednotlivé obchodné služby podľa ich charakteru, rozsahu alebo obťažnosti sa poskytujú ako služby platené alebo neplatené. Ich poskytovanie, spôsob a formu vykonávania určí nadriadený orgán, t. j. stredný článok riadenia (generálne riaditeľstvo OHJ, generálne riaditeľstvo VHJ a pod. ).

Služby verejného stravovania sa uskutočňujú najmä v určených typoch závodov a prevádzkární verejného stravovania, ako sú reštaurácie, kaviarne, bufety, jedálne, motoresty a pod., ktoré sú bližšie špecifikované v odborovej norme. Zahrňujú aj výrobu polotovarov, lahôdok, cukrárenského tovaru a pod.

Zákon neupravuje závodné stravovanie, ktoré nezaraďuje z hľadiska tejto zákonnej úpravy do pojmu "obchodnej činnosti". Popri závodnom stravovaní v podnikoch a ich závodoch existuje ďalej školské stravovanie, stravovanie v jasliach a materských školách, stravovanie ozbrojených zborov a ďalšie. Uvedené formy spoločenského stravovania sa vzťahujú vždy na určitý okruh osôb (pracovníkov, detí a pod. ) a nejde preto v týchto prípadoch o stravovanie na princípe obchodnej činnosti, ale o stravovanie pre určitý okruh osôb. Okrem toho základné ustanovenia o poskytovaní a rozvoji závodného stravovania sú upravené v Zákonníku práce a v nariadení vlády ČSSR č. 25/1974 Zb. o závodnom stravovaní.

Ubytovacie služby sa uskutočňujú v rôznych typoch ubytovacích zariadení, napr. v hoteloch, moteloch, nocľahárňach, kempingoch a pod. ako sa bližšie uvádza v príslušnej odborovej norme. Zákon neupravuje ubytovacie a s tým súvisiace služby poskytované v podnikových rekreačných zariadeniach, školských a iných podobných podnikových ubytovniach a internátoch a v ubytovacích zariadeniach ROH. Ak však tieto rekreačné zariadenia, ubytovne, internáty a pod. poskytujú stravovacie a ubytovacie služby verejnosti, potom ide o obchodnú činnosť vykonávanú podľa tohto zákona.

Poskytovanie ubytovacích služieb a služieb verejného stravovania verejnosti podľa tohto zákona znamená, že sa tieto služby poskytujú každému, kto o ne požiada a dodrží pritom predpisy a podmienky platné na ich poskytovanie.

Veľkoobchodná činnosť sa uskutočňuje v sieti veľkoobchodných skladov a zariadení. Spočíva vo vykonávaní nákupu tovaru vrátane prípravy na nákup, organizovaní kontraktačných rokovaní a uzavieraní hospodárskych zmlúv, ich hodnotení, zabezpečovaní podmienok riadneho skladovania tovaru a racionalizácie práce veľkoobchodných skladov, tvorbe spotrebného sortimentu, v úprave tovaru na predaj, činnosti veľkoobchodných vzorkovní; ďalej vo vybavovaní objednávok

maloobchodných predajní a prevádzkární a v organizácii rozvozu tovaru vrátane zostavovania rozvozných plánov. Zákon sa nevzťahuje na činnosť odbytových základní (zásobovacích základní a pod. ) výrobných organizácií, ak zabezpečujú materiálnotechnické zásobovanie organizácií.

Na výkon činnosti v zahraničnom cestovnom ruchu je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov.

4. K § 13 až 19 zákona

Vykonávanie obchodnej činnosti vo vnútornom obchode si vzhľadom ha niektoré špecifické podmienky tejto činnosti vyžaduje osobitnú úpravu jej povoľovania. Podľa všeobecnej úpravy obsiahnutej v Hospodárskom zákonníku vymedzenie hospodárskej činnosti organizáciám určí orgán, ktorý príslušnú organizáciu zriaďuje určením predmetu jej hospodárskej činnosti. Všeobecná úprava (§ 43 Hospodárskeho zákonníka) neobsahuje podrobnosti o určení predmetu hospodárskej činnosti, takže ak nie je určitá oblasť hospodárskej činnosti a jej vykonávanie upravené osobitným predpisom, mohol doteraz takú činnosť, teda aj obchodnú činnosť vo vnútornom obchode, povoliť ktorýkoľvek ústredný orgán. Okrem toho podľa ustanovenia § 18a Hospodárskeho zákonníka mohli organizácie realizovať maloobchodný predaj výrobkov, ktoré samy vyrábajú, ak právne predpisy neustanovia niečo iné; také predpisy vo vnútornom obchode doteraz neboli vydané. V dôsledku toho sa môžu štátne, družstevné a spoločenské organizácie zaoberať vykonávaním obchodnej činnosti, t. j. predajom tovaru a poskytovaním služieb bez toho, aby dodržiavali základné princípy jednotnej socialistickej obchodnej politiky a žiadanú úroveň poskytovaných služieb.

Zavedenie poriadku do vykonávania obchodnej činnosti v súlade so spoločenskými záujmami je navyše vyvolávané objektívnou potrebou národných výborov, zodpovedajúcich za komplexný socialistický ekonomický rozvoj vo svojej územnej pôsobnosti, mať ucelený prehľad o vykonávaní obchodnej činnosti na vnútornom trhu a súčasne možnosť robiť v tomto smere potrebné aktívne, eventuálne regulujúce opatrenia.

Preto je v zákone zahrnutá pre príslušné národné výbory a ministerstvo právomoc udeľovať pri splnení zákonom ustanovených predpokladov a podmienok povolenie na vykonávanie obchodnej činnosti vo vnútornom obchode. Povolenie sa udeľuje v správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) a určia sa v ňom podmienky vykonávania obchodnej činnosti, vymedzí jej rozsah, územná a časová platnosť. Povoľovacie konanie je spojené s vyberaním správneho poplatku.

Organizácie štátneho obchodu, spotrebných družstiev a obchodné organizácie riadené národnými výbormi, ktorých ekonomicko-spoločenským poslaním je predaj tovaru a poskytovanie služieb vo vnútornom obchode, nepotrebujú povolenie na vykonávanie tejto činnosti a majú toto oprávnenie priamo zo zákona.

Ostatné socialistické organizácie a iné organizácie, ktorých činnosť prispieva

k rozvoju socialistických vzťahov (§14 Hospodárskeho zákonníka) a ďalej aj iné než socialistické organizácie, ak sú právnickými osobami (§ 48 Občianskeho zákonníka), potrebujú podľa zákona na vykonávanie obchodnej činnosti vo vnútornom obchode povolenie. Tieto organizácie vykonávajú obchodnú činnosť vo vnútornom obchode často ako vedľajšiu, doplnkovú činnosť. Aby sa mohla zabezpečiť koordinácia poskytovania služieb obyvateľstvu, budovanie materiálno-technickej základne maloobchodnej siete, účelné hospodárenie s pracovnými silami atď., je nevyhnutné, aby tieto organizácie, ak budú po nadobudnutí účinnosti zákona chcieť ako svoju vedľajšiu činnosť vykonávať aj obchodnú činnosť, mali na túto činnosť povolenie príslušného orgánu štátnej správy. To sa vzťahuje aj na predaj výrobkov organizáciami, ktoré tieto výrobky vyrábajú vzhľadom na to, že tento zákon predstavuje právny predpis v zmysle ustanovenia § 18a Hospodárskeho zákonníka.

Zákon umožňuje, aby v prípadoch, keď pôjde o vykonávanie obchodnej činnosti organizáciami v pôsobnosti príslušného ústredného alebo nadriadeného riadiaceho orgánu na celom území republiky, udelilo na žiadosť tohto orgánu povolenie na vykonávanie obchodnej činnosti ministerstvo obchodu (napríklad Slovenskému zväzu výrobných družstiev pre príslušné organizácie výrobného družstevníctva). Podrobnejší postup pri podávaní žiadostí o udelenie povolenia upraví vykonávací predpis.

Ostatnými oprávnenými organizáciami podľa tohto zákona (§13 ods. 1 písm. b) sa rozumejú v súvislosti s prechodným ustanovením § 53 tie organizácie, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti zákona obchodnú Činnosť vo vnútornom obchode už vykonávajú a nemusia žiadať o povolenie na túto činnosť. Stačí len, že túto skutočnosť oznámia do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona orgánu štátnej správy, ktorý by inak (ak by bolo treba povolenie) bol príslušný podľa § 14.

Zákon upravuje aj prípady, v ktorých možno povolenie na vykonávanie obchodnej činnosti odobrať a prípady, v ktorých oprávnenie na vykonávanie obchodnej činnosti zaniká. Pokiaľ ide o term. r "predpoklady" (§ 19 ods. 1 písm. a), rozumejú sa tým skutočnosti, ktoré boli uvedené v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie obchodnej činnosti, na základe ktorých sa povolenie udelilo (napr. že žiadna socialistická organizácia určitý druh tovaru nepredáva a situácia sa medzitým zmení).

5. K § 20 zákona

Podmienky vykonávania obchodnej činnosti vo vnútornom obchode boli doteraz upravené nejednotné v predpisoch rôznej záväznosti a mnohé z nich sú už zastarané a súčasným podmienkam a požiadavkám na úroveň poskytovaných služieb vo vnútornom obchode už nezodpovedajú. Niektoré otázky vykonávania obchodnej činnosti nie sú upravené vôbec.

Z týchto dôvodov zákon vymedzuje podmienky, ktoré musí každá organizácia,

ktorá vykonáva obchodnú činnosť, zabezpečiť a sústavne dodržiavať. Zákon upravuje túto otázku rámcovo a podrobností ponecháva úprave vo vykonávacom predpise. Tento predpis záväzným spôsobom pre všetky organizácie, ktoré sú podľa zákona oprávnené vykonávať obchodnú činnosť, určí prevádzkové podmienky predajní alebo prevádzkární a náležitosti ich vybavenia, vykonávanie obchodnej politiky, povinnosti pracovníkov predajní alebo prevádzkární pri predaji tovaru a poskytovaní služieb, formy predaja tovaru, ochranu záujmov občanov vo vnútornom obchode, používanie kníh želaní a sťažností a vedenie inšpekčných kníh.

6. K § 21 zákona

Čas predaja je potrebné určiť v predajniach, prevádzkárňach verejného stravovania, v cestovných kanceláriách, v objednávkových kanceláriách obchodu s palivami, kioskoch, bufetoch atď. tak, aby si občania mohli nakúpiť potrebný tovar a uspokojovať svoje potreby mimo pracovného času.

Na základe jednotných zásad ustanovených vládou vydá ministerstvo obchodu v súčinností s príslušnými ústrednými orgánmi a orgánmi Revolučného odborového hnutia úpravu času predaja pre jednotlivé typy predajní s prihliadnutím na miesta, kde má byť čas predaja určený, ako napríklad kúpeľne a rekreačné strediská, frekventované miesta v krajských, okresných a priemyselných mestách a strediskách atď. Vo výrobných družstvách, kde nepôsobí odborová organizácia, neprichádza účasť orgánov ROH do úvahy. Obchodné organizácie sú povinné spolu s príslušným národným výborom zabezpečiť podľa potreby a v záujme riadneho a plynulého zásobovania miestnych občanov úpravu tohto predaja tak z hradiska časového, ako aj počtu predajní.

7. K § 22 zákona

Úprava prechodného uzavierania predajní alebo prevádzkární má zabrániť ich uzavieraniu bez závažného dôvodu a bez súhlasu alebo vedomia miestneho (mestského) národného výboru. Pri často neodôvodnenom alebo väčšom počte prípadov uzavierania predajní alebo prevádzkární nastáva zhoršenie podmienok na nákup tovaru občanmi a obstarávanie služieb, ich dezorientácia a často i neinformovanie samých národných výborov. Na zamedzenie takých prípadov sa v zákone záväzným spôsobom ustanovuje, že organizácia môže uzavrieť prechodne predajňu alebo prevádzkáreň len po prerokovaní s príslušným miestnym národným výborom.

Iným príslušným organom štátnej správy, na základe rozhodnutia ktorého môže byť predajňa alebo prevádzkáreň na prechodný čas uzavretá, je mienené napr. opatrenie krajského alebo okresného hygienika podľa § 75 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivostí o zdravie ľudu alebo opatrenie stavebného úradu podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a pod.

Povinnosť zabezpečenia predaja tovaru alebo poskytovanie služieb rovnakého

sortimentového typu a podobnej služby v najbližšej predajni alebo prevádzkárni pri prechodnom uzavretí predajne alebo prevádzkárne, týka sa v prvom rade samej organizácie s tým, že tento náhradný predaj v inej predajni alebo poskytovanie služieb v inej prevádzkárni má organizácia zabezpečiť v spolupráci s príslušným miestnym národným výborom.

Od prechodného uzavretia predajní alebo prevádzkární treba rozlišovať zmenený čas predaja, napríklad skrátený počas choroby pracovníka alebo inak upravený, napríklad počas dovolenky.

Úprava prechodného uzavierania predajní alebo prevádzkární sa týka prípadov, keď ide o prechodné uzavretie najmenej na jeden celý deň.

8. K § 23 až 28 zákona

Predaj tovaru občanmi je vzhľadom na svoju dôležitosť upravený priamo v zákone. Pritom sa rozlišuje predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej poľnohospodárskej výroby vrátane zberu lesných plodov a predaj vlastných výrobkov vyrábaných alebo spracovaných po domácky.

Poľnohospodárske výrobky v drobnom, vyprodukované jednotlivými pestovateľmi, môžu občania predávať bez povolenia, ak osobitné predpisy neustanovujú inak (napríklad zákon č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby, vyhláška č. 123/1976 Zb. o základných podmienkach dodávky poľnohospodárskych výrobkov a potrieb v znení vyhlášky č. 83/1977 Zb., vyhláška č. 62/1961 Zb. a ďalšie). Ak takéto výrobky občania predávajú na trhoch v mestách a obciach, sú povinní spravovať sa trhovými poriadkami, ktoré vydá príslušný miestny národný výbor a upraví v nich podmienky, za ktorých je možné na trhoch tieto výrobky predávať. Jednou z podmienok je aj riadne označenie stánku plným menom a miestom trvalého pobytu, ktorým sa rozumie adresa trvalého bydliska. Pritom platia všeobecné predpisy o vyberaní miestnych poplatkov národnými výbormi (zákon č. 82/1952 Zb. o miestnych poplatkoch a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie). Poľnohospodárske výrobky môžu však občania predávať aj na iných priestranstvách a miestach, napríklad v záhrade, na dedinách pred domom alebo pri cestách, ak na týchto miestach nie je predaj z iných dôvodov zakázaný (napríklad z dôvodov bezpečnosti cestnej premávky).

Vlastné výrobky vyrábané alebo spracované po domácky môžu občania predávať len na základe osobitného povolenia. Zdôraznením, že ide o vlastné výrobky vyrábané alebo spracované po domácky sa zamedzuje priekupníctvu.

Toto povolenie vydávajú miestne národné výbory príslušné podľa miesta, kde sa má tovar predávať, a to na základe vyjadrenia miestneho národného výboru príslušného podľa miesta trvalého pobytu občana. Pred jeho vydaním skúmajú účelnosť a potrebu povolenia takého predaja z hľadiska obchodno-politických zámerov a zásobovania občanov. Prihliadajú aj na to, či výrobky, ktorých predaj sa má povoliť, sa v predajniach socialistických organizácií nepredávajú a občania ich

požadujú, či je vhodné doplniť sortiment výrobkov v obchode o tieto výrobky a pod.

Povolenie na predaj tovaru občanmi sa udeľuje v správnom konaní. Národné výbory predložené žiadosti pred rozhodnutím o povolení alebo zamietnutí predaja riadne preskúmajú, vyžiadajú si prípadne ich doplnenie, aby mohli posúdiť, či sú dané všetky potrebné predpoklady na to, aby sa mohlo povolenie na predaj tovaru občanom udeliť.

Pri predaji tovaru občanmi platia aj § 399 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj niektoré ďalšie osobitné predpisy.

Vo vykonávacom predpise sa môže upraviť aj to, pri ktorých druhoch vlastných výrobkov vyrábaných alebo spracovaných po domácky nie je potrebné povolenie.

9. K § 29 zákona

Úlohou socialistického obchodu je aj chrániť a presadzovať oprávnené záujmy občanov vo vnútornom obchode. To sa týka tak statočnosti predaja tovaru a poskytovania služieb, ako aj presadzovania a väčšej náročnosti na akosť a technickú úroveň spotrebného tovaru voči výrobe, dôsledného dodržiavania určených cien a vybavovania reklamácií.

Základnú úpravu práv občanov a zodpovednosti organizácií pri predaji tovaru v obchode a poskytovaní služieb obsahuje Občiansky zákonník. Doterajšie skúsenosti preukázali, že rámcové ustanovenia Občianskeho zákonníka je účelné podrobnejšie upraviť, pokiaľ sa týkajú zodpovednosti a povinnosti obchodných organizácií. Ide o také otázky, ako je uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady, t. j. reklamácií občanov, rozhodovanie o nich a ich vybavovanie, podrobnejšie vymedzenie pojmu vád odstrániteľných a neodstrániteľných podľa jednotlivých skupín výrobkov, podrobnejšia úprava obsahu záruk a ďalšie. Ide aj o to, aby táto podrobnejšia úprava a vymedzenie povinností a zodpovednosti organizácií vykonávajúcich obchodnú činnosť, ktorá posilňuje ochranu oprávnených záujmov a práv občanov vo vnútornom obchode, platila všeobecne pre každú organizáciu vykonávajúcu obchodnú činnosť bez ohľadu na to, ktorému ústrednému orgánu podlieha. Predpisom o vybavovaní reklamácií občanov (§ 29 ods. 3) sa rozumejú vyhlášky o činnosti predajní, o poskytovaní služieb verejného stravovania a ubytovacích služieb (stačia aj výpisy z nich) a príslušné reklamačné poriadky jednotlivých obchodných odborov.

S ochranou občanov vo vnútornom obchode nerozlučne súvisí dozor nad činnosťou organizácií pri predaji tovaru a poskytovaní služieb, vykonávaný najmä nadriadenými orgánmi. Ide o dôsledné presadzovanie dodržiavania predpisov upravujúcich napríklad ochranu občanov vo verejnom stravovaní, dodržiavanie záväzných receptúr na výrobu jedál a nápojov, najmä z hľadiska určených cien, dodržiavanie správnej miery a hmotnosti, množstva, akostí atď. Preto zákon výslovne ukladá príslušným orgánom povinnosť ďalej prehlbovať ochranu občanov vo vnútornom obchode a kontrolovať dodržiavanie predpisov a opatrení vydaných na tomto úseku.

10. K § 30 zákona

Rozvoj trhovej osobnej spotreby a činnosti vnútorného obchodu kladie stále vyššie nároky na úroveň riadiacej činností vo vnútornom obchode. Preto prijalo 7. zasadanie ÚV KSČ a májové zasadanie ÚV KSS v roku 1977 aj úlohu posilniť princíp odvetvového riadenia vnútorného obchodu.

V odvetví vnútorného obchodu vykonávajú obchodnú činnosť

- štátne obchodné organizácie riadené ministerstvom obchodu,

- družstevné obchodné organizácie riadené Slovenským zväzom spotrebných družstiev,

- štátne obchodné organizácie riadené národnými výbormi,

- ostatné organizácie vykonávajúce obchodnú činnosť podľa tohto zákona, ktoré

sú považované za obchodné systémy.

V súlade so závermi 7. zasadania ÚV KSČ a májového zasadania ÚV KSS i so Súborom opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva sa odvetvové riadenie vzťahuje na všetky socialistické organizácie vykonávajúce obchodnú činnosť podľa tohto zákona a vykonáva sa podľa vymedzených kompetencií príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy vo vzájomnej spolupráci so Slovenským zväzom spotrebných družstiev, národnými výbormi a ostatnými orgánmi v nimi riadených organizáciách. Zároveň sa ukladá ministerstvu obchodu povinnosť v úzkej spolupráci s týmito orgánmi, ktoré činnosť obchodných organizácií riadia, usmerňovať a koordinovať všetku obchodnú činnosť v celom odvetví vnútorného obchodu. Predovšetkým pôjde o metodické usmerňovanie a koordináciu v tomto odvetví.

Základným nástrojom odvetvového riadenia vnútorného obchodu sú národohospodárske plány a ekonomické, právne a iné motivačné nástroje; významným nástrojom je aj výskum vnútorného trhu a spotrebiteľského dopytu. Plánovité riadenie vnútorného obchodu plne rešpektuje aj jednotnú socialistickú obchodnú politiku a funkcie socialistického trhu so spotrebným tovarom.

Pri odvetvovom riadení vnútorného obchodu podľa tohto zákona nebudú dotknuté doterajšie právne predpisy, najmä pokiaľ ide o pôsobnosť orgánov, ktorých sa dotýka. Rovnako sa budú na zlepšenie a plné uplatnenie odvetvového riadenia využívať všetky účinné formy vzájomnej spolupráce s týmito orgánmi.

V rámci odvetvového riadenia vnútorného obchodu pôjde aj o jednotnú prípravu kvalifikovaných kádrov vo vnútornom obchode v stredných odborných učilištiach, na stredných odborných školách a na vysokých školách. V oblasti sociálneho rozvoja sa bude zabezpečovať metodická pomoc pri zostavovaní dlhodobých programov a strednodobých plánov.

11. K § 31 až 36 zákona

Zákon vychádza z toho, že výkon štátnej správy v odvetví vnútorného obchodu zabezpečujú Ministerstvo obchodu SSR ako ústredný orgán štátnej správy pre túto oblasť (zákon SNR č. 207/1968 Zb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných

orgánov štátnej správy v SSR v znení neskorších predpisov) a príslušné národné výbory. Výkon štátnej správy v odvetví vnútorného obchodu tieto orgány vykonávajú podľa princípu územnej pôsobnosti a odvetvového princípu tak, ako im prislúcha právomoc a pôsobnosť vyhradená týmto zákonom, vykonávacími predpismi, prípadne osobitnými predpismi (napríklad zákon o národných výboroch, zákon o starostlivosti o zdravie ľudu, zákon o štátnych inšpekciách a pod. ).

V zákone sú uvedené hlavné oblasti činností, v ktorých sa štátna správa vykonáva. Zákon rovnako uvádza pôsobnosť jednotlivých stupňov národných výborov na tomto úseku.

V súlade s uznesením Predsedníctva ÚV KSČ z 27. 4. 1979 o prehĺbení činnosti národných výborov dochádza k posilneniu ich právomoci alebo k presunu pôsobnosti medzi jednotlivými stupňami národných výborov. Tak napríklad vykonávajú rozbory vývoja osobnej spotreby, vypracúvajú koncepciu rozvoja materiálno-technickej základne vnútorného obchodu a cestovného ruchu, koordinujú a kontrolujú jej realizáciu, vypracúvajú koncepcie rozvoja podnikov riadených národnými výbormi v odvetví vnútorného obchodu a kontrolujú ich realizáciu.

Na zabezpečenie realizácie straníckych a vládnych opatrení na úseku jednotnej socialistickej obchodnej politiky a zásobovania občanov majú príslušné orgány štátnej správy splnomocnenie na vykonávanie nevyhnutných opatrení pri predaji tovaru občanom vo vnútornom obchode. Ide o opatrenia, ktoré vyplývajú z potrieb národného hospodárstva, obchodno-politických zámerov a pod., keď je potrebné z celospoločenských dôvodov vykonať určité usmerňujúce opatrenia pri predaji tovaru občanom, zabezpečiť realizáciu cenových a úverových opatrení a pod.

Zákon vychádza z doterajšej úzkej spolupráce so Slovenským zväzom spotrebných družstiev a rešpektuje osobitné predpisy upravujúce postavenie a úlohy družstevných organizácií. Rovnako je zabezpečená úzka spolupráca s príslušnými orgánmi Revolučného odborového hnutia.

Koordinačné a poradné funkcie a činnosť Vládneho výboru pre cestovný ruch SSR zostávajú týmto zákonom nedotknuté.

Jednotlivé ustanovenia o pôsobnosti ministerstva obchodu a jednotlivých stupňov národných výborov v tejto oblasti nemožno považovať za splnomocnenie na uvedené činnosti, ale ide o výpočet (prehľad) kompetencií týchto orgánov na úseku štátnej správy. Jednotlivé splnomocnenia na uvedené pôsobností sú konkrétne formulované v zákone v súvislosti s riešením tej-ktorej vecnej problematiky.

12. K § 37 až 45 zákona

Zákon dopĺňa z hľadiska ochrany vnútorného obchodu právnu úpravu štátneho obchodného dozoru najmä v tých oblastiach, ktoré nie sú iným právnym predpisom upravené a ktoré sú špecifické pre vykonávanie obchodnej činnosti. Je to predovšetkým kontrola obchodných predajní a prevádzkární a poskytovanie

služieb občanom so zameraním na dôslednú ochranu ich záujmov, operatívne záznamy o nedostatkoch v obsluhe, zásobovaní, správaní sa pracovníkov predajní a prevádzkární, statočnosť a ochota pri predaji atď.

Zákon zveruje výkon štátneho obchodného dozoru všetkým stupňom národných výborov a ministerstvu obchodu.

V súlade so závermi 7. zasadania ÚV KSČ z mája 1977 sa na obmedzenie prenikania vadného tovaru na vnútorný trh rozširuje vo výnimočných prípadoch a za určených podmienok možnosť vykonávať - na základe vzájomnej spolupráce medzi nadriadenými ústrednými orgánmi - štátny obchodný dozor aj vo výrobe.

Štátny obchodný dozor vykonávaný ministerstvom obchodu v sebe zahŕňa aj dozor nad prípravou mládeže na robotnícke povolania, zabezpečovaný v úzkej súčinnosti s Ministerstvom Školstva SSR.

Zákon ustanovuje princípy vykonávania štátneho obchodného dozoru s tým, že podrobnejšia úprava a postup pri vykonávaní štátneho obchodného dozoru budú upravené vo vykonávacom predpise.

Pri výkone štátneho obchodného dozoru nad vykonávaním obchodnej činnosti budú podľa tohto zákona pomáhať aj spotrebiteľské rady ako aktívy národných výborov, zriaďované podľa ustanovenia § 65 zákona o národných výboroch. Účelom ich zriaďovania je prehĺbiť účasť občanov na riadení a kontrole vnútorného obchodu, lepšie poznávanie potrieb občanov a ochrana ich záujmov. Činnosť spotrebiteľských rád je iniciatívna, kontrolná a prieskumná a zameriava sa najmä na kontrolu dodržiavania základných činností a povinností predajní a prevádzkární (úroveň obsluhy a plynulé zásobovanie, dodržiavanie času predaja, zásad statočnosti pri predaji, hygieny atď. ), vykonávanie vlastného prieskumu a tematických zisťovaní a predkladanie návrhov na zlepšenie vzťahov medzi občanmi a pracovníkmi predajní alebo prevádzkarní.

13. K § 46 až 52 zákona

V súlade s potrebami praxe zákon ustanovuje, že za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona, prípadne podľa neho uložených, možno organizácie hmotne postihovať. Zákon vymedzuje jednotlivé skutkové podstaty porušenia povinností a ustanovuje pre tieto prípady odstupňované horné hranice pokút.

Zodpovednosť pracovníkov za plnenie pracovných povinností na úseku vnútorného obchodu je určená v organizačných a pracovných poriadkoch a je vymedzená v popisoch práce. Jej porušenie sa bude postihovať podľa ustanovení Zákonníka práce.

Orgány štátnej správy na úseku vnútorného obchodu ukladajú pokuty, prípadne iné sankcie v správnom konaní a výnos pokút je ich príjmom.

Zákon upravuje aj postih občanov, ktorí pri predaji tovaru vo vnútornom obchode porušia ustanovenia zákona alebo úlohy podľa neho uložené. Zákon vymedzuje skutkové podstaty jednotlivých priestupkov a ustanovuje za ne tresty vo forme pokarhania alebo pokuty. Pokuty sú ustanovené diferencovane podľa povahy spáchaných priestupkov.

Ako ďalšiu sankciu popri pokute zákon obsahuje i ustanovenie o prepadnutí tovaru, ktoré je v zákone ustanovené na ochranu celospoločenských záujmov alebo v prípadoch vážneho porušenia ochrany občanov.

Nedovolenou obchodnou činnosťou podľa ustanovenia § 49 ods. 3 písm. c) sa rozumie napríklad predaj tovaru nad rámec určený v udelenom povolení (rozsah, druh tovaru, miesto a pod. ).

O prejednávaní priestupkov a konaní o nich platia všeobecné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon vychádza zo všeobecnej zásady, že o priestupok pôjde vtedy, ak nebudú naplnené skutkové podstaty prečinu alebo trestného činu. V tomto smere potom prichádzajú do úvahy príslušné ustanovenia zákona č. 150/1969 Zb. o prečinoch alebo príslušné ustanovenia Trestného zákona.

14. K § 53 a 54 zákona

Na zabránenie veľkého rozsahu administratívnych prác na ministerstve obchodu a národných výboroch zákon ustanovuje, že organizácie, ktoré v deň nadobudnutia účinnosti zákona oprávnene vykonávajú obchodnú činnosť a potrebujú na to podľa tohto zákona povolenie, môžu ju vykonávať aj naďalej a považujú sa za oprávnené na jej vykonávanie podľa zákona. Podmienkou však je, že do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona oznámia skutočnosť, že aj naďalej budú vo vykonávaní obchodnej činnosti pokračovať, príslušnému orgánu štátnej správy podľa § 14.

Táto oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na obchodné organizácie riadené ministerstvom obchodu, Slovenským zväzom spotrebných družstiev a národnými výbormi. Na organizáciu, ktorá túto oznamovaciu povinnosť nesplní v lehote, bude sa po uplynutí tejto lehoty pozerať ako na organizáciu, ktorá vykonáva obchodnú činnosť bez povolenia.

Občania, ktorým príslušný miestny národný výbor vydal podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 13/1968 Zb., ktorou sa vyhlasujú pravidlá obchodného podnikania povolenie na predaj výrobkov vyrábaných alebo spracúvaných po domácky a ktorí chcú predávať tento tovar aj za platnosti nového zákona o vnútornom obchode, musia do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinností zákona požiadať o udelenie nového povolenia príslušný miestny národný výbor.

15. K § 55 zákona

Zákon sa vzťahuje na všetky organizácie, ktoré na vnútornom trhu vykonávajú obchodnú činnosť bez ohľadu na to, ktorému ústrednému orgánu sú podriadené. Prizerá však na rozdielne postavenie niektorých organizácií, ktoré síce vykonávajú činnosť vo vnútornom obchode pri uspokojovaní potrieb občanov, majú však špecifické podmienky na výkon ich činnosti, ktoré sa odlišujú od podmienok bežných organizácií vykonávajúcich obchodnú činnosť. Preto sa zákon nevzťahuje na predaj liečiv a zdravotníckych potrieb, ak ho vykonávajú organizácie Ministerstva zdravotníctva SSR, na predaj a rozširovanie periodickej tlače a predaj