ŠTVRTÁ ČASŤ ŠTÁTNY OBCHODNÝ DOZOR vo VNÚTORNOM OBCHODE

§ 37

(1) Orgánmi štátneho obchodného dozoru v odvetví vnútorného obchodu sú národné výbory a ministerstvo obchodu.

(2) Pri výkone štátneho obchodného dozoru príslušné orgány dozerajú, či organizácie, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť a občania, ktorí predávajú tovar, dodržiavajú podmienky a plnia povinnosti ustanovené na základe tohto zákona, ako aj povinnosti uložené opatreniami orgánov štátnej správy; najmä dozerajú, či sa dodržiavajú určené podmienky vykonávania obchodnej činnosti organizáciou alebo predaja tovaru občanom, či sa dodržiava určený sortiment, množstvo, akosť, hmotnosť a cena tovaru, čas predaja a ďalšie podmienky a povinnosti ustanovené na ochranu záujmov občanov vo vnútornom obchode.

(3) Ak zistí orgán štátneho obchodného dozoru nedostatok, vyzve organizáciu, prípadne podľa povahy veci orgán, ktorý ju riadi alebo občana predávajúceho tovar, aby urobil nápravu; pri výkone dozoru v predajniach alebo prevádzkárňach môže vo svojej pôsobnosti vydávať nevyhnutné zákazy a robiť vhodné dočasné opatrenia na odstránenie nedostatkov.

§ 38

(1) Pracovníci orgánu štátneho obchodného dozoru sú pri plnení svojich úloh oprávnení vstupovať do predajní alebo prevádzkární, zariadení a objektov, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zisťovania, požadovať potrebné údaje a vysvetlenia a nazerať do príslušných dokladov. Pri výkone štátneho obchodného dozoru sú povinní preukazovať sa preukazom orgánu štátneho obchodného dozoru a zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva.

(2) Orgán štátneho obchodného dozoru si môže v zložitých prípadoch pribrať k spolupráci znalca, ktorý má potom oprávnenie prislúchajúce podľa odseku 1 pracovníkom orgánu štátneho obchodného dozoru.

§ 39

Miestne národné výbory na zabezpečovanie úloh spojených s výkonom štátneho obchodného dozoru zriaďujú spotrebiteľské rady. 11)

11/ §65 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení neskorších predpisov.

§ 40

Na zvýšenie ochrany záujmov občanov vo vnútornom obchode sú vo výnimočných prípadoch odborne kvalifikovaní pracovnici poverení ústredným orgánom, ktorý riadi organizáciu vykonávajúcu obchodnú činnosť, oprávnení dozerať na dodržiavanie technických noriem, výrobných postupov a technológie pri výrobe tovaru, a to najmä v tých prípadoch, keď dochádza opätovne alebo vo väčšom rozsahu k dodávkam neakostných výrobkov. Rozsah a podmienky tohto dozoru dohodne ústredný orgán, ktorý riadi organizáciu vykonávajúcu obchodnú činnosť s ústredným orgánom, ktorý riadi výrobnú organizáciu.

§ 41

Pri výkone štátneho obchodného dozoru sa orgány dozoru opierajú o skúsenosti a iniciatívu pracujúcich a spolupracujú s orgánmi ľudovej kontroly a s orgánmi Revolučného odborového hnutia a iných spoločenských organizácií; môžu si aj vyžiadať spoluprácu orgánov sledujúcich dodržiavanie cien, akosti, zdravotnej neškodnosti tovaru a hygienických predpisov v predajniach alebo prevádzkárňach.

§ 42

V každej predajni alebo prevádzkárni musí mať občan k dispozícii knihu želaní a sťažností, do ktorej môže zapísať svoje sťažnosti, oznámenia a podnety.

§ 43

V každej predajni alebo prevádzkárni musí byť inšpekčná kniha, do ktorej je povinný príslušný orgán urobiť záznam o vykonanej kontrole a o zistených skutočnostiach vrátane navrhnutých alebo uložených opatrení na odstránenie nedostatkov.

§ 44

Osobitné predpisy upravujúce postavenie a úlohy orgánov štátnych inšpekcií12) nie sú týmto zákonom dotknuté.

§ 45

Vykonávací predpis upraví podrobnejšie výkon štátneho obchodného dozoru, vedenie kníh želaní a sťažností, spôsob vybavovania sťažností, oznámení a podnetov občanov zapísaných v knihe želaní a sťažností a vedenie inšpekčných kníh.

12) Zákon č. 122/1962 Zb. o štátnej poľnohospodárskej, potravinárskej a obchodnej inšpekcii v znení zákona č. 31/1968 Zb.

PIATA ČASŤ POKUTY A INÉ SANKCIE

§ 46

(1) Okresný národný výbor, mestský národný výbor, alebo miestny národný výbor v obci určenej krajským národným výborom, uloží organizácii, ktorá

a) nezabezpečuje podmienky na výkon štátneho obchodného dozoru, bráni jeho výkonu, prípadne nevykoná v určenej lehote opatrenia uložené orgánom štátneho obchodného dozoru, alebo neodstráni nedostatok zistený pri výkone štátneho obchodného dozoru v lehote určenej na urobenie nápravy, pokutu až do výšky 100 000 Kčs,

b) nedodržiava podmienky vykonávania obchodnej činnosti ustanovené týmto zákonom, alebo na základe neho uložené, pokutu až do výšky 300 000 Kčs,

c) napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu vykonáva obchodnú činnosť bez predpísaného povolenia, pokutu až do výšky 500 000 Kčs.

(2) Ak zistí porušenie povinnosti podľa odseku 1 iný orgán štátneho obchodného dozoru ako ten, ktorý je uvedený v odseku 1, oznámi to príslušnému okresnému národnému výboru s návrhom na uloženie pokuty.

(3) Pri určení výšky pokuty sa prizerá najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na mieru zavinenia, na rozsah spôsobenej škody, najmä na rozsah poškodenia občana.

§ 47

(1) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bola uložená.

(2) Pokutu možno organizácii uložiť do 1 roka odo dňa, keď sa o porušení povinností dozvedel príslušný národný výbor, najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

§ 48

Uložením pokuty organizácii zostáva nedotknutá zodpovednosť organizácie, prípadne jej pracovníkov podľa osobitných predpisov.

§ 49 Priestupky pri predaji tovaru občanmi

(1) Za priestupok pri predaji tovaru občanmi môže miestny národný výbor uložiť

a) pokarhanie,

b) pokutu vo výške uvedenej v odseku 2, 3, alebo 4,

c) prepadnutie tovaru.

(2) Pokutu až do výšky 2000 Kčs možno uložiť občanovi, ktorý sa dopustí priestupku tým, že

a) poruší povinností určené trhovým poriadkom,

b) predáva tovar na mieste, kde predaj tovaru nie je dovolený,

c) sa nepreukáže príslušným orgánom povolením na predaj tovaru,

d) neuvedie na viditeľnom mieste čitateľne svoje meno a miesto trvalého pobytu,

e) poruší iné povinností ustanovené týmto zákonom alebo na základe neho uložené, ak nejde o konanie uvedené v odseku 4.

(3) Pokutu až do výšky 5000 Kčs možno uložiť občanovi, ktorý sa dopusti priestupku tým, že

a) predáva tovar, na predaj ktorého treba povolenie, bez tohto povolenia alebo vykonáva neoprávnene obchodnú činnosť,

b) poškodzuje občana na cene, sortimente, akosti, miere alebo hmotností predávaného tovaru,

c) vykonáva nedovolenú obchodnú činnosť.

(4) Pokutu až do výšky 5000 Kčs možno uložiť aj občanovi, ktorý sa dopustí priestupku konaním podľa odseku 2, ak týmto konaním došlo vo zvýšenej miere k porušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu bezpečností a ochrany zdravia alebo socialistického spolužitia občanov.

§ 50 Prepadnutie a zhabanie tovaru

(1) Ak občan predáva tovar vadnej akostí alebo za nezodpovedajúcu cenu, alebo predáva tovar bez povolenia, môže miestny národný výbor vysloviť

a) prepadnutie tovaru, ktorý bol použitý na spáchanie priestupku a ktorý patrí občanovi, ktorý sa priestupku dopustil,

b) zhabanie tovaru, ktorý bol použitý na spáchanie priestupku, ak páchateľa nemožno brať na zodpovednosť alebo mu vec nepatrí,

(2) Prepadnutie tovaru môže miestny národný výbor uložiť aj popri pokarhaní alebo pokute.

(3) Vlastníkom prepadnutého alebo zhabaného tovaru sa stáva štát.

§ 51

Ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, platia o priestupkoch a ich prejednávaní všeobecné predpisy. 13)

§ 52

Pokuty uložené podľa § 46 a 49 sú príjmom národných výborov, ktoré ich uložili.

13) Zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

ŠIESTA ČASŤ PRECHODNÉ USTANOVENIA

§ 53

(1) Organizácie, ktoré oprávnene vykonávajú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona obchodnú činnosť, na ktorú je podľa neho potrebné povolenie, sú oprávnené vykonávať ju v rovnakom rozsahu aj naďalej, len ak túto skutočnosť oznámia do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona orgánu štátnej správy, ktorý by bol inak príslušný na to podľa § 14; ak tak neurobia, považujú sa za neoprávnených prevádzateľov.

(2) Oznamovacia povinnosť podľa odseku 1 sa považuje za splnenú, ak v rovnakej lehote urobí oznámenie orgán, ktorý je oprávnený požiadať o povolenie podľa § 14 odsek 2 písm. a).

§ 54

Občan, ktorý je oprávnený ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona predávať vlastné výrobky vyrábané alebo spracované po domácky, je povinný ak chce tieto výrobky naďalej predávať, požiadať príslušný miestny národný výbor do 6 mesiacov po uvedenom dni o udelenie povolenia na predaj výrobkov podľa tohto zákona; ak tak neurobí, jeho oprávnenie na predaj zaniká.

SIEDMA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 55 Spoločné ustanovenia

(1) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na

a) predaj liečiv alebo zdravotníckych potrieb, ak ho vykonávajú organizácie alebo zariadenia jednotnej zdravotníckej sústavy,

b) predaj a rozširovanie periodickej tlače, predaj poštových a iných cenín, predaj filatelistického tovaru a reproduktorov rozhlasu po drôte, ak ho vykonávajú organizácie alebo zariadenia spojov,

c) obchodnú činnosť organizácií riadených Ministerstvom kultúry Slovenskej socialistickej republiky,

d) predaj devocionálií alebo cirkevnej literatúry, ak ho vykonáva cirkev alebo náboženská spoločnosť,

e) zahraničnohospodársku činnosť. 14)

14) Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím.

(2) Rozsah a podmienky vykonávania obchodnej činnosti v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl a ozbrojených zborov vzájomne dohodnú ministerstvo obchodu, Federálne ministerstvo národnej obrany, Federálne ministerstvo vnútra, Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky.

§ 56

Splnomocňovacie ustanovenie

Ministerstvo obchodu vydá po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie § 5, § 12, § 18, §20 odsek 2, § 28, § 29 odsek 4, § 30 odsek 3 a § 45.

§ 57

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1. zákon č. 160/1949 Zb. o vnútornom obchode,

2. vyhláška Ministerstva vnútorného obchodu č. 13/1968 Zb., ktorou sa vyhlasujú pravidlá obchodného podnikania,

3. vyhláška Ministerstva vnútorného obchodu č. 244/1954 Ú. v. o jednotnom vedení knihy prianí a sťažností v maloobchodných predajniach a závodoch spoločného stravovania,

4. vyhláška Ministerstva vnútorného obchodu č. 177/1956 Ú. v. o zaraďovaní závodov verejného stravovania do cenových skupín v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb.

§ 58

Účinnosť zákona Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1982.

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Socialistický vnútorný obchod sa významne zúčastňuje na uskutočňovaní základného cieľa politiky Komunistickej strany Československa na uspokojovaní rastúcich hmotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva a na ďalšom upevňovaní jeho životných a sociálnych istôt na podklade trvalého rozvoja a vysokej efektívnosti spoločenskej výroby a kvality všetkej práce. Vnútorný obchod v tomto procese sprostredkúva spojenie výroby s trhovou osobnou spotrebou obyvateľstva, pôsobí na efektívnosť reprodukčného procesu najmä pri obehu tovaru a pomáha pri uspokojovaní potrieb obyvateľstva motivovať záujmy pracujúcich na zvyšovaní pracovnej iniciatívy a na raste produktivity práce.

Socialistický vnútorný obchod sa stal za obdobie svojej tridsaťročnej existencie významným odvetvím národného hospodárstva. Jeho budovanie úzko súvisí so všetkými sociálno-ekonomickými premenami, ktoré pracujúci v našej vlasti pod vedením KSČ dosiahli. Dôsledným uskutočňovaním tejto politiky v oblasti zásobovania obyvateľstva a vďaka trvalému rozvoju iniciatívy pracovníkov v štátnom a družstevnom obchode zohral vnútorný obchod pozitívnu úlohu v novodobej socialistickej histórii celej spoločnosti. Uplynulých tridsať rokov výstavby socialistického vnútorného obchodu je naplnených sústavným rozvojom osobnej spotreby obyvateľstva, modernizáciou maloobchodnej siete, zdokonaľovaním riadenia obchodu a ďalšími pozitívnymi premenami.

O raste náročnosti na prácu vnútorného obchodu počas jeho socialistickej existencie svedčí to, že maloobchodný obrat sa od roku 1950 do roku 1979 zvýšil takmer 5-krát. Pritom nastali významné štruktúrne zmeny trhovej osobnej spotreby, čo potvrdzuje na jednej strane pokles podielu predaja potravín na obrate o 13, 7 bodov oproti roku 1955 a naopak ten istý rast podielu predaja priemyselného tovaru. Príznačný je aj uskutočnený proces výstavby a prestavby maloobchodnej siete, založený na koncentrácii a špecializácii, na uplatnení racionálnych foriem obsluhy a na celkovom zvyšovaní úrovne nákupných podmienok obyvateľstva ako neopomenuteľnej súčasti starostlivosti o životné prostredie. Podobne sa zabezpečil rozvoj a modernizácia veľkoobchodných kapacít a zlepšovanie podmienok služieb verejného stravovania a ubytovania vrátane služieb cestovného ruchu.

Značnými premenami prešiel aj veľmi široký kolektív pracovníkov obchodu, ktorý dnes predstavuje viac ako 630 000 osôb (z toho v SSR viac ako 183 000), t. j. 8, 5 % z celkového počtu všetkých pracujúcich. Štruktúrne zmeny v národnom hospodárstve si nielen vyžiadali podstatne zvýšenú zamestnanosť žien v obchode, dosahujúcu v maloobchode až 80 % (systém MO SSR až 87, 6 %), ale súčasne aj prípravu nových generácií s novými a vyššími požiadavkami na politickú a odbornú kvalifikáciu. Tomuto vývoju bolo potrebné prispôsobovať aj mzdové, pracovné a životné podmienky pracovníkov obchodu.

Stále náročnejšie úlohy pri uspokojovaní potrieb obyvateľstva, požiadavky na ekonomickú efektívnosť činnosti obchodu a na racionalizáciu jeho práce viedli takisto k utváraniu jeho organizačnej štruktúry a k zdokonaľovaniu jeho riadenia. Postupom času sa vytvorili ako rozhodujúce obchodné systémy obchodné organizácie riadené republikovými ministerstvami obchodu, spotrebné družstvá riadené zväzmi v obidvoch republikách a obchodné organizácie riadené národnými výbormi všetko organizácie uplatňujúce princíp efektívnosti oddelenia obchodu a výroby. Okrem týchto hlavných obchodných systémov vznikli a to prevažne už v období socializácie niektoré obchodné organizácie vo výrobných rezortoch, alebo si postupom času niektoré výrobné podniky vybudovali vlastnú obchodnú sieť, slúžiacu väčšinou na prieskum trhu a dopytu.

Organizácie ministerstiev obchodu sa v súčasnosti podieľajú na maloobchodnom obrate 52 % (v SSR 51 %), družstevný obchod 24 % (v SSR 29, 2 %), organizácie riadené národnými výbormi 8 % (v SSR 6, 4 %), ostatné obchodné organizácie iných rezortov 16 % (v SSR 13, 4 %). Maloobchodný obrat pritom vyjadruje v zásade rozsah trhovej osobnej spotreby obyvateľstva. Okrem maloobchodného obratu realizovaného socialistickými organizáciami uskutočňujú predaj tovaru aj občania.

Aj keď v celom takto formovanom odvetví vnútorného obchodu sú plne uplatnené princípy riadenia socialistickej ekonomiky začínajúc plánom, vyžaduje účinnejšie a efektívnejšie riadenie vnútorného obchodu vzhľadom na súčasné aj budúce úlohy ďalšie skvalitnenie. Smery tohto riešenia naznačilo predovšetkým 7. zasadanie ÚV KSČ a májové zasadanie ÚV KSS. Ich kritická analýza poukázala na to, že vnútorný obchod nepracuje doteraz podľa ucelenej obchodno-politickej koncepcie, že ministerstvá obchodu nezabezpečujú plne svoju funkciu ústredných orgánov, že úlohám a podmienkam nezodpovedá súčasná úroveň riadenia obchodu na jednotlivých stupňoch a že je rovnako potrebné posilniť aj princíp odvetvového riadenia. V súvislosti s touto analýzou sa aj na základe záverov 7. zasadania ÚV KSČ a previerky ÚKRK KSČ v rezortoch obchodu v I. polroku 1977 konštatovalo, že celkové zdokonalenie riadiacej činnosti vyžaduje novú právnu úpravu.

Základnými právnymi normami z obdobia vzniku socialistického obchodu bol zákon č. 118/1948 Zb. o organizácii veľkoobchodnej činnosti a o znárodnení veľkoobchodných podnikov, zákon č. 120/1948 Zb. o znárodnení obchodných podnikov s 50 alebo viac činnými osobami, zákon č. 122/1948 Zb. o organizácii a znárodnení cestovných kancelárií, zákon č. 124/1948 Zb. o znárodnení

niektorých hostincov a výčapových podnikov a ubytovacích zariadení a najmä potom zákon číslo 160/1949 Zb. o vnútornom obchode. Tieto zákony a niektoré ďalšie právne predpisy sa stali základom budovania socialistického obchodu a utvárania socialistického vnútorného trhu. Pritom ustanovenie § 1 zákona č. 160/1949 Zb. umožnilo nielen v čase vzniku a budovania socialistického obchodu, ale umožňuje aj v súčasnosti vykonávať niektoré nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie plynulého zásobovania obyvateľstva a riadenia obehu a spotreby tovaru na vnútornom trhu.

Na tieto základné predpisy potom nadväzoval rad vykonávacích právnych predpisov, ktoré podrobnejšie upravovali jednotlivé úseky činnosti s tým, že s vývojom sa tieto predpisy menili, prípadne zrušili a nahradili novými predpismi.

Základný právny predpis o vnútornom obchode je charakteristický pre čas jeho vzniku, t. j. pre viazaný trh a prídelové hospodárstvo. S výnimkou už spomenutého ustanovenia § 1, ktorý splnomocňuje ministra obchodu, aby v záujme zabezpečenia plynulej distribúcie tovaru riadil a kontroloval obeh a spotrebu tovaru a vykonával na to potrebné opatrenia, obsahuje zákon v ďalších ustanoveniach už prekonanú a nepoužiteľnú úpravu vykonávania kontroly účtovných kníh, predkladania vzoriek a ich rozborov ministerstvu, ukladania pokút a niektorých ďalších otázok.

Doterajšia právna úprava nerieši a ani nemohla riešiť otázky vnútorného obchodu, ktoré postupne vznikali v priebehu existencie a činnosti nášho socialistického vnútorného obchodu za takmer tridsať rokov. Ide o také otázky, ako je úloha a postavenie socialistického vnútorného obchodu v rozvinutej socialistickej spoločnosti, jednotná socialistická obchodná politika, vymedzenie pojmu obchodnej činnosti a podmienok výkonu obchodnej činnosti na vnútornom trhu. Neboli dostatočne riešené ani otázky ochrany občana na vnútornom trhu, mimoriadny predaj tovaru občanmi a ďalšie.

Pri rozbore, ako plní doterajšia právna úprava vnútorného obchodu svoje poslanie v zmenených spoločensko-ekonomických podmienkach, sa ukázalo, že vo väčšine zásad týkajúcich sa organizácie a riadenia vnútorného obchodu treba hľadať celkom nové, odlišným spoločenským potrebám zodpovedajúce legislatívne riešenie.

Celkom jednoznačne zahrňuje vo svojich záveroch potrebu novej právnej úpravy vo vnútornom obchode 7. zasadanie ÚV KSČ z mája 1977. Rovnaká požiadavka vyplynula aj zo záverov previerky ÚKRK KSČ.

Na základe doterajších skúseností a vykonaného hodnotenia sa riešia v novej právnej úprave vnútorného obchodu najmä tieto otázky:

- spôsob zabezpečovania hospodárskej a sociálnej politiky KSČ a štátu v odvetví vnútorného obchodu, vymedzenie jednotnej socialistickej obchodnej politiky,

- úloha a postavenie vnútorného obchodu v rozvinutej socialistickej spoločnosti,

- riadenie vnútorného obchodu pri posilnení jeho odvetvových princípov, najmä úloha a postavenie ministerstva obchodu, ostatných orgánov štátnej správy a ich spolupráca so zväzmi družstiev,

- pôsobnosť orgánov štátnej správy vo vnútornom obchode,

- vymedzenie obchodnej činnosti a jej podmienok s cieľom uplatniť jednotné odvetvové princípy jej vykonávania,

- vymedzenie systému a funkcie ochrany záujmov občanov na vnútornom trhu,

- úprava niektorých otázok súvisiacich s predajom tovaru na vnútornom trhu, ako predaj tovaru občanmi, predaj tovaru socialistickým organizáciám v maloobchodných predajniach a pod.,

- dozor nad obchodnou činnosťou a ochranou záujmov občanov vrátane uplatnenia sankcií za nedodržiavanie povinností vyplývajúcich z novej právnej úpravy. Problematiku vnútorného obchodu nemožno komplexne upraviť len v zákone

o vnútornom obchode a vo vykonávacích predpisoch vydaných na jeho základe; tak ako pre ostatné odvetvia platia aj pre právne vzťahy vo vnútornom obchode naďalej základné ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných predpisoch ako napr.:

- v Hospodárskom zákonníku ide predovšetkým o právnu úpravu vzťahov medzi výrobnými a obchodnými organizáciami, uzavieranie hospodárskych zmlúv a dodržiavanie zmluvnej disciplíny, obmedzovanie alebo vypúšťanie výroby spotrebného tovaru, o výrobu a dodávky náhradných súčiastok a zabezpečenie vykonávania záručných a pozáručných opráv a ďalšie otázky dodávateľsko-odberateľských vzťahov;

- v Občianskom zákonníku ide predovšetkým o právnu úpravu predaja tovaru v obchode a postavenie občanov pri kúpe tovaru, zodpovednosť obchodných organizácií za vady predaného tovaru, obsah záruk a dĺžku záručnej lehoty a ďalšie. Úprava, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, nebude novým zákonom o vnútornom obchode dotknutá. Zákon o vnútornom obchode a predpisy vydané na jeho vykonanie nadviažu na túto základnú právnu úpravu a doplnia ju o niektoré ďalšie práva občanov a povinnosti organizácií pri vykonávaní obchodnej činnosti so zameraním na ďalšie prehĺbenie ochrany záujmov občanov na vnútornom trhu;

- v zákone o národohospodárskom plánovaní a vo vyhláške o hmotnom bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese, v ktorých sa riešia niektoré špecifické otázky vnútorného obchodu pri plánovaní a zabezpečovaní dodávok spotrebného tovaru pre vnútorný obchod;

- v zákone o národných výboroch, kde sú upravené základné úlohy národných výborov pri riadení vnútorného obchodu a výkone štátnej správy; právna úprava v zákone o vnútornom obchode spresní a doplní úlohy jednotlivých stupňov národných výborov o ich zvýšenú právomoc pri výkone štátnej správy na úseku vnútorného obchodu;

- v Zákonníku práce, ktorý upravuje vzájomné vzťahy socialistických organizácií a pracovníkov v pracovno-právnych vzťahoch, v ktorých sa pracovníci zúčastňujú na spoločenskej práci a na rozvoji, riadení a kontrole činnosti socialistických organizácií, povinnosť socialistických organizácií utvárať a zlepšovať pracovné podmienky a zodpovednosť pracovníkov za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi;

- v zákone o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií, v právnych

predpisoch o kontrole, o správe a ochrane národného majetku, v zákone o štátnych inšpekciách atď.

Pre odvetvie vnútorného obchodu platí ešte rad ďalších právnych predpisov a opatrení, ktoré upravujú jednotlivé okruhy činností. Medzi týmito predpismi zaujímajú osobitné miesto predpisy, ktoré vydalo ministerstvo obchodu. Časť z nich nebude novým zákonom o vnútornom obchode dotknutá a môžu platiť aj naďalej (napríklad základné podmienky dodávky výrobkov dodávaných organizáciami vnútorného obchodu, základné podmienky dodávky ovocia a zeleniny, vyhláška o zálohovaní a vracaní fliaš a ďalšie). Niektoré však bude potrebné v súvislosti s pripravovaným zákonom novelizovať alebo zrušiť. Bude to napríklad vyhláška č. 13/1968 Zb. o pravidlách obchodného podnikania, vyhláška č. 244/1954 Ú. v. o jednotnom vedení kníh prianí a sťažností, príkaz ministra č. 441/1952 Vestníka MVO o jednotnom vedení inšpekčných kníh, vyhláška č. 177/1956 Ú. v. o zaraďovaní závodov verejného stravovania do cenových skupín, Smernice č. 6/1970 Vestníka MO SSR pre činnosť predajní a závodov verejného stravovania a ubytovania a ďalšie.

V priebehu prípravy zákona boli vydané dva dokumenty zásadného významu, ktoré ovplyvnili ďalší postup prípravy novej právnej úpravy vnútorného obchodu a ktoré sa plne rešpektovali. Je to:

- Súbor opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, ktorý bol rozpracovaný na konkrétne podmienky vnútorného obchodu. Organickou súčasťou týchto opatrení sa stal aj tento zákon, ktorý významne prispieva k zdokonaleniu riadenia a celkovému skvalitneniu a zefektívneniu práce vnútorného obchodu;

- uznesenie Predsedníctva ÚV KSČ z 27. 4. 1979 o úlohách v rozvoji národných výborov, ktorého rozpracovanie a zámery v prehlbovaní ich činnosti a posilnenie postavenia nižších stupňov národných výborov bolo do zákona premietnuté podľa súčasného stavu spracovania týchto dokumentov.

V súvislosti s vydaním zákona o vnútornom obchode budú vydané aj niektoré vykonávacie predpisy k tomuto zákonu.

Pokiaľ ide o ústavnú problematiku navrhovanej právnej úpravy, treba vychádzať z toho, že riadenie vnútorného obchodu patrí podľa ústavného zákona o čs. federácii do výlučnej pôsobnosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ktoré zabezpečujú na tomto úseku aj výkon štátnej správy prostredníctvom ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo obchodu Českej socialistickej republiky a Ministerstvo obchodu Slovenskej socialistickej republiky.

Spoločenská závažnosť právnej úpravy vnútorného obchodu a šírka jej účinku vyžaduje však jednotnú právnu úpravu v obidvoch republikách. Tento cieľ sa zabezpečuje rovnakým znením zákona Českej národnej rady a zákona Slovenskej národnej rady.

Realizácia ustanovení zákona bude znamenať významné prehĺbenie a zlepšenie riadenia vnútorného obchodu.

Vydanie nového zákona si nevyžaduje nijaké organizačné zmeny. Zákon predpokladá, že existujúce organizácie budú vykonávať aj naďalej svoju hospodársku činnosť na úseku vnútorného obchodu v súlade s týmto zákonom a za podmienok v ňom ustanovených. Pokiaľ ide o ekonomický účinok, nová právna úprava nevyvolá nijaké požiadavky na príslušné štátne rozpočty a rozpočty národných výborov. Ak by v niektorých organizáciách došlo výnimočne k zvýšeniu nákladov, bude sa toto zvýšenie hradiť v rámci plánu za ústredný orgán.

Nová právna úprava nevyvolá ani nároky na zvýšenie počtu pracovníkov. Na začiatku účinnosti nového zákona treba rátať s tým, že budú vyššie nároky na plnenie niektorých úloh vyplývajúcich zo zákona, napríklad bude treba venovať zvýšenú pozornosť pri udeľovaní povolení na obchodnú činnosť a určenie podmienok na výkon tejto činnosti, najmä na okresných a krajských národných výboroch. Realizácia ustanovení zákona vyvolá zvýšené nároky aj na prácu ministerstva obchodu.

B. Osobitná časť

1. K § 1 a 2 zákona

Účelom novej zákonnej úpravy vnútorného obchodu je nahradiť súčasným ekonomicko-politickým podmienkam nevyhovujúcu a prekonanú právnu úpravu z roku 1949 (zákon č. 160/1949 Zb. o vnútornom obchode) novou úpravou, ktorá vyjadrí postavenie a úlohy socialistického vnútorného obchodu v etape budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Zákon upravuje najmä riadenie vnútorného obchodu, jednotnú socialistickú obchodnú politiku, pôsobnosť orgánov štátnej správy vo vnútornom obchode, obsah a podmienky vykonávania obchodnej činnosti, vykonávanie dozoru vo vnútornom obchode vrátane ukladania pokút a iných sankcií za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dotvára jednotný systém ochrany záujmov občanov vo vnútornom obchode.

Pokiaľ ide o postavenie a úlohy vnútorného obchodu, vymedzuje nový zákon v súlade s hlavným cieľom hospodárskej a sociálnej politiky Komunistickej strany Československa ich bližší obsah vo vzťahu k občanom a k reprodukčnému procesu.

Základné úlohy socialistického vnútorného obchodu na jednotlivé časové etapy sú určované národohospodárskymi plánmi a jednotnou socialistickou obchodnou politikou určenou vládou.

Vychádza sa rovnako z toho, že vnútorný obchod uskutočňuje svoju úlohu v podmienkach plánovité organizovaného socialistického vnútorného trhu, ktorého dynamická rovnováha je súčasťou celkovej rovnováhy národného hospodárstva a dôležitým vnútropolitickým činiteľom.