Preto aj v Hlavných smeroch ďalšieho rozvíjania Súboru opatrení na zdokonaľovanie plánovitého riadenia národného hospodárstva na 8. päťročnicu - vo väzbe na realizáciu záverov 6. plenárneho zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a nadväzujúceho zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska - boli predurčené viaceré opatrenia i na zvýšenie účinnosti celkového finančného hospodárenia národných výborov.
Jedno z týchto opatrení je posilnenie vlastnej príjmovej základne rozpočtov národných výborov o rovnomenne rozložené a stabilné príjmy odvádzané doposiaľ do štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky. Pri hľadaní ciest zabezpečenia tejto úlohy sa ukázalo, že medzi takéto finančné zdroje, ako najvhodnejšie, patrí daň zo mzdy a poľnohospodárska daň. K tomu je však potrebné novoupraviť rozpočtové určenie výnosu dane zo mzdy odvádzanej niektorými socialistickými organizáciami, ako aj príspevku na sociálne zabezpečenie, ktorý platia štátne hospodárske organizácie v poľnohospodárstve.
Na základe týchto skutočností vláda Slovenskej socialistickej republiky predkladá zasadnutiu Slovenskej národnej rady na prerokovanie a schválenie vládny návrh zákona SNR o rozpočtovom určení výnosu dane zo mzdy odvádzanej niektorými socialistickými organizáciami a doplnení zákona SNR č. 115/1970 Zb. o finančných správach a vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení zákon SNR č. 134/1974 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe poľnohospodárskej dane.
V predloženom vládnom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane zo mzdy sa navrhujú previesť zo štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky do rozpočtov národných výborov výnos dane zo mzdy od všetkých organizácií riadených a spravovaných národnými výbormi, ako aj od národných výborov samotných, ďalej od výrobných, spotrebných a bytových družstiev a štátnych hospodárskych organizácií v poľnohospodárstve.
Príjmová základňa národných výborov počínajúc 8. päťročnicou tým vzrastie o rovnomerne rozložený stabilný zdroj, ktorý predstavuje vo finančnom vyjadrení za Slovenskú socialistickú republiku približne 4, 0 mld Kčs ročne (zostávajúca časť dane zo mzdy vo výške 9, 7 mld Kčs bude naďalej príjmom rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky ).
Ide o veľmi významné finančné opatrenie, ktoré značne posilňuje a upevňuje vlastnú finančnú základňu národných výborov. Vlastné rozpočtové príjmy národných výborov sa zvyšujú z doterajších 12 mld Kčs na viacej ako 16 mld Kčs a tak si svoje celkové výdavky budú, počínajúc nasledujúcim rokom, kryť na takmer 42 % (oproti tohoročnému krytiu iba 31 %).
K tejto skutočnosti treba však dodať požiadavku, politicky i ekonomicky si dostatočne uvedomiť, že s rastom vlastnej finančnej základne a znižovaním závislosti národných výborov na dotáciách a subvenciách zo štátneho rozpočtu republiky, úmerne vzrastá i právomoc a zodpovednosť za ďalší rozvoj hospodárstva, ktoré riadia a za efektívne a hospodárne užitie finančných prostriedkov.
V záujme zachovania jednotného systému správy a kontroly dane zo mzdy budú celú daň zo mzdy, teda aj tú, výnos ktorej bude príjmom rozpočtov národných výborov, naďalej vykonávať finančné správy. V súvislosti s týmto sa navrhuje doplniť i zákon SNR č. 115/1970 Zb. o finančných správach tak, ako to je formulované v predloženom materiáli.
Dbali sme o to, aby z hľadiska administratívnej náročnosti nedošlo k jej zvýšeniu ani v organizáciách, ani na úrovni kontrolných orgánov. Preto i systém výpočtu a odvodu dane zo mzdy zostane naďalej zachovaný bez zmeny. Organizácie riadené a spravované národnými výbormi, ako aj výrobné, spotrebné a bytové družstvá a štátne hospodárske organizácie v poľnohospodárstve naďalej budú odvádzať daň zo mzdy príslušnej finančnej správe, ktorá ju bude súhrnne odvádzať na účet krajského, resp. okresného národného výboru.
Z rovnakých politických a ekonomických dôvodov ako pri vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rozpočtovom určení výnosu dane zo mzdy sa navrhuje novelizovať aj doteraz platný zákon Slovenskej národnej rady č. 134/1974 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe poľnohospodárskej dane. V novele sa navrhuje zmeniť rozpočtové určenie príspevku na sociálne zabezpečenie, ktorý platia štátne hospodárske organizácie v poľnohospodárstve a doposiaľ ho odvádzajú do štátneho rozpočtu. Slovenskej socialistickej republiky.
I v tomto prípade, za účelom posilnenia príjmovej základne národných výborov, navrhujeme aj tento štátny príjem presunúť do rozpočtov príslušných národných výborov. Týmto opatrením sa súčasne stane celá poľnohospodárska daň príjmom rozpočtov národných výborov, nakoľko ostatné zložky tejto dane - a síce daň zo zisku, daň z pozemkov - sú už i v súčasnej dobe výlučne príjmom rozpočtov národných výborov.
Ide približne o 40 mil. Kčs, ktoré odvádzajú do štátneho rozpočtu najmä poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky a krajské semenárske podniky.
Výnos poľnohospodárskej dane od občanov bude ako doteraz naďalej príjmom miestnych národných výborov, príp. mestských alebo obvodných národných výborov.
Pre vašu informovanosť, súdružky a súdruhovia, treba ešte uviesť, že aj daň z obratu, ktorú doposiaľ odvádzali štátne hospodárske organizácie v poľnohospodárstve do federálneho rozpočtu bude od 1. januára 1986 plynúť do rozpočtov národných výborov. Jej objem osciluje ročne okolo sumy 70 mil Kčs. Nakoľko ide o príjem štátneho rozpočtu federácie, príslušné legislatívne opatrenie tento týždeň schválila spoločná schôdza Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR.
Vážené súdružky, vážení súdruhovia,
oba vládne návrhy zákonov Slovenskej národnej rady o rozpočtovom určení výnosu dane zo mzdy a o rozpočtovom určení výnosu a správe poľnohospodárskej dane boli prerokované so všetkými zainteresovanými orgánmi, ktoré s nimi vyslovili súhlas.
Predložené návrhy zákonov Slovenskej národnej rady sú obsahové zhodné s obdobnými návrhmi zákonov, ktoré sa v súčasnosti pripravili a predložili na schválenie i v Českej socialistickej republike.
V zmysle článku 11 a 12 ústavného zákona o československej federácii v znení ústavného zákona číslo 125/1970 Zb. treba otázky výnosu dane zo mzdy a príspevku na sociálne zabezpečenie od štátnych hospodárskych organizácií v poľnohospodárstve upraviť zákonmi Slovenskej národnej rady.
Z uvedených dôvodov sa obidva zákony predkladajú na schválenie dnešnému zasadnutiu Slovenskej národnej rady.
Vyslovujeme presvedčenie, že pre národné výbory i toto významné finančné rozhodnutie bude ďalším podnetom k lepšiemu využívaniu vlastnej materiálovej a finančnej základne na plnenie celospoločenských úloh pri súčasnom plnom uspokojovaní potrieb našich občanov.
Záverom menom vlády Slovenskej socialistickej republiky navrhujem, aby Slovenská národná rada zákon o rozpočtovom určení výnosu dane zo mzdy a zákon o rozpočtovom určení výnosu a správe poľnohospodárskej dane schválila.
(Potlesk )
Podpredseda Gregor:
Ďakujem súdruhovi M i š e j e m u za odôvodnenie oboch návrhov zákonov Slovenskej národnej rady.
Prosím spoločnú spravodajkyňu výborov Slovenskej národnej rady poslankyňu Annu Kovalčíkovú, aby nás oboznámila so stanoviskom výborov k vládnym návrhom zákonov.
Poslankyňa Kovalčíková:
Vážená Slovenská národná rada,
vážení hostia!
Predložené vládne návrhy zákonov Slovenskej národnej rady, a to vládny návrh zákona SNR o rozpočtovom určení výnosu dane zo mzdy odvádzanej niektorými socialistickými organizáciami a doplnenie zákona SNR číslo 115/1970 Zb. o finančných správach a vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení zákon SNR číslo 134/1974 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe poľnohospodárskej dane a o niektorých zmenách zákona číslo 143/1961 Zb. o domovej dani, sledujú posilnenie príjmovej základne národných výborov a ich rozpočtov, pričom sa pre zainteresované organizácie nezmení spôsob odvodu daní, ani sa nezvýši administratívna náročnosť. Ako to vyplýva z dôvodovej správy i vystúpenia súdruha ministra Mišejeho, motívom k vypracovaniu týchto vládnych návrhov boli 6. zasadanie ÚV KSČ a Hlavné smery ďalšieho zdokonaľovania plánovitého riadenia národného hospodárstva po roku 1985. Bolo určené, že sa má posilniť finančná základňa národných výborov, tak aby vlastné príjmy národných výborov mohli plnšie kryť ich potreby a pritom, aby to boli zdroje, ktoré sú stabilné a pravidelné.
Výsledky rokovaní Ústavnoprávneho výboru SNR, Výboru SNR pre plán a rozpočet, Výboru SNR pre národné výbory a národnosti, Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné a Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu k daným vládnym návrhom zákonov SNR potvrdili, že sa týmito návrhmi zákonov plní základná úloha - posilniť vlastné príjmy rozpočtov národných výborov a vyslovili súhlas s vládnymi návrhmi zákonov - tlač SNR 107 a tlač SNR 108.
Na základe tohoto, ako spoločná spravodajkyňa výborov Slovenskej národnej rady, odporúčam Slovenskej národnej rade prijať obidva vládne návrhy zákonov s úpravou, ako vyplýva zo spoločnej správy výborov SNR o výsledkoch ich prerokovania - tlač SNR 107 a).
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor: Ďakujem poslankyni Kovalčíkovej. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o treťom a štvrtom bode programu.
Hlási na niekto do rozpravy?
(Nikto. )
Pretože sa do rozpravy nikto nehlási, dávam hlasovať o vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rozpočtovom určení výnosu dane zo mzdy odvádzanej niektorými socialistickými organizáciami a doplnení zákona Slovenskej národnej rady číslo 115/1970 Zb. o finančných správach.
Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona Slovenskej národnej rady tak, ako ho odporučila spoločná spravodajkyňa výborov SNS poslankyňa Anna Kovalčíková, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR o rozpočtovom určení výnosu dane zo mzdy odvádzanej niektorými socialistickými organizáciami a doplnení zákona SNR číslo 115/1970 Zb. o finančných správach.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady číslo 134/1974 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe poľnohospodárskej dane a o niektorých zmenách zákona číslo 143/1961 Zb. o domovej dani.
Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona Slovenskej národnej rady v znení ako ho odporučila spoločná spravodajkyňa výborov Slovenskej národnej rady poslankyňa Kovalčíková, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady Číslo 134/1974 Zb. o rozpočtovom určení výnosu a správe poľnohospodárskej dane a o niektorých zmenách zákona číslo 143/1961 o domovej dani.
Piatym bodom programu je
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 113 a spoločnú správu výborov ako tlač 113a. Prosím ministra vnútra Slovenskej socialistickej republiky súdruha Štefana Lazara, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky odôvodnil predložený návrh zákona Slovenskej národnej rady.
Minister vnútra SSR Lazar:
Vážený súdruh predseda,
vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
vláda Slovenskej socialistickej republiky vám predkladá na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky. Dovoľte mi, aby som z poverenia vlády SSR tento návrh odôvodnil.
Všestranný socialistický rozvoj Bratislavy vyžadoval aj zodpovedajúce legislatívne úpravy. Slovenská národná rada preto prijala 14. marca 1968 zákon č. 43 o hlavnom meste Slovenska Bratislave, čim sa vytvorili podmienky pre jej ďalší rozmach a pre dobré plnenie zvýšených úloh národných výborov v Bratislave súvisiacich s celkovou výstavbou mesta a rastom počtu obyvateľov. S ohľadom na federatívne usporiadanie Československej socialistickej republiky, ale aj s ohľadom na rozsiahlu bytovú, priemyselnú a inú výstavbu v Bratislave, prijala Slovenská národná rada 20. septembra 1971 zákon č. 63, ktorým sa spomenutý zákon novelizoval. V novele sa ešte viac zvýraznilo postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky, vykonali sa niektoré zmeny jej územného členenia, pričlenením územia siedmich obcí bezprostredne susediacich s Bratislavou. Hoci sa počítalo s tempom rozvoja Petržalky, k vytvoreniu ďalšieho územného obvodu Bratislavy, vzhľadom na vtedajší malý počet obyvateľov Petržalky, nedošlo.
Potreba takejto zmeny a vytvorenie piateho územného obvodu sa postupom času ukazovala čoraz aktuálnejšou. Výstavba v Bratislave, najmä bytová výstavba, sa v súlade so smerným územným plánom realizovala prevažne v Petržalke. Za 12 rokov sa tu postavilo viac ako
34 000 bytov a počet obyvateľov presiahol už 100 000. V nadväznosti na rozsiahlu bytovú výstavbu rozširovala sa aj občianska vybavenosť, a to najmä na úseku školstva, obchodu a rôznych služieb.
Tento vývoj prinášal so sebou nové náročné úlohy aj pre národné výbory v meste. V snahe skvalitniť výkon štátnej správy a priblížiť ho občanom, sa postupne zväčšoval počet pracovníkov aparátu Miestneho národného výboru v Petržalke a prenášal sa sem aj výkon niektorých agend, ktoré inak vykonávajú obvodné národné výbory.
Tak, ako si to situácia vyžadovala, zriaďovali sa v Petržalke aj ďalšie štátne orgány, prípadne detašované pracoviská niektorých štátnych orgánov. Napr. tri miestne oddelenia Verejnej bezpečnosti a oddelené pracovisko Obvodného súdu Bratislava IV.
Problematikou súvisiacou s komplexným rozvojom Petržalky sa zaoberali aj ústredné stranícke a štátne orgány. Zámer vytvoriť piaty územný obvod v Bratislave sa stal aktuálny po XVI. zjazde Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska, lebo z ich rokovania vyplynula úloha zvýšiť účinnosť práce národných výborov. Tento zámer konkretizovalo 6. zasadanie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a následné zasadanie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v apríli 1982, keď podčiarkli potrebu zdokonaľovať organizačnú výstavbu, pôsobnosť a činnosť národných výborov v Bratislave. V záveroch zasadania ÚV KSS sa uložilo usporiadať najmä pôsobnosť a kompetenčné vzťahy medzi jednotlivými stupňami národných výborov s osobitným zreteľom na postavenie národného výboru v mestskej časti Petržalka.
Vláda Slovenskej socialistickej republiky sa preto uzniesla vypracovať návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorý umožní vytvoriť z Petržalky a z priľahlých obcí Rusovce, Jarovce a Čuňovo ďalší, piaty územný odvod Bratislavy.
Potreba vytvoriť tento obvod je odôvodnená tým, že terajšia a plánovaná koncentrácia obyvateľstva v Petržalke, roku 1995 tu bude žiť viac ako 170 000 obyvateľov, kladie vysoké nároky na zabezpečenie materiálnych a kultúrnych potrieb. Rozsah občianskej a inej vybavenosti, súčasný ako aj predpokladaný rozvoj priemyslu, dopravy, služieb, obchodu a ďalších, vyžaduje vytvoriť zodpovedajúcu riadiacu štruktúru s pôsobnosťou obvodných orgánov. Zriadením obvodných štátnych a politických orgánov, ako aj orgánov spoločenských organizácií, sa vytvoria žiadúce podmienky pre masovopolitickú, organizátorskú a kultúrnovýchovnú prácu a vôbec pre ďalší rozvoj socialistickej demokracie. Napokon, nemožno prehliadnuť, že Petržalka je do určitej miery geograficky oddelená časť mesta a je vstupným územím z dvoch susedných štátov do Československej socialistickej republiky, z čoho pre tamojšie štátne orgány vyplývajú osobitné úlohy.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
predkladaný návrh zákona predstavuje jednoduchú právnu úpravu. Z dôvodov legislatívnej ekonomiky sa zvolil taký postup, aby sa jedným zákonom novelizovali dva zákony Slovenskej národnej rady. Zákon o Bratislave a zákon o organizácii súdov. Po schválení návrhu zákona o nadobudnutí účinnosti zákona sa utvorí územný obvod Bratislava V, zriadi sa Obvodný národný výbor Bratislava V a Obvodný súd Bratislava V.
Podrobné vymedzenie hraníc nového územného obvodu Bratislava V. sa vykoná vyhláškou, ktorú na základe splnomocnenia uvedeného v zákone Slovenskej národnej rady č. 43/1968 Zb. vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky
Pokiaľ ide o ekonomický dopad navrhovaného zákona, zriadenie nového Obvodného národného výboru Bratislava V. nebude vyžadovať do roku 1988 ďalších pracovníkov. Po posledných úpravách má totiž už teraz Miestny národný výbor v Petržalke 110 pracovníkov a taký počet uvolnených funkcionárov, ako na ostatných obvodných národných výborov v Bratislave, resp. na okresných národných výboroch. S ohľadom na plánovaný rozvoj tohoto obvodu sa predpokladá, že počnúc rokom 1988 by sa mal počet pracovníkov obvodného národného výboru primerane k rastu úloh zvyšovať.
Naproti tomu zriadenie Obvodného súdu Bratislava V. bude vyžadovať už v prvých rokoch jeho existencie zvýšenie počtu pracovníkov, a to tak sudcov, ako aj ostatných pracovníkov. Táto požiadavka súvisí s tým, že prudký rast počtu obyvateľov v Petržalke sa prejavil aj výrazným nárastom počtu občianskoprávnych i trestnoprávnych vecí na Obvodnom súde Bratislava IV. Napr. z občianskoprávnych vecí, ktoré na tento súd došli od roku 1979 je 56 % z Petržalky. Pričom trestné veci z Petržalky od uvedeného roku predstavujú až 70 % všetkých trestných vecí v obvode Bratislava IV. Preto predseda Mestského súdu v Bratislave zriadil v Petržalke oddelené pracovisko Obvodného súdu Bratislava IV.
Považujem za potrebné Slovenskú národnú radu informovať, že aj iné orgány, napr. obvodná prokuratúra a štátne notárstvo budú požadovať zvýšenie počtu pracovníkov. Vláda v tejto súvislosti prijala uznesenie, podľa ktorého sa požiadavky na pracovníkov vyplývajúce z realizácie navrhovaného zákona bude objektivizovať a počty pracovníkov budú príslušné orgány uplatňovať v návrhoch svojich ročných plánov a rozpočtov.
Uplatnenie navrhovaného zákona v praxi vyvolá požiadavky na nebytové priestory. Zatiaľ sa na umiestnenie nových orgánov budú musieť využiť len existujúce priestory v Petržalke. Vláda preto uložila primátorovi hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, aby dislokačnými opatreniami riešil dočasné umiestnenie štátnych a politických orgánov, ktoré budú pôsobiť v územnom obvode Bratislava V. Vláda sa ďalej uzniesla, aby sa začalo s predprojektovou a projektovou prípravou stavby Združenej administratívnej budovy pre štátne a politické orgány územného obvodu Bratislava V. s rozpočtovým nákladom do 125 mil. Kčs a aby sa hľadali možnosti zaradiť ju už do 8. päťročného plánu.
Vzhľadom na to, že ide o druhú novelu zákona SNR č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave, navrhuje sa, aby Predsedníctvo SNR bolo splnomocnené vyhlásiť v Zbierke zákonov úplné znenie zákona č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných obidvoma jeho novelami. Z praktických dôvodov je žiadúce, aby právna úprava postavenia pôsobnosti Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy bola zhrnutá v jednom predpise.
Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vykonania najbližších volieb do národných výborov. Dňom vykonania volieb sa pritom rozumie druhý deň volieb, teda ten deň, v ktorom sa voľby skončia.
Vláda Slovenskej socialistickej republiky je presvedčená, že navrhovaný zákon prispeje k tomu, aby národné výbory v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave i ostatné štátne a politické orgány mohli lepšie plniť svoje úlohy súvisiace s rozvojom nášho hlavného mesta.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
z poverenia vlády SSR odporúčam, aby ste predložený vládny návrh zákona schválili. (Potlesk. )
Podpredseda Gregor:
Ďakujem súdruhovi Lazarovi za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Jozefa P ó c s a, aby nás oboznámil so stanoviskom výborov Slovenskej národnej rady k vládnemu návrhu zákona.
Poslanec Ing. Pócs:
Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
v rámci budovania Bratislavy ako moderného socialistického veľkomesta, plniaceho zároveň funkcie metropoly Slovenskej socialistickej republiky, sa osobitne rýchlym tempom rozvíja jeho mestská časť Petržalka. Dnes má už vyše 100 000 obyvateľov a dynamika jej rastu pokračuje. Koncentruje sa tu v nebývalom rozsahu bytová výstavba s komplexnou občianskou vybavenosťou a príslušnou technickou infraštruktúrou, rieši sa skladba výrobnej a materiálno-technickej základne, urýchľuje sa výstavba zariadení v nadstavbovej sfére. Na pravom brehu Dunaja sa proste utvára nová mestská časť s vlastnými mestotvornými prvkami, tvoriaca architektonicky a urbanisticky osobitne riešenú rozsiahlu a kompaktnú územnú zložku.
Je pochopiteľné, že s mohutným rastom Petržalky sa nutne nastoľuje otázka kvality jej odborno-politickej správy a riadenia. Jej zabezpečovanie sa však dnes už vymyká z rámca možností terajšieho IV. obvodu. Preto je nevyhnutné vykonať nové územné členenie Bratislavy a zriadiť pre územie mestskej časti Petržalka príslušné orgány štátnej moci a správy, ako aj ostatné orgány politického významu. Pritom utvorenie mestského obvodu Bratislava V a zriadenie obvodného súdu pre tento mestský obvod si vyžaduje adekvátnu zmenu platného zákonného stavu. To práve prináša predložený vládny návrh zákona, ktorý je v podstate jednoduchou právnou úpravou malého rozsahu, v ktorej vlastne ide o utvorenie mestského obvodu Bratislava V a o zriadenie obvodného súdu pre tento mestský obvod. Utvára sa ním potrebný a dostačujúci zákonný základ k tomu, aby sa Petržalka mohla formovať ako nový mestský sídelný celok A nielen to. Nové administratívne členenie Bratislavy a s ním súvisiace zriadenie príslušných orgánov štátnej moci a správy otvára možnosti kvalitne riešiť zložité otázky spojené s komplexným rozvojom mesta, s jeho budovaním ako administratívneho, ekonomického, kultúrneho i vedeckého centra Slovenskej socialistickej republiky. Možno celkom dôvodne očakávať, že nové územné členenie mesta a jemu zodpovedajúca riadiaca štruktúra zvýši úroveň správy mesta ako celku a Petržalky osobitne. Možno ďalej oprávnene očakávať, že zriadením Obvodného súdu Bratislava V sa skvalitní výkon súdnej agendy, ktorá stále výrazne vzrastá. Je namieste aj predpoklad, že realizácia navrhovaného zákona prispeje k vyváženosti vnútornej územno-správnej organizácie mesta a bude mať zásadný význam pre plnenie úloh spojených so súčasným životom a prácou obyvateľov Bratislavy.
Vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
vládny návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor SNR, Výbor SNR pre plán a rozpočet a Výbor SNR pre národné výbory a národnosti. Výbory posúdili vládny návrh zákona zo všetkých významných normotvorných hľadísk i z hľadiska požiadaviek uplatňovaných čo
do úplnosti a správnosti jeho normatívneho obsahu Osobitne hodnotili súčasnú spoločensko-politickú situáciu Petržalky, ktorá vyvolala potrebu zákon vydať. Zvážili jeho praktický dosah na riadenie a správu tejto časti mesta a finančné dôsledky spojené s realizáciou navr-hovaného zákona Výbory konštatovali, že navrhovaný zákon je potrebným a účelným legislatívnym opatrením, ktoré utvára v právnej sfére predpoklady pre ďalšie skvalitňovanie vnútornej územno-správnej organizácie mesta, vnáša do nej potrebnú vyváženosť a utvára priestor pre rozvíjame mestotvorných prvkov pri budovaní Petržalky ako urbanisticky samostatného celku.
Po prerokovaní vládneho návrhu zákona výbory Slovenskej národnej rady vyslovili s ním súhlas. Ako spoločný spravodajca výborov, na základe ich kladných stanovísk, odporúčam Slovenskej národnej rade, aby vládny návrh zákona schválila v predloženom znení.
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdruhovi P o c s o v i
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o piatom bode programu.
Kto sa hlási do rozpravy?
(Nikto. )
Pretože sa do rozpravy nikto nehlási, dávam hlasovať o vládnom návrhu zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon Slovenskej národnej rady o sídlach okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona, ako ho odporučil spoločný spravodajca výborov súdruh P ó c s, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie )
Kto je proti?
(Nikto. )
Kto sa zdržal hlasovania ?
(Nikto )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady a hlavnom meste Slovenska Bratislave a zákon Slovenskej národnej rady o sídlach a obvodoch okresných a krajských súdov Slovenskej socialistickej republiky.
Podpredseda Ing. Gregor:
Šiestym bodom programu je
vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 110 a spoločnú správu výborov ako tlač 110a.
Prosím ministra vnútra Slovenskej socialistickej republiky súdruha Štefana Lazara, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky vládny návrh zákona odôvodnil.
Minister vnútra SSR Ing. Lazar:
Vážený súdruh predseda,
vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
vláda Slovenskej socialistickej republiky predložila na rokovanie Slovenskej národnej rady vládny návrh zákona o požiarnej ochrane. Dovoľte, aby som z jej poverenia tento návrh odôvodnil.
Od oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou prešla naša spoločnosť doslova prevratným vývojom. Pod vedením Komunistickej strany Československa sme vybudovali moderný socialistický štát s vyspelým priemyslom a prosperujúcou poľnohospodárskou veľkovýrobou. Právom sa môžeme hrdiť vysokou úrovňou a širokou sieťou školských, kultúrnych, zdravotníckych, sociálnych a iných zariadení. To všetko plnohodnotne slúži nášmu pracujúcemu ľudu.
Otvorene však treba povedať, že prostriedky, ktoré spoločnosť vynakladá na ďalší rozvoj krajiny, často znehodnocujú požiare a nimi spôsobené veľké škody. Príčiny tohoto nežiadúceho stavu sú všeobecne známe. Je to najmä ľahostajný prístup k plneniu povinností, neznalosť príslušných predpisov alebo ich vedomé porušovanie, podceňovanie požiarneho nebezpečenstva, nedostatky v kvalite, kontrole a údržbe technických a technologických zariadení. V neposlednom rade aj v malej starostlivosti vedúcich hospodárskych organizácií. Robia opatrenia na splnenie plánu, ale zanedbávajú, ba neraz porušujú základné pravidlá o ochrane výrobných prostriedkov prostredníctvom ktorých majú tento plán realizovať.
Zabraňovaniu požiarom preto naše najvyššie stranícke a štátne orgány venujú trvalú pozornosť. V uplynulom období sa na zvýšenie účinnosti požiarnej ochrany prijal celý rad konkrétnych opatrení
a zlepšilo sa aj materiálno-technické vybavenie na tomto úseku. Významným podnetom k tomu bola Rezolúcia Predsedníctva ÚV KSS k vzniku požiarov a havárií v národnom hospodárstve na Slovensku, vydaná v novembri 1972. Možno ju označiť za prvý podnet k vypracovaniu právnej úpravy. Na Celoslovenskom stranícko-politickom aktíve v decembri 1982 sa hodnotila účinnosť tohoto dokumentu za 10 rokov jeho pôsobenia. Vzhľadom na nepriaznivý stav pracujúci n. p. Slovnaft Bratislava prijali výzvu k väčšej dôslednosti pri napĺňaní cieľov rezolúcie, ku ktorej sa pripojilo 760 organizácií SSR. Aj z tohoto aktívu zaznela potreba upraviť túto mimoriadne závažnú oblasť novým zákonom.
Napriek tomu čo som uviedol treba konštatovať, že v ochrane národného hospodárstva pred požiarmi sa dosiahli len čiastkové úspechy. Preto úsilie o podstatnú zmenu nepriaznivého vývoja požiarovosti patrí medzi naše prvoradé úlohy. Štatistika požiarov za uplynulých 10 rokov je uvedená v dôvodovej správe. Sú to skutočne neradostné údaje. Niektoré veľké požiare v tomto roku, napr. v Tesle Nižná na Orave, Tesle Pieťtany, Smrečine Banská Bystrica, Jas Bardejov, JRD Pokrok Stará Bystrica a ďalšie to názorne potvrdzujú. Do konca novembra, v porovnaní s jedenástimi mesiacmi vlaňajška požiare spôsobili škody v takmer dvojnásobnej výške a predstavujú čiastku zhruba 102 mil. Kčs.
Preto súčasťou opatrení najvyšších straníckych a štátnych orgánov smerujúcich k ochrane socialistickej ekonomiky, života a zdravia občanov, je i navrhovaná nová právna úprava požiarnej ochrany.
Ako vyplynulo z politicko-právneho rozboru zákona č. 18/1958 Zb. o požiarnej ochrane, terajšia právna regulácia už nezodpovedá potrebám spoločnosti. Uvedený zákon bol prijatý v období budovania základov socializmu a je do značnej miery rámcový. Nedostatočne vymedzuje úlohy orgánov a organizácií i pôsobnosť orgánov štátnej správy. Nezakotvuje účinné štátomocenské nástroje na presadzovanie celospoločenských záujmov.
Prechod na intenzívny spôsob hospodárenia spojený so zavádzaním výsledkov vedeckotechnického rozvoja do praxe, najmä používanie ľahko zápalných surovín a materiálov, uplatňovanie nových technológií, veľká hodnota materiálov sústredená v objektoch socialistických organizácií, ale aj výšková zástavba miest so sťaženými podmienkami pre zdolávanie požiarov, to všetko sú faktory, ktoré doterajší zákon plne nepostihuje. Preto sa rozhodlo pripraviť a prijať novú právnu úpravu požiarnej ochrany.
Vlastná príprava prebiehala pomerne dlho a bola spojená s rôznymi ťažkosťami. Predložený vládny návrh zákona je výsledkom mnohých rokovaní a v jeho základných princípoch je obsiahnutá právna