tu a jadrových krmív, dosiahne sa vyššie zhodnotenie dovážaných i domácich rudných surovín a ropy.

Na jednej strane to umožní rast národného dôchodku za roky 7. päťročnice o 13, 4 %, čo znamená určité prekročenie zákonom stanovenej dolnej hranice úlohy, na druhej strane uvoľní väčšie hmotné zdroje ma krytie finálnych potrieb, t. j. pre vývoz, vnútorný obchod a investičnú výstavbu v súčte rokov za päťročné obdobie približne o 19 mld. Kčs.

V súlade s úlohami zákona zvyšuje sa exportná spôsobilosť ekonomiky, aj keď v odvetviach spracovateľského priemyslu nie je to úmerné plánu a potrebám a zaostáva efektívnosť exportu. Dodávky priemyselných tovarov budú pre vývoz v roku 1985 vyššie v porovnaní s rokom 1980 o 38 % - v stálych cenách, čím ich vzostupný trend prevýši dynamiku rozvoja priemyselnej výroby viac ako dvojnásobne. Na tomto základe sa zabezpečuje ďalšie prehlbovanie účasti hospodárskej sféry v SSR na medzinárodnej deľbe práce, so štátmi RVHP, osobitne so Sovietskym zväzom. Súčasne sa výrazne zlepší saldo vzťahov k zahraničnému obchodu, najmä s nesocialistickými štátmi.

Hospodárstvo na Slovensku sa tým stáva od roku 1983 opätovne dynamizujúcim činiteľom rozvoja československého národného hospodárstva a všestrannejšie využívanie jeho prírodných a ekonomických podmienok prispieva k riešeniu kľúčových celoštátnych úloh.

V tomto širšom kontexte sa vytvárajú predpoklady pre uskutočnenie hlavného cieľa hospodárskej a sociálnej politiky KSČ. Objem maloobchodného obratu, vyjadrený v porovnateľných cenách, prevýši v roku 1985 úroveň predpokladanú päťročným plánom o 2, 5 mld. Kčs, to znamená o 2, 8 %.

Viac prostriedkov sa vynaloží na rozvoj hlavných úsekov spoločenskej spotreby, hlavne na školstvo a zdravotníctvo, ako aj na komplexnú bytovú výstavbu. Sú predpoklady splniť plánovaný počet dokončených bytov zabezpečovaných dodávateľskými organizáciami, no podľa doterajšieho priebehu je ohrozený uvažovaný rozsah individuálnej výstavby v počte 4 až 5 tis. bytov.

Doterajší, celkove dobrý priebeh plnenia 7. päťročného plánu nesmie viesť k sebauspokojovaniu. Zákonom stanovené úlohy sa nezabezpečujú v každom odvetví. Úroveň efektívností práce v mnohých podnikoch a odvetviach zaostáva za potrebami, ale i možnosťami. Podmienky hospodárskeho rozvoja a rastúce nároky na jeho výsledky vyžadujú pracovať účinnejšie a kvalitnejšie na každom stupni riadenia.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Úlohy plánu určené na posledný rok tejto päťročnice sú náročné pokiaľ ide o kvalitatívne parametre hospodárskeho rozvoja. Opierajú

sa o postupne narastajúcu výkonnosť ekonomiky a predpokladajú širšie a všeobecnejšie uplatňovať pozitívne výsledky popredných VHJ, podnikov a kolektívov. Na podporu tejto nevyhnutnej cesty sú orientotované aj opatrenia na ďalšie zdokonaľovanie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.

Na zabezpečenie kľúčových úloh plánu bude zameraná v budúcom roku riadiaca a politicko-organizátorská práca orgánov vlády SSR s cieľom posilniť proces intenzifikácie rozvoja národného hospodárstva, zabezpečiť rovnomernejšiu realizáciu plánu a vyváženejší chod ekonomiky, zlepšiť plnenie úloh v doteraz zaostávajúcich úsekoch a takto vytvoriť predpoklady pre splnenie cieľov 7. päťročnice.

Dovoľte, aby som vyjadril presvedčenie, že rovnako ako v minulosti poskytnú tomuto spoločnému úsiliu významnú podporu Predsedníctvo SNR a výbory SNR, že jeho účinnou oporou bude politická práca súdruhov poslancov.

Ďakujem.

(Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem podpredsedovi vlády SSR a predsedovi Slovenskej plánovacej komisie súdruhovi Hrivnákovi. Teraz prehovorí poslanec Ján H a š k o.

Poslanec Haško:

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!

V našom Výbore SNR pre veci sociálne a zdravotné sme sa v príprave na dnešnú schôdzku SNR zaoberali rozpočtom pridelených kapitol, a to nemocenského poistenia pracovníkov SSR, Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR a Ministerstva zdravotníctva SSR, v nadväznosti aj na rozpočet národných výborov. Pritom sme zdôraznili, že s čerpaním rozpočtových prostriedkov sa musí narábať vysoko hospodárne a efektívne. Pripomenuli sme, že v riadiacej práci si väčšmi treba všímať otázky finančnej disciplíny a zároveň viac starostlivosti venovať urýchľovaniu výstavby zdravotníckych a sociálnych stavieb, nielen keď vznikne omeškávanie v plnení termínov, ale už od samého začiatku prípravy a priebehu celého investičného a investorského procesu.

Pri zovšeobecňovaní našich poznatkov z prieskumov sme konštatovali, že pozitívnou stránkou sa javí úsilie o hospodárnosť a účelnosť pri využívaní rozpočtových prostriedkov. Na druhej strane sa však

ukázalo, že vo väčšine ÚNZ sa prekračujú náklady na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. Ukazuje sa, že národné výbory by mali pri tvorbe finančných plánov zohľadniť skutočné potreby zdravotníctva, ktoré vyplývajú z rozšírenia siete týchto zariadení, aj z rozširovania liečebno-preventívnej starostlivosti. 7 poznatkov v mojom volebnom obvode viem, že náklady na jedno onkologické ošetrenie stoja v priemere 5 tis. Kčs.

Na rokovaní výboru o kapitole Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR sme pripomenuli, že osobitnú pozornosť musí ministerstvo v roku 1985 venovať národným výborom v súvislosti s realizáciou uznesení straníckych a vládnych orgánov SSR, prijatých ku koncepcii výstavby zariadení pre starých a dlhodobé chorých občanov, so zreteľom na rozvoj kapacít v 7. päťročnici a pripravovanej 8. päťročnici. Vychádzali sme pritom z rokovania Predsedníctva SNR z novembra tohto roku, ako aj zo schôdzky nášho výboru z októbra tohto roku, keď sme hodnotili úroveň plnenia úloh v oblasti starostlivosti o starých občanov.

Pri posudzovaní kapitoly nemocenského poistenia pracovníkov SSR sme konštatovali, že celý jej obsah je v podstate založený na zákonných nárokoch našich občanov. Posledné zákonné úpravy prinášajú ďalšie rozšírenie sociálneho zabezpečenia rozličných kategórií obyvateľstva, a tým zároveň zvyšujú aj nároky na štátny rozpočet.

V návrhu štátneho rozpočtu SSR na rok 1985 sa v plnom rozsahu premieta zvýšenie sociálnych a niektorých mzdových opatrení. Túto skutočnosť treba osobitne oceniť, najmä keď vieme, že k realizácii takýchto rozsiahlych sociálnych opatrení u nás dochádza v čase skutočne zložitej svetovej hospodárskej situácie, ako aj v čase, keď vlády kapitalistických štátov zvyšujú výdavky na zbrojenie a znižujú finančné čiastky na potreby sociálne a zdravotné. U nás sa sociálne istoty občanov posilňujú, prehlbujú, čo je veľkou prednosťou socializmu a devízou dôslednej mierovej a sociálnej politiky KSČ a socialistického štátu. Je preto na nás poslancoch SNR, aby sme na tieto skutočnosti poukazovali aj pri stretnutiach s našimi voličmi a podnecovali ich na odozvu voči humánnej politike strany a štátu. A takouto odozvou nemôže byť nič iné ako statočná, uvedomelá práca.

Záverom chcem podporiť oporúčanie spoločného spravodajcu výborov, aby sme schválili návrh štátneho rozpočtu SSR na rok 1985.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem súdruhovi H a š k o v i. Dávam slovo poslancovi Vincentovi Földesovi.

Poslanec Földes:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia,

trvalá starostlivosť hospodárskych a straníckych orgánov na všetkých stupňoch riadenia o zvýšenie výkonnosti nášho stavebníctva vedie k jeho postupnej konsolidácii a k priaznivejšiemu vývoju. Je to po rokoch príjemné konštatovanie, ktoré by však nemalo viesť k prehnanému optimizmu tých, ktorí zodpovedajú za prácu stavebníctva a k sebauspokojeniu pracovníkov riadiacich rezort stavebníctva. Významným prínosom v tomto smere bolo "Stanovisko k situácii v stavebníctve a jeho neodkladným úlohám pri plnení 7. päťročnice", ktoré bolo schválené Predsedníctvom ÚV KSČ 11. júna 1982 a ktorého plnenie prerokoval Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo v októbri t. r. a Predsedníctvo SNR v novembri t. r. Z toho sme vychádzali aj pri prerokúvaní kapitoly rozpočtu Ministerstva stavebníctva SSR na rok 1985.

Stanovisko sa stalo programovým dokumentom, ktorého význam presahuje rámec 7. päťročného plánu a je základnou podmienkou urýchlenia intenzifikačného procesu v stavebníctve aj v 8. päťročnici.

Návrh rozpočtu Ministerstva stavebníctva SSR na rok 1935 vychádza predovšetkým z pomerne priaznivých tendencií, ktoré sa očakávajú v plnení plánovaných úloh v tomto roku. Na základe výsledkov a triezvych analýz nedostatkov v posledných rokoch Ministerstvo stavebníctva SSR vypracovalo základné ciele, ktoré bude potrebné plniť, keď bude chcieť udržať zlepšujúci sa trend. K týmto cieľom patrí najmä ďalšie znižovanie rozostavanosti a koncentrácia stavebných kapacít, predovšetkým dokončovanie stavieb, zabezpečenie dynamiky plánu roku 1985 vo výkonovej, ako aj ekonomickej časti, a tým aj splnenie úloh 7. päťročnice. Tieto ciele by nemali zostať len nenaplneným heslom.

Úloha znižovania rozostavanosti o 3, 8 mld. Kčs sa zdá byť nad sily rezortu stavebníctva; treba jej splnenie všetkými prostriedkami podporovať a nielen v rezorte stavebníctva, ale i v investičnej disciplíne v pripravenosti stavieb, za pomoci národných výborov na všetkých stupňoch a ostatných rezortov a samozrejme stavebníctvo bude musieť naďalej odkrývať a využívať svoje rezervy, ktoré v rezorte nesporne sú.

Pomerne náročné úlohy čakajú stavbárov v oblasti zvyšovania efektívnosti, čo však plne zodpovedá prechodu na intenzívnejšiu cestu rozvoja našej ekonomiky. V stavebnej výrobe sa má objem zisku zvýšil o 23, 5 % v porovnaní s očakávanou skutočnosťou tohto roka, v odvetví stavebných látok o 5, 6 %. Dynamicky sa zvyšujú upravené vlastné výkony i produktivita práce a plánuje sa ďalšie zníženie materiálových nákladov.

Intenzifikácia stavebnej výroby, ako to vyplýva aj zo Stanoviska Predsedníctva ÚV KSČ, sa má realizovať predovšetkým cestou technického rozvoja. Na túto skutočnosť reaguje aj rozpočet ministerstva. Na riešenie úloh plánu technického rozvoja vo výskumno-vývojovej základni rezortu sa v budúcom roku vynaloží 226 mil. Kčs. Je to iste nemalá suma,, a preto je dôležité najmä jej účelné a efektívne využitie.

V tejto súvislosti sa vo výbore pripomenulo, že treba účinnejšie uplatňovať výsledky vedecko-technického rozvoja aj v konštrukčných sústavách a v dokončovacích procesoch. Rovnako by sa mal prejaviť jeho vplyv aj v projektových riešeniach energeticky menej náročných stavieb, ich teplofikačného prevedenia, ako aj ich prevádzke. Takéto zameranie považujeme za jedno z hlavných kritérií v prehlbovaní spolupráce medzi účastníkmi investičného procesu a najmä práce s ľuďmi priamo na stavbách.

Napriek čiastočnému zlepšeniu jestvuje v tejto oblasti ešte celý rad problémov, ktorých riešenie prebieha iba pomaly. Mám na mysli najmä plánovité prepojenie výskumu, vývoja, projekcie a realizácie, problémy v mzdovej a cenovej oblasti, ktoré často brzdia uplatnenie pokrokových myšlienok, návrhov a riešení. Spôsob tvorby cien by nemal podporovať materiálovú náročnosť, ale podnecovať stavebné organizácie k úspornejším riešeniam stavebného diela.

Celkové výdavky za kapitolu sa plánujú v sume 325 mil. Kčs. Návrh rozpočtu je pritom konštruovaný tak, že okrem dotácie vyplývajúcej z uplatňovania finančno-ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode vo výške 158 mil. Kčs sa v ňom neuvažuje so žiadnou investičnou ani neinvestičnou dotáciou, čo zvyšuje náročnosť jeho plnenia. V tejto súvislosti sme tiež poukázali na nedostatočnú investorskú a projektovú prípravu stavieb plánu investičnej výstavby. Podľa analýzy vykonanej Slovenskou komisiou pre vedecko-technický a investičný rozvoj je len 45, 5 % stavieb pripravených na začatie v roku 1985 a na rok 1986 je pripravených len 7 % plánovaných stavieb.

Zmeny, ktoré treba ešte uskutočniť v štrukturálnej prestavbe stavebných kapacít, najmä pre dokončovací cyklus, zabezpečenie dynamiky plánu ako vo výkonovej, tak aj v ekonomickej časti, zabezpečenie užitia produkcie stavebných látok s ďalším znížením limitov pohonných hmôt, energie a ďalších materiálov, si vyžadujú popri zabezpečení vonkajších podmienok, predovšetkým materiálových vstupov z ostatných rezortov a opatrení na stabilizáciu pracovníkov v mzdovej a sociálnej oblasti, realizovať aj ďalšie opatrenia smerujúce k prehlbovaniu vnútropodnikového riadenia, k zvyšovaniu iniciatívy pracujúcich a posilneniu chozrasčotnej stability podnikov a VHJ. V tomto smere zabezpečiť najmä úlohy vyplývajúce z programu zvyšovania výkonnosti a efektívnosti v stavebnej výrobe a vo výrobe stavebných látok vrátane programu odstraňovania stratovosti.

Zabezpečovanie úloh vyplývajúcich z plánu a rozpočtu si ďalej vyžaduje vyvinúť nemálo organizátorskej práce, i zmenu v myslení niektorých pracovníkov, pevnú disciplínu v riadení, čo podmieňuje aj zabezpečenie podmienok pre technologickú a pracovnú disciplínu, ako je projekčná príprava a plynulé materiálno-technické zabezpečenie.

V komplexnej bytovej výstavbe, kde sa má prestavať o 7, 5 % viac prostriedkov, sme vo výbore zdôraznili potrebu orientácie stavebných kapacít na urýchľovanie občianskej a technickej vybaveností, ktorá podmieňuje užívanie bytov a spokojnosť obyvateľov. V tejto súvislosti sme tiež pripomenuli vykonávanie a dokončovanie terénnych úprav sídlisk, a tým sa podieľať na celkovej tvorbe životného prostredia našich občanov - voličov.

Na zabezpečovaní úloh investičnej výstavby, opravách a rekonštrukcii a modernizácii bytového fondu sa nemalou mierou podieľa i miestne stavebníctvo. V nadväznosti na 11. schôdzku SNR, ale i uznesenie vlády SSR č. 58/1983, je potrebné naďalej pokračovať v prestavbe výrobných programov miestneho stavebníctva. Treba hľadať cesty, ako zvýšiť podiel opráv z objemu stavebných prác, ako i zvýšiť podiel tržieb od obyvateľstva. V modernizácii bytového fondu je žiadúce dosiahnúť cieľovú úlohu do konca roka 1985 modernizovať 1238 bytov. Za najdôležitejšiu úlohu treba považovať doriešenie účelového plánovania miestneho stavebníctva z úrovne SIPK až po podniky oddelene od plánov ostatných podnikov riadených národnými výbormi tak, ako je tomu napr. u komunálnych služieb.

Súdružky, súdruhovia,

dovoľte mi ešte povedať, aspoň v krátkosti, o dvoch závažných problémoch z môjho volebného obvodu okresu Komárno, hoci s dnes prerokúvanou problematikou majú len sprostredkovanú súvislosť, keď máme na zreteli, že v budúcom roku bude potrebné splniť významná úlohy aj v príprave na 8. päťročnicu.

Na úseku zdravotníctva došlo v posledných rokoch v okrese Komárno k zlepšeniu kvality služieb. Rôznymi formami výstavby sme do určitej miery zlepšili aj priestorové podmienky a vybavenie zdravotníckych zariadení. Napriek veľkej snahe a pomoci nadriadených orgánov je súčasná sieť a stav zdravotníckych zariadení nevyhovujúca. Pracoviská jestvujúcej polikliniky pre 5 obvodov so 112 tis. obyvateľmi sú umiestnené stiesnene a chýba v nej 825 m2 na dodržanie hygienických predpisov. Budova, v ktorej je umiestnená časť polikliniky, je súčasťou starej pevnosti, ktorá má viac ako 200 rokov. Napriek veľkej snahe

prispôsobiť budovu potrebám a hygienickým predpisom čakárne sú na chodbách, hygienické a sociálne zariadenie sú spoločné pre personál a pacientov. Z priestorových dôvodov iné riešenie nie je možné, nedajú sa zriadiť niektoré dôležité odborné pracoviská, ako psychiatrické, neurologické, rehabilitačné. Veľa špeciálnych vyšetrení sa v okrese nedá z týchto dôvodov vykonať a pacienti často cestujú do susedných okresov Nové Zámky, Dunajská Streda a Bratislava. Okrem nekvalitných služieb má to negatívny dopad aj na ekonomiky okresu. Pre zlepšenie služieb v zdravotníctve je nevyhnutne potrebné získať vyše 4700 m2 priestoru. Z týchto dôvodov veľmi naliehavou úlohou sa stáva v neďalekej budúcnosti vybudovanie účelového zdravotníckeho zariadenia polikliniky druhého typu v sídle okresu pre kvalitné zabezpečenie zdravotníckych služieb, ako je to vo väčšine okresov.

Druhý problém, ktorý sa nedá riešiť bez pomoci vyšších orgánov, je zníženie bytov na dokončenie v 8. päťročnici dodávateľským spôsobom až na 65 %. Z plánovaných 298 bytov v komunálnej forme výstavby nebude možné zabezpečiť záväzné úlohy okresu. Úlohu rozdeľovania komunálnych bytov sťažuje aj skutočnosť, že sústredená bytová výstavba môže prebiehať len v okresnom meste. Napríklad v Kollárove a Hurbanove sa zabezpečuje len budovanie bytových objektov v rozptyle. Aj túto formu výstavby sťažuje okolnosť, že náš nadriadený orgán zastavil budovanie 6 - 7 bytových jednotiek pre nedodržanie technicko-hospodárskych ukazovateľov, ktoré postačovali na zabezpečenie komunálnych bytov v jednotlivých lokalitách okresu. Teraz sa môžu stavať bytové jednotky s počtom bytov 48. Týmto spôsobom okres rieši stabilizačnú družstevnú bytovú výstavbu. V komunálnej forme bytovej výstavby nie je opodstatnenosť v týchto počtoch stavať byty v ostatných obciach okresu.

Verím, že nadriadené orgány sa budú vážne zaoberať uvedenými problémami a podľa možnosti nám pomôžu nájsť ich riešenie.

Na záver odporúčam Slovenskej národnej rade schváliť návrh zákona SNR o štátnom rozpočte SSR na rok 1985.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Predsedajúci Ing. Gregor:

Ďakujem súdruhovi Földesovi. Hovoriť bude poslanec Jozef Š i r o t ň á k.

Poslanec Ing. Širotňák:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne,

vážení súdruhovia poslanci,

kultúrne pamiatky nášho národa sú bohatstvom spoločnosti, ktoré okrem svojej historickej hodnoty slúžia súčasným praktickým potrebám, a preto sú významným nástrojom politicko-výchovnej funkcie štátu, zdrojom poučenia a poznávania histórie národa. Okrem toho sú jedným z velikých faktorov rozvoja priateľstva, vzájomného poznávania a porozumenia medzi národmi. V neposlednom rade tvoria súčasť nášho socialistického životného prostredia. To sú hlavné príčiny, prečo náš socialistický štát vynakladá veľké úsilie, aby sa bohatý fond kultúrnych pamiatok zachoval i pre ďalšie generácie. O tom, že toto úsilie nie je malé, presvedčí každého aj dnes prerokúvaný rozpočet na rok 1985, v ktorom je jasne vidieť, aké finančné prostriedky vynakladá náš socialistický štát na obnovu toho, čo považujeme za kultúrny pamiatkový fond. Dôkazom starostlivosti Predsedníctva SNR a vlády SSR sú aj prijaté uznesenia o záchrane a obnove štyroch vybraných mestských pamiatkových rezervácií v Banskej Štiavnici, Kremnici, Levoči a Bardejove. Výbor SNR pre školstvo a kultúru sa preto otázkou zachovávania kultúrnych pamiatok zaoberá veľmi pravidelne, najmä kontrolou plnenia týchto uznesení. V súvislosti s touto problematikou vykonali sme v tomto roku hĺbkový skupinový prieskum už v spomínaných mestských pamiatkových rezerváciách, ktoré sú sledované vládou SSR. Takýto prieskum sme vykonali aj v Prešove a Bratislave. O poznatkoch z týchto prieskumov a o výsledkoch rokovania výboru by som chcel hovoriť vo svojom vystúpení.

Medzi ľuďmi často počujeme názor, či sme dosť bohatý štát, aby sme toľké milióny venovali na opravy zrúcanín a starých domov, že za toľké peniaze sa mohlo postaviť toľko a toľko bytov, škôl, jaslí a čo ja viem čoho, čo je ďaleko potrebnejšie a že v opravených domoch sú aj tak poväčšine iba múzeá alebo galérie. Alebo prečo sa neopravujú iba fasády? Prečo k takým názorom dochádza? V prvom rade je to určitá nervozita, či nedočkavosť, že všetky mestá za rok, či dva nevyzerajú ako na reklamných fotografiách. Nie každý však vie, že záchrana starého objektu nespočíva len v oprave fasád. Kto mal možnosť zblízka a z vnútra vidieť záchranu takéhoto objektu, dá mi za pravdu, že je to

vec veľmi komplikovaná a zložitá a že oprava fasády tvorí iba mala čiastku z celkovej náročnej opravy. Keď sme napríklad takúto otázku dávali zainteresovaným odborníkom, ubezpečili nás, že fasády sa dajú urobiť za rok či dva, ale že fasáda žiadny objekt pred spadnutím nezachráni.

S rôznymi názormi sme sa stretávali aj na otázku zoznamu cenných kultúrno-historických pamiatkových objektov. Aj vo výbore sme toho názoru, že by bolo celospoločenský veľmi prospešné tento zoznam aktualizovať na súčasné možnosti. Dôkazom tejto nutnosti je fakt, že niektoré objekty, ktoré sú v súčasnosti už opravené, nemajú, ľudovo povedané, majiteľa. Pritom by sa do nich dala umiestniť štýlová ubytovňa, alebo jedáleň, či hotel, klub mládeže, ale aj klub dôchodcov, lebo vo všetkých pamiatkových objektoch skutočne nemôžu byť iba múzeá, či galérie. Pri našich prieskumoch sme sa snažili vyzvedieť príčinu tohoto problému, ktorého riešenie sa zdá prosté a jednoduché. Veď napríklad Banská Štiavnica, ktorú ročne navštívi tisíce našich, ale aj zahraničných turistov, nemá okrem jedného malého hotela takmer žiadnu moderne zariadenú ubytovňu, o stravovaní, štýlových, či reprezentačných priestoroch ani nehovoriac. Prečo nechcú, alebo len veľmi neradi združujú napríklad podniky, reštaurácie a jedálne prostriedky na opravu takýchto objektov pre účelové využitie. Odpoveď je jednoduchá: lebo je to náročné, lebo takýto objekt potrebuje častejšiu opravu, vyššie náklady, lebo takýto objekt je drahší ako hotel, alebo reštaurácia tej istej kapacity postavený tzv. na zelenej lúke. Lenže toto je rezortný pohľad a záujem, no nie celospoločenský prospech. Z nových moderných hotelov sa totiž nedá vytvoriť žiadne historické centrum, námestie alebo pamiatkový objekt. Pritom nie všade je tomu tak, lebo ten istý problém sa darí riešiť lepšie napríklad v Bardejove ako v Banskej Štiavnici. Keď sme vo výbore túto situáciu veľmi podrobne analyzovali, došli sme k záveru, že pre zlepšenie situácie treba riešiť predovšetkým otázky financovania, právomoci a povinnosti investora, dodržiavanie termínov a hlavne kvality prác dodávateľa, ktorým je skoro všade n. p. Pamiatkostav.

Veľmi pozoruhodnú úlohu v kolotoči týchto problémov zohráva útvar splnomocnenca vlády SSR pre vybrané mestské pamiatkové rezervácie. Pri prieskumoch sme sa presvedčili, že títo ľudia sú síce fanatici vlastnej práce, ale s obmedzenými možnosťami pohnúť veci správnym smerom. Kto pozná systém dnešnej investorskej činnosti dá mi za pravdu, že pohybovať sa medzi investorom, dodávateľom a pamiatkármi bez náležitej možnosti i represívneho zásahu je veľmi ťažké a náročné. Ďalším problémom je, že na vybrané pamiatkové rezervácie platia iné finančné predpisy ako pre ostatné pamiatkové objekty. Potom sa nie čo čudovať, že každý národný výbor sa chce dostať do zoznámu vybraných mestských pamiatkových rezervácií. Myslím si však, že jednoduchšie by bolo usmerniť a upraviť predpisy o financovaní opráv pamiatkových objektov. Napríklad, aby platilo pre všetky pamiatkové objekty, že naviac náklady vzniknuvšie pri účelovej oprave pamiatkového objektu budú prideľované centrálne. Odpadol by dôvod, že organizácie radšej financujú nový objekt na zelenej lúke ako účelovú opravu pamiatkového objektu z titulu vyšších nákladov. Svoje tu zohrávajú i problémy dodávateľských termínov a kvalita prác. Sami sme sa presvedčili, že stačí odísť z Banskej Štiavnice do Kremnice a máte možnosť porovnať a poznať, že sa dá aj pamiatkový objekt urobiť kvalitne a načas. Alebo kto prechádza námestím v Bardejove alebo v Levoči, iste mi dá za pravdu, že stále sa zlepšujúci stredoveký vzhľad týchto centier má svoje kúzlo aj v modernej dobe technického dneška.

Pri prerokúvaní otázky ochrany kultúrnych pamiatok sme vo výbore konštatovali ešte jeden fakt. Akosi sa celá problematika zvažuje na ústredné orgány a vlastné národné výbory majú veľakrát snahu hľadať viac výhovorky než spôsoby ako veci pohnúť dopredu. Veď sa len pozrime, aké množstvo stavebných kapacít sa z rôznych miest vyváža mimo nich, ale aj mimo Slovenska a pritom oprava starého bytového fondu sa na veľa miestach neplní a veľa bytov, ktoré mám na mysli, je práve v chránených objektoch. Veru často by bolo prospešnejšie, ak by množstvo nárekov bolo vyvážené vlastným príspevkom na riešenie problémov. To isté platí aj o údržbe už opravených hotových objektov, ktoré ak nebudú pravidelne, a povedzme si, aj preventívne opravované, dostanú sa do tej istej situácie ako boli pred opravou.

Veľa dobrej práce pri riešení tohoto problému urobili oznamovacie prostriedky, najmä časopis Nové slovo a banskobystrický Sobotník v Československom rozhlase. Len aj tu postupne entuziazmus akoby upadal. Pritom záchrana cenných kultúrnych pamiatok musí byť vecou celého národa a úlohou celej spoločnosti. Podmienky pre túto úlohu vytvorili naše najvyššie stranícke a štátne orgány dobre. Len aby ich využitie zo strany nás všetkých bolo podobné ich veľkorysosti. Nemožno predsa hľadať pomoc u najvyšších orgánov v tom, že nevieme v Československu vyrobiť strešnú krytinu, ktorá by v Banskej Štiavnici vydržala aspoň desať rokov a nerozpadla sa, alebo že musíme dovážal farby na opravy fasád z MĽR pri tak vyspelom chemickom priemysle, aký naša republika má.

Vážené súdružky a súdruhovia,

v štátnom rozpočte SSR pre rok 1985 sú zohľadnené prostriedky aj pre ďalší rozvoj nášho školstva. Z množstva problémov, ktoré v budúcom a v ďalších rokoch v rezorte školstva treba riešiť, chcem upozorniť

aspoň na naliehavú úlohu vytvorenia materiálnej bázy vysokých škôl. To si vyžaduje vypracovať dlhodobú koncepciu jej postupného budovania, ale i nemalé finančné krytie, zvýšenie počtu najmä pomocných pracovníkov, strojné vybavenie a stavebné investície. Iba takýto postup môže vytvoriť predpoklady k tomu, aby vysoké školy v zmysle uznesenia 8. zasadania ÚV KSČ stále aktívnejšie vstupovali do rozvoja vedy a techniky a výrazne sa zúčastňovali na riešení aktuálnych úloh nášho národného hospodárstva.

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

nemalú pozornosť venoval Výbor SNR pre školstvo a kultúru aj prerokúvaniu návrhov rozpočtov našich, možno povedať, najmasovejších, najpopulárnejších, ale i najúčinnejších hromadných oznamovacích prostriedkov, to znamená rozhlasu a televízie. Aj pre nás poslancov je potešujúce, že v týchto dňoch sa rozhlas sťahuje zo starých nevyhovujúcich priestorov do nového rozhlasového centra, vybaveného najmodernejšou technikou. Pochopiteľne, že s tým úzko súvisí aj rast nákladov na prevádzku rozhlasu o takmer 10 mil. Kčs. Chcel by som však vyjadril presvedčenie, že všetci pracovníci rozhlasu využijú tento nový stánok na ďalšie skvalitnenie vysielaných programov.

Pomerne horšiu situáciu má Československá televízia v SSR. Súčasný stav vysielacej techniky je morálne i fyzicky zastaralý a v dôsledku nedostatočnej obnovy bude na konci tejto päťročnice 70 % zariadení za hranicou životnosti. To zvyšuje možnosť výskytu nepredvídaných porúch a znižuje technickú kvalitu výroby a vysielania televízneho programu. Okrem toho v dôsledku svetového vývoja elektroniky nastupuje každých 4 až 5 rokov celkom nová generácia televíznych zariadení, a tak akákoľvek náhrada je vždy súčasne modernizáciou, vyvolávajúcou nové náhradné diely, na ktoré je každý rok potrebné 1, 7 až 2-krát viac finančných prostriedkov v dôsledku rastu cien na svetových trhoch.

Vo výbore sme pri prerokúvaní tohoto problému zaujali názor, že je treba skutočne hľadať východiská z tejto situácie, už aj z toho dôvodu, že televízia sa stala pre milióny našich občanov dennou potrebou. Veď ak mešká vlak, či autobus, alebo načas nezačne schôdzka či beseda, nič sa nestane. Ale ak by televízia nezačala načas vysielať presne na minútu, alebo by vysielala s veľkými poruchami, málokto by veril, že je to kvôli zastaralej, či zlej technike. Na druhej strane sme však konštatovali, že s pridelenými prostriedkami treba narábal úsporne a hospodárne, no nie na úkor kvality vysielaných programov. A to musia mať pracovníci Československej televízie v SSR predovšetkým na pamäti.

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

návrh rozpočtu v kapitolách, o ktorých som hovoril, svedčí o sústavnej starostlivosti najvyšších straníckych a štátnych orgánov o všestranný rozvoj socialistickej výchovy, kultúry a vedy. Vo výbore budeme preto sledovať, aby tieto prostriedky boli vynakladané čo najúčelnejšie pri rešpektovaní požiadaviek na neustály rast kvality, výchovy a kultúrneho života vo všetkých jeho podobách, a na ešte lepšie služby rozhlasu a televízie v záujme potrieb socialistického človeka.

Na záver mi dovoľte, aby som v mene Výboru SNR pre školstvo a kultúru a v mene poslancov SNR - členov SS1 odporučil predložený návrh zákona o štátnom rozpočte SSR na rok 1985 schváliť.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem súdruhovi Širotňákovi. Súdruh Širotňák bol posledným z prihlásených rečníkov. Mám otázku, či sa ešte niekto z poslancov hlási o slovo.

(Nikto. )

Chce sa vyjadriť k rozprave minister financií SSR súdruh M i š e j e?

Minister financií SSR Ing. Mišeje:

Áno.

Podpredseda Ing. Gregor:

Dávam mu slovo.

Minister financií SSR Ing. Mišeje:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

ako ukazuje návrh štátneho rozpočtu, a potvrdila to aj diskusia, stojíme pred zložitými a v rade úloh pred osobitne náročnými povinnosťami. Máme jednotný pohľad na súčasný stav nášho hospodárstva, aj na postup pri zabezpečovaní budúcich úloh. Ich splnenie vyžaduje ďalšie zlepšenie riadiacej práce, účinnejšie využívanie iniciatívy umu pracujúcich, a v tom je aj predpoklad úspešného zavŕšenia programu

hospodárskej a sociálnej politiky, ako nám ho strana pre túto päťročnicu vytýčila. Impulzom nášho úsilia sú i závery 12. zasadnutia ÚV KSČ i zasadnutia ÚV KSS. Určili nielen úlohy a ciele posledného roku päťročnice, ale pre každú oblasť i konkrétne cesty, postupy, spôsoby ako ich zabezpečovať. Celé naše úsilie smeruje k zlepšeniu života našich ľudí. Nevyhnutnou podmienkou toho je nielen udržanie, ale plánovité zvyšovanie dynamiky tvorby zdrojov, hmotných i finančných, na základe rastu efektívnosti toho, čo v poslednom čase osobitne často hovoríme a pripomíname. Súčasne to vyžaduje dôsledne odstraňovať nedostatky a zvyšovať disciplínu. Viac pozornosti treba venovať úrovni a kvalite výrobkov ako predpokladu ich úspešného uplatnenia na domácom i zahraničnom trhu. Pôjde teraz o to, dopracovať tento program, o ktorom bola reč, súdruh Hrivnák i ja sme o tom vykladali, do konkrétnych úloh na každom pracovisku. Treba si pritom uvedomiť, a to by som rád tak trochu zdôraznil, že úlohy štátneho plánu i štátneho rozpočtu v materiálových potrebách, v potrebách energie i finančných prostriedkov treba považovať za maximálne. Naproti tomu uvažované prínosy z ich realizácie treba považovať za minimálne. To sú také hranice, povedal by som, v ktorých by sa malo pohybovať naše snaženie. Takto treba veci vidieť, takto ich treba chápať a o takéto postupy, o takéto prístupy v našej práci sa treba usilovať. Nebudem hovoriť dlho, povedali sme si tu všetko. Chcel by som len zopakovať, že určitým impulzom, určitým podnetom pre iniciatívu, pre takéto chápanie úloh bude aj nastupujúce 40. výročie oslobodenia našich národov hrdinskou Sovietskou armádou.

Dovoľte mi, celkom na záver, poďakovať ešte raz vám všetkým za aktivitu, za podnetné návrhy, ktoré sa prednášali pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu v orgánoch SNR. Máme ich zaevidované a budeme ich študovať, budeme sa snažiť vychádzať všetkým múdrym odporúčaniam v ústrety.

Dovoľte, aby som vyjadril presvedčenie, že sa rovnako aktívne budeme spoločne podieľať i pri realizácii tých úloh, ktoré dnes schválime.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem ministrovi finacií SSR súdruhovi M i š e j e m u. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

(Nikto. )