hlavne cez prázdninové obdobie na rekreáciu s rodinami. V rôznych iných zariadeniach, ktoré máme sa ročne zrekreuje 1220 pracovníkov a pritom nezabúdame ani na dôchodcov. Na pionierskej rekreácii sa ročne zúčastní 300 detí a okrem toho sa naše deti rekreujú i v ZSSR a NDR.
Hospodárske vedenie nášho podniku venuje veľkú starostlivosť výstavbe predškolských zariadení, ktoré sú budované súčasne s výstavbou nových závodov. Máme k dispozícii 823 miest v predškolských zariadeniach, čím sú uspokojené všetky pracujúce matky.
Menej priaznivá je však doprava autobusmi do a z práce. Ale tento problém spoločne riešime za úzkej spolupráce s ONV v Poprade a verím, že sa vyrieši k spokojnosti našich pracujúcich. A takto by som mohla hovoriť o ďalších a ďalších významných opatreniach, ktoré podniky vo Svite spolu s MsNV riešia pre zabezpečenie spokojnosti našich občanov, pre krajší a radostnejší život v mieri.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdružke Chlebovej. Posledný z prihlásených rečníkov vystúpi poslanec Ondrej Horniak.
Poslanec Ing. Horniak:
Vážená Slovenská národná rada,
vážení hostia!
Nechcem obracať vašu pozornosť na ďalšiu požadovačnosť vo vzťahu k spoločenským a podnikovým prostriedkom, ale na to, aby sme svojím poslaneckým vplyvom pôsobili na efektívne a vysoko hospodárne využívanie vynaložených prostriedkov. Preto pokladám za nutné hovoriť o neinvestičných vkladoch do zlepšovania pracovného prostredia, do zvyšovania jeho kvality. Myslím si, že na význam takej mobilizovateľnej rezervy, akou je vedecká organizácia práce s využitím ergonómie a na výraznejší vplyv vedeckotechnického rozvoja s uplatňovaním ergonomických hľadísk, nie je možné zabudnúť.
Nie náhodou sme vo Výbore SNR pre veci sociálne a zdravotné pri prerokúvaní správy o starostlivosti o pracujúcich hovorili
okrem iného aj o ergonómii, ktorá - ako všetci vieme - má v centre pozornosti predovšetkým človeka, jeho pracovné podmienky, dané najmä obsahom práce, pracovnou zaťažou, pracovným prostredím atď. Preto, keď som sa pripravoval na dnešnú rozpravu, dospel som k poznatku, že by sa vyučovaniu ergonómie mala venovať väčšia pozornosť a dať jej väčší priestor na všetkých školách a hlavne školách technického smeru. Určite by sme sa potom v praxi v menšej miere stretávali s technickými riešeniami strojov a technologických liniek, ktoré nedostatočne rešpektujú hľadiská ochrany zdravia, možnosti a potreby človeka pri práci. Doteraz sa však dôkladnejšie poznatky o ergonómii, ako som si zistil, poskytujú iba poslucháčom ekonomického smeru na strojníckych fakultách v Prahe, Brne a Košiciach. Pri ostatných študijných smeroch na strojníckych fakultách sa organizuje táto výuka v rozsahu najviac do 8 hodín počas celého štúdia. Lepšia situácia nie je ani na priemyslových školách, kde sa ergonómia vyučovala iba na strojníckych priemyslovkách, ale jej výuka i tam bola zrušená. Solídne znalosti ergonómie by sa mali poskytovať aj projektantom, konštruktérom, technológom, racionalizátorom, bezpečnostným technikom, ktorí sú v praxi. Bolo by veľmi užitočné organizovať pre nich aj postgraduálne či pomaturitné kurzy. Túto svoju pripomienku súvisiacu s výukou a doškoľovaním ergonómie adresujem súdruhovi ministrovi školstva SSR ako poslanecký návrh na uváženie, či by takýto neinvestičný zdroj nezlepšil pôsobenie vedeckotechnického rozvoja na kvalitu pracovného prostredia. Ergonomicky podložený technický pokrok predovšetkým v rámci modernizacií a technických rekonštrukcií výroby i komplexnej socialistickej racionalizácie má veľký ekonomický i sociálny význam. Veľmi sľubnou perspektívou v posledných rokoch je i postupné uplatňovanie robotizácie, pretože nielen ľudskú prácu nahradzuje, najmä v zdraviu škodlivom prostredí, ale ju skultúrňuje a humanizuje, zaroveň aj ekonomizuje, najmä v raste produktivity práce. Z toho je jasné, že vedeckotechnický rozvoj sa bude musieť v budúcnosti hlavnou mierou podieľať na riešení prerokúvanej problematiky.
Vážené súdružky, súdruhovia, uvediem krátko aspoň jeden príklad z vlastného pracoviska - JRD ČSSP Tríbeč so sídlom v Hosťovciach, ako je táto otázka vplyvu vedeckotechnického rozvoja cestou zavádzania nových modernejších strojov a zariadení do praxe dôležitá z hľadiska dopadu na uvedomenie pracovníkov a ich pracovnú angažovanosť.
Je všeobecne známe, že práca traktoristu nie je najhľadanejšia a najatraktívnejšia. Nejde však teraz o jej charakter. Mám na
mysli pracovný prostriedok, na ktorom traktorista pracuje - traktor. V poslednom čase sa začali aj u nás množiť oprávnené pripomienky traktoristov ku kvalite traktorov, najmä z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ale aj vplyvu pracovného prostredia.
Na základe týchto pripomienok sme sa podujali v rámci možností inovovať traktorový park poslednými unifikovanými radmi traktorov, ktoré sú vybavené okrem iného aj kvalitnejšími a bezpečnejšími kabínami, ktoré už v mnohom znesú porovnanie aj s osobným vozidlom. Odozva na toto naše opatrenie u traktoristov je veľmi kladná, najmä preto, že sa znížil vplyv vibrácií, prašnosti, hluku, ale i nepriaznivých klimatických podmienok na ich osobu. Odrazilo sa to pozitívne v pracovnej výkonnosti, ale hlavne, a čo si najviac ceníme, vo vzťahu a v starostlivosti o zverenú techniku. Dokonca niektorí sa stali aj sami aktívnymi vylepšovateľmi svojich pracovných prostriedkov a podmienok. Aby si spríjemnili svoju prácu, podaktorí do traktorov na vlastné náklady si namontovali autorádio.
Dalo by sa uviesť veľa ďalších príkladov, hlavne z oblasti živočíšnej výroby. Len, žiaľ, mnohokrát musíme sami následne prácne a draho na vlastné náklady suplovať prácu konštruktérov, projektantov a výrobcov strojov, zariadení a rôznych iných výrobných prostriedkov, aby sme tlmili nežiadúce vplyvy z titulu ochrany zdravia a bezpečnosti práce.
Vážené súdružky, súdruhovia, nie sú nám neznáme negatívne vplyvy, ktoré neraz i vysokoprogresívna technika vnáša do pracovného prostredia. Potvrdili to aj výsledky sociologických výskumov v priemyslových závodoch - údaje mám iba za rok 1978, ale to na veci nič nemení, že nová technika často zvyšuje hlučnosť, vibrácie, neznižuje prašnosť ani výskyt chemických škodlivín. Z toho vyplýva, že pri príprave technických inovácií sa na ergonomické kritériá dosiaľ dostatočne neprihliada. V tejto súvislosti mám preto otázku na podpredsedu vlády SSR a predsedu Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, aké sú predpoklady, aby sa ergonomické hľadiská prísnejšie uplatňovali v štátnych autorizovaných skúšobniach, aby pri povinnom hodnotení strojov a technických zariadení sa kládol rovnocenný dôraz na ergonomické parametre tak, ako na parametre technicko-ekonomické. Prirodzene, že tieto aktuálne požiadavky sa nemôžu vzťahovať iba na skúšobne, ale musia ich realizovať najskôr výskumno-vývojoví pracovníci, projektanti a konštruktéri.
Záverom chcem podčiarknuť naliehavosť, aby riadiaci pracovníci v oblasti výskumu i hospodárskej praxe pristupovali k vedeckotechnickému rozvoju nielen z hľadiska úzko rezortných alebo podnikových záujmov, ale aby sa tvorivo zamýšľali aj nad sociálnymi dôsledkami dnešného a budúceho vedeckotechnického rozvoja. Nemalo by sa zabúdať, že vedeckotechnický rozvoj nie je konečný cieľ socialistickej spoločnosti, ale prostriedok na dosiahnutie intenzifikácie ekonomiky v priamej podmienenosti na realizáciu cieľov, medzi ktorými je na prvom mieste človek, jeho zdravé pracovné prostredie, rozvoj hmotnej a kultúrnej úrovne, všestranný rozvoj osobnosti. To je jedna z hlavných úloh pri budovaní rozvinutého socializmu. Na úrovni potrieb tejto etapy spoločenského vývoja treba pristupovať aj k plneniu úloh v starostlivosti o pracujúcich a lepšie využívať najmä neinvestičné zdroje, medzi ktoré patria aj súvislosti s ergonómiou, čo ešte stále veľa riadiacich pracovníkov významovo nedoceňuje. Dôsledné presadzovanie ergonomických hľadísk sa však musí začať už v predvýrobnej etape na stoloch konštruktérov a projektantov a končiť vedeckou organizáciou práce, výsledkom čoho bude zvýšená pracovná a spoločenská aktivita našich pracujúcich.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem súdruhovi Horniakovi. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, hlási sa ešte niekto do rozpravy? (Nikto. )
Mám otázku na ministra práce a sociálnych vecí SSR súdruha Kazimíra N a g y a, či si žiada slovo.
Minister práce a sociálnych vecí SSR Ing. Nagy: Áno.
Podpredseda Ing. Gregor:
Prosím, aby sa ujal slova.
Minister práce a sociálnych vecí SSR Ing. Nagy:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky poslankyne,
súdruhovia poslanci!
Dovoľte mi predovšetkým poďakovať sa za iniciatívu, vďaka ktorej dnes Slovenská národná rada prerokúva správu o plnení úloh v starostlivosti o pracujúcich v takejto komplexnej forme.
V duchu záverov XIV., XV. a XVI. zjazdu KSČ vláda SSR pristupovala k cieľavedomému riadeniu i v oblasti sociálneho rozvoja prostredníctvom programov komplexnej starostlivosti o pracujúcich a neskôr prostredníctvom plánov a programov výchovy kádrov, personálneho a sociálneho rozvoja.
Výsledky, ktoré sme v sociálnom rozvoji za uplynulé obdobie dosiahli, ako to potvrdili aj vystúpenia súdružiek poslankýň a súdruhov poslancov v dnešnej rozprave i na rokovaniach výborov, sú prevažne pozitívne. To opäť potvrdzuje zlepšovanie starostlivosti socialistickej spoločnosti o skvalitňovanie životnej úrovne a pracovných podmienok. Rokovanie poukázalo na dôležitosť docenenia sociálnych faktorov v plánovitom rozvíjaní národného hospodárstva, na väzby a spätný vplyv materiálnych a duchovných podmienok života na efektívnosť spoločenskej výroby. Dovoľte poďakovať súdružkám poslankyniam, súdruhom poslancom za vykonané poslanecké prieskumy vo všetkých oblastiach starostlivosti o pracujúcich. Vaše poznatky obohatili a rozšírili i naše skúsenosti, pričom objektívne zhodnotili úroveň starostlivosti o pracujúcich so všetkými jeho kladmi a nedostatkami. Chcem zdôrazniť, že si vysoko ceníme popri slovách uznania za dosiahnuté výsledky aj kritické postrehy, pripomienky a námety, ktoré budú pre nás podnetom pre zamyslenie, analýzu a prijatie ďalších opatrení v sociálnom rozvoji. Z hľadiska systému riadenia sociálneho rozvoja využijeme predovšetkým námety na ďalšie prehĺbenie plánovitého riadenia sociálneho rozvoja s osobitným zreteľom na špecifické podmienky územných celkov.
Vážené súdružky, súdruhovia,
v rozprave odzneli kritické pripomienky na zabezpečenosť pracovníkov osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami. Ako som už uviedol, situácia sa oproti minulosti podstatne zlepšila. Pretrvávajú ale ešte problémy, ako na to poukázali v rozprave súdružka podpredsedníčka SNR Kretová, súdružky a súdruhovia poslanci Abrahám, Blcháč, Litvajová i ďalší. Preto naďalej budeme tejto problematike venovať spolu so SOR, s výrobcami, distribučnou
organizáciou veľkú pozornosť, najmä rozširovaniu ich sortimentu a zvyšovaniu kvality.
za týmto účelom máme už spracované spoločenské požiadavky na výskum, vývoj a inováciu OOPP a materiálov na ich výrobu v 8. päťročnici.
Chcem ale opätovne zdôrazniť, že zo strany ich užívateľov je potrebné, aby zlepšili hospodárenie s týmito prostriedkami, zabezpečili ich správne objednávanie, prideľovanie, používanie a údržbu. Aj v tomto smere sme už prijali a ešte prijmeme účinnejšie opatrenia. Veľmi zaujímavé v tomto smere boli tiež poznatky z poslaneckého prieskumu, ktoré predniesla vo svojom vystúpení súdružka poslankyňa Lehotská, ktoré by mali byť podnetom nielen pre riadiace orgány, ale aj pre priamych užívateľov osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Medzi rozhodujúce úlohy v plánoch sociálneho rozvoja i v 8. päťročnici budú patriť i opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok, pracovného prostredia, na znižovanie rizikových pracovísk, prác ručných a namáhavých a na zníženie a odstránenie práce žien s bremenami nadlimitnej hmotnosti. V tejto oblasti budeme klásť dôraz na preventívne opatrenia už v etape predprojektovej a projektovej prípravy, pri realizácii nových stavieb, pri rekonštrukciách a generálnych opravách. Pri riešení problémov pracovného prostredia a pracovných podmienok budeme účinnejšie ako doteraz uplatňovať výsledky rozvoja vedy a techniky, najmä pri nahradzovaní človeka technikou v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí a pri odstraňovaní fyzicky namáhavých a nebezpečných prác. Ku skvalitňovaniu úrovne riadenia v týchto oblastiach budeme overovať aj výchovu na stredných a vysokých školách ako po takejto potrebe volala súdružka poslankyňa Šimeková. Budeme tiež dbať o dôsledné uplatňovanie trojstupňovej kontroly v každodennej starostlivosti o bezpečnosť práce na všetkých pracoviskách.
Vystúpenia súdružiek poslankýň a súdruhov poslancov verne vyjadrujú súčasný stav aj na úseku závodného stravovania. K prekonaniu existujúcich problémov na tomto úseku bude potrebné predovšetkým zvýšiť v organizaciách výchovnú prácu, ale zároveň tak, ako to správne pripomenuli viacerí diskutéri, vytvárať aj materiálno-technické podmienky pre ďalší rozvoj závodného stravovania zabezpečovaním strojného vybavenia pre závodné kuchyne a jedálne a budovaním a prevádzkovaním veľkokapacitných centrálnych výrobní jedál. Budeme tiež dbať o zvyšovanie kapacít závodného stravovania združovaním prostriedkov organizácií a rozvíjaním všetkých foriem závodného stravovania.
Pripomienky odzneli i k zabezpečeniu závodnej lekárskej starostlivosti. Na mnohé z nich už reagoval súdruh minister Matejiček. Chcem vás ale za vládu ubezpečiť, že prehĺbeniu a skvalitneniu starostlivosti o zdravie pracujúcich v závodoch budeme venovať aj naďalej zvýšenú pozornosť. Dobrým základom pre tento zámer je doterajší priaznivý trend a plnenie opatrení vlády SSR na dobudovanie závodných zdravotníckych zariadení.
Výsledky poslaneckých prieskumov potvrdili naše poznatky, že situácia v kapacitách predškolských zariadení je priaznivá. V budúcnosti preto ďalšiu pozornosť zameriame na rozvoj týchto zariadení pre malé organizácie a pre organizácie terciárnej sféry, najmä združovaním prostriedkov, aby sme tým vyrovnali čiastočné zaostávanie. Rezervy vidíme aj vo vhodnej úprave prevádzkového času predškolských zariadení tak, aby bola zabezpečená starostlivosť aj o deti pracovníčok v obchode a službách.
Uvážime aj mnohé ďalšie námety z rozpravy na pomoc ženám a rodinám s deťmi, hlavne v oblasti komunálnych a obchodných služieb, ako o nich hovorila súdružka poslankyňa Litvajová. Samozrejme, popri tých opatreniach, ktoré tu už boli prijaté a o ktorých som informoval. Tu sa mi natíska jedna poznámka, či aj my muži, manželia, by sme nemali viac prispievať k uľahčeniu domácich prác, domácich povinností našich žien väčším podielom na týchto prácach. Nie som ani poverený za mužov vo vláde, ani za ostatných mužov, ale k takejto iniciatíve by som sa chcel prihlásiť. Keď som sa zamýšľal nad touto myšlienkou, napadlo ma, či nie sme vlastným rodinám a ženám v tomto smere viac dlžní a či by potom nebolo snáď potrebné volať po menších opatreniach, o ktorých práve hovoríme a o ktorých sme počuli na dnešnej schôdzke SNR. Chcel by som pripomenúť, že tieto opatrenia, resp. tieto rezervy považujeme za najľahšie mobilizovateľné rezervy pomoci pracujúcim ženám - matkám. Myslím si, že by stálo za to, zamerať našu výchovnú prácu aj v tomto smere.
K námetom na ďalšie zdokonalenie systému riadenia a plánovania sociálneho rozvoja i v územných celkoch chcem uviesť, že sú to oprávnené požiadavky. Dovoľte však informovať vás, že predpoklady pre zabezpečovanie harmonického rozvoja území sú už zakotvené v uznesení vlády o základných smeroch hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 1995 a v smernici pre vypracovanie návrhu 8. päťročného plánu.
Tu treba uviesť, že dobré skúsenosti a výsledky sme dosiahli pri experimentovaní v plánovaní sociálneho rozvoja okresu Trnava a hl. mesta SSR Bratislavy ako o tom hovorila už vo svojom vystúpení súdružka poslankyňa Erentová. Budeme sa snažiť tieto skúsenosti dôsledne využiť. Miestne príslušné národné výbory majú pritom plnú možnosť a povinnosť uplatniť svoje zvýšené právomoci pri združovaní prostriedkov a činností socialistických organizácií vo svojich územných obvodoch.
Národné výbory sú orgánmi štátnej moci a štátnej správy, ktoré najlepšie poznajú potreby v sociálnom rozvoji nimi spravovaných územných celkov a svojou organizátorskou a koordinačnou činnosťou môžu a musia najviac prispieť k racionálnemu a efektívnemu využitiu zdrojov, ktoré sú v tejto oblasti k dispozícii. Viac pochopenia pri združovaní prostriedkov a činností na sociálny rozvoj územných celkov musia ale prejaviť aj podniky a závody, ich nadriadené orgány, ktoré síce na jednej strane využívajú zdroje pracovných síl príslušného územného obvodu, na druhej strane však nie vždy prejavujú potrebnú ochotu k účasti na racionálnom riešení potrieb sociálneho rozvoja územného celku. Aj v tomto smere bude vláda účinnejšie vplývať na orgány hospodárskeho riadenia, hlavne cestou účinného zosúlaďovania plánov kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja s hmotnými a finančnými plánmi podnikov, ako o tom hovorili viacerí poslanci v rozprave. Táto úloha bude zabezpečená tým, že v zásadách pre tvorbu 8. päťročnice je už zakotvená zásada, že tieto plány sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych plánov päťročných, ale aj ročných vykonávacích plánov.
Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
v rozprave odzneli mnohé ďalšie pripomienky, námety i k ďalším, dnes osobitne neprerokúvaným oblastiam starostlivosti o pracujúcich. Chcem vás ešte raz ubezpečiť v mene vlády SSR, že všetky vaše pripomienky, podnety a námety z poslaneckých prieskumov, z rokovaní výborov i dnešnej schôdzky SNR zodpovedne prerokujeme a využijeme najmä pri zostavovaní plánov sociálneho rozvoja v 8. päťročnici. zároveň mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že i vy využijete poznatky, ktoré síce získali v priebehu prípravy a prerokúvania týchto problémov v orgánoch Slovenskej národnej rady, pre prácu vo svojich obvodoch.
Chcel by som na zaver, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, ešte raz vám poďakovať za vašu doterajšiu prácu na tomto úseku, za vaše kritické a konštruktívne pripomienky i za vcelku pozitívne hodnotenie výsledkov, ktoré nás, výkonné orgány štátnej správy a moci zaväzujú, aby sme ďalej zlepšovali riadenie, plánovanie a plnenie úloh sociálneho rozvoja v zaujme neustáleho prehlbovania starostlivosti o pracujúceho človeka, v prospech všestranného rozvoja jeho telesných a duševných schopností, ktorá v konečnom dôsledku vytvára predpoklady pre ďalší politický, hospodársky a sociálny rozvoj našej socialistickej spoločnosti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk. )
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem ministrovi práce a sociálnych vecí SSR súdruhovi Nagyovi. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, hlási sa ešte niekto do rozpravy?
(Nikto. )
Keďže sa nikto nehlási, vyslovujem rozpravu o piatom bode zo skončenú.
Prosím podpredsedníčku SNR a predsedníčku Výboru SNR pre veci sociálne a zdravotné súdružku K r e t o v ú, aby predniesla návrh na uznesenie.
Podpredsedníčka Kretová:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
Výbor SNR pre veci sociálne a zdravotné posúdil všetky pripomienky, ktoré ste k uzneseniu formulovali. Keďže ide len o pripomienky, ktoré štylisticky vylepšujú návrh na uznesenia a neznamenajú zmenu vecného obsahu odporúčam, aby sa hlasovalo o návrhu uznesenia, ktoré ste dostali.
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem podpredsedníčke SNR súdružke Kretovej. Máte, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, ďalšie pripomienky alebo doplnky k návrhu na uznesenie?
(Nikto. )
Pretože pripomienky nie sú, dávam o návrhu hlasovať.
(Kto súhlasí s návrhom na uznesenie ako ho odporučila podpredsedníčka SNR súdružka Kretová, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Kto je proti?
(Nikto. )
Kto sa zdržal hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh na uznesenie schválila.
Šiestym bodom programu je
správa o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 26. júna do 25. októbra 1984 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 12. a 13. schôdzke SNR.
Správa vám bola rozdaná ako tlač 88.
Má niekto z vás, súdružky a súdruhovia poslanci, k predloženej správe pripomienky alebo otázky?
(Nikto. )
Dávam hlasovať. Kto súhlasí s predloženým návrhom na uznesenie, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že sme schválili správu o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 26. júna do 25. októbra 1984 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 12. a 13. schôdzke SNR.
Siedmym bodom programu sú otázky poslancov.
Má, súdružky a súdruhovia poslanci, niekto z vás otázku okrem otázky prednesenej súdruhom Horniakom na člena vlády SSR, alebo člena Predsedníctva SNR?
(Nikto. )
Chce podpredseda vlády SSR súdruh Vačok reagovať na otázku poslanca Horniaka?
Podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj Ing. Vačok:
Áno.
Podpredseda Ing. Gregor:
Prosím, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SSR a predseda Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj Ing. Vačok:
Súdruh Horniak sa pýtal, ako my vidíme perspektívu riešenia problému ergonómie z hľadiska budúcnosti. Pokiaľ ide o ergonomické problémy, tieto sú zakotvené tak, ako všetky ostatné parametre, či už ide o nové úlohy vedeckotechnického rozvoja alebo jednotlivé výrobky. Je dokonca prijatá smernica bývalého Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, v ktorej tento príkaz je daný. Treba povedať, že problém nie je teda v legislatívnych opatreniach, ale vo výkone štátnych a rezortných skúšobní. Na tento problém, o ktorom hovoril poslanec Horniak, upozorním podpredsedu vlády ČSSR súdruha Obzinu, lebo otázka skúšobní je vo výlučnej kompetencii federálnych orgánov. Budem ho žiadať, aby odpísal poslancovi Horniakovi, aké opatrenia mieni urobiť v skúšobniach súdruh Hill, aby aj táto oblasť nebola zanedbávaná voči ostatným technickým opatreniam, ktoré sa posudzujú.
Podpredseda Ing. Gregor:
Ďakujem podpredsedovi vlády SSR a predsedovi SKVTIR súdruhovi Vačokovi.
Keďže niet ďalších otázok, program schôdzky sme vyčerpali.
Vyhlasujem schôdzku Slovenskej národnej rady za skončenú.
(Potlesk. )
Koniec schôdzky o 13. 25 hodine.