ale aj praktickými návykmi a zručnosťami. V zvládnutí tejto požiadavky spočíva hlavný problém gymnaziálnej výučby. Možno povedať, že prvá časť tejto požiadavky týkajúca sa kvalitnej teoretickej výučby je vo všeobecnosti na gymnáziách zvládnutá veľmi dobre, aj keď sú ešte rozdiely napríklad v kvalite znalostí jednotlivých predmetov na tom istom gymnáziu, ale aj v celkovej príprave absolventov z jednotlivých gymnázií. Tieto rozdiely vyplývajú však zo špecifických podmienok a preto sú skvalitnením pedagogického procesu a jeho organizácie všade odstrániteľné.

Problematická ostáva druhá časť tejto základnej požiadavky, a to sú praktické návyky a zručnosti vo voliteľných skupinách odborných predmetov. Pre jej zvládnutie je totiž potrebné kádrové zabezpečenie vyučovania odborných predmetov a priestorové a materiálne vybavenie.

Na prieskumoch sme zistili, že otázky kádrového zabezpečenia a s tým súvisiace problémy sa riešia pomerne dobre. Napríklad pre vyučovanie odborných predmetov a voliteľných skupín odborných predmetov je kvalifikovanosť 90 - 100 percentná. Určitým nedostatkom však je, že 30, 9 % inžinierov, ktorí tieto predmety vyučujú, sú externisti. Keď sme skúmali, prečo je to tak, zistili sme, že je problematické získať dobrého špecialistu inžiniera za interného učiteľa, pretože zárobkové možnosti, ale aj perspektíva takéhoto inžiniera sú v závode často lepšie ako na gymnáziách.

Ak som konštatoval pomerne dobrú situáciu v kádrovom zabezpečení vyučovania, je nutné povedať, že podstatne horšia situácia je v zabezpečení gymnázií priestorovými podmienkami a vo vybavení učebnými pomôckami pre vyučovanie odborných predmetov a voliteľných skupín odborných predmetov.

Napriek veľkému úsiliu mať na každom gymnáziu potrebný počet odborných učební a laboratórií pre odborné predmety, nie je táto úloha dostatočne zvládnutá tak, aby každé gymnázium mohlo plniť dôsledne úlohy vyplývajúce z nového poňatia gymnaziálneho vzdelávania. Podobná situácia je aj v ostatných krajoch na Slovensku.

Vo vyučovaní voliteľných skupín odborných predmetov je situácia lepšia, pretože vďaka značnému úsiliu sa na mnohých gymnáziách podarilo či už adaptáciou, alebo prístavbou zabezpečiť odborné učebne pre tieto predmety priamo v gymnáziách. Preto vo voliteľných skupinách odborných predmetov sa 34, 32 % odučí ešte v klasických triedach a zvyšok v odborných učebniach a laboratóriách. Len 7, 13 % vyučovacích hodín sa však podarilo zabezpečiť v priestoroch stredných odborných škôl alebo SOU.

Príčinou tohoto stavu je preplnenosť odborných škôl a učilíšť vlastnými žiakmi, odlišnosť študijných odborov, odsúvanie vyučovania gymnazistov na neskoré popoludňajšie hodiny a pod. Niekedy je to aj nedostatočné porozumenie medzi dvoma riaditeľmi. Riešením týchto problémov sa podľa našich zistení dá vytvoriť situácia, aby sa odborné predmety vyučovali v kvalitatívne lepších podmienkach.

Značnú pozornosť sme na prieskumoch venovali tiež vybaveniu učebnými pomôckami. Zistili sme, že medzi jednotlivými školami sú veľké rozdiely. Najmä gymnáziá, ktoré zápasia s priestorovými problémami nielen pre odborné učebne, ale aj pre účelové uskladnenie učebných pomôcok, tieto už niekoľko rokov ani neobjednávajú.

Osobitnou otázkou odbornej prípravy na gymnáziách je odborná prax a jej organizácia. Z dokumentu vyplýva, že prevádzkovú prax je nutné riešiť komplexne ako spoluprácu škôl s výrobnými organizáciami, ktoré majú pomôcť gymnáziám, aby sa stali polytechnickými školami a vytvoriť pre to potrebné materiálne a priestorové podmienky. Bez pomoci závodov, podnikov, JRD, bez pomoci celej spoločnosti, sa tento náročný program ťažko zabezpečí. V každom kraji je vypracovaná koncepcia spolupráce škôl s výrobnými organizáciami. Uznesením vlády ČSSR č. 29/1979 majú uzavreté dohody aj potrebný právny základ. Skutočnosť je však taká, že nie všetky závody či podniky plnia tieto dohody zodpovedne a s rovnakou náročnosťou. Ale ani všetci riaditelia gymnázií neurobia často nič viac, ako podpíšu dohodu a formálne splnia svoju povinnosť.

Ďalším veľmi závažným problémom je rozmiestňovanie absolventov gymnázií do praxe, už i z toho dôvodu, že každý rok sa ich približne 30 % nedostáva na vysokú školu. Vzhľadom na základné poslanie gymnázií, pripravovať žiakov pre vysoké školy, je toto percento veľmi vysoké. Myslím si, že bude nutné na znižovaní tohoto percenta viac zainteresovať predovšetkým riaditeľov gymnázií, ale i učiteľské zbory. Na kvalitatívne vyššiu úroveň sa musí dostať aj spolupráca gymnázií a vysokých škôl, najmä v orientácii žiakov na takú vysokú školu, pre ktorú majú tie najlepšie predpoklady, a to nielen z hľadiska znalostí, ale aj výhľadových potrieb národného hospodárstva. Je treba vyhlásiť boj priemernosti a systematicky od prijímacích pohovorov po maturitné skúšky robiť všetko pre zníženie tohoto vysokého odpadu gymnazistov pri prijímacom konaní na vysoké školy. Táto požiadavka je umocňovaná aj objektívnou skutočnosťou, ktorú sme zistili na prieskumoch, že voľných pracovných miest pre absolventov gymnázii je všeobecne veľmi málo, osobitne takých miest, pre ktoré sú žiaci v gymnáziách pripravovaní.

Treba povedať, že okrem toho závody a organizácie nemajú dôveru ku gymnaziálnemu vzdelaniu v odbornej príprave. Z toho vyplýva aj ich nedôvera k absolventom. Navyše závody a organizácie nerešpektujú odbornú pripravenosť absolventov gymnázií, aj keď majú maturitnú skúšku zo skupiny voliteľných odborných predmetov. Túto skúšku nerešpektujú ani mnohé rezortné kvalifikačné katalógy a mzdové predpisy.

Vážené súdružky a súdruhovia,

uviedol som hlavné problémy, ktoré obsahová prestavba štúdia na gymnáziách so sebou prináša a ktoré bude treba doriešiť, aby doteraz vynaložené obrovské úsilie ľudí zainteresovaných do výchovno-vzdelávacieho procesu na gymnáziách našlo adekvátnu odozvu v hospodárskopolitickom procese našej socialistickej spoločnosti a umocnilo ciele zakotvené v dokumente tak, ako to konštatuje prerokúvaná správa.

Pravda, trochu iná situácia je na stredných odborných školách, ktoré sa v súčasnej dobe javia ako najstabilnejšie výchovno-vzdelávacie zariadenia stredného školstva. Mnohé z nich majú dlhodobú tradíciu a sú zdrojom výchovy kvalifikovaných kádrov pre základné stupne riadenia ako sú majstri, predáci a popredné robotnícke funkcie.

Aj priestorové a technické vybavenie napr. stredných priemyselných škôl je na lepšej úrovni, ako na gymnáziách, aj keď mnohé sú v starších budovách. Vyplýva to z lepšej spolupráce stredných odborných škôl s príslušnými rezortami. Kvalitatívne rozdielna je napr. výrobná prax na stredných odborných školách ako na gymnáziách. Žiaci stredných odborných škôl vykonávajú prax v živej prevádzke často ako zdvojená osádka, či obsluha pod priamym dozorom popredných robotníkov a majstrov závodov.

Vybavenie didaktickými a učebnými pomôckami je veľmi dobré a množstvo týchto pomôcok si zhotovujú žiaci sami. So zaujímavou praxou pri príprave učebníc sme sa stretli napríklad na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach, kde pre špecifické odborné predmety vypracovala škola za pomoci rezortu učebnice ako skriptá a až po ich overení budú dané do tlače ako učebnice.

Zaujímavý je aj poznatok, že na stredných odborných školách sa u väčšiny žiakov prejavuje bližší vzťah príslušnosti ku škole a pripravovanému povolaniu.

Toto zdravé fanúškovstvo správne usmernené komplexom výchovného procesu a využitia vyučovacieho i mimovyučovacieho procesu prináša svoje ovocie v spôsobilosti absolventov dobre zastávať svoju profesiu v praktickom živote.

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Dovoľte mi ešte podeliť sa na záver s vami o jeden všeobecný poznatok, ktorý sme získali na školách, v diskusiách a pohovoroch s mnohými pedagogickými odborníkmi. Neraz sme sa stretli s otázkou - aká je dnešná školská mládež? Je a bude taká, ako sa o ňu staráme. Tam, kde tejto starostlivosti je venované všetko, čo je potrebné a aj čosi naviac, sú výsledky veľmi dobré. Kde sa ale princípy tejto starostlivosti viac objektívne obchádzajú a odôvodňujú, než plnia, sú aj výsledky málo uspokojivé. Nezabúdajme, že mladý človek porovnáva hodnoty života z pozície, na ktorú sme my už dávno zabudli.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem súdruhovi Sirôt nákov i. Udeľujem slovo poslancovi súdruhovi Milanovi H r o š o v s k é m u.

Poslanec Hrošovský:

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

významnou súčasťou politiky KSČ od jej založenia bol boj za demokratizáciu výchovy a vzdelávania, najmä však za odstránenie diskriminácie robotníckej a roľníckej mládeže v prístupe k úplnému strednému a vysokoškolskému vzdelaniu.

Túto základnú tézu školskej politiky našej strany, ktorú skonkretizoval po Víťaznom februári nový školský zákon z roku 1948, ako aj IX. zjazd KSČ v roku 1949 uskutočňuje strana nekompromisne a cieľavedome už 35 rokov. Rozvoj školstva za toto obdobie budovania socialistickej spoločnosti je jasným dôkazom realizácie leninských princípov budovania komunistickej spoločnosti. Kysuce minulosti boli odsúdené na lacný a poslušný zdroj pracovných síl pre podnikanie buržoázie bývalej ČSR, a preto aj kapitalistické dedičstvo školstva bolo smutné a odsunulo Čadcu medzi najzaostalejšie okresy Slovenska. Pred oslobodením našej vlasti neexistovali na Kysuciach žiadne stredné školy a ucelené základné vzdelanie absolvovala len nepatrná časť mládeže v 3 meštianskych školách. Podstatná časť populácie chodila do málotriednych ľudových škôl rozptýlených po celom okrese, z hľadiska materiálneho vybavenia a hygieny nevyhovujúcich.

Pre porovnanie v roku 1945 bolo na Kysuciach v dnešnom okrese Čadca v základných školách 221 tried, dnes 690. Žiakov 8342, dnes 17 800. Učiteľov 224, dnes 901. V súčasnosti v okrese je 64 materských škôl a 62 základných škôl, z toho 38 plne organizovaných, ktorých materiálne vybavenie a vyučovacie výsledky oveľa prevyšujú vybavenie a výsledky práce bývalých meštianskych škôl.

Na úseku stredného školstva existujú v okrese 3 gymnáziá, 2 stredné odborné školy a 6 stredných odborných učilíšť, okrem toho je 9 stredísk praktického vyučovania, v ktorých bude mládež absolvovať 10-ročnú povinnú školskú dochádzku.

Napriek týmto revolučným sociálnym premenám okresu a napriek ohromnému zvýšeniu životnej úrovne na Kysuciach ostáva riešiť ešte dosť problémov.

V minulosti bolo i pracovných príležitostí na Kysuciach veľmi poriedko. Celkove v priemysle v roku 1945 pracovalo 759 ľudí, dnes 15 200 a celkove v okrese pracuje už 36 800 ľudí. Do roku 1945 napr. v poľnohospodárstve "na povestných kysuckých grapiach" pracovalo 40 543 jednotlivo hospodáriacich roľníkov a dnes v socialistickom poľnohospodárstve 2815 ľudí. Mnohí odchádzali, ale i odchádzajú za zamestnaním mimo okresu. Podľa sčítania z roku 1980 predstavuje saldo odchodu za prácou 17 072 ľudí a pre relatívne nízku zamestnanosť v okrese, alebo málo pracovných príležitostí v rokoch 1961 - 1970 sa odsťahovalo z okresu 9458 občanov, v rokoch 1971 - 1980 7726 a v rokoch 1981 - 1983 2850 občanov.

Zvyšovanie životnej úrovne pracujúcich, vedeckotechnický rozvoj si objektívne vynucujú sústavný rast kvality a kvalifikovanej práce, rozsiahle využívanie poznatkov vedy a techniky vo výrobnom procese. Preto XV. zjazd vytýčil a XVI. zjazd KSČ potvrdil v plnom rozsahu úlohy stanovené v dokumente o Ďalšom rozvoji československej výchovno-vzdelávacej sústavy.

V hlavných smeroch hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 1981 - 1985 je daná úloha v oblasti predškolskej výchovy umiestniť vo všetkých formách jaselskej starostlivosti 22 % detí do 3 rokov. Počet obyvateľov v produktívnom veku v okrese nasvedčuje tomu, že 784 miest v detských jasliach bude vyžadovať ďalšie rozšírenie ich kapacít.

V materských školách podľa hlavných smerov sa má umiestniť 88 - 90 % 3 - 5 ročných detí a v okrese zatiaľ dosahujeme zaškolenie málo nad 72 %. V okrese sa nachádza ešte 24 malotriednych základných škôl. Sme si vedomí, že tieto skutočnosti vo veľkej miere súvisia so značným rozptylom osídlenia. Preto organickou súčasťou riešenia uvedeného problému je zintenzívniť úsilie o cieľavedomé usmernenie sústreďovania obyvateľstva do vybraných obcí tak, aby bolo možné racionálne, spoločensky, efektívne školiť deti a mládež, v čo najväčšom rozsahu, v plne organizovaných základných školách.

Smennosť na základných školách dosahuje 13, 6 % a v miestach so sústredenou bytovou výstavbou 26 - 44 %. Nízke zaškolenie detí je i v školských družinách 22, 9 %, v školských kluboch 1, 3 % a v ľudových školách umenia 8, 7 %.

Plne organizovaných 17 základných škôl je bez druhej etapy výstavby, nemajú telocvičňu, vyhovujúcu jedáleň, dielne a družiny.

Je nedostatok kapacít pre plnenie 10-ročnej povinnej školskej dochádzky. Na stredné odborné školy v okrese ide len 9 % a na stredné odborné učilištia 40 % žiakov zo základnej školy, čo je menej ako reálna potreba pre rozvoj ekonomiky v okrese. Chyba je v tom, že už roky sa nedarí získať najlepších žiakov do gymnázií, ktorí po absolvovaní vysokých škôl by boli prínosom pre rozvoj vlastného okresu.

V okrese je vytvorených 6 stredných odborných učilíšť. Prakticky až na jedno u ostatných chýba 2 etapa výstavby - jedáleň, telocvičňa i miesta pre praktické vyučovanie. V okrese, a to som už spomínal, je i 9 stredísk praktického vyučovania, ktoré z hľadiska komplexného vybavenia budú vyžadovať určité materiálové i finančné náklady.

Vážené súdružky, súdruhovia,

týmito niekoľkými príkladmi som chcel poukázať na to, že naša socialistická spoločnosť dala toho veľa nášmu okresu, čím sa vytvorili dobré podmienky pre vzdelanie žiakov a ich prípravu do života. Je však potrebné, aby sme triezvo odhadli naše možnosti a vedeli pri skromnejších finančných prostriedkoch dobudovať sieť učilištných zariadení v okrese tak, aby sme i tie silné ročníky, ktoré budú dochádzať, pripravili dôsledne do života. V okrese Čadca sa vybudovali od oslobodenia veľké závody, ako Slovena, Tatra, Drevina Krásno nad Kysucou, ale i ďalšie. Spomínam to len preto, aby sa zvážila možnosť ich osamostatnenia vo forme podniku, čo by bolo ďalším prínosom pre túto kysuckú oblasť. Ďalej by som odporúčal, aby sa vzhľadom na rozvinutý drevársky priemysel a na dostatok drevnej suroviny v okrese zriadilo v Krásne nad Kysucou stredné odborné učilište drevárske.

Vážené súdružky a súdruhovia, pracujúci okresu Čadca pod vedením straníckych orgánov plnia zodpovedne úlohy XVI. zjazdu KSČ na úseku školstva. Sú vďační našej spoločnosti za rozsiahle premeny na Kysuciach, ktoré umožňujú široké vzdelanie robotníckej a roľníckej mládeži i z najvzdialenejších častí a lazov okresu. Chcem vás ubezpečiť, vážené súdružky, súdruhovia, že náročné úlohy, ktoré v oblasti školstva nás v okrese očakávajú, za účinnej pomoci ústredných orgánov zabezpečíme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem súdruhovi Hrošovskému. Ďalej sa prihlásil poslanec Vladimír Černušák, prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec prof. PhDr. Černušák, CSc.:

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, milí hostia,

pretože v československej výchovno-vzdelávacej sústave svoje významné miesto majú vysoké školy, poslanci Výboru SNR pre školstvo a kultúru pri plánovaných prieskumoch im venovali tiež adekvátnu pozornosť.

Prečo táto osobitná pozornosť vedecko-výskumnej činnosti vysokých škôl?

V období súčasného dynamického vedeckotechnického rozvoja má totiž vedecko-výskumná práca na vysokých školách, úzko spätá s potrebami praxe, svoj význam na jednej strane pre spoločenskú prax a na strane druhej pozitívny vplyv na kvalitnú prípravu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov a vedeckých pracovníkov.

Na základe poslaneckých prieskumov možno konštatovať, súhlasne so správou vlády SSR, že došlo k výraznému zvýšeniu podielu vedecko-výskumných kapacít vysokých škôl na štátnom a rezortných plánoch rozvoja vedy a techniky. Tým prichádza aj k tesnejšiemu spojeniu so spoločenskou praxou. Nastala postupná koncentrácia kapacít. Dochádza k vytváraniu spoločných a integrovaných pracovísk vysokých škôl s pracoviskami ČSAV, SAV a ďalších rezortov.

Vážené súdružky a súdruhovia,

uvediem poznatky získané z prieskumu na VŠDS v Žiline a na VST v Košiciach. Z časových dôvodov nemožno uviesť príklady tiež z iných vysokých škôl, ale podobne by bolo možné spomenúť VŠLD vo Zvolene, VŠV v Košiciach, SVŠT a UK v Bratislave a ďalšie.

Jadro výskumnej práce a kapacity VŠDS v Žiline a VST v Košiciach sa orientuje na riešenie naliehavých úloh celospoločenského významu, menovite na úsporu palív, energie, kovov, surovín a materiálov a na úlohy spojené s vývojom a nasadzovaním moderných technológií, vrátane mechanizovaných a automatizovaných výrobných postupov.

Konkrétne výsledky vedeckej, výskumnej a vývojovej činnosti a prínos uvedených vysokých škôl k riešeniu úloh a potrieb spoločenskej praxe spočíva najmä vo výchove a profilovaní študentov k vedeckému zameraniu, v úzkom spojení školy s výrobnými podnikmi a riešení úloh, ktorých výstupy sú konkrétne zavedené do praxe v našich i zahraničných výrobných podnikoch.

VŠDS sa významnou mierou podieľa v oblasti vedecko-výskumnej činnosti na poli medzinárodnej spolupráce. Prostredníctvom zmiešanej komisie ČSSR a ZSSR rieši výskumnú úlohu "Výskum možnosti použitia frézovania veľkorozmerových ložísk". S PĽR rieši 3 úlohy, a to "Výpočtové metódy prvkov spaľovacích motorov", "Údržba zvrškov a mechanizácia traťových prác" a "Metódy výskumu investícií v doprave". S NDR sa taktiež podieľa na riešení viacerých úloh, ako napríklad "Faktory ideologického a odborného vývinu študentov vysokých škôl technických a mladých inžinierov".

Ďalej ako príkladnú možno hodnotiť spoluprácu tejto školy s pracoviskami iných organizácií. V rámci tejto spolupráce sú na škole zriadené 3 združené vedeckovýskumné pracoviská. Škola má podpísaných 24 dohôd s rezortom dopravy, spojov, GR ZŤS, a s ďalšími orgánmi a socialistickými organizáciami u nás v republike.

V rámci programu Inter-Kozmos bola na Elektrotechnickej fakulte VST v Košiciach riešená úloha "Návrh, vývoj a konštrukcia elektronického zariadenia pre štúdium kozmického žiarenia". Výsledkom riešenia je nová meracia metóda realizovaná skonštruovanou aparatúrou SK-1 URE-1. Podobne by sme mohli citovať i ostatné fakulty tejto VŠT, či už strojársku, hutnícku alebo banícku, ktoré úspešne pracujú na rôznych výskumných témach a majú potom svoj veľký efekt v národnom hospodárstve. Podobných príkladov, ako som uviedol na jednej i na druhej vysokej škole, ale aj na iných vysokých školách je celý rad.

Poslanci sa počas prieskumu dozvedeli, že do vedecko-výskumnej a vývojovej činnosti na vysokých školách sa aktívne zapájajú aj študenti formou účasti na ŠVOČ. V minulom školskom roku bolo na VŠDS 34 % a na VŠT v Košiciach 25 % študentov zapojených do ŠVOČ.

Oproti minulým rokom, keď výrazne stúpala kvantita, ale kvalita tejto činnosti nebola na želateľnej úrovni, sa to v súčasnosti prejavilo aj v dosahovaných výsledkoch hlavne na popredných umiestneniach študentov na celoštátnych kolách.

Skúsenosti pedagógov v oblasti ŠVOČ ale ukazujú, že úroveň jazykovej prípravy na stredných školách je značne nízka, čo sťažuje lepšiu a rýchlejšiu orientáciu v nových smeroch vývoja.

Z prieskumu k uplatňovaniu vedecko-výskumnej činnosti na vysokých školách treba konštatovať výrazné úspechy dosiahnuté za uplynulé obdobie. Ďalej treba konštatovať dobrú časovú pripravenosť tejto činnosti i pre nastávajúce obdobie.

Problémom však zostáva i naďalej upresnenie vedeckej profilácie vysokých škôl a ich pracovísk. Tento problém tkvie predovšetkým v zosúladení cieľov výskumu zabezpečovanými kapacitami vysokých škôl s perspektívnymi výrobnými programami v rámci RVHP a podielom jednotlivých sfér vedecko-výskumnej základne v celoštátnom meradle.

Ďalším problémom je nedostatok Informácií a najmä ich centralizácia. Pomerne značná časť problémov vystupuje z rôznorodého zabezpečovania výskumu po stránke určovania jeho náplne, kádrového a finančného zabezpečenia. Zatiaľ čo náplň výskumu určujú Federálna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, ČSAV, SAV atď., materiálové a finančne ho zabezpečuje rezort školstva, v dôsledku čoho materiálové a finančné zabezpečenie na školách zaostáva za potrebami. Vzniká tu rozpor medzi kapacitou VVZ v rezortoch, na akadémii a na školách medzi finančnými prostriedkami pre výskum a kvalifikačnou štruktúrou týchto troch oblastí výskumu v celoštátnom meradle.

Nie menej závažný je problém odstránenia prekážok pri využívaní a realizácii výsledkov výskumu v spoločenskej praxi. Za tým účelom by bolo potrebné odstrániť rôzne ekonomické bariéry vyplývajúce z legislatívnych úprav vládnej vyhlášky o pomoci podnikov školám. Tieto rozpory by mali byť taktiež riešené na úrovni vládnych orgánov. Na druhej strane zasa treba hľadať riešenie, ako výrobným podnikom zohľadniť zavádzanie nových efektívnejších postupov v súvislosti s plánom.

Uvedené pozitívne výsledky sa dosiahli aj postupným zdokonaľovaním metód riadenia. Napriek tomu, ako som spomenul, sa v oblasti riadenia vedecko-výskumnej činnosti na vysokých školách vyskytuje ešte celý rad problémov.

Zo zákona o vysokých školách a z dokumentu Ďalší rozvoj čs. výchovno-vzdelávacej sústavy, ale i z rozpracovania úloh 8. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS k problematike urýchleného uplatňovania výsledkov vedy v praxi, vyplynulo výrazné posilnenie centrálneho riadenia vysokých škôl Ministerstva školstva SSR. To vedie k značnému rozsahu činností vykonávaných Ministerstvom školstva SSR i samotným odborom vedy ministerstva školstva a k zvýšeniu náročnosti na ich zabezpečenie. Podstatou je aktívna účasť Ministerstva školstva SSR a vedenia vysokých škôl na vytváraní koncepcie plánov rozvoja vedy a techniky, zvýšenie zodpovednosti ministerstva a vedenia škôl za plnenie plánov a za rýchly transfer výsledkov vedy do praxe.

Multidisciplinárny charakter vedecko-výskumných kapacít rezortu školstva umožňuje zapájať pracovníkov vysokých škôl do všetkých druhov štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, či už ide o základný alebo aplikovaný výskum, ekonomický výskum, rezortné výskumy v zdravotníctve, priemysle, v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve a podobne. Vysoké školy riešeniu úloh v týchto plánoch venujú prevažnú časť zo svojich kapacít. Účasť malého počtu pracovníkov odboru vedy MŠ SSR na riešení koordinačných plánov, koncepčných otázok rozvoja vedy, materiálneho zabezpečovania a pod. na orgánoch zodpovedných za riadenie vedy v SSR a v ČSSR, nemôže byť preto dostatočná.

Ministerstvo školstva SSR i vysoké školy vplyvom nedostatočného počtu pracovníkov nestačia zabezpečiť uvedené činnosti. Viac-menej evidujú návrhy riešiteľov bez toho, aby vstupovali do vecnej a zabezpečovacej časti úloh a kontrolovali ich plnenie.

Celú problematiku organizácie a riadenia vedy a výskumu v oblasti školstva zabezpečuje odbor vedy so 4 odbornými pracovníkmi a riaditeľom odboru. Námestník pre vysoké školy túto

činnosť zabezpečuje popri výchovno-vzdelávacích úlohách, zahraničných stykoch, vojenskej príprave atď. Napr. pre porovnanie v SAV riadenie vedy zabezpečuje Predsedníctvo SAV asi s 30 pracovníkmi a s 3 oddeleniami s príslušnými sekretariátmi. Výkonný orgán - odbor plánu SAV má 13 pracovníkov. Nemám nič proti tomu, aby to bolo na SAV takto zabezpečované. Porovnajme však disproporciu s Ministerstvom školstva SSR, kde výskumná kapacita je väčšia.

Vážené súdružky a súdruhovia, uvedené poznatky, resp. podnety z prieskumu poslancov majú jediný cieľ - prispieť ku skvalitneniu ďalšej práce.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Ing. Gregor:

Ďakujem súdruhovi Černušákovi. Súdružky a súdruhovia poslanci, v rozprave vystúpili všetci, ktorí sa prihlásili. Mám otázku na ministra školstva SSR súdruha Bušu, či si žiada slovo.

Minister prof. Ing. Buša, CSc.:

áno.

Podpredseda Ing. Gregor:

Prosím, aby sa ujal slova.

Minister školstva SSR prof. Ing. Buša, CSc.:

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,

priebeh dnešného rokovania i široká a vecná diskusia poslancov k novelizácii zákonov SNR o štátnej správe v školstve a o školských zariadeniach, ako aj k správe vlády SSR znovu jednoznačne potvrdili cieľavedomosť a zásadovosť školskej politiky strany i mimoriadnu pozornosť a starostlivosť, ktorú stranícke a štátne orgány venujú výchove a vzdelávaniu našej mladej generácie - s cieľom jej všestrannej a kvalitnej prípravy na život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti.

V tejto súvislosti považujem za potrebné osobitne vyzdvihnúť zodpovedný a tvorivý prístup SNR k prerokúvaniu a zabezpečovaniu plnenia úloh v oblasti školstva, prejavujúci sa aj v mnohých podnetoch, ktoré sme využívali a naďalej budeme využívať v našej náročnej práci pre ďalší rozvoj našich škôl a školských zariadení. Slovenskej národnej rade, všetkým jej poslancom, a zvlášť Výboru SNR pre školstvo a kultúru sme zároveň zaviazaní úprimnou vďakou aj za sústavný a činorodý záujem o zabezpečovanie vhodných materiálno-technických podmienok pre plynulý, plánovitý rozvoj celej našej školskej sústavy, osobitne prípravy kvalifikovaných robotníkov a vysokoškolsky vzdelaných odborníkov.

Schválením novelizácie zákonov SNR o štátnej správe v školstve sa završuje významná etapa legislatívnych úprav celého procesu obsahových a organizačných zmien v našom školstve. Plne si uvedomujeme, že k uzákoneniu povinnej desaťročnej školskej dochádzky, ako aj k už spomínaným legislatívnym opatreniam SNR, sme mohli prikročiť predovšetkým vďaka výraznej starostlivosti našej strany, vlády ČSSR, vlády SSR a nepochybne aj zásluhou vyspelej a obetavej práce veľkej väčšiny našich pedagogických a školských pracovníkov.

Súčasne nás teší a optimizmom naplňuje skutočnosť, že toto dielo, ktoré celým svojím obsahom sleduje blaho pracujúcich a ďalšie zvyšovanie úrovne vzdelanosti našich národov a národností žijúcich v našom štáte a ktorému naše zákonodarné orgány kladú normatívne základy schválením nového školského zákona i teraz prerokúvanými novelami zákonov SNR, sa stretlo aj s výraznou podporou nášho pracujúceho ľudu. Zároveň si však uvedomujeme, že našou úlohou je v čo najkratšom čase zabezpečiť výklad schválených zákonov a ich jednotlivých ustanovení a súčasne zabezpečiť, aby si ich v celej šírke a hĺbke osvojili a v praxi uplatňovali všetci pedagogickí a školskí pracovníci, aby ich význam a dosah plne pochopila celá, najmä rodičovská verejnosť.

Súdružky a súdruhovia,

výsledky postupného, cieľavedomého plnenia úloh vyplývajúcich z uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ o ďalšom rozvoji česko-slovenskej výchovno-vzdelávacej sústavy nás oprávňujú konštatovať, že stanovené ciele a úlohy zodpovedajú súčasným i perspektívnym potrebám budovania rozvinutej socialistickej

spoločnosti. Ich zodpovedné plnenie výrazne prispieva k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva i k ekonomickému rozvoju celej našej spoločnosti

Pravda, pri plnení tohto významného dlhodobého programu obsahovej a organizačnej prestavby výchovy a vzdelávania na všetkých stupňoch a druhoch škôl treba rátať aj s možnými problémami. Najmä preto, že obdobie po ôsmich rokoch jeho realizácie sa podstatne líši od obdobia, v ktorom bol prijatý, a to nielen z hľadiska vzrastajúcich nárokov na výchovu Človeka, ale aj z hľadiska vnútornej a zahraničnopolitickej situácie. Práve v týchto súvislostiach si uvedomujeme, že súčasná ekonomická a zahraničnopolitická situácia si stále nástojčivejšie vyžaduje posilňovať všetky zložky komunistickej výchovy mladej generácie, dôsledne zvažovať a uplatňovať zvyšujúce sa požiadavky vedy a techniky na prípravu mladého človeka, pružne reagovať na požiadavky praxe a dbať aj na efektívnosť a racionalizáciu všetkej práce škôl a školských zariadení a nepúšťať zo zreteľa potrebu neustáleho skvalitňovania riadenia na všetkých úrovniach. V zhode s touto skutočnosťou sa zvyšujú nároky aj na profily absolventov stredných a vysokých škôl, na prípravu nových vedeckých pracovníkov i na aktívnu a efektívnu účasť učiteľov a študentov stredných a osobitne vysokých škôl na riešení úloh a problémov praxe.

Dovoľte mi ešte raz poďakovať Predsedníctvu SNR, všetkým jej výborom a poslancom za sústredenú pozornosť, ktorú venovali a venujú riešeniu otázok výchovy a vzdelávania, za starostlivé vykonanie prieskumov a zodpovedné a tvorivé prerokovanie novely zákonov i predloženej správy, ako aj za dôslednú prípravu dnešnej schôdzky. Poslanci, ktorí vystúpili v diskusii v súvislosti so školstvom spravovaným národnými výbormi, veľmi správne postavili na prvé miesto starostlivosti nielen orgánov štátnej školskej správy, ale aj podnikovej sféry, stredné odborné učilištia - výchovu robotníckeho dorastu. A to predovšetkým zdôrazňovaním vyváženosti teoretickej a odbornej pripravenosti mládeže na výkon jednotlivých robotníckych profesií, ako aj naliehavosti dobudovania siete stredných odborných učilíšť s využitím všetkých prístupných foriem, najmä združovaním prostriedkov socialistických organizácií. Tak postrehy a pripomienky podporili naše poznatky a skúsenosti v oblasti výchovy a vzdelávania.

Som presvedčený, že výsledky prieskumov, námety, prípadne odporúčania poslancov a najmä prijaté uznesenie dnešnej schôdzky SNR pomôžu vláde SSR, ministerstvu školstva, ústredným orgánom, v pôsobnosti ktorých sa pripravuje mládež na robot-