vujú. Objem neinvestičných výdavkov v hospodárstve národných výborov na spoločenské služby a činnosti vzrastie oproti roku 1983 o 2, 6 %. Najvýraznejšie sa zvyšujú výdavky na zdravotnícke služby a zvlášť na lieky v súvislosti s ich vyššími cenovými reláciami, ďalej na základné a stredné školstvo a na realizáciu zámerov sociálnej politiky. I pri tomto tempe rastu neinvestičných výdavkov je nevyhnutné realizovať všetky hospodárnostné opatrenia a dodržiavať záväzné limity.

V súvislosti s rastom neinvestičných výdavkov treba poukázať na to, že značne sa zaostáva v sociálnej oblasti, kde národné výbory často nevyčerpajú ani plánované výdavky, hoci by ich mohli aj prekročiť. Naproti tomu sa obvykle neúmerne prekračujú výdavky na kultúru, najmä v mzdovej oblasti.

Treba ďalej nastoliť otázku, že pri rozpise neinvestičných výdavkov by sa viac mali využívať prepočtové ukazovatele, ktoré by rozpis presnejšie objektivizovali a zároveň potláčali v tomto smere subjektivitu. Ide napríklad o také rozpočtové ukazovatele, ako sú neinvestičné výdavky v školstve, kde okrem materiálových výdavkov sú rozdiely medzi krajmi a okresmi aj v mzdovej oblasti, ďalej v bytovom hospodárstve a na ďalších úsekoch.

Z hľadiska šetrenia výdavkov rozpočtu národných výborov sa treba zamerať i na združovanie finančných prostriedkov socialistických organizácií, najmä za účelom financovania investičnej výstavby a zabezpečenia prevádzky objektov a zariadení v oblasti kultúry, zdravotníctva, sociálnej sféry, školských a predškolských zariadení budovaných v investičnej časti akcie "Z" v rámci volebných programov Národného frontu.

Je pochopiteľné, že zdroje našej spoločnosti nedovoľujú v takom tempe a objeme ako doposiaľ realizovať komplexnú bytovú výstavbu, kde bude minimálny medziročný rast. V našom výbore poslanci zdôrazňovali, že dané prostriedky bude nutné viac využívať predovšetkým na plnenie úloh a objemov občianskej a technickej vybavenosti, kde zožíname od našich občanov najviac kritiky na jej zaostávanie, ďalej na znižovanie jej rozostavanosti. O tom probléme sa často hovorí, ale situácia sa nezlepšuje. Mal by sa riešiť závažnejším spôsobom rozpisu vnútornej štruktúry komplexnej bytovej výstavby. Doteraz sa prioritne rozpisom zabezpečujú úlohy vo výstavbe bytov, kým občianska a technická vybavenosť sa rozpisuje len v globálnych objemoch. Žiadalo by sa vec riešiť prostredníctvom rozpisu zostatku rozpočtových nákladov, aby boli investori a dodávatelia nútení záväzne rešpektovať aj hľadisko rozostavanosti občianskej a technickej vybavenosti.

Náš výbor kladne hodnotil, že sa zvyšuje medziročný rast výdavkov národných výborov na účelovú investičnú výstavbu, a síce indexom 124, 1. Prostriedky budú smerovať na rozširovanie kapacít v zdravotníctve, školstve, sociálnej starostlivosti. Ťažko však predpokladať, že sa dané prostriedky vyčerpajú, ak sa týmto zvýšeným úlohám štrukturálne neprispôsobia kapacity stavebných organizácií. V opačnom prípade je nebezpečie, že nevyčerpané investičné limity stavebných prác budú použité na nákup strojov, čím by sa opakoval nežiadúci jav z minulosti.

V tejto súvislosti sa v našom výbore upozorňovalo na jestvujúci stav v kategorizácii investícií z hľadiska objemu rozpočtových nákladov, a ako sa to odráža v praxi. Rast cien stavebných prác i strojov a zariadení spôsobuje, že hranica tzv. podlimitných investícií, t. j. do 2 mil. Kčs rozpočtových nákladov neplní svoju funkciu. V hospodárskej praxi sa tento problém rieši rôznym spôsobom: stavby sa členia na etapy, pri projektovaní sa úmyselne vypúšťajú niektoré položky, ktoré sa vzápätí požadujú vo forme nevyhnutného zvýšenia rozpočtových nákladov, skrátka, hľadajú sa rôzne formy obchádzania predpisov. Bolo by preto žiadúce hranicu týchto podlimitných investícií upraviť s prihliadnutím na rast cien.

Záverom chcem konštatovať, že návrh rozpočtu národných výborov na rok 1984 vychádza z reálneho ocenenia možností celého národného hospodárstva a z možností národných výborov mobilizovať vlastné príjmy, predovšetkým tie, ktoré môžu ovplyvňovať svojou riadiacou činnosťou.

Súčasne sa predpokladá, že národné výbory budú pri vynakladaní a využívaní finančných prostriedkov určených na spoločenskú spotrebu postupovať so zodpovednosťou šetrných hospodárov. Ďalej treba pokračovať v uplatňovaní a spresňovaní noriem a normatívov výdavkov pri financovaní odvetví, trvalé vyhodnocovať účelnosť vynakladaných prostriedkov a prehlbovať objektivizáciu výdavkov na jednotlivé odvetvia, v závislosti od ich prínosu pre spoločnosť. Potrebné je venovať pozornosť odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi okresmi, samozrejme pri zachovaní nevyhnutnej diferenciácie preferovaných oblastí a aglomerácií, napĺňať tak závery XVI. zjazdu KSČ, zjazdu KSS a 6. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS z apríla 1982.

Z poverenia Výboru SNR pre národné výbory a národnosti odporúčam predložený návrh štátneho rozpočtu SSR na rok 1984 schváliť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdružke Chytilovej.

Podľa zoznamu prihlásených rečníkov bude v rozprave hovoriť súdruh Vladimír F a š a n g. Dávam mu slovo.

Poslanec Ing. arch. Fašang:

Vážená Slovenská národná rada,

Výbor SNR pre priemysel a stavebníctvo okrem iného prerokoval s veľkou pozornosťou i návrh rozpočtu Ministerstva stavebníctva SSR na rok 1984, pričom vychádzal predovšetkým z analýzy výsledkov prvých rokov 7. päťročnice, ako aj z reálneho hodnotenia súčasných tendencií, ktoré majú za cieľ pozitívne zmeniť súčasnú situáciu. Predložený rozpočet výstižným spôsobom poukazuje na zložitosť podmienok, za ktorých sa majú základné ciele dosiahnuť.

Po zvážení možností riešenia otvorených problémov, ako je využívanie rezerv, úspora zdrojov, ako aj celkové postavenie rezortu na úroveň celkovej efektívnosti, možno považovať návrh za reálny a primeraný tak, ako to bývalo i v minulosti. V dynamike navrhnutého rozvoja významnú a zvýšenú úlohu v konkrétnej podobe zohráva priaznivejší podiel VVZ v tomto odvetví, vyjadrený 37 % podielu z VVZ ČSSR. Sú teda vytvorené v návrhu rozpočtu predpoklady pre lepšie výsledky v produktivite práce, ktorá v minulosti predstavovala len necelé 2 % rastu.

Rezort stavebníctva realizuje racionalizačné opatrenia dlhodobého charakteru, ktoré sú úmerné dĺžkam investičného procesu. Koncentruje sa na rozhodujúce stavby nášho hospodárstva, prispôsobuje si štruktúru podľa významu úloh, kladie väčší dôraz na MTZ a jej plynulosť, sústreďuje sa na zvýšenie kvality cez technický pokrok za situácie, keď zdĺhavým problémom ostáva naďalej oblasť pracovnej disciplíny a s ňou súvisiace odmeňovanie.

Aj napriek výraznému medziročnému zvýšeniu tvorby hospodárskeho výsledku finančná základňa stavebníctva nie je schopná kryť plánované potreby z vlastných zdrojov, a preto sa počíta s neinvestičnými dotáciami zo štátneho rozpočtu, ako aj s úvermi na zabezpečenie financovania vlastnej investičnej výstavby.

Splnenie vytýčených cieľov pre rok 1984 je podmienené predovšetkým odstraňovaním vnútorných nedostatkov rezortu v mobilizácií všetkých dostupných zdrojov na zvýšenie efektívnosti

a kvality. Ide o ďalšie zmeny v štrukturálnej prestavbe stavebných kapacít pre dokončovací cyklus a zabezpečenie užitia produkcie stavebných látok s podstatne nižšími limitmi energie a pohonných hmôt. Vyžaduje si to ďalej zlepšovať úroveň chozrasčotného riadenia vo všetkých oblastiach reprodukčného procesu. Predovšetkým ide o plnenie konsolidačných programov a štrukturálnej prestavby VHJ. Problémy roku 1984 treba však posudzovať v dlhšom časovom horizonte s v širších súvislostiach. Vyžadujú účinnú pomoc od všetkých účastníkov Investičného procesu. Podľa analýzy Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva na základe uzavretých zmlúv s investormi sa v KBV koncentruje napríklad v roku 1985 takmer 50 % začínaných stavieb. To nedáva predpoklady splniť úlohy 7. päťročnice a môže ohroziť aj prípravu 8. päťročnice. Z uvedených dôvodov stojí za úvahu objektivizovať investičné programy. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť aj zabezpečenie úloh, ktoré vyplývajú investorom a dodávateľom v oblasti modernizácie bytového fondu, keď v 7. päťročnici sa má modernizovať asi 4000 bytov a za prvú polovicu 7. päťročnice sa zrealizovalo len 40 bytov.

Aj keď v súčasnosti tento problém viazne hlavne v polohe investorských problémov pri zabezpečovaní sociálnoekonomického programu, problémy stavebníctvu nastúpia po prekonaní týchto počiatočných ťažkostí najmä v tom, že bude nutné prekonať zvýšenie prácnosti oproti novostavbám zhruba 4-krát.

Na rokovaní výboru sme sa zaoberali aj kvalitou investorskej a projektovej prípravy záväzných úloh a centralizovaných stavieb plánovaných na začatie v roku 1984 a 1985.

Previerka vykonaná Slovenskou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj ukázala, že dodávateľské zabezpečenie stavebnými prácami sa oproti minulosti zlepšilo. Štrukturálna skladba navrhovaných stavieb sa výrazne zlepšila v prospech výrobného charakteru, najmä tých, ktoré majú prispieť k zlepšeniu zahraničnomenových vzťahov. Medzi stavby, ktoré sú pripravené na začatie v roku 1984, patrí napr. rekonštrukcia výroby pneumatík v Púchove, rekonštrukcia pecí a sušiarní v tehelniach Pruské a Zlaté Moravce. Na rok 1985 sú dobre pripravené stavby, ako je úprava plynového hospodárstva Vojany, hydraulická ochrana povrchových vôd v n. p. Slovnaft.

Politicky významná je iniciatíva stavbárov koncernu Stavebné závody, podnikov Stavoindustria a Ľahké stavebné hmoty Bratislava, ktorí sa zaviazali na počesť 40. výročia SNP predčasne splniť úlohy 7. päťročnice. Na ich výzvu sa už prihlásili aj ďalšie

pracovné kolektívy z n. p. Stavoindustria Banská Bystrica a Doprastav Bratislava.

Naďalej však pretrváva nepriaznivý stav v tom, že dodávatelia prevzali na rok 1984 veľmi nízky objem prác - necelých 8 % z celkových rozpočtových nákladov.

Nedostatočná pozornosť zo strany ústredných orgánov investorov sa venuje príprave stavieb štátneho cieľového programu 02 - "Racionalizácia spotreby a využitia palív a energie", na ktorých sa napriek ich celospoločenskej priorite neprijali žiadne opatrenia na ich urýchlenú prípravu a zjednodušenie spracovania a prerokovania ich dokumentácie. Napriek tomu, že i ekonomická efektívnosť preverovaných stavieb sa oproti minulosti zlepšila, nepodarilo sa zvládnuť niektoré špecifické problémy v investorskej ekonomike stavieb. Nedostatočné je zhodnocovanie surovín a materiálov najmä z dovozu, ďalej energetických zdrojov, pričom klesá efektívnosť základných prostriedkov. I naďalej pretrvávajú tendencie, že ústredné orgány investorov sa nedostatočne vyjadrujú k ukazovateľom doby návratnosti a nemajú ani dostatočnú a najmä včasnú paletu alternatívnych štúdií, na základe ktorých by mohli dokumentovať svoje správne rozhodnutia.

Medzi stavby, ktoré nie sú na rok 1984 pripravené patria napr. inovácia rozpúšťadlovej parafínky v Slovnafte, dostavba technickej gumy v Hnúšti a na rok 1985 napr. modernizácia stavebno-stolárskej výroby v Krásne nad Kysucou, intenzifikácia výroby sulfenaxu v CHZJD, montážna hala povrchovej úpravy Krásno nad Kysucou, inštalácia kotlov na drevný odpad v Drevoindustrii Pezinok, úžitkový porcelán Michalovce, rekonštrukcia pece a sušiarne v Pezinku, Senci a v Ipeľských tehelniach v Brezničke a taktiež Minerálne vlákna v Jesenskom.

Plnenie náročných úloh finančného plánu a rozpočtu v roku 1984 si vyžaduje venovať zvýšenú pozornosť realizácii opatrení prijatých v konsolidačných programoch VHJ Priemyslového staviteľstva a VHJ Pozemného staviteľstva, ďalej uvádzaniu kapacít do prevádzky v plánovaných termínoch na projektované parametre najmä v drevospracujúcom, celulózopapierenskom, textilnom i odevnom priemysle. Osobitnú pozornosť si vyžaduje zabezpečovanie efektívnosti zahraničného obchodu a realizácia úloh vyplývajúcich z 8. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS k urýchlenému uplatňovaniu výsledkov vedy a techniky v praxi.

Niet, vážené súdružky, súdruhovia, t. č. neznámej medzery, čo by ešte bolo potrebné z hľadiska koncepcie v rezorte stavebníctva urobiť, a preto neostáva nič iné, než sústavne uvádzať opatrenia na zlepšenie súčasného stavu do života. Aby sme však neostali len pri kritike, je potrebné pri tejto príležitosti oceniť napr. úsilie pracujúcich Doprastavu a Železničného staviteľstva v Bratislave, ako aj Hutných montáží z Ostravy, ktorí svoj združený socialistický záväzok budú za 2 dni korunovať včasným odovzdaním nového kombinovaného diaľnično-železničného mostu Hrdinov Dukly do užívania, čím sa značne prispeje k riešeniu prepravy obyvateľov Petržalky do centrálnej časti Bratislavy.

Teda na záver si nič iného neprajeme, než aby rezort stavebníctva pokračoval v snahách o zlepšenie súčasného stavu a nám ako výboru ostáva povinnosť systematicky a cieľavedome hodnotiť ďalší vývoj tohto dôležitého odvetvia.

Na záver odporúčam Slovenskej národnej rade schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte SSR na rok 1984 a vám ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Fašangovi. Dávam slovo poslancovi súdruhovi Františkovi V o j t k o v i.

Poslanec Vojtko:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Na začiatku prerokúvania šiestich kapitol rozpočtov na rok 1984 vo Výbore SNR pre školstvo a kultúru sme si nie náhodne pripomenuli najmä tie pasáže uznesenia 9. zasadania ÚV KSČ, kde sa osobitne kladie do popredia nevyhnutnosť naďalej rozvíjať racionalizačné úsilie v nadväznosti na spoločenskú previerku, ktorá musí zabezpečovať žiadúce úspory palív, energie, pohonných hmôt, kovov, surovín a ostatných materiálov. Mali sme pritom na pamäti, že práve v terciárnej sfére dvojnásobne platí zásada posilňovať v každom pracujúcom pocit dobrého hospodára na svojom pracovisku. Aj preto sme tak nástojčivo žiadali od rezortov nadstavby veľmi šetrne vynakladať s finančnými prostriedkami, aby bola čo najprísnejšie rešpektovaná hospodárnosť, aby sa neplytvalo energiou, palivami, surovinami a materiálom. Osobitný dôraz sme pritom kládli na ďalšie skvalitňovanie práce, na jej vyššiu účinnosť a efektívnosť.

Zvlášť naliehavo bola táto požiadavka vyslovená pri prerokúvaní návrhov rozpočtov kapitoly Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR. To však, pravda, neznamená, že pri kapitolách SAV, Československého rozhlasu na Slovensku, Československej televízie na Slovensku alebo SÚTI sme z uvedených náročných požiadaviek zľavovali. To vonkoncom nie. Po dôkladnom posúdení uvedených kapitol rozpočtov výbor dospel k záveru, že i v tejto zložitej ekonomickej situácii vytvárajú primerané podmienky na realizáciu hlavných úloh, ktoré pre oblasť školstva, kultúry, vedy a dvoch najvýznamnejších masových informačných prostriedkov vyplynuli z programu XVI. zjazdu KSČ a rezolúcie zjazdu KSS.

Súdružky a súdruhovia, v oblasti školskej politiky sa bude pokračovať v realizácii Projektu ďalšieho rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy. Vo finančnom vyjadrení to znamená, že na predškolské a mimoškolské zariadenia, základné a stredné školy sa v roku 1984 v SSR vynaloží viac ako 7 mld Kčs a v rozpočte Ministerstva školstva SSR na prevádzku vysokých škôl, vysokoškolských internátov, jedální a vysokoškolských učebno-výcvikových zariadení vyše 2 mld Kčs.

I naďalej bude venovaná starostlivosť zabezpečeniu predškolskej výchovy v materských školách. Bude poskytnutá 92 % detí od troch do piatich rokov. V základných školách sa zabezpečí vyučovanie pre 702 tisíc žiakov v 30 778 triedach. Je potešiteľné, že smennosť oproti roku 1983 sa zníži o 0, 3 %. Výchovný proces v učňovských školách sa bude zabezpečovať v 5469 triedach. Pri tejto príležitosti nemôžem nespomenúť ani tú skutočnosť, že rozpočet vytvára podmienky aj pre rast kvality školského stravovania, na čo sa rozpočtuje viac o 92 mil. Kčs než v roku 1983. Ide nám o to, aby primerane rástla úroveň vzdelávania a kvalifikácie mladých odborníkov. Ako upozornilo 9. zasadanie ÚV KSČ, je nevyhnutné zabezpečiť zásadný súlad výchovy kvalifikovaných odborníkov a robotníckych profesií s potrebami národného hospodárstva, jeho prioritami, dlhodobo sa presadzujúcimi štrukturálnymi zmenami a najmä potrebami vyplývajúcimi z prevádzania ekonomiky na intenzívny typ rozvoja.

Vysoké požiadavky sa kladú na prácu vysokých škôl, tak v starostlivosti o odborný, politický a morálny rast študentov, ako i v oblasti vedeckotechnického rozvoja. Na úseku priamej starostlivosti o študentov sa na štipendiá vynaloží vyše 135 mil. Kčs. Značne sa zvyšujú výdavky na prevádzku vysokoškolských internátov, jedální a ostatných účelových zariadení. Napríklad zariaďuje sa Študentský domov č. 4 Vysokej školy technickej v Košiciach s kapacitou 1360 lôžok; pokračuje výmena opotrebovaného zariadenia v Školskom domove SNP Horský park a Juraja Hronca v Bratislave. Avšak s poľutovaním musíme konštatovať, že niektorí študenti si dostatočne nevážia tieto vymoženosti a neprístojným správaním ničia zverený majetok. Bude žiadúce, aby boli vinníci nekompromisne braní na zodpovednosť a patrične potrestaní.

Vysokým školám na Slovensku pribudne v tomto roku vyše 30 tis. m2 úžitkovej plochy na výučbu a približne 1200 lôžok v internátoch.

Vcelku sa zlepšuje i materiálno-technická základňa vysokých škôl. Pravda, výraznejší pokrok vo vybavovaní modernými prostriedkami didaktickej a audiovizuálnej techniky sa dosiahol na vysokých školách technických. Oproti tomu nedostačujúce je vybavenie vysokých škôl výpočtovou technikou, ktorá je zastaralá a nezodpovedá súčasným potrebám. Neuspokojivé je i vybavenie laboratórií modernou prístrojovou technikou a pokusnými poloprevádzkovými zariadeniami.

Spomenul som už, že vysoké požiadavky sa kladú na vysoké školy aj v oblasti vedeckotechnického rozvoja. Predložený návrh rozpočtu zabezpečuje riešenie 2146 úloh. Sú v ňom zahrnuté úlohy štátneho plánu základného výskumu, ekonomického výskumu, technického rozvoja a rezortného výskumu, pričom ťažisko vysokých škôl je v oblasti štátneho plánu základného výskumu. Orientuje sa na vybrané profilové smery určené spoločenskou požiadavkou. Očakávame, že naše vysoké školy, ktoré disponujú nemalou výskumnou kapacitou i početnými vysoko-kvalifikovanými kádrami, čestne splnia vytýčené úlohy aj v tejto oblasti a že budú racionálne spájať výskumnú i pedagogickú prácu. Ako zdôraznil ostatný zjazd KSS, "v súčasnosti stojí pred vysokými školami na Slovensku naliehavá úloha, stať sa významnými centrami urýchľovania vedeckotechnického pokroku, pohotovo sprostredkúvať najnovšie výdobytky Vedeckotechnickej revolúcie študentom i spoločenskej praxi a v záujme toho nadväzovať spoluprácu s vedeckými centrami vo svete, predovšetkým v Sovietskom zväze". Avšak pritom nemožno strácať zo zreteľa, že významné postavenie majú vysoké školy aj vo výchove budúcich vedeckých pracovníkov, v príprave mladej vedeckej smeny.

Vážené súdružky a súdruhovia, veda je spolu s technickým pokrokom určujúcim činiteľom intenzifikácie a najmodernejším zdrojom rastu produktivity spoločenskej práce. Urýchľovanie

rozvoja vedy a techniky označil XVI. zjazd KSČ za revolučnú úlohu celej našej spoločnosti, pretože jedine na základe ich uplatnenia možno rozvíjať najprogresívnejšie odbory, komplexnú mechanizáciu a automatizáciu, odstraňovať namáhavú fyzickú prácu, rozširovať pokrokové technológie, zdokonaľovať riadenie a organizáciu práce.

V SSR sa na týchto náročných úlohách výraznou mierou podieľa SAV, ktorej 30. výročie existencie sme si v tomto roku pripomenuli.

Pri prerokúvaní kapitoly SAV vo Výbore SNR pre školstvo a kultúru sme konštatovali, že rozpočet v primeranom rozsahu zabezpečuje jej činnosť v nadchádzajúcom roku, ktorá bude orientovaná v súlade so závermi 8. zasadania ÚV KSČ a nadväzného zasadania ÚV KSS na riešenie ťažiskových úloh najmä v oblasti energie, surovín, poľnohospodárstva, strojárstva ako i perspektívnych odvetví mikroelektroniky, automatizácie, robotiky, biotechnológie a genetiky, zdravotníctva a ochrany a zlepšovania životného prostredia. Navrhované rozpočtové prostriedky utvárajú vhodné podmienky na rozšírenie vlastnej realizačnej základne SAV, ktorá umožní urýchliť prenos výsledkov výskumu a ich uplatnenie v hospodárskej praxi. Prvé kroky sa urobili koncom minulej päťročnice. Začalo sa s budovaním spoločného pracoviska Fyzikálneho ústavu Centra elektro-fyzikálneho výskumu SAV a Elektrotechnického ústavu Centra elektro-fyzikálneho výskumu SAV s k. p. Tešia v Piešťanoch, spoločného pracoviska Ústavu materiálov a mechaniky prístrojov SAV s koncernovým podnikom ZŤS v Martine. V tejto päťročnici sa začal prebudovávať Ústav technickej kybernetiky SAV na vedecko-výrobnú jednotku. V súčasnosti toto pracovisko dosahuje objem výroby v rozsahu už 19 mil. Kčs.

V navrhovanom rozpočte sa ráta i s rozšírením jestvujúcich a budovaním nových realizačných útvarov, ktoré sa sústredia na výrobky a výrobu podľa vybraných smerov dlhodobého hospodárskeho rozvoja SSR v rámci jednotnej československej ekonomiky. V oblasti technických a prírodných vied pôjde predovšetkým o vývoj a realizáciu funkčných vzoriek vedeckých prístrojov pre biologickolekársky výskum, poloprevádzkovú výrobu amorfných kovových materiálov, supravodivých vodičov a systémov, o experimentálnu výrobu materiálov a zariadení na robotizáciu, pre potreby kryoterapie, práškovej metalurgie a pod. V oblasti chemických, biologických a lekárskych vied pôjde o výrobu vzácnych cukrov, niektorých čistých chemikálií, interferónu, biopreparátov, vakcín, prípravu enzýmov pre vlastnú potrebu í vývoz. Pristúpi sa k projektovaniu biologických plánov krajín, najmä

bioprojektu Východoslovenskej nížiny, Záhorskej a Podunajskej nížiny.

Vážené súdružky a súdruhovia, na záver mi dovoľte tlmočiť odporúčame Výboru SNR pre školstvo a kultúru vládny návrh zákona SNR o štátnom rozpočte SSR na rok 1984 schváliť.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda: Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Vojtkovi. V rozprave teraz prehovorí poslankyňa Elena Ď u r i c o v á. Dávam jej slovo.

Poslankyňa Ďuricová:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia,

predložený návrh štátneho rozpočtu SSR na rok 1984 predpokladá zabezpečenie základnej línie KSČ, ktorou je udržanie a skvalitnenie dosiahnutej životnej úrovne nášho ľudu. Ak sa na túto skutočnosť pozeráme z reálnych pohľadov toho, čo sa robí vo svete, myslím, že stanovenie a realizácia takéhoto cieľa ukazuje na potenciálnu silu a možnosti nášho národného hospodárstva.

Zabezpečenie tohoto cieľa, pravda, predpokladá, že aj pri nižších materiálových a energetických zdrojoch sa dosiahne rast výkonov a zvýšenie zisku sa má dosiahnuť predovšetkým znížením nákladovosti.

Tieto základné tendencie sa vzťahujú v plnej miere aj na oblasť agropotravinárskeho komplexu, ktorého základnou úlohou je i naďalej udržať vyrovnaný trh potravín a zvyšovať kvalitu a sortiment potravinárskych výrobkov. Návrh plánu na rok 1984 počíta so zvýšením hrubej poľnohospodárskej produkcie oproti očakávanej skutočnosti v tomto roku o 1, 5 %, z toho rastlinnej výroby o 6, 3 % a so znížením živočíšnej výroby o 2, 4 %. Z uvedeného je vidieť, že plán sleduje predovšetkým dosiahnutie súladu medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou a zabezpečenie sebestačnosti v krmivách. Náročné v tomto smere je postavená najmä úloha vo výrobe obilnín. Počíta sa so zberom 3, 8 mil. ton, čo je oproti priemeru rokov 1981-1983 viac o 9, 4 %. Reálnosť tejto úlohy však potvrdzujú i tohoročné výsledky, kedy i napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam do 3, 8 mil. ton chýba 70

tis. ton obilnín. Ukazuje sa, že tam, kde sa racionálne využili intenzifikačné faktory, ktoré máme k dispozícii, najmä využitie závlah, dosiahli sa podstatne vyššie úrody, ako priemer v tej-ktorej oblasti.

Náročnosť úloh, ako to bolo zdôraznené aj na zasadaní ÚV KSS, si vyžaduje účinnejšie mobilizovať zdroje produkčnej výkonnosti a efektívnejšie zhodnocovať plánované vstupy energie, hnojív, agrochemikálií, krmív a poľnohospodárskych surovín v potravinárskom priemysle a znižovať straty vo výrobnom a zhodnocovacom procese. V tomto smere sú ešte neustále veľké rezervy, uvediem aspoň jeden príklad. Vieme, že problém sebestačnosti v zrninách nevyriešime bez toho, aby sme nezvýšili aj výrobu objemových krmovín. Pomerne nízke úrody objemových krmovín nám veľmi ukracujú aj zberové a manipulačné straty, ktoré predstavujú 30-40 %. Vieme, že na týchto stratách má svoj podiel aj nízka úroveň technického vybavenia pre zber i uskladňovanie krmovín, ale prevažná časť strát je spôsobená subjektívnymi činiteľmi, spočívajúcimi v nekvalitne vykonanej práci a v nedostatočnej riadiacej a organizátorskej činnosti. Využitie týchto a ďalších rezerv je potenciálnym zdrojom zvýšenia intenzity výroby bez nárokov na investície, ba naopak, sú tiež zdrojom zníženia nákladovosti na výrobu.

Túto tendenciu sleduje i návrh rozpočtu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR na rok 1984. Celkové výdavky zo štátneho rozpočtu pre rezort vychádzajú z reálnych možností národného hospodárstva a predstavujú viac o 500 mil. Kčs oproti schválenému rozpočtu na rok 1983. Výdavky zo štátneho rozpočtu by mali postačovať na pokrytie potrieb hmotného plánu pri zohľadnení skutočnosti, že sa budú vynakladať racionálne a bude sa prísnejšie dbať aj na ich návratnosť.

Pri prerokúvaní rozpočtu Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR na rok 1984 vo Výbore SNR pre pôdohospodárstvo a výživu poslanci poukázali na to, že financovanie zúrodňovacieho procesu poľnohospodárskeho pôdneho fondu zo Štátneho fondu na zúrodnenie pôdy aj pre rok 1984 nie je celkom vyriešené. Finančné prostriedky na tomto fonde pokrývajú len 49, 3 % vecne schváleného programu zúrodňovacích prác. Neinvestičné zúrodňovanie pôdy v objeme 880 mil. Kčs v prevažnej miere majú poľnohospodárske podniky realizovať vlastnými zdrojmi, resp. úvermi. Podiel subvencií štátu zo 45 % v roku 1981 sa znížil na 26 % v roku 1982 a v roku 1983 na 19 %. Tendencia zvyšovať podiel poľnohospodárskych podnikov na zúrodňovacom procese je správna, ale bude narážať na problémy, najmä v poľnohospodárskych podnikoch hospodáriacich v horších podmienkach a u tých, kde je už doterajšia úverová zaťaženosť pomerne vysoká. Pre rok 1984 požaduje ministerstvo zvýšiť neinvestičné výdavky minimálne na 22 %. Na rokovaní nášho výboru, aj na rokovaní Výboru SNR pre plán a rozpočet bola daná poslancom odpoveď v tom smere, že financovanie zúrodňovacích prác zo Štátneho fondu na zúrodnenie pôdy sa v priebehu roka bude riešiť tak, ako budú plynúť prostriedky do tohto fondu za záber pôdy od investorov. Bolo tiež zdôraznené, že tieto prostriedky treba využívať prísne účelovo a zabezpečiť aj ich predpokladanú návratnosť prostredníctvom zvyšovania výroby na zúrodnených pôdach.

Na rokovaní výboru sa diskutovalo aj o problematike ekonomických nástrojov, ktoré majú vstúpiť do platnosti od 1. januára 1984 v súvislosti s prestavbou veľkoobchodných cien. Úpravami cenových a necenových nástrojov sa majú vytvoriť lepšie predpoklady pre plánovaný rozvoj jednotlivých odvetví poľnohospodárstva. Kompenzácia zvyšovania vstupov do výroby sa uskutočňuje cez zvýšenie cien poľnohospodárskych výrobkov a nie cez necenové nástroje zo štátneho rozpočtu. Namiesto prevádzkových subvencií posilňuje sa funkcia prírastkových prémií. Ide o nástroj, ktorý má podniky stimulovať k čo najintenzívnejšiemu využívaniu pôdneho fondu a ďalších prostriedkov tak, aby úroveň a štruktúra výroby zodpovedala potrebám spoločnosti.

Dopady prestavby veľkoobchodných cien a úprava ekonomických nástrojov na jednotlivé výroby, a tým aj na podniky, samozrejme, môžu byť rozdielne, a to v závislosti na štruktúre výroby, spotrebe materiálov a surovín, u ktorých dochádza ku zmenám v odbytových cenách. V tom je súčasne založený tlak na vyššiu hospodárnosť a zefektívnenie výroby. Musíme mať na zreteli, že základnou podmienkou a predpokladom dosiahnutia žiadúcej rentability bolo, je, aj bude dosiahnutie aspoň priemerných výsledkov vo výrobe, efektívne využívanie vkladov a prostriedkov a dané výrobné podmienky. Tam, kde sú výsledky podpriemerné, nepomôžu ani vyššie nákupné ceny a príplatky. Tu sa musia riešiť príčiny podpriemernosti a zaostávania. V tomto smere musia väčšiu úlohu zohrať krajské a okresné poľnohospodárske správy a vedenia podnikov.

Niektoré signály o znižovaní rentability výroby aj v dobrých podnikoch v dôsledku úpravy ekonomických nástrojov by sa žiadalo posúdiť aj samotným Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy SSR, pretože niektorých chýb a nedostatkov v tomto