Pokračovanie 10. schôdzky Slovenskej národnej rady 2. novembra 1983
(Začiatok o 9, 00 hod. ) Predseda Šalgovič, CSc.:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia poslanci,
vážení hostia!
Pokračujeme v rokovaní 10. schôdzky Slovenskej národnej rady. Zisťujem, že dosial je prítomných 139 poslancov, takže Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Ôsmym bodom programu je
správa vlády SSR o starostlivosti o zásobovanie vodou, ochranu a využitie vodných zdrojov.
Materiál ste dostali ako tlač 56.
Prosím ministra lesného a vodného hospodárstva SSR súdruha Vladimíra M a r g e t i n a, aby za vládu SSR predniesol úvodné slovo k predloženej správe.
Minister lesného a vodného hospodárstva SSR Ing. Margetin:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
ak s určitým odstupom posudzujeme súčasné úlohy a rozvoj odvetvia vodného hospodárstva, môžeme s uspokojením konštatovať, že vytýčené zámery zodpovedajú potrebám národného hospodárstva, napomáhajú pri zachovaní dosiahnutej životnej úrovne nášho ľudu.
Vychádzajúc z hlavných smerov hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR na roky 1981 - 1985, odvetvie vodného hospodárstva zabezpečuje rozvoj a ochranu zdrojov vody pre potreby obyvateľstva, poľnohospodárstva i priemyslu, rozširuje vodovodnú a kanalizačnú
sieť, presadzuje, ale i realizuje výstavbu čistiarní odpadových vôd a iných objektov.
Tieto i ďalšie úlohy našli odraz i v Programovom vyhlásení vlády SSR, ktoré v júli 1981 predniesol na 2. schôdzke SNR predseda vlády súdruh Colotka. Vláda SSR posudzovala a bude posudzovať problémy vodného hospodárstva z pohľadu nenahraditeľnosti vody. Je si vedomá toho, že sa čoraz viac stáva podmieňujúcim činiteľom rozvoja celých oblastí a odvetví.
Vážené súdružky a súdruhovia,
treba aj dnes vysoko oceniť, že už v roku 1948, krátko po Februárovom víťazstve pracujúceho ľudu, vláda rozhodla o vypracovaní Štátneho vodohospodárskeho plánu ako nástroja plánovitého a proporcionálneho rozvoja vodného hospodárstva. Prvé vydanie Štátneho vodohospodárskeho plánu spracované v rokoch 1949 - 1954 malo základný význam pre rozvoj vodného hospodárstva v podmienkach socialistickej výstavby Československa. Išlo v ňom o celkom nový, vysoko progresívny prístup k problematike vodného hospodárstva, ktorého princípy boli neskoršie aplikované vo väčšine socialistických štátov.
Dnes prepracovaný dokument pod názvom Smerný vodohospodársky plán je základným podkladom pre vodohospodárske opatrenia všetkých odvetví národného hospodárstva, pre vodohospodárske opatrenia pri územnom plánovaní, vodohospodárskom rozhodovaní, hospodárení s vodami, ako aj pre vypracovanie dlhodobých výhľadov tých odvetví, ktoré majú požiadavky na vodu, alebo inak vplývajú na hospodárenie s vodou.
Pri prerokúvaní Smerného vodohospodárskeho plánu, vláda SSR v júni roku 1975 schválila Zásady zabezpečenia dlhodobého rozvoja vodného hospodárstva. Znamená to, že súčasná úroveň vodného hospodárstva na Slovensku je vlastne daná postupnou realizáciou Smerného vodohospodárskeho plánu.
Vychádzajúc z prerokovávanej problematiky, považujem za nevyhnutné zdôrazniť, že v národohospodárskych plánoch sme vždy dôrazne presadzovali zásady i koncepcie uvedené v Smernom vodohospodárskom pláne, a to v obidvoch odboroch odvetvia.
Zo štatistických údajov, ktoré sú uvedené v predloženej správe o. i. vidieť, že sa v období 5. a 6. päťročnice, teda za 10 rokov, zvýšil podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov o takmer 20 %. Viditeľný je aj rast podielu obyvateľov bývajúcich v bytoch pripojených na verejnú kanalizáciu. Podiel sa v tomto období zvýšil o niečo viac ako 12 %.
Nesporne ide o priaznivé ukazovatele. Znepokojuje nás však tendencia tzv. "roztvárania nožníc" medzi podielom obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov a podielom obyvateľov bývajúcich v bytoch pripojených na verejnú kanalizáciu.
Uvedený stav má nakoniec dopad v zhoršovaní hygienických podmienok bývania a prejavuje sa v znečisťovaní povrchových a podzemných vôd.
Samozrejme, že pri schvaľovaní národohospodárskych plánov bolo potrebné v 5., 6., ale i terajšej päťročnici, čo to z návrhov vylúčiť, lebo sa museli brať do úvahy reálne možností našej ekonomiky.
O to viac nás musí dnes mrzieť, že napriek plánovanému dostatočnému rastu objemov, ktorý v 6. päťročnici bol oproti 5. päťročnici vyšší o 1, 7 mld Kčs, sa plán investičnej výstavby ústredne riadeného vodného hospodárstva neplnil. V 5. päťročnici sa neprestavalo 0, 5 mld Kčs, v 6. päťročnici až 1, 5 mld Kčs, aj keď skutočne realizované objemy boli v 6. päťročnici vyššie o 0, 7 mld Kčs ako v rokoch 5. päťročnice.
Vo vecnom vyjadrení to napr. znamená, že sa oproti pôvodným úvahám, oneskorene začali realizovať - a nie sú dodnes ani uvedené do prevádzky - také vodohospodárske diela, ako napr. vodárenská nádrž Nová Bystrica, Starina a vodné dielo Kráľová. Oproti pôvodným zámerom sa doteraz nezačala výstavba vodárenských nádrží Turček a Malinec.
Rovnako nedostatočné plnenie investičnej výstavby bolo i na úseku zdravotno-vodohospodárskych stavieb zabezpečovaných národnými výbormi, kde sa, ako je uvedené v správe, neprestavalo v tomto desaťročí približne 1, 8 mld Kčs.
Dnes nám nesporne chýbajú kapacity, s ktorými národohospodárske plány uvažovali. Ako príklad môžem uviesť oneskorené uvádzanie vodných zdrojov do prevádzky pre Piešťany, Nové Zámky, Štúrovo, Svidník, Prešov, Košice a ďalšie. Aj to je jedna z príčin, aj keď nie jediná, prečo sa prejavujú u nás niektoré problémy v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou.
Na vývoj v investičnej výstavbe vo vodnom hospodárstve sme sa nepozerali prirodzene so založenými rukami. Úporné sme hľadali východiská, schvaľovali i kontrolovali ich vo vláde SSR.
Opatrenia ústredných orgánov na úseku investičnej výstavby, ktoré sa realizovali a postupne sa naďalej ešte realizujú, našli odraz v tom, že sa počnúc rokom 1982 zlepšilo plnenie plánu investičnej výstavby vo vodnom hospodárstve. Očakávame, že sa situácia bude v tejto oblasti priaznivo vyvíjať aj v budúcich rokoch.
Úroveň riešenia uvádzaných problémov a postupného presadzovania zámerov Smerného vodohospodárskeho plánu do vodohospodárskej
praxe je v nemalej miere závislá aj od úrovne a kvality organizačného usporiadania odvetvia vodného hospodárstva.
Treba povedať, že sa organizačná štruktúra odvetvia postupne vyvíjala v závislosti na jeho úlohách.
Odvetvie vodného hospodárstva bolo v podstate do konca 50. rokov riadené centrálne - Ústrednou správou vodného hospodárstva. Následne došlo k decentralizácii riadenia až na úroveň okresov, vyjmúc organizáciu Dunaj - Váh.
Na základe analýzy úrovne riadenia a zabezpečovania úloh došlo v roku 1966 k prehodnoteniu systému riadenia odvetvia vodného hospodárstva. Na úseku vodných tokov vznikli organizačné štruktúry, ktoré sa postupne dobudovali na dnešné podniky povodí. Už v čase vzniku boli riadené ústredným vodohospodárskym orgánom. Podniky sú od roku 1971 riadené priamo ministerstvom, pretože naše ministerstvo zrušilo stredný článok riadenia.
Podniky povodí zabezpečujú dodávky povrchovej vody pre všetky odvetvia národného hospodárstva, starajú sa o riadny odtok vôd a o ochranu proti povodniam.
Pod riadenie ministerstva patrí aj investorský podnik, ktorý ako priamy investor zabezpečuje rozvojové investície odvetvia, t. j. výstavbu viacúčelových i vodárenských nádrží, veľkých vodárenských sústav a iné diela.
Špeciálnou organizáciou sú Vodné zdroje, ktorých úlohou je prieskum a zachytávanie vodných zdrojov. Okrem toho ministerstvo priamo riadi projektovú organizáciu Slovenský hydrometeorologický ústav a Výskumný ústav vodného hospodárstva.
Na úseku vodovodov a kanalizační došlo v roku 1966 tiež k centralizácii riadenia na úroveň KNV. V tom období vznikli krajské organizácie vodovodov a kanalizácií. Krátke obdobie boli priamo riadené i Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR.
Od roku 1971 platí organizačná štruktúra, podľa ktorej podniky vodární a kanalizácií podliehajú priamo riadeniu KNV a NVB.
Podniky vodární a kanalizácií zabezpečujú zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd. Okrem toho zabezpečujú prieskum a rozširovanie vodných zdrojov a výstavbu nových zdravotnovodohospodárskych kapacít.
Otázky súvisiace s riadením odvetvia uvádzam o. i. preto, aby sme si náležité uvedomili, že pri riešení mnohých problémov týkajúcich sa zásobovania obyvateľstva pitnou vodou mali a stále majú rozhodujúcu úlohu KNV. Vláda SSR ich k tomu neustále vedie, žiada od nich plnenie zákonných povinností.
Súčasné i perspektívne riešenia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou si vyžadujú budovať už veľké vodárenské sústavy, ktoré presahujú vždy rámec okresov, zasahujú do niekoľkých okresov kraja a po ich prepojení budú presahovať i rámec krajov. Prepojené vodárenské systémy môžeme už dnes prirovnať k prepojeným systémom v energetike.
Integrujúce prvky, ktoré sú už dnes nesporné, čoskoro sa prehĺbia natoľko, že musia nájsť odraz aj v zmene systému riadenia. Vývoj speje k tomu, že sa budú vytvárať komplexné vodohospodárske sústavy s centrálnym riadením, na čo sa treba postupne pripravovať.
Vážené súdružky a súdruhovia, zo správy, ktorú predložila vláda SSR vidieť, že napriek jej nespornej starostlivosti o zásobovanie vodou, ochranu i využitie vodných zdrojov, existuje niekoľko problémov, ktoré si zasluhujú našu zvýšenú pozornosť.
Príčiny problémov súvisiacich so zásobovaním vodou sú v uvedenej správe podrobne dokumentovane. Nebudem ich opakovať. Chcem len zdôrazniť, že predovšetkým v dôsledku rozvoja bytovej výstavby enormne vzrástli požiadavky na dodávku pitnej vody, čím sa vytvorila pomerne veľká napätosť medzi potrebami pitnej vody a vodnými zdrojmi. Znamená to, že v tejto oblasti nebola vždy dodržaná proporcionalita rozvoja. Samozrejme, že podiel na vzniknutej situácii má, ako som už uviedol, i neplnenie úloh vo výstavbe zdrojov vody.
Pri zisťovaní príčin spomínaných problémov, nemôžeme samozrejme obísť ani ďalšie skutočnosti. Medzi ne patrí napr. to, že u nás výrazne vzrástla špecifická spotreba pitnej vody, a to z 290 l/os/deň v roku 1960 na 405 l/os/deň v roku 1980. Je to dané tým, že sme v súlade s našimi cieľmi zvyšovania životnej úrovne pracujúcich, budovali vo väčšom byty I. kategórie. To bola a je správna cesta, tú nemôžeme kritizovať.
Nás však musí mrzieť to, že sa s pitnou vodou plytvá aj v domácnostiach. Veľké úniky a tým aj straty vody sú i v inštaláciách bytového fondu. V priemere presalhujú 25 %.
Odstránenie týchto príčin si nevyžaduje investície. Musíme preto spoločne pôsobiť, aby sa závady tohoto charakteru minimalizovali. Veríme, že i tieto nedostatky sa stanú stredobodom vašej pozornosti, vašej ďalšej práce na tomto úseku.
Ďalej by som chcel zdôrazniť, že sa musí prestať s praxou, ktorá podniky vodární a kanalizácií núti trvalé zvyšovať výkony a zisk pri dlhodobé zníženej starostlivosti o stav základných prostriedkov. Zanedbávanie údržby a opráv vedie k vysokým stratám vody, a tým následne k požiadavkám na budovanie nových zdrojov vody.
Môžeme vysloviť spokojnosť nad tým, že už v plánoch na rok 1984 Stredoslovenský i Východoslovenský KNV počítajú s tým, že sa minimálne dodržia normatívy opráv základných prostriedkov u nimi riadených podnikov vodární a kanalizácií. Je len na zamyslenie, prečo tak nepostupujú ďalší, prečo to treba presadzovať až z úrovne vlády SSR.
Na riešenie spomínaných disproporcií, ktoré sa zvýraznili suchým počasím v jeseni roku 1982, vláda SSR schválila opatrenia svojím uznesením č. 335.
Opatrenia, ako je možné vidieť i z prílohy č. 3 a prerokúvanej správy, sú zamerané predovšetkým na oblasť pôsobenia KNV a Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy.
Pre ich zvýraznenie pripomínam, že ide o. i. o previerky stavu vodovodných zariadení v správe organizácií vodovodov a kanalizácii a následné odstraňovanie nedostatkov, o kontroly vnútorných vodovodov a inštalácií vo vybraných organizáciách, o kontrolu vnútorných vodovodných zariadení v bytovom fonde, o komplexné vytváranie predpokladov pre skvalitnenie obsluhy, údržby a opráv základných prostriedkov, o prednostné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, o budovanie akumulačných priestorov, intenzifikáciu vodných zdrojov atď.
Odpovedajúce opatrenia sú uložené i výrobným organizáciám, ktoré sú riadené ústrednými orgánmi vlády.
Kontrola plnenia prijatých opatrení v auguste t. r. na úrovni vlády SSR preukázala, že napriek zlepšeniu zásobovania pitnou vodou treba naďalej venovať pozornosť včasnému ukončovaniu rozostavaných vodárenských kapacít, príprave výstavby nových kapacít a zabezpečeniu potrebného rozsahu hydrogeologického prieskumu na získanie nových zdrojov podzemných vôd. Vláda súčasne konštatovala, že treba dôslednejšie plniť úlohy stanovené už citovaným uznesením.
V súvislosti s uvedeným konštatovaním, považujem za nevyhnutné informovať Slovenskú národnú radu, že Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR v rámci investičného programu 7. päťročnice zabezpečuje pokračovanie vo výstavbe vodárenskej nádrže Stariná, z ktorej sa bude zásobovať časť východného Slovenska pitnou vodou. Z tohoto súboru stavieb sa s ročným predstihom oproti plánu 7. päťročnice začala výstavba privádzačov vody na úseku Humenné-Vranov.
Plán na rozostavaných stavbách bol v roku 1981 splnený na 34 %, v roku 1982 na 31 %, plnenie k 30. septembru t. r. je 80 %.
Na začatie v roku 1984 sa pripravuje výstavba prívodu vody z Vranova do Prešova. Tým bude zabezpečený prívod vody zo Stariny do Prešova v tých termínoch, ktoré sme plánovali.
V ústrednom investorstve KNV, teda v oblasti zdravotno-vodohospodárskych stavieb, sú plánované objemy investičnej výstavby za SSR v prvých dvoch rokoch 7. päťročnice tiež prekračované.
Vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
naša socialistická spoločnosť vynakladá značné prostriedky aj na ochranu čistoty vôd, predovšetkým na výstavbu čistiarní odpadových vôd.
Na území SSR máme teraz viac ako tisíc čistiarní odpadových vôd rôznej kapacity a rôznej technológie čistenia. Vybudovali sa takmer všetky po roku 1948.
Ani v tejto oblasti sa však nevyužili v plnom rozsahu plánované investičné prostriedky. Tak napr. v 5. a 6. päťročnici sa na týchto stavbách nepreinvestovalo celkom 600 mil. Kčs.
Vláda SSR sa trvalé zaoberá i riešením problémov na úseku ochrany vôd. Výsledkom jej zodpovedného prístupu a tlaku je napr. skutočnosť, že v období 6. päťročnice sa začala výstavba 74 stavieb a zariadení na ochranu čistoty vôd, ukončilo sa 105 stavieb tohto charakteru. Je dobré si spomenúť, že z nich to boli napr. mestská čistiareň odpadových vôd pre ľavobrežnú časť Trenčína, mestská čistiareň v Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Brezne, Novom Meste nad Váhom, čistiareň odpadových vôd pre papiereň Slavošovce, pre papiereň Harmanec atď. Uvedené čistiarenské kapacity čiastočne eliminovali vplyv rastu produkovaného znečistenia na kvalitu vody v našich tokoch. Žiaľ, mnohé sú už dnes hydraulicky preťažené, čo je čiastočne i dôsledok plytvania vodou v domácnostiach.
V období 6. päťročnice sa intenzívnejšie začal riešiť aj vplyv poľnohospodárskej výroby na kvalitu vôd a to predovšetkým budovaním objektov na zachytávanie močovky, hnojovice, ropných látok a ďalších.
Zo Štátneho fondu vodného hospodárstva sa organizáciám rezortu poľnohospodárstva a výživy poskytli v tomto období dotácie vo výške 64 mil. Kčs. Vyššie možnosti sa žiaľ nevyužili. V tomto období je záujem o prostriedky štátneho fondu už vyšší. V rokoch 1981 a 1982 sa poľnohospodárskym organizáciám poskytla dotácia vo výške 86 mil. Kčs, plán na rok 1983 je 60 mil. Kčs.
Mnoho nových objektov vyššie uvádzaného charakteru sa vybudovalo aj v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove aj keď si uvedomujeme, že postup je ešte stále pomalý.
Na základe analýzy situácie dosiahnutej pri ochrane vôd v 6. päťročnici, ktorá vychádzala z opatrení schválených uznesením vlády SSR č. 214, schválila vláda i pre obdobie 7. päťročnice svojím uznesením "Opatrenia na ochranu povrchových a podzemných vôd na Slovensku a na ochranu vodných zdrojov na Žitnom ostrove do roku 1985".
Určujúcim faktorom pri navrhovaní opatrení bola skutočnosť, že sa
pre obdobie 7. päťročnice znížil rozsah novozačínajúcich investícii i v oblasti ochrany vôd pred znečistením. Výsledkom bol návrh, ktorý obsahuje predovšetkým opatrenia neinvestičného charakteru. Medzi zásadné opatrenia patria úlohy súvisiace so zákonom o vodách. V súvislosti s tým sa majú postupne prehodnotiť všetky súhlasy vlády SSR na vypúšťanie odpadových vôd odchylne od ustanovení zákona o vodách s cieľom sprísnenia podmienok súhlasu a limitov.
Ubezpečujem Slovenskú národnú radu, že v tomto smere bude vláda postupovať veľmi prísne. Nepripustí, aby sa neplnenie zákonných povinností riešilo tzv. výnimkami v prípadoch, kde nebudú objektívne dôvody pre vydanie uvedeného súhlasu. Znamená to, že sa výnimky môžu udeľovať pre súčasný stav znečistenia, a to v prípadoch, že sa ani realizovaním rôznych opatrení nepodarí dosiahnuť súlad so zákonom o vodách, aj to však iba len pre tie zdroje znečistenia, kde sa uzatvorenými dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi zabezpečuje výstavba čistiarní odpadových vôd. Takýto postup v zásade odporučila i Rada vlády SSR pre životné prostredie.
Rovnako presadzujeme, aby sa opätovne prehodnotili tzv. havarijné plány podnikov, pretože ako vieme, stále dochádza k veľkému počtu havarijných znečistení vôd. Samozrejme, havárie celkom nemožno vylúčiť, ale možno ich obmedziť a znížiť ich negatívny vplyv na naše vody.
Uviedol som už, že na Slovensku je vybudovaných viac ako 1000 čistiarenských zariadení. Na základe dlhodobých poznatkov vieme, že mnohé z nich nedosahujú z rôznych príčin projektované parametre. Existujú technické možnosti i investične nenáročné, ako sa dá zlepšiť funkcia týchto zariadení. Treba len, aby realizačná sféra hľadala cestu ako splniť dané opatrenia a nie hľadať výhovorky, prečo sa veci nedajú riešiť.
So zámerom vytvoriť predpoklady pre splnenie uvedeného opatrenia, v Hydroconsulte Bratislava i na výskumnom ústave v Bratislave sú vytvorené možnosti pre konzultovanie uvedených problémov, pričom sa samozrejme nevylučujú ani vyššie formy spolupráce. Naše poznatky však dokumentujú, že prevádzkovatelia čistiarní vytvorené možnosti nevyužívajú dostatočne.
Nepovažujem za účelné podrobne komentovať všetky opatrenia. Sú uvedené, vrátane ich vyhodnotenia za rok 1982, v prílohe č. 3a správy.
Chcem len osobitne zdôrazniť, že v zostávajúcich rokoch 7. päťročnice treba dosiahnuť, aby sa ešte výraznejšie začali prejavovať opatrenia na zníženie znečisťovania vôd z poľnohospodárskej prvovýroby, hlavne dusičnanmi, fosforom a niektorými ďalšími látkami vrátane ropných látok.
Ústrední i priami investori musia vykonať všetko pre to, aby sa
uviedli do prevádzky popri doterajších čistiarniach odpadových vôd, ako je celulózopapierenský kombinát Ružomberok, Biotika Slovenská Ľupča, Chemko Strážske a i., také čistiarenské kapacity, ako je mechanicko-chemicko-biologická čistiareň v n. p. Slovnaft, Bratislava, čistiareň v m. p. Duslo Šaľa, ústredná čistiareň odpadových vôd pre hlavné mesto SSR Bratislavu a ďalšie. Tieto sa v súhrne prejavia znížením znečistenia vypúšťaného do našich tokov ku koncu roku 1985.
Vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
vychádzajúc z problémov na úseku zásobovania obyvateľstva pitnou vodou i problémov na úseku ochrany čistoty vôd, pre roky 8. päťročnice uplatňuje ministerstvo v návrhu investičného programu pokračovať vo výstavbe nádrže Nová Bystrica, čím sa vytvoria predpoklady dodávky vody z vodárenskej nádrže Nová Bystrica do Žiliny. Má sa budovať aj privádzač pitnej vody z Prešova do Košíc.
Vodárenský systém zo Stariny sa bude zväčšovať rozširovaním úpravne vody na nádrži Starina a tiež tým, že sa do systému pripojí vybudovaná vodná nádrž Veľká Domaša na Ondave. To je však, samozrejme, až úloha pre 9. päťročnicu. Ide o racionálne riešenie, nahradí sa ním výstavba niekoľkých samostatných nádrží.
Výskumné práce, ktoré sa v ostatných rokoch vykonali na nádrži Veľká Domaša nám totiž preukázali, že vodu z nádrže je možné používať po úprave ako pitnú vodu. Z nádrže nechceme vytvoriť nádrž vodárenskú, ale len národohospodársky účelne a odôvodnene chrániť kvalitu jej vody. Počítame samozrejme s tým, čo nie je nereálne dosiahnuť, aby úpravňa vody, ako rozhodujúci objekt dosahovala vysoké parametre, ktoré trvalé zabezpečia, že voda po úprave bude vyhovovať československej norme pre pitnú vodu.
V návrhu investičného programu pre obdobie 8. päťročnice počítame tiež s výstavbou vodárenskej nádrže Turček na Turci pre zásobovanie Prievidze, Handlovej a Žiaru nad Hronom. Pre oblasť Lučenec a Veľký Krtíš bude zdrojom vody nádrž Malinec na Ipli, ktorú tiež navrhujeme na začatie výstavby v budúcej päťročnici.
Rovnako sa v ďalšom období pripravujeme na využitie podzemných vôd na Žitnom ostrove pre zásobovanie Trnavy a Senice. Počítame s tým, že sa voda privedie aj na južnú Moravu, ako spoločná investícia s MLVH ČSR.
Obdobie do ukončenia výstavby jednotlivých veľkokapacitných zdrojov bude potrebné preklenúť rozširovaním existujúcich zdrojov podzemných vôd a racionalizačnými opatreniami vo výrobe, distribúcii a spotrebe pitnej vody.
V oblasti ochrany čistoty vôd bude ministerstvo ako gestor presadzovať, aby sa v rokoch 1986 - 1995 realizovala výstavba, resp. rekonštrukcia čistiarní odpadových vôd u veľkých zdrojov znečistenia ako sú Slovlik Leopoldov, Chemko Strážske, Bukóza Vranov, Petrochema Dubová, CHZWP Nováky, VSŽ Košice a mnohé mestské komplexy, ako je Hlohovec, Martin, Zvolen, Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Humenné, Trnava, Partizánske a Bratislava-Petržalka.
V súvislosti s týmito zámermi, bude nesporne žiadúce prijať a realizovať opatrenia na sprogresívnenie výstavby čistiarní odpadových vôd. Túto problematiku treba prehodnotiť z viacerých hľadísk a zosúladiť technológiu čistenia a stavebné prvky s hydraulickými princípmi.
Pri komplexnom posudzovaní otázok spojených s ochranou a tvorbou životného prostredia postupne dochádzame k záverom, že odvetvie vodného hospodárstva, ako jeden organický celok, musí dosiahnuť výraznejšie postavenie pri presadzovaní celospoločenských záujmov pri ochrane a tvorbe životného prostredia. Máme predovšetkým na mysli vodu ako základnú zložku zdravého životného prostredia.
Vychádzajúc z tohoto cieľa, týmto zámerom sa postupne musia prispôsobiť všetky národohospodárske odvetvia. Ich rozvoj sa bude môcť realizovať len v prípadoch, ak nebude narúšať životné prostredie. Z toho vyplývajú nové úlohy pre našu vedu, výskum a technický rozvoj.
Pri stanovovaní cieľov na budúce desaťročné obdobie musíme si však spoločne uvedomiť, že naše zámery budú priamo ovplyvnené tvorbou zdrojov. Snahou vlády SSR však je, aby sa do tejto oblastí, ktorá výrazne ovplyvňuje životnú úroveň nášho ľudu, dostalo maximálne možné množstvo prostriedkov.
Vážené súdružky poslankyne,
vážení súdruhovia poslanci,
príprava prerokovania správy vlády SSR na terajšej schôdzi SNR sa odzrkadlila vo vašej náročnej práci. Mnohí z vás sa priamo zúčastnili poslaneckého prieskumu v niektorých okresoch a vo vybraných zdrojoch znečisťovania vôd.
Rokovanie vo výboroch SNR ukázalo, že ste sa pri prieskume orientovali skutočne na rozhodujúce otázky, ktoré ovplyvňujú zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, na hospodárenie s vodou a stav v kvalite povrchových vôd.
Vaše cenné poznatky z prieskumu i pripomienky z rokovania výborov i z diskusie na tomto zasadnutí budú podnetmi, ktoré posúdime so všetkou vážnosťou.
Vyslovujeme presvedčenie, že váš tvorivý prístup a aktivita pri
hľadaní východísk sa prenesie na široký aktív poslancov krajských a okresných národných výborov, ktorí rovnako ako vy, majú hlboký záujem o prerokovávanú problematiku.
Očakávame, že aktivita, ktorá sa prejavila v príprave tohoto rokovania medzi funkcionármi národných výborov bude mať trvalé vysokú úroveň. Mala by sa prejaviť v tom, že národné výbory budú s plnou intenzitou presadzovať a realizovať opatrenia schválené vo vláde SSR uznesením č. 335.
Riešenie problémov, o ktorých sa v tejto súvislosti hovorí, si vyžaduje, aby sa presadzovali na realizáciu tie koncepčné zámery, ktoré boli v ostatnom období spracované v súčinnosti s naším ministerstvom a následne schválené vládou SSR. Iné riešenia by trieštili naše sily a možnosti.
Pri poslaneckom prieskume i v diskusii vo výboroch SNR sa tiež poukázalo na potrebu trvalého skvalitňovania štátnej správy na úseku vodného hospodárstva. Tieto požiadavky a upozornenia sú plne opodstatnené. Ich vážnosť si uvedomuje i vláda SSR, ktorá práci národných výborov venuje sústavnú pozornosť. V oblasti výkonu dozoru sa bude trvalé prehlbovať i práca Slovenskej vodohospodárskej inšpekcie.
Vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády SSR, vyvíja vláda SSR tiež úsilie, aby vodohospodárske orgány dôsledne postihovali všetky porušovania povinností na úseku vodného hospodárstva.
V uplatňovaní postihov vidíme tiež jednu z možností, ako sa s niektorými problémami, predovšetkým v oblasti ochrany vôd pred znečistením, postupne vysporadúvať. Cestu, ktorú sme pri uplatňovaní nariadenia vlády SSR o pokutách za porušenie povinností na úseku vodného hospodárstva nastúpili, budeme do dôsledkov presadzovať.
Prerokúvanie správy o starostlivosti o zásobovanie vodou, ochranu a využitie vodných zdrojov v SNR má nesporne svoje opodstatnenie, ale aj svoj veľký význam.
Opodstatnenosť je daná tým, že v ostatnom období sa prejavili v niektorých okresoch na Slovensku havarijné situácie v zásobovaní, predovšetkým pitnou vodou. Najvyšší zákonodarný orgán SSR, ktorý predstavujete, má plné právo dostať odpoveď na otázky, prečo k danej situácii došlo.
Vláda SSR vo svojej správe, domnievam sa, dala na túto otázku odpoveď. Rovnako odpovedá i na otázky, ktoré súvisia s ochranou a využitím vodných zdrojov.
Význam prerokovania tejto problematiky posudzujeme predovšetkým z pohľadu prípravných prác na vecnej náplni 8. a 9. päťročnice.
Proporcionálny rozvoj národného hospodárstva a zachovanie dosiahnutej životnej úrovne si vyžaduje, aby sa koncepcia rozvoja vodného hospodárstva postupne realizovala.
Vedomí sme si aj toho, že ak by sa z akýchkoľvek dôvodov malo v otázkach budovania vodných zdrojov, či výstavby čistiarní odpadových vôd prešľapovať na mieste, vznikli by situácie oveľa kritickejšie, aké sme zaznamenali na jeseň v roku 1982 a čiastočne i v tomto roku. To si v budúcnosti nemôžeme dovoliť.
Obraciame sa preto na vás a žiadame vašu podporu pri presadzovaní zámerov vlády, ktoré prijala na úseku zásobovania vodou a jej ochrany pred znečisťovaním. Vyslovujeme presvedčenie, že spoločným úsilím sa nám stanovené ciele podarí dosiahnuť, čo bude v prospech pracujúcich Slovenskej socialistickej republiky.
Ďakujem.
(Potlesk. )
Predseda Šalgovič, CSc.:
Ďakujem ministrovi lesného a vodného hospodárstva SSR súdruhovi Margetinovi.
Súdružky a súdruhovia poslanci, pred schôdzkou vám bol rozdaný návrh na uznesenie, ktorý pripravil Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu. Odporúčam, aby sme poverili tento výbor aj dopracovaním návrhu na uznesenie.
Sú pripomienky k tomuto návrhu?
(Neboli. )
Kto je za návrh, aby Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu bol poverený dopracovaním návrhu na uznesenie, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada poverila Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu dopracovaním návrhu na uznesenie.
Výbor SNR pre pôdohospodárstvo a výživu sa zíde počas prestávky v malej zasadačke a upraví predložený návrh na uznesenie podľa vašich pripomienok, ktoré prosím, aby ste odovzdali buď členom Výboru SNR pre pôdohospodárstvo a výživu, alebo počas prestávky službe pri prezencii.