Úterý 1. listopadu 1983

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Porubovičovi. Ďalej bude hovoriť súdruh poslanec Imrich Hlaď. Dávam mu slovo.

Poslanec Hlaď:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky, súdruhovia,

vážení hostia,

poslanci z Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo sa presvedčili na prieskume o tom, že na urýchľovanie vedeckotechnického pokroku sa významnou mierou podieľa komplexná socialistická racionalizácia. Racionalizačná činnosť organizácií Ministerstva priemyslu SSR sa zameriava predovšetkým na zlepšovanie úloh plánu, najmä v oblasti znižovania spotreby palív, energii, surovín a materiálov. Znižovanie dovoznej náročnosti z nesocialistických štátov, domácou produkciou alebo dovozom zo socialistických štátov, ďalej na znižovanie podielu živej práce v manipulačných a obslužných procesoch. Prínosy z realizácie racionalizačných programov za I. polrok 1983 predstavujú v prírastku výroby 449 mil. Kčs, v úspore vlastných nákladov 319 mil. Kčs, v úspore pracovníkov 2 400 osôb a v celospoločenskej úspore devíz 124 mil. Kčs FCO. Efektívnosť racionalizačnej činnosti je charakterizovaná návratnosťou vložených prostriedkov za trištvrte roka; náklady na 1 Kčs prírastku výroby sú takmer 50 halierov a náklady na úsporu pracovníka 90 tisíc Kčs.

Významný podiel na týchto výsledkoch majú komplexné racionalizačné brigády, ktorých v prvom polroku pracovalo v rezorte okolo 570 s takmer 6 tis. pracovníkmi a v tom asi 1 400 robotníkmi.

Výsledky ich činnosti napríklad za rok 1982 predstavujú prínosy na prírastku výroby 106 mil. Kčs a v úspore vlastných nákladov 75 mil. Kčs.

Významné sú výsledky týchto brigád, ako napríklad spracovaním granulátu na výrobu polypropylénových strižových vlákien v n. p. CHZJD Bratislava sa využilo 622 ton odpadu za prvý polrok tohto roku. Pri výrobe týchto vlákien sa dosiahla úspora materiálových nákladov vo výške takmer 3, 5 mil. Kčs a výroba vzrástla o 18 mil. Kčs. Alebo vyriešením náhrady dovážaných chemikálii za domáce v n. p. Chemlon Humenné sa ušetrilo na materiálových nákladoch vyše 1, 5 mil. Kčs. Alebo napríklad aj realizáciou opatrení v n. p. Juhoslovenské celulózky a papierne Štúrovo sa zlepšila celospoločenská úspora devíz o viac ako 1 mil. Kčs FCO. Pozoruhodné na komplexných racionalizačných brigádach je to, že v nich sú zapojení nielen robotníci v jednotlivých podnikoch, ale i pracovníci vedy, výskumu a praxe. Dokonca v niektorých prípadoch, ako napríklad v n. p. Slovnaft Bratislava, Duslo Šaľa, ChZWP Nováky vytvorili medzinárodné brigády.

Skúsenosti a mnohé pozoruhodné výsledky ich činnosti ukazujú, že je to najúčinnejšia forma organického spojenia kvalifikácie a vedomostí inteligencie s umom, skúsenosťami a zručnosťou robotníkov. Táto pomoc tvorivej iniciatívy prináša nové odvážne riešenia na vysokej technickej úrovni, ktoré sa vo veľmi krátkom čase realizujú v praxi. Oceniť treba aj výchovný účinok, najmä pri získavaní nových robotníkov pre tvorivú prácu týchto kolektívov. Tak možno oceniť výsledky KRB (komplexných racionalizačných brigád) z n. p. CHZJD a Výskumného ústavu chemickej technológie pri realizácii kvapalných hnojív; alebo Výskumného ústavu pre petrochémiu s n. p. ChZWP Nováky pri riešení naliehavých operatívnych úloh súčasnej výroby. Známe sú tiež výsledky KRB v n. p. Slovnaft Bratislava a v n. p. Juhoslovenské celulózky a papierne Štúrovo pri zavádzaní automatizácie a regulácie výroby prostredníctvom mikroprocesorov. Sympatická je napríklad úloha KRB v Závodoch 1. mája Liptovský Mikuláš s Výskumným ústavom textilnej chémie Žilina, keď si stanovili, aby 75 % výroby malo prvý stupeň akosti.

Ako prieskumy ukázali, VHJ prehodnotili činnosť KRB, aby niektoré neboli formálne a niektoré zrušili, ak vyriešili úlohy. Teda nie je rozhodujúci počet, ale kvalita ich práce a prínosy z ich činnosti. Výsledky, ktoré som uviedol, sú toho najlepším dôkazom.

I v mojom volebnom obvode v okrese Trnava sa komplexné racionalizačné brigády podieľajú na hospodárskych výsledkoch okresu. Toho času v okrese pracuje 184 kolektívov s takmer 1900 členmi, v tomáši 300 robotníkov.

V mnohých organizáciách sú pre komplexné racionalizačné brigády presne stanovené podmienky pre zadanie úloh, vytvorenie brigády, kontrolu jej činnosti, vyhodnotenie riešenia a tiež odmeňovanie členov kolektívu. V súčasnom období je ich činnosť zameraná na oblasť zvyšovania akosti a inovácie výrobkov a zavádzanie novej výroby. Účasť robotníkov v týchto kolektívoch sa najlepšie podarilo zabezpečiť v k. p. Atómové elektrárne Jaslovské Bohunice, ako i vytvárať medzinárodné internacionálne brigády.

Poznatky, ktoré som získal na okresnej odborovej rade ukazujú, že nie vo všetkých malých či veľkých organizáciách sú vytvorené podmienky pre vyššie progresívne formy iniciatívy pracujúcich. Najčastejšie nie je vyriešená hmotná zainteresovanosť na výsledkoch KRB,

vedenie podniku nevypisuje s dostatočným predstihom tematické úlohy a podobne.

Súčasná prax ukazuje na potrebu hľadania nových prístupov pre tvorbu KRB, ich orientácie na problémy výroby účinnejšieho zapojenia robotníkov do týchto kolektívov. Veci by pomohlo aj organizovanie výmeny skúseností medzi podnikmi.

Súdružky, súdruhovia,

prieskumy ukázali nezastupiteľné poslanie robotníckej triedy v urýchlenom uplatňovaní výsledkov vedeckotechnického rozvoja. Nielen preto, že je vedúcou silou našej socialistickej spoločnosti, ale predovšetkým preto, že ona musí uviesť všetko nové do praxe. Typickou črtou vedeckotechnického rozvoja je prechod od intenzívnej fyzickej práce napríklad do polohy operátorskej a obsluhujúcej, ako sme to videli na prieskume v n. p. Skloobal Nemšová pri príprave sklárskej zmesi. Práca robotníkov sa teda intelektualizuje. Na to musia byť v predstihu pripravení. Dôležitá je preto ich dlhodobejšia príprava, aby zvládli novú techniku. Na to treba využiť všetky formy vzdelávania robotníkov, vrátane vytvárania patronátov starších robotníkov nad absolventami čilíšť. To dáva záruky adaptácie mládeže na pracovný cyklus, formuje vzťah k novej technike, vzťah k výrobnej značke, hrdosť k profesii.

Vyslovujem presvedčenie, že takýmito prístupmi sa podarí urýchliť realizáciu výsledkov vedeckotechnického rozvoja v praxi.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Hlaďovi. Dávam slovo členovi Predsedníctva SNR poslancovi súdruhovi Jánovi K u r j a t k o v i.

Poslanec Kurjatko:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky, súdruhovia,

tak ako v celom národnom hospodárstve, aj v hospodárstve národných výborov sa musí vedeckotechnický rozvoj stať jedným z rozhodujúcich činiteľov pri zvyšovaní efektívnosti výroby, prác a služieb, kvality všetkej práce a pri urýchľovaní prechodu tejto ekonomiky na cestu intenzívneho rozvoja.

Vo svojom vystúpení sa chcem zaoberať naliehavosťou riešenia niektorých problémov uplatňovania výsledkov vedeckotechnického rozvoja v hospodárskej sfére národných výborov. V súčasnom období je rozhodujúce, aby sa orgány národných výborov, hospodárske vedenia nimi riadených podnikov a organizácií maximálne sústredili na rozpracovanie záverov 8. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS zo septembra 1983 na podmienky svojej práce a aby sa orientovali na urýchlené uplatňovanie výsledkov vedeckotechnického rozvoja hlavne v týchto smeroch:

- zabezpečenie racionalizácie spotreby palív, energie, lepšie zhodnocovanie surovinových a materiálových zdrojov, vyššie využitie miestnych zdrojov a surovín;

- vytvorenie podmienok pre žiadúce zmeny štruktúry výroby, prác a služieb v miestnom hospodárstve, stavebníctve, ale aj v ďalších odvetviach hospodárstva národných výborov, v súlade so závermi 6. zasadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS z apríla 1982 k úlohám národných výborov po XVI. zjazde KSČ;

- širší rozvoj mechanizácie, automatizácie, zavedenie progresívnych technologických procesov a novej techniky v hospodárstve národných výborov;

- žiadúce zvýšenie exportnej spôsobilosti hospodárstva národných výborov a jeho väčšie zapojenie do výroby niektorých nedostatkových tovarov na vnútornom trhu;

- skvalitnenie riadenia v zmysle zásad Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, modifikovaného na podmienky hospodárstva národných výborov; s tým súvisí tiež modernizácia riadenia tohto hospodárstva, vrátane využívania výpočtovej techniky a budovania automatizovaných systémov riadenia.

Ide teda o širokú škálu problémov a úloh, ktoré treba v súvislosti s uplatňovaním vedeckotechnického rozvoja riešiť a zabezpečovať v hospodárstve národných výborov.

Vo svojom vystúpení by som sa chcel zmieniť o niektorých oblastiach hospodárstva národných výborov, kde si myslím, že vedeckotechnický rozvoj má priestor a kde by sa ho žiadalo širšie uplatňovať.

Je to v prvom rade v miestnom hospodárstve riadenom národnými výbormi. Tu je však problémom pri zavádzaní vedeckotechnického rozvoja široký rozsah prác, remesiel, opráv, služieb a výroby, pomerne nízka úroveň materiálnotechnickej základne a jej značný rozptyl, ako aj veľký podiel individuálnej činnosti a malosériovej výroby. Možno sa zhodnúť na tom, že v tomto smere môže pomôcť len vyšší stupeň integrácie, koncentrácie a špecializácie podnikov, závodov a prevádzkární, účelnejšia deľba práce, samozrejme vyššia technicko - ekonomická úroveň a parametre strojov a zariadení, ako aj vyšší stupeň odbornej kvalifikácie a zručnosti pracujúcich.

Narážame ale na určitý problém, že je tu miestna snaha po opätovnej dezintegrácii súčasnej organizačnej štruktúry podnikov, najmä poskytujúcich služby obyvateľstvu, čo je síce v súlade s politickými zámermi posilniť pôsobnosť základného stupňa národných výborov pri riadení hospodárskych organizácií, avšak má to svoje problémy v tom, že sa môže spomaliť účinnejšia a najmä koncepčnejšia realizácia úloh vedeckotechnického rozvoja. Mám na mysli taký fakt, že aj pri terajšom okresnom riadení organizácií miestneho hospodárstva má len veľmi málo týchto organizácií zriadené útvary technického rozvoja, pričom ich činnosť je prevažne zameraná na riešenie problémov zabezpečujúcich skôr operatívne, než perspektívne úlohy. Preto sa domnievam, že je viac ako naliehavé, aby sa koncepčným úlohám vedeckotechnického rozvoja v miestnom hospodárstve národných výborov venovala oveľa väčšia pozornosť z ústredných štátnych orgánov, najmä Ministerstva vnútra SSR a novozriadenej Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.

V odvetví cestnej automobilovej dopravy by mali byť hlavné smery vedeckotechnického rozvoja, okrem hospodárenia s palivami, energiou a racionalizácie prepravného procesu, zamerané špecificky napríklad na efektívne štrukturálne zmeny v doprave, v záujme rozvoja progresívnych prepravných systémov, na bezpečnosť cestnej premávky, rozvoj dopravy vo vybraných aglomeráciách a pod. Myslím si, že aj tu bude žiadúce dosiahnuť, aby sa účelne a koordinovane využívala vedecko - výskumná základňa, t. j. aby sa neriešili niektoré úlohy duplicitne, aby sa ďalej automatizovalo riadenie technologických procesov a aby sa do riešenia týchto úloh rovnako zapojili ostatné rezorty, najmä ťažkého a všeobecného strojárstva.

ČSAD v Stredoslovenskom kraji na úseku rozvoja vedy a techniky sa zamerala na riešenie problémov v oblastiach: znižovania spotreby a úspory pohonných hmôt a olejov; racionalizácie údržby a opráv vozidiel; znižovania materiálovej a energetickej náročnosti; hospodárenia s pneumatikami a materiálom.

Prvé pozitívne výsledky v podniku sa už dosiahli v tom, že dosahuje úsporu pohonných hmôt v priemere, o 4 - 8 %. K tomu prispela i montáž teplovodného kúrenia na 830 autobusoch, využívajúcich odpadové teplo motorov.

V cestnom hospodárstve riadenom národnými výbormi treba vedeckotechnický rozvoj naliehavo zamerať na uplatňovanie progresívnych metód a technológií na opravách a údržbe ciest, miestnych komunikácií a mostných objektov, a to aj so zreteľom na žiadúce úspory asfaltov a energie.

V týchto intenciách pristupujú k plneniu plánovaných úloh pracovníci cestných stavieb v Stredoslovenskom kraji. Podnik v rámci svojich úloh rozvoja vedy a techniky s dobrými výsledkami zvládol novú technológiu podkladových vrstiev konštrukcii ciest z cementových stabilizácií ako náhradu živičných vrstiev a vrstiev z kvalitného drveného kameniva, čím sa dosiahla úspora 5 % živíc a úspora pohonných hmôt s využitím miestnych zdrojov.

Touto technológiou vybudovali 292 tisíc m2 ciest. Prispôsobil obaľovacie súpravy na striedavú výrobu obaleného kameniva živicou a kameniva spevneného cementom, čím sa sleduje lepšie využívanie základných prostriedkov, ďalšie šetrenie živíc a cementu, pri zabezpečovaní kvalitatívnej úrovne budovaných stavieb.

V uplatňovaní vedeckotechnického rozvoja treba rozhodne pridať aj v podnikoch miestneho stavebníctva. Na pôde SNR už neraz odzneli pripomienky poslancov poukazujúce na to, že materiálno-technická základňa v týchto podnikoch je veľmi zaostalá. Je potrebné aspoň na približnú mieru vyrovnať technickú a mechanizačnú úroveň rozvoja miestneho stavebníctva s ústredne riadeným stavebníctvom, samozrejme, v súlade s poslaním miestneho stavebníctva.

Oblasti technického rozvoja a pokrokových metód práce je venovaná zo strany podnikov miestneho stavebníctva, ako aj niektorých ONV malá pozornosť. Zatiaľ len ojedinelé boli dosiahnuté výraznejšie pozitívne výsledky. To aj preto, že v podnikoch sú funkcie referentov technického rozvoja obsadzované mnohokrát nekvalifikovanými pracovníkmi a tiež sú poverovaní aj ďalšími prácami, ako nákup mechanizácie, zabezpečovanie generálnych opráv základných prostriedkov a ďalšími úlohami. Ani zlepšovateľskému a vynálezcovskému hnutiu nie je venovaná v týchto podnikoch dostatočná pozornosť. Uvediem príklad: v Stredoslovenskom kraji bolo v miestnom stavebníctve v roku 1982 podaných 157 zlepšovacích návrhov, z toho realizovaných len 87. Podobná situácia je v riešení tematických úloh. V roku 1982 bolo vyhlásených spolu 74, z toho vyriešených 33, čo je 39 % s využitím len 18 úloh.

I keď miestne stavebníctvo má zriadený Výskumný ústav miestneho stavebníctva v Trenčíne pre celú SSR, podľa informácií niektorých podnikových riaditeľov OSP, neposkytuje v oblasti technického rozvoja dostatočnú pomoc podnikom. Považujú ho ako orgán, ktorý situáciu síce analyzuje, ale neposkytuje podnikom dostatočnú konkrétnu pomoc vo vedeckotechnickom rozvoji.

Bolo by možné zmieniť sa o zavádzaní novej pokrokovej techniky aj na ďalších úsekoch hospodárstva národných výborov. Napr. vo Výbore SNR pre národné výbory a národnosti sme dosť diskutovali o zavádzaní meracej a regulačnej techniky v bytovom hospodárstve. Kladne sme privítali, že vláda ČSSR rozhodla, aby sa od budúceho roka náklady na túto techniku pri nových stavbách zahŕňali do technicko-hospodárskych ukazovateľov KBV, vrátane družstevnej bytovej výstavby, respektíve, aby sa náklady na túto techniku hradili zo štátneho rozpočtu v niektorých prípadoch aj u existujúcich stavieb. To je jedna stránka veci. Treba sa však intenzívne zamýšľať nad tým, ako urýchlene nasadiť meraciu a regulačnú techniku aj v jestvujúcej zástavbe. Osobitne je nutné sa zamerať na vybavenie kotolní a výmenníkových staníc touto technikou, pretože podľa poslednej vykonanej inventarizácie zdrojov tepla je len zhruba 20 % týchto zdrojov uspokojivo vybavených meracou a regulačnou technikou. K tomu ešte, súdružky a súdruhovia poslanci, máme informáciu, že niet výrobcu na meraciu a regulačnú techniku v Československu.

Súdružky, súdruhovia,

významné miesto v plnení úloh vedeckotechnického rozvoja má iniciatíva pracujúcich, vynálezcovské a zlepšovateľské hnutie. Je jasné, že úsilie o urýchlené uplatňovanie výsledkov vedeckotechnického rozvoja nemožno spájať len s profesionálnou činnosťou riadiacich pracovníkov, alebo len s výsledkami práce inžiniersko-technických kádrov. Zo skúseností vieme, že samotní robotníci i ďalší pracovníci priamo v praxi najlepšie vidia skryté rezervy, aj spôsob riešenia niektorých technických problémov. Treba im len vyjsť v ústrety, podať pomocnú ruku. Aj v záveroch 8. zasadania ÚV KSČ je zakotvené, že treba všemožne podporovať vynálezcovsko-zlepšovateľské hnutie, podchytiť i to najmenšie racionálne riešenie.

Chcel by som to dokumentovať príkladmi z môjho volebného obvodu. Vynálezcovské a zlepšovateľské hnutie má v našom Banskobystrickom okrese výrazne vzostupnú tendenciu. V rokoch 6. päťročnice podali v podnikoch a závodoch okresu celkom 104 vynálezov s ekonomickým prínosom takmer 14 mil. Kčs. Za roky 7. päťročnice bolo podaných 73 prihlášok vynálezov so spoločenským prospechom už vyše 56 mil. Kčs, čiže za polovičné obdobie ide takmer o štvornásobný ekonomický prínos vynálezov. Obdobne rastie ekonomický prínos zlepšovacích návrhov.

Pri riešení úloh vedeckotechnického rozvoja významnú úlohu zohrávajú komplexné racionalizačné brigády. Sú dôkazom, že racionalizácia prenikla na pracoviská a že sa stáva trvalou metódou odhaľovania a mobilizácie vnútorných rezerv. Je potešiteľné, že aj v našom okrese sa počet týchto brigád rozširuje. Koncom roku 1982 ich bolo celkom 210 s počtom vyše 2000 členov; brigády v priebehu dvoch rokov úspešne vyriešili 189 racionalizačných úloh. Nechcem komentovať, v ktorých odvetviach je ich viac a kde menej, ale chcem pripomenúť, že ich rozšírenie by bolo veľmi potrebné napríklad v celom procese investičnej výstavby. Vychádzam len z jediného príkladu

z nášho Stredoslovenského kraja. V banskobystrických pozemných stavbách komplexná racionalizačná brigáda, na práci ktorej sa podieľali aj pracovníci Stavoinvesty, úspešne doriešila problematiku progresívneho zakladania stavieb v bytovej výstavbe. Už prvá aplikácia tohoto riešenia bola úspešná, a to na sídlisku Viničky vo Veľkom Krtíši, kde sa dosiahla úspora zhruba pol milióna Kčs pri zakladaní 72 bytov.

Súdružky, súdruhovia, na záver chcem vyjadriť názor, že plán vedeckotechnického rozvoja musí byť organickou súčasťou - osou štátneho vykonávacieho plánu, so zameraním na zvyšovanie produktivity práce, znižovanie nákladovosti výroby, zvyšovanie efektívnosti a kvality všetkej práce. Nielen slovami, ale aj člnmi sa musíme zmocniť výsledkov vedy a techniky e uplatniť ich v praxi. K tomu musíme napomáhať svojou organizátorskou a masovopolitickou prácou aj my, poslanci Slovenskej národnej rady.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Kurjatkovi.

Súdružky a súdruhovia poslanci, zoznam prihlásených rečníkov sme vyčerpali. Mám otázku na podpredsedu vlády SSR súdruha Václava V a č o k a, či si žiada slovo. Podpredseda vlády Ing. Vačok:

Áno.

Predseda Šalgovič, CSc.: Prosím, aby sa ujal slova. Podpredseda vlády SSR Ing. Vačok:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci,

dovoľte mi, aby som v mene vlády SSR ešte raz poďakoval Slovenskej národnej rade, jej výborom a vám poslancom za to, že ste s veľkou pozornosťou a záujmom prerokovali doterajšie výsledky dosiahnuté vo vedeckotechnickom rozvoji, najmä však za podporu opatrení, ktoré bude vláda vykonávať na jeho urýchlenie v súčasnom a najbližšom období.

Zriadením Slovenskej komisie pre vedeckotechnický. a investičný rozvoj a schválením opatrení vlády vytvoria sa základné predpoklady

pre splnenie záverov prijatých na 8. zasadaní ÚV KSČ a zasadaní ÚV KSS na urýchlené uplatňovanie výsledkov vedy a techniky v praxi. Komisia sa vo svojej práci bude opierať o prognózy vedeckotechnického, ekonomického a sociálneho rozvoja našej spoločnosti, ktoré sa spracovávajú pod vedením ČSAV a SAV. Bude využívať tvorivý potenciál našich vedecko-výskumných pracovísk a vysokých škôl, vedomosti a skúsenosti našich popredných pracovníkov vo výskume, výrobe i na iných úsekoch. Opatrenia, ktoré dnes Slovenská národná rada prijme, budú tvoriť základ práce vlády, Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj i ostatných ústredných orgánov štátnej správy na úseku vedeckotechnického rozvoja. Tento dokument bude doplnený o úlohy vlády ČSSR, ako aj úlohy, ktoré vzišli z dnešného rokovania Slovenskej národnej rady a jej výborov a o prípadné ďalšie aktuálne úlohy.

Ubezpečujem Slovenskú národnú radu, že v komisii pre vedecko-technický a investičný rozvoj a vo vláde SSR starostlivo zvážime všetky námety a odporúčania, ktoré vznikli z prieskumov poslancov, z rokovaní výborov, ako aj dnešného zasadania Slovenskej národnej rady a ich zabezpečovanie zahrnieme do plánu našich hlavných úloh. Sme si vedomí, že naše opatrenia sa stanú účinnou silou len vtedy, ak si ich osvoja tí, ktorí ich majú uvádzať do života a za ich splnenie budú zvádzať denno-denný zápas, každý na príslušnom stupni riadenia, na svojom pracovisku.

Chcem vás preto, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci požiadať, aby ste boli tak, ako pri prerokúvaní návrhov opatrení nápomocní pri realizácii vo všetkých vašich volebných obvodoch, na všetkých úsekoch nášho hospodárskeho a spoločenského života.

Záverom chcem ubezpečiť Slovenskú národnú radu, že vláda SSR i novovytvorená Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj spolu s ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy SSR vynaložia maximálne úsilie na splnenie prijatých úloh, na dosiahnutie vytýčených úloh.

Ďakujem.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem podpredsedovi vlády SSR súdruhovi Vačokovi. Súdružky a súdruhovia poslanci, hlási sa ešte niekto o slovo? (Nikto. )

Keďže sa nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu o šiestom a siedmom bode za skončenú.

Prosím spoločného spravodajcu súdruha F i l u o záverečné slovo.

Spravodajca prof. JUDr. Filo, CSc.:

Vzdávam sa záverečného slova. Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi F i l o v i.

Súdružky a súdruhovia poslanci, najprv dávam hlasovať o vládnom návrhu zákona. Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona tak, ako ho odporučil v úvode spoločný spravodajca výborov SNR súdruh Jaroslav F i l o, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Ďakujem.

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 207/1968 Zb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov Štátnej správy SSR.

Prosím teraz člena Predsedníctva SNR a predsedu Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo súdruha Vladimíra Fašanga, aby predniesol návrh na uznesenie k správe vlády SSR.

Poslanec Ing. arch. Fašang:

Vážená Slovenská národná rada,

návrhová komisia prerokovala návrh uznesenia, ktorý ste obdržali. Z jej poverenia odporúčam urobiť tieto zmeny: Na 1. strane v konštatačnej časti v 2. odstavci v 2. riadku vypustiť slovo techniky; na 3. strane sa doplní 1. odrazka, ktorá bude znieť "vytvárať podmienky pre rozvoj vedy a pre rýchlu realizáciu...; navrhuje vsunúť 2. odrazku s týmto textom: "vytvárať podmienky pre zvyšovanie účasti mladej generácie pri realizácii úloh vedeckotechnického rozvoja" a zmeniť poradie nasledujúcich 2 odrážok. V predposlednej odrazke sa mení slovo "utvárať" na "vytvárať". Na 4. strane bod F. bude znieť: "vyjadruje presvedčenie, že robotníci, družstevní roľníci, vedeckí a inžiniersko-technickí pracovníci, vynálezci a zlepšovatelia, komplexné racionalizačné brigády a brigády socialistickej práce, mladá

generácia, ostatní pracujúci, národné výbory a spoločenské organizácie Národného frontu vykonajú všetko... ".

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem súdruhovi Fašangovi.

Máte súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, pripomienky alebo doplnky k návrhu na uznesenie?

(Neboli. )

Pretože pripomienky nie sú, dávam o návrhu na uznesenie hlasovať. Kto súhlasí s návrhom na uznesenie, ako ho predniesol člen Predsedníctva SNR a predseda Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo Vladimír F a š a n g, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie. )

Ďakujem.

Kto je proti?

(Nikto. )

Kto sa zdržal hlasovania?

(Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila návrh na uznesenie k správe vlády SSR o plnení úloh vedeckotechnického rozvoja a uplatňovaní jeho výsledkov v praxi.

Súdružky a súdruhovia poslanci, prerušujem schôdzku. V rokovaní budeme pokračovať zajtra o 9. 00 hodine.

Prosím členov Predsedníctva SNR, aby zaujali miesta v malej zasadacej sieni.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP