Čtvrtek 14. dubna 1983

a náhradnými súčiastkami, čo nepriaznivo vplýva na pohotovosť a kvalitu služieb a prác. Aj keď je to nepopulárne, aj keď vieme, že máme veľmi obmedzené možnosti, ale predsa sa žiada v budúcnosti modernizovať stroje a zariadenia. O to nástojčivejšie treba zo strany národných výborov všetkých stupňov aktívne a tvorivo pristupovať k plneniu uznesení vlády ČSSR i vlády SSR z marca minulého roku. Tieto uznesenia schválili zásady účinnejšieho riadenia a pružnejšieho zabezpečovania rozvoja platených služieb.

Poslanci SNR z nášho výboru z vykonaných prieskumov chcú upozorniť ešte na jednu závažnú skutočnosť. Začiatkom roku 1983 bol prieskum v 9 závodoch ČSAD. Všade v týchto skúmaných závodoch dosiahli sa predpísané úspory na pohonných hmotách, ale nehnevajte sa, predsa len došlo k zhoršeniu služieb, v niektorých prípadoch sa podstatne znížila kultúrnosť prepravy a poviem otvorene najmä prepravy robotníkov. Aby to nebolo formálne, podložím to skutočnosťou, ktorú predo mnou vyjadril súdruh poslanec Ďurica, ale nie za dopravu, on to vyjadroval za pracovnú iniciatívu mladých pracovníkov. Boli sme v Jaslovských Bohuniciach v piatok minulý týždeň. Tam dochádza k takým anomáliám, že doprava robotníkov do práce mešká až 30 minút. To je príliš veľa. Vyjadrila som na porade názor za náš výbor, že budeme podporovať riešenia tak, že v rámci Západoslovenského kraja treba získať z každého okresu konkrétnu pomoc prísunom autobusov. V tomto období výstavby atómovej elektrárne nemôže pretrvávať meškanie 30 minút na ranné smeny. Rovnako treba zabezpečiť aj včasný odvoz z Jaslovských Bohuníc tých pracovníkov, ktorí bývajú v Trnave a v Piešťanoch.

Záverom, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, vyjadrujem v mene nášho výboru SNR pre obchod, služby a dopravu plnú podporu realizácii programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČSSR vytýčeného XVI. zjazdom KSČ a vyjadrujem úprimné poďakovanie vláde SSR, ktorá venovala a venuje potrebnú starostlivosť riešeniu problémov na vnútornom trhu a službách.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. ) Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem poslankyni Višňovcovej. Dávam slovo poslancovi Štefanovi F á b r y m u.

Poslanec Fábry:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,

dovoľte, aby som k hodnoteniu Programového vyhlásenia vlády SSR podporil to, čo uviedol v správe predseda vlády SSR súdruh Colotka, ale aj ďalší rečníci predo mnou, že programové vyhlásenie, v ktorom sú obsiahnuté úlohy prijaté XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS, sa v zásade plnia.

Potvrdzujú to výsledky za uplynulé dva roky i za prvé mesiace tohto roku. Vieme, že ich dosahujeme za veľmi tvrdých vonkajších podmienok, a to znamená, že ani naše vnútorné podmienky si nemôžeme dovoliť nijako zľahčovať. Nielen my poslanci, ale aj všetci pracujúci si stále viac uvedomujú, že udržať a skvalitňovať dosiahnutú životnú úroveň bude možné iba pri ďalšom zvyšovaní výkonnosti našej ekonomiky.

Chcel by som sa pozastaviť pri niektorých myšlienkach predsedu vlády SSR, ktorý hovoril o mzdovej politike v súvislosti s celkovou efektívnosťou našej ekonomiky. Súhlasím s ním, že mzdová politika je veľmi citlivá. Súčasne vrelé podporujem tézu uvedenú v správe vlády, že treba zásady odmeňovania dôslednejšie prebojovávať nielen v závodoch, ale i na stredných článkoch riadenia a na ministerstvách. Toto je všeobecne platná základná ekonomická požiadavka, porušovanie ktorej negatívne pôsobí na hospodársky život. Zo správy o vývoji národného hospodárstva SSR a plnení štátneho plánu v roku 1982 však vieme, že mzdové a ostatné osobné náklady na jednu korunu upravených vlastných výkonov v ústredne riadených štátnych hospodárskych organizáciách SSR sa znížili oproti roku 1981 o 0, 58 percent, ale podľa štátneho plánu sa mali znížiť o 1, 05 %, a že v organizáciách riadených orgánmi vlády SSR bol tento vývoj ešte nepriaznivejší, lebo namiesto plánovaného zníženia o 1, 45 % dosiahlo sa zníženie len o 0, 39 %. Plánované zníženie sa s výnimkou Federálneho ministerstva energetického priemyslu a Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR nedosiahlo ani v jednom z rozhodujúcich rezortov. Túto skutočnosť si možno vysvetliť jedine tak, že nástroje mzdovej regulácie sa ešte stále využívajú nedostatočne. V odvetví stavebníctva sa napríklad produktivita práce z upravených vlastných výkonov splnila na 97, 5 % a oproti roku 1981 bola nižšia o 3, 8 %, ale priemerná mesačná mzda sa zvýšila na úrovni plánu o 1, 8 %.

Vyhláška č. 143/1980 Zb. vychádza a opiera sa o Marxove úvahy, odmeňovať presne podľa kvality a množstva práce, čo zodpovedá hlavnej zásade rozdeľovania za socializmu. Táto zásada má v našich podmienkach nielen veľký hospodársky význam, ale i morálny dopad

na myslenie a konanie pracujúcich, keď vidia, že rad podnikov, ba celé rezorty si zľahčujú situáciu na úkor ostatných.

Pre podniky však boli vytvorené podmienky i pre rýchlejší rast zárobkov, a to niekoľkými cestami. V tom smere sa zrušili mnohé doterajšie obmedzenia. Čiže organizácie môžu získať prostriedky na zvyšovanie miezd tak, že budú plniť úlohy s nižším počtom pracovníkov, alebo zvyšovať výkony, ale bez zvýšenia počtu pracovníkov. Takáto možnosť existuje už vyše roka, ale podniky ju málo úplatnújú. Jednou z príčin je, že často chýba odvaha zbaviť sa podpriemerných a málo výkonných pracovníkov.

V tejto súvislosti ma teší, že rozhodujúce podniky v mojom volebnom obvode Dunajská Streda, ako napríklad Juhocukor, Hydinárske závody a Poľnohospodárske stavby dosahujú plánované relácie rýchlejšieho rastu produktivity práce pred rastom priemerných zárobkov. Napríklad v Poľnohospodárskych stavbách splnili produktivitu práce na 107, 5 % a mzdy na 101, 3 %.

Nebola to ľahká úloha, dosiahnuť takéto výsledky. Vyžiadalo si to veľa drobnej, trpezlivej práce s ľuďmi zo strany straníckych a hospodárskych pracovníkov, ale je to jediná správna cesta ako postupovať pri rozvoji socialistickej ekonomiky.

Ďalším z predpokladov dôsledného uplatňovania zásluhovosti v odmeňovaní sú i kvalitné normy. Všetci dobre vieme, že veľká časť pracovníkov pracuje bez noriem a na druhej strane vysoké prekračovanie noriem ukazuje na nedostatky ich kvality. Do konca roku 1983 sa majú preveriť všetky používané normy spotreby práce. Vieme, že je to náročná úloha. Aby sa mohla dobre zvládnuť, aby výsledkom tejto rozsiahlej práce boli kvalitné a objektívne normy, musia sa do tejto činnosti vo väčšej miere zainteresovať vedúci pracovníci podnikov a organizácií. Plnenie tejto úlohy nemôže ostať len na pracovníkoch útvarov normovania práce. Najmä zavádzanie noriem tam, kde sa doteraz pracovalo bez nich, vyžaduje, aby sa na týchto prácach zúčastňovali aj pracovníci technických a výrobných zložiek. Záverom chcem zdôrazniť, že predpokladom dôsledného uplatňovania zásad mzdovej politiky tak, ako v ostatných oblastiach je dobrá politicko-odborná úroveň riadiacich pracovníkov i dobrá spolupráca vedenia závodu s odborovou organizáciou. Principiálne sa postaviť proti zmierlivosti, ospravedlňovaniu nedostatkov a presadzovať spravodlivé odmeňovanie podľa výsledkov vykonanej práce. Neplatiť len za tituly, ale za vykonanú prácu. Treba tiež povedať, že sa vo volebných obvodoch stretávame s pripomienkami na riadiacu prácu stredných článkov riadenia v oblasti mzdovej politiky.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

v krátkosti mi dovoľte ešte uviesť niekoľko slov k problematike výchovy narušenej mládeže. Táto otázka sa v orgánoch SNR už viackrát nastoľovala. Poznáme znepokojujúci stav v kriminalite mládeže 15 až 18-ročných. Nepriaznivý stav súvisí aj s nedostatkom kapacít výchovných ústavov. Na to už upozornila Slovenská národná rada na schôdzke v novembri 1975. Naše skúsenosti z volebných obvodov potvrdzujú naliehavosť riešenia tohto problému. Národné výbory a súdne orgány upozorňujú na prípady, keď mladistvý po vydaní súdneho rozhodnutia čaká na umiestnenie vo výchovnom zariadení aj vyše roka. Určite mi dáte za pravdu, že takýto postup sa míňa výchovným účinkom. A preto znovu upozorňujem na tento spoločensky závažný problém a žiadam predstaviteľov vlády SSR o jeho riešenie.

Ďakujem.

(Potlesk. )

Podpredsedníčka Kretová:

Ďakujem poslancovi F á b r y m u. Dávam slovo poslancovi Alojzovi Mikušíncovi.

Poslanec JUDr. Mikušínec:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia,

správa vlády SSR o plnení svojho programového vyhlásenia hodnotí aj oblasť legislatívnej činnosti, najmä normotvorby a socialistickej zákonnosti. Tieto otázky sú osobitne významné a dôležité v súvislosti s listom Predsedníctva DV KSČ k prehlbovaniu účinnosti boja proti porušovaniu zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny a súborom opatrení vlády ČSSR a nadväzujúcim uznesením vlády SSR k predchádzaniu neoprávneného a nepoctivého obohacovania, ktoré sa v súčasnosti na rôznych stupňoch prerokúvajú.

Z nich vyplýva, že napriek tomu, že najvyššie stranícke a štátne orgány SSR v ostatných rokoch prejavujú cieľavedomú starostlivosť o dodržiavanie socialistickej zákonnosti a prijímajú na jej upevnenie celý rad významných opatrení, i naďalej pretrvávajú rôzne negatívne javy. Ukazuje sa, že čím náročnejšie a zložitejšie úlohy riešime, tým. v ostrejšom svetle vystupujú v tomto procese existujúce nedostatky a pretrvávajúce nešváry, prekážky, ktoré nám bránia dosahovať lepšie výsledky. Aj keď berieme do úvahy, že socialistický spôsob života sa nevytvára bezkonfliktne, živelne, vieme, že ide o dlhodobý zložitý proces, v ktorom treba cieľavedome bojovať za nové a súčasne prekonať celý systém hodnôt, ktorý zodpovedal vykorisťovateľským zriadeniam. Nemôžeme pritom nebrať do úvahy skutočnosť, že ešte pretrvávajú pozostatky starých, spiatočníckych zvykov a tradícii, malomeštiactva a egoizmu, že existuje príživníctvo a kriminalita. Nechceme a nemôžeme si zastierať, že pretrváva stav, keď jednotlivci, či skupiny ľudí neoprávnene získavajú z nepoctivých zdrojov majetok, rozkrádajú ho, dopúšťajú sa úplatkárstva, zneužívania funkcie, majú neoprávnené výhody, pozornosti od národných podnikov. Stretávame sa s prejavmi sebectva, bezohľadnosti, bezcharakternosti a karierizmu. Tieto odsúdeniahodné prejavy, toto cudzopasníctvo na zdravom organizme spoločnosti, majú spoločného menovateľa - porušovanie zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny. Na takýto stav doplácajú poctiví pracujúci, ktorí sa nás poslancov stále pýtajú - Je vôbec možné účinne sa postaviť proti týmto negatívnym javom a postupne ich vykynožiť ako protispoločenskú činnosť? Odpoveď musí byť jednoznačná. To, čo predstavuje a znamená hrubé porušovanie morálnych a právnych zásad života socialistickej spoločnosti, nemá a nesmie mať v nej miesto. Zavierať pred nimi oči, zmierovať a ustupovať pred nimi, by znamenalo nechať ich rozpleveliť, tolerovať a legalizovať.

Z listu Predsedníctva ÚV KSČ a súboru opatrení vlády ČSSR je zrejmé, že príliš dlho sa týmito otázkami na rôznych úrovniach zaoberáme, prijímame opatrenia, avšak ich účinnosť a efektívnosť sa akosi rozplýva a stráca. Každodenný život nás presviedča, že tento boj sa nedá rozvíjať iba slovami, či v papieroch nadekrétovať zhora, ani ho nemožno viest ako nejakú všeobecnú kampaň. Je a bude účinný iba vtedy, keď sústavne odhaľuje, pranieruje a postihuje vinníkov. Za každým nešvárom, za každou protispoločenskou činnosťou je konkrétny človek. A ak je vinný, tak treba voči nemu podľa platných zákonov postupovať. To je socialistický spravodlivý spôsob.

Kto má čestný a úprimný úmysel a snahu dostať sa ďalej v potieraní protispoločenskej činnosti akéhokoľvek druhu, musí začať u seba a nekompromisne presadzovať v okruhu svojej osobnej a funkčnej pôsobnosti poriadok a disciplínu. Takáto činnosť sa však nemôže uskutočňovať, bez prísnej diferenciácie a identifikácie jednotlivých skutkov a osôb. Keď napríklad hovoríme všeobecne o porušovaní pracovnej disciplíny, oprávnene sú dotknuté pracovníčky v Trikote, Slovenke, Plete a desiatkach ďalších závodov, v ktorých už samotný charakter výroby, najmä jej organizácia a technológia, podmieňujú vysoký stupeň pracovnej disciplíny a k nej profilujú pracovníkov.

Žiada sa výraznejšie poukazovať na konkrétny rezort, skupinu, jednotlivcov, kde vládne neporiadok a nedisciplinovanosť. Bolo by veľmi škodlivé a nemorálne, ak by sa nevinní cítili vinnými a vinní nevinnými. Preto pri realizácii citovaného listu a súboru opatrení, ako aj ďalších dokumentov a zákonov, treba poctivým ľuďom poskytovať všestrannú zákonnú a morálnu pomoc, pracovno-právnu a spoločenskú ochranu. Takýchto ľudí je väčšina, a preto je opodstatnené, aby boli istotami posmelení v bojí s negatívnou činnosťou. Poznatky svedčia o tom, že pri presadzovaní poriadku a disciplíny sa snažia priživovať tiež asociálne, kriminálne, bezcharakterné a nepriateľské sily, ktoré osočujú a znevažujú oddaných a statočných funkcionárov a pracovníkov. Žiaľ, ich rozkladné tendencie sú často podporované nesprávnou praxou, v rámci ktorej sa vynakladá nemalé časové a ekonomicky náročné šetrenie, ktoré je neodôvodnené a bezvýsledné.

Súdružky a súdruhovia,

úspešnosť realizácie dokumentov vydaných straníckymi a štátnymi orgánmi, zákonov a ostatných právnych predpisov pre oblasť disciplíny, poriadku a zákonnosti, je závislá na podmienkach, ktoré pre aktívnu činnosť v tejto oblasti vytvárame. Jednou z nich je legislatívna činnosť. K prehlbovaniu tejto úlohy prispieva dobrá spolupráca s Legislatívnou radou vlády SSR, ktorá sa sústavne prehlbuje a je hlavným prínosom pre normotvornú činnosť orgánov SNR. Popri nesporne dobrých výsledkoch vyskytujú sa aj tu nedostatky a problémy. Závažnou otázkou zostáva rešpektovanie odporúčaní a pripomienok poslancov a orgánov SNR výkonnými orgánmi štátnej správy, ktorá sa v plnej miere vzťahuje na oblasť tvorby a realizácie zákona. Ak sa poslanec pripraví na rokovanie o legislatívnom návrhu, získa vo svojom volebnom obvode kvalifikované odporúčania a tieto nie sú akceptované, nedostáva sa na ne uspokojivá odpoveď, znižuje to, prirodzene, poslaneckú aktivitu. Tým sa obmedzuje významné prepojenie voličov s orgánmi zákonodarného zboru.

Poslanci Ústavnoprávneho výboru SNR sú toho názoru, že prehĺbením zákonodarnej činnosti k vytváraniu väčšieho priestoru pre získavanie poznatkov a podnetov o realizácii práva, treba požadovať vo vhodných prípadoch a k aktuálnym právnym problémom od rezortov orgánov štátnej správy, aby podávali obsiahlejšie informácie a dbať o to, aby sa dôsledne dodržiavali zásady postupného zjednodušovania právneho poriadku, posilňovania jeho komplexnosti a vzájomnej koordinovanosti. V tejto súvislosti pre zaujímavosť uvádzam, že v ČSSR platí takmer 5200 predpisov a z toho 532 zákonov, vrátane

ústavných zákonov, čo predstavuje iba 9 % všetkých právnych predpisov. Je len prirodzené, že takéto množstvo právnych predpisov je ťažko ovládateľné i kvalifikovanými právnikmi a robí problémy pracovníkom v štátnej správe pri ich aplikácii a realizácii. Preto je mimoriadne dôležité pri prerokovávaní každej kontrolnej správy, o dodržiavaní socialistickej zákonnosti, disciplíny a poriadku osobitne, ale i z jednotlivých oblasti hospodárskeho a spoločenského života, súčasne posudzovať i stav právnych predpisov, vzťahujúcich sa na kontrolovaný úsek, skúmať prípadné nedostatky predpisov a zvažovať ich nevyhnutné zmeny. Tým by sa dosiahlo výraznejšie plnenie kontrolnej funkcie SNR a jej orgánov. Poslanci Ústavnoprávneho výboru SNR vychádzajú z toho, že vo volebných obvodoch, na pracovisku a v spoločenskom živote, vo vzťahoch medzi ľuďmi sa treba viac osobne angažovať plniac poslaneckú funkciu v boji za dodržiavanie socialistickej zákonnosti, poriadku a disciplíny. Aktívnym plnením poslaneckých úloh v oblasti normotvorby a kontroly dôsledného plnenia zákonov a ostatných právnych predpisov, poslanci SNR môžu prispievať významným podielom k plneniu listu Predsedníctva ÚV KSČ a súboru opatrení vlády ČSSR a vlády SSR, lebo pevná štátna a pracovná disciplína a jej nekompromisné vyžadovanie od každého, kto sa jej dobrovoľne nepodrobuje, je nevyhnutným predpokladom, aby socialistický štát mohol plniť svoje funkcie. V tomto zmysle musíme dosiahnuť spoločenskú psychózu a vedomie, že kto porušuje socialistickú zákonnosť, kto neoprávnene získava majetok alebo iný neoprávnený prospech, kto sa prehrešuje proti zásadám socialistického spolužitia, nemôže čakať nič iné, ako tvrdý postih. Je to nevyhnutný postup v systéme komplexnej socialistickej výchovy.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem poslancovi Mikušíncovi.

Súdružky a súdruhovia poslanci, zoznam prihlásených rečníkov sme vyčerpali. Oznamujem, že minister Hrivnák odpovie na otázku a pripomienku súdružky Pšúrikovej do 30 dní.

Mám otázku na predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra C o l o t k u, či si žiada slovo.

Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka:

Áno. Predseda Šalgovič, CSc.:

Prosím súdruha C o l o t k u, aby sa ujal slova. Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, CSc.:

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

myslím, že nie je nutné obšírne reagovať na diskusiu, ktorá tu odznela. Považujem však za potrebné v mene vlády SSR poďakovať sa za podnety z rozpravy, smerujúce k podpore tých základných tendencií, ktoré sa majú v politike našej strany a v činnosti výkonných orgánov i vlády, pod kontrolou zákonodarných zborov, vrátane Slovenskej národnej rady, zabezpečovať.

Niektoré podnety a pripomienky, čo tu odzneli, sú takej povahy, že si ich iste zaregistrovali príslušné rezorty a myslím, že nielen tá pripomienka, ktorá bola adresovaná súdruhovi Hrivnákovi, ale i ďalšie podnety budú zvážené a vyvodí sa z nich aj potrebné ponaučenie.

Na niektoré z tu nastolených problémov rád by som aspoň stručne reagoval. Nebol som tu, žiaľ, prítomný, keď súdruh Solovič hovoril k otázke prostriedkov na kultúru. K tejto otázke by som chcel povedať, že sa dotýka najmä sféry národných výborov, lebo cez ne sú rozpočtované prevádzkové a iné prostriedky pre kultúrne zariadenia. Pokiaľ ide celkove o oblasť kultúry, pripomienka sedí v jednom, a to je na našu podporu. Máme totiž obavy, že v podmienkach, keď naša spoločnosť zápasí s určitými ekonomickými ťažkosťami by mohlo, tak, ako sme aj v správe hovorili, dôjsť k podceneniu úseku kultúry, k prehliadaniu jej potrieb, a tým aj k zúženému pôsobeniu zariadení kultúry.

Ako sme uviedli v správe, i za týchto zložitých podmienok, napríklad v oblasti divadelníctva budujeme divadelné scény v Prešove, Komárne, Nitre, rekonštruuje sa Divadlo P. O. Hviezdoslava i Nová scéna a uvažujeme o výstavbe Slovenského národného divadla v Bratislave. Vytvára sa tak báza pre to, aby sme si vytvorili naše podmienky v tomto smere čo najpriaznivejšie. Hoci ide o zložité a náročné úlohy, ktoré musíme niekedy tvrdo pretláčať, robíme tak v záujme toho, aby sme kultúre dali čo potrebuje.

Hovorím o týchto otázkach i z ďalšieho dôvodu. Pripomíname si 100. výročie založenia Českého národného divadla. Cez televíziu i iné

masovokomunikačné prostriedky máme možnosť obdivovať minulosť českého národa a jeho kultúru, i to, ako hlboko v jeho vedomí žije kultúra i vzťah k národnému divadlu. My sme žili v nepriaznivejších podmienkach, i národ i národnosti, a primerane k tomu, pochopiteľne, niekedy aj zhora sa musí pretláčať myšlienka, aby sme aspoň čiastočne dobehli to, v čom sme v minulosti nemali možnosť uspieť. Takže naozaj, my nad kultúrou držíme patronátnu ruku a musíme ju naďalej držať. Boli by sme radi, keby sme takto boli pochopení aj pri rozdeľovaní investičných prostriedkov. Lebo naozaj ide o úsek taký citlivý, že by sme, povedal by som obrazne, niekde azda mohli o kilo ubrať na sebe, alebo v iných oblastiach hmotnej spotreby, no v kultúre by sme nemali pokrivkávať. Súhlasím teda s pripomienkou s. Soloviča, dokonca ju rozširujem. Znovu zdôrazňujem, že i v dnešných podmienkach patrónujeme potreby kultúry, ktoré on spomína a pokiaľ ide o jednotlivé národné výbory, je potrebné, súdruhovia, aj pod koordináciou Ministerstva kultúry SSR aby sa týmto veciam venovala pozornosť.

Pokiaľ ide o výstavbu Bratislavy, ku ktorej tu odzneli pripomienky, v správe sme o tom pomerne podrobne hovorili. Bratislava sa ako mesto veľmi ťažko buduje. V každom prípade už aj kvôli tomu, že prudko narástla z niekdajších 120 - 130 tisíc, dnes na viac ako 400 tisíc ľudí, plus 70 tisíc vysokoškolákov a niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí sú prechodne v Bratislave. V každom prípade Bratislava je v úplne nových pomeroch, buduje sa na druhom brehu Dunaja atď. Pochopiteľne, že v takejto situácii vytvoriť ideálne podmienky tak, aby bolo všetko zosúladené, aby sme boli všetci spokojní, je ťažko. Bratislava má veľmi slabú, dokonca kritickú situáciu v zdravotníckych zariadeniach, v reštauračných zariadeniach, má zlú obchodnú sieť a svojím spôsobom má vo veľmi zlom stave komunikácie, najmä v situácii, keď sa teraz na druhom brehu Dunaja buduje nové mesto, kde bude bývať 150 tis. ľudí. Hovoril som, myslím, o tom, že v utorok budeme mať ďalšie závažné rokovanie, na ktorom sa má posúdiť rýchlodopravný systém v tom zmysle, aby sa už v tomto roku začalo budovať, lebo prostriedky sú na to preliminované. Tento dopravný systém sa bude budovať po niekoľko päťročníc, ale to základné musí byť urobené v dohľadnom čase, pretože život bude stále silnejšie pulzovať. Železnično-diaľničný most je pred aspoň čiastočným uvedením do prevádzky v tomto roku a úplne sa dokončí, myslím, v roku 1985. Pokiaľ ide o vlastnú prepravu ľudí, musíme skutočne založiť systém tak, aby dobre fungoval.

Žiaľ, pri realizácii výstavby sa musí niekedy zasiahnuť aj do mesta, a sú prípady, že sa tak robí spôsobom nie zrovna najcitlivejším. Mne samému je clivo za Zámockou uličkou, ktorá vedie k nášmu Hradu.

Za mojich mladých čias bola pomerne pekná. Dnes zmizla. Zmizla za čias, keď sme my, vari, tak do toho ešte nehovorili. V každom prípade v Bratislave je dosť takých problémov, ktoré súvisia objektív, ne s rozvojom mesta, ale sú aj problémy, ktoré by nemuseli byť, keby sme veci mali vopred v hlave náležité premyslené a riešili ich vo väčšej logike a previazanosti. Ak sa niekedy hovorí na adresu primátora, ktorý tu nie je medzi nami, a tiež na adresu jeho súdruhov, chcel by som len pripomenúť, že niekedy musia riešiť situáciu vo veľmi zložitých podmienkach, náročnejších ako sú v iných mestách.

Pokiaľ ide o Slovenskú národnú radu, jej provizórne umiestnenie, často sme hovorili o tom so súdruhom Šalgovičom i s ostatnými súdruhmi. Zaoberáme sa vecami a budeme musieť spoločne tak Slovenská národná rada, ako aj vláda SSR usilovať o to, aby Slovenská národná rada mala svoje dôstojné umiestnenie, dôstojný stánok. Platí to jednak pre provizórne riešenie, ale najmä pre riešenie definitívne, ktoré sa musí riadne pripraviť.

Celkove možno povedať, že v Bratislave sa mnoho vecí podarilo pohnúť dopredu, hoci napr. vybavenosť nie je ešte stále taká, akú by sme si želali. Pohli sa veci aj vo vybavenosti Petržalky, i keď zďaleka nie tak, ako by to bolo želateľné. Vieme, že ide o výstavbu na "zelenej lúke", kde budovanie občianskej vybavenosti sa obyčajne omeškáva a dlhšie doťahuje. I keď sa do určitej miery zlepšila situácia, budeme sa naďalej usilovať o to, aby sme doriešili vybavenosť Bratislavy na tých úsekoch, kde sa to najviac žiada. Nemáme teda v Bratislave malé úlohy. Keď ste sa už týchto veci dotkli, chcel by som povedať, že napr. Fakultnú nemocnicu sme už mali mať dávno postavenú, i národné divadlo malo byť už tiež dávno postavené, ešte podľa uznesení, ktoré boli prijaté svojho času v straníckych a štátnych orgánoch. Žiaľ, z rôznych dôvodov nejako vypadli z hry a dnes dobiehame zameškané vo fáze, kedy už i nárast obyvateľstva i všetko

ostatné hovorí, že "praskáme vo švoch". No, nebuďme maloverní,

problémy budeme riešiť tak, aby sme ich čo najúčinnejšie prekonali.

Toľko, pokiaľ ide o Bratislavu.

Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré mal súdruh Mikušínec k legislatíve, zastávam názor, že keď pripomienka odznie a nie je seriózne posúdená, každého to znechutí. Prípadne aj v príslušnom výbore povedia: povieme si svoje, a nerešpektuje sa to. Treba kriticky odmietnuť prax, ak ide o pripomienky zdôvodnené a neboli zohľadnené. Domnievam sa, že pravda bude niekde v strede. Ono nie vždy názory skupinové alebo Jednotlivé môžu v plnosti vystihovať aj spoločenskú potrebu. V každom prípade som presvedčený, lebo som niekedy v tomto rezorte robil, že pohľady zo života sú veľmi potrebné, prepotrebné, tak pre prijímanie prvotných noriem, ako aj vykonávacích predpisov. A mnohým ťažkostiam by sme sa mohli vyhnúť, keď by sme boli rešpektovali to, čo bolo niekedy rozumne a triezvo zdola povedané, keď by sa to bolo domyslelo a uplatnilo v praxi. Takže spomínanú pripomienku s. Mikušinca honorujeme, ale neviem, ktorých vecí sa to presne týka. Môžeme sa na to ešte pozrieť bližšie, aby sme nemali zbytočné nedorozumenia.

Súdruh Ďurica hovoril o veciach, ktoré čiastočne súvisia s tým, o čom hovoril súdruh Solovič, a síce o využívaní kultúrnych zariadení pre potreby mládeže. Ja by som ho veľmi chcel podporiť v jednom. O tejto záležitosti dlhodobejšie diskutujeme a nenachádzame dosť rozumný a triezvy pohľad na ňu. Vyrastá nám mladá generácia, na ktorú chceme byť hrdí a sme hrdí, môžem to povedať, čo do jej vzdelanosti, profilovania a pod. Bude to budúca generácia, ktorá nám dokonca i penziu bude dávať. Ja to teraz preháňam, ale je to pravda, pokiaľ sa dôchodkového veku dožijeme. Je bez diskusie, že táto mládež potrebuje mať podmienky pre svoj život, ktorý je dnes modernejší ako bol za našich mladých rokov, i keď im môžeme mnohé odkázať z našich skúseností. Je dobrý základ a správne východisko, ale musíme brať do úvahy aj dobu, v ktorej žijeme. A je chybou, ak sme naše prostriedky venovali na kultúrne zariadenia v rozptyle tým skôr, že sa neskôr zavrú na kľúč a mládež ich nevyužíva. Čiže nevyužívame čo máme a čo sme chceli mať využité.

Súdruh minister Pješčak predkladal minule správu ohľadne kriminality mládeže, kde ťažisko opatrení smeruje k tomu, aby sme mali materiálnu bázu predovšetkým pre pozitívne podchytenie záujmov mládeže, aby sa táto, vedela vo svojej aktivite vyžiť, či už je to šport, kultúra alebo niečo podobné. Slovom, aj pre klubový život, ktorý keď je dobre vedený a má seriózne podmienky, splna svoje dôležité poslanie. Lebo ak toto nevytvoríme, potom sa objednávajú ďalšie zariadenia. Súdruh Fábry o nich hovoril. Myslím tie zariadenia, kde už treba potom skutočne umiestňovať mládež (ale aj starších), povedal by som, už za prekročenie hraníc zákona. Sú to výchovné zariadenia, kde sme v nejakom krížku s potrebami života už aj preto, že sme ich potrebu po určitú dobu zrejme prehliadli. Veď výkon trestu tiež vždy nespĺňa svoje poslanie za stavu, keď sú zariadenia preplnené so všetkými problémami, ktoré prináša styk mladých previnilcov s vážne narušenými osobami. Týmto veciam musíme venovať pozornosť a aj materiál bol takto vypracovaný. Pochopiteľne, na všetko nám nedochádza a budeme musieť veľmi premyslene postupovať, v akých etapách prijatý program uskutočňovať. Nemožno si však myslieť a spoliehať sa na to, že život rieši veci sám, bez cieľavedomosti a zohľadnenia subjektívneho faktora, ktorým je človek.

Myslím, že na iné veci, ktoré odzneli v diskusii, by som ani nemusel reagovať. V podstate smerovali k základnému podporeniu toho, čo sme v našom, podľa môjho názoru triezvom odúčtovaní činnosti vlády chceli Slovenskej národnej rade v tejto etape predložiť. V rezortoch sa odznelé podnety ešte znovu posúdia a mnohé z týchto námetov využijeme aj v činnosti vlády.

Chcel by som ešte zaujať stanovisko, resp. doplniť vysvetlenie, ktoré nebolo dopovedané k tomu, čo hovoril na minulom zasadaní súdruh Ferencei, pokiaľ išlo o "čachrovanie" s mäsom a s mongolskými kožuchmi. Ja som síce zhodou okolností nebol pri tomto vystúpení, bol som vtedy v Prahe, ale chcem dať odpoveď na dotazy poslancov, či a ako sa vyvodili z toho závery. Súdruh Ferencei hovoril, ako sa majú veci i o prijatých záveroch. Ja som si jeho vystúpenie prečítal. Pokiaľ by však išlo konkrétne o to, či boli aj závery realizované, môžem uviesť, že veľkoobchodný závod - Jednota, spotrebné družstvo Dunajská Streda so sídlom v Okoči - musela odviesť do štátneho rozpočtu dvojnásobok nezaslúženého zisku na rok 1981 vo výške 295 505, - Kčs a Hydinársky štátny majetok, n. p. Bratislava čiastku 60 810, - Kčs. Ďalej za zistené nedostatky Výbor ľudovej kontroly SSR v zmysle zákona o ľudovej kontrole uložil pokarhanie s pokutou 4 zodpovedným pracovníkom Jednoty, spotrebného družstva Dunajská Streda v celkovej výške 32 000, - Kčs, ktoré už boli zaplatené. Z podnetu Výboru ľudovej kontroly bolo príslušnými riadiacimi orgánmi postihnutých hmotnými sankciami ďalších 12 zodpovedných pracovníkov v úhrnnej čiastke 28 100, - Kčs. z toho 6 pracovníkov bolo z mäsového priemyslu a 6 pracovníkov z obchodných organizácií. Tieto veci boli rovnako realizované. Je tam jedna nedotiahnutá otázka, o ktorej ma súdruh minister informoval, lebo som ho žiadal, aby ju definitívne uzavrel. Ide o pokutu 10000, - Kčs pre príslušného súdruha. Nechcem dramatizovať mená, lebo skutočne by to bolo vecou skôr lacných klebiet, ale ide o to, že naozaj aj tieto veci chceme dotiahnuť. Dotyčný súdruh buď do konca apríla pokutu zaplatí, pretože už bol k tomu trikrát vyzvaný, alebo z riadiacej funkcie odíde. Také je stanovisko súdruha ministra. Ja ho podporujem a myslím, že budete súhlasiť aj vy so mnou. Musíme dosahovať nápravu a ľudia si musia byť vedomí, že keď pochybia, nesú za to aj zodpovednosť. Je to schopný súdruh, zhodou okolností, ja ho takto poznám, ale zasa nemôže sa cítiť "kráľom" nad týmto svetom, najmä keď sa robia veci, ktoré nielen poburujú, ale aj poškodzujú. I keď by som mu úmysel nepripisoval. V tomto smere to bolo takto rozhodnuté a v takomto zmysle budeme aj žiadať realizáciu.

Zostala ešte jedna vec - kádrová: Išlo o premiestnenie istého pracovníka. Premiestnený bol. Pravda, ešte si to chcem aj ja pozrieť,


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP