Čtvrtek 14. dubna 1983

podmienky, naplnené stavy pracovníkov, zníženie sezónnych výkyvov v dodávkach niektorých surovín živočíšneho pôvodu a podobne. Na základe toho sa podarilo v prvých troch mesiacoch zvýšiť priemyselnú výrobu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o 6 %, zatiaľ čo celoročný plán predpokladá rast o 2, 6 %. Obdobne i v stavebníctve sa dosiahlo zvýšenie objemu prác o 8, 5 % oproti plánovaným 1, 8 %.

Aj keď pri hodnotení týchto výsledkov musíme vziať do úvahy mimoriadne priaznivé podmienky, výsledky svedčia o existencii ešte značných rezerv, ktoré sa postupne mobilizujú. V záujme ešte účinnejšieho využívania týchto možností prijala vláda uznesenie, ktoré orientuje koordinované úsilie štátnych, hospodárskych a odborových orgánov a organizácii jednak na celkové splnenie a v žiadúcich prípadoch na prekročenie úloh tohtoročného plánu a v rámci toho na zabezpečenie zvlášť napätých úloh, ako je zvládnutie plánovaného vývozu do nesocialistických štátov, zlepšenie sortimentnej štruktúry dodávok pre vnútorný trh, zvýšenie kvality výrobkov a získanie dôležitých výrobných kapacít.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

vláda s kritickou náročnosťou hodnotí dosiahnuté výsledky a meria ich predovšetkým tými kvalitatívnymi kritériami, ktoré tak nástojčivo a naliehavo pred nás postavil XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS.

Vláda si je vedomá, že ešte nie všade sa darí úspešne realizovať vytýčený program, že nie všade sa dostatočne využívajú potencionálne možnosti. Práve preto sa nielen systematicky zaoberá hodnotením úrovne svojej práce a práce celej hospodárskej sféry, ale prijíma k tomu aj zodpovedné opatrenia, a to tak krátkodobého charakteru, ako i systémové a dlhodobé opatrenia.

Svoju pozornosť orientuje predovšetkým na opatrenia odstraňujúce zaostávanie v plnení úloh, ako napríklad v drevárskom a v celulózovom priemysle, v stavebníctve i v poľnohospodárstve, ale i operatívne rieši novovzniknuté problémy, najmä v oblasti zahraničného obchodu, najmä pokiaľ ide o operatívne zásahy do vývozov a v nevyhnutnom regulovaní dovozov.

V systémovej oblasti vychádzajúc z poznania o neuspokojivej intenzite účinnosti súboru opatrení v úsekoch s dlhodobejším cyklom reprodukcie a pre vzrastajúcu zložitosť vonkajších ekonomických podmienok rozhodla vláda o experimentálnom overovaní opatrení na zvýšenie účinnosti zahraničnoekonomických vzťahov, o zriaďovaní investičného fondu a od budúceho roku aj o opatreniach na urýchlenie vedeckotechnického pokroku. Vo všetkých týchto troch experimentoch ide o posilnenie právomoci predovšetkým orgánov stredného článku riadenia pri súčasnom zvýšení zainteresovanosti na dosahovaných výsledkoch a hmotnej stimulácie.

V závere polroka vláda komplexne zhodnotí pôsobenie a účinnosť Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva za uplynulé obdobie. V záujme toho organizuje Slovenská plánovacia komisia budúci týždeň aktív vedúcich hospodárskych pracovníkov z podnikov VHJ, rezortov a ďalších organizácií.

Včasné ujasnenie stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zlepšenie obsahovej stránky národohospodárskeho plánu sledujú intenzívne práce na príprave podkladov pre dlhodobý výhľad rozvoja ekonomiky.

Vláda začiatkom tohto roku prijala uznesenie, ktorým odsúhlasila postup týchto prác i úlohy jednotlivých orgánov. Ide o postup, ktorý vychádza tak z našich vlastných predchádzajúcich skúsenosti, ale využíva i poznatky iných socialistických štátov, najmä Sovietskeho zväzu a je založený na užšom prepojení problematiky vedecko-technického, ekonomického a sociálneho rozvoja.

Na základe toho ČSAV a obdobne SAV v spolupráci s ďalšími orgánmi bude uskutočňovať trvalý program prognóznych prác, ktoré vyústia v súhrnnú prognózu vedeckotechnického, ekonomického a sociálneho rozvoja na 20-ročné obdobie. Súčasne Štátna plánovacia komisia a obdobne Slovenská plánovacia komisia s využitím týchto prognóz pripraví výhľad hospodárskeho a sociálneho rozvoja na 10-ročné obdobie, aby sa tak získal kvalitnejší dlhodobejší pohľad pre tvorbu vlastných päťročných plánov.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

bez zveličovania možno povedať, že uplynulé hodnotené obdobie bolo v znamení rastúceho úsilia uskutočňovať ciele hospodárskej a sociálnej politiky KSČ. Prinieslo to výsledky, ktorých pravú cenu môžeme ohodnotiť iba vo svetle daných veľmi zložitých ekonomických podmienok.

Na dnešnom zasadnutí Slovenskej národnej rady vláda nielen dáva odpočet práce v konfrontácii s výsledkami, ale súčasne sa obracia na vás poslancov o pomoc, aby ste i vy svojou každodennou prácou pomáhali zabezpečovať ďalšie zvyšovanie úrovne a účinnosti politicko-výchovnej a ideologickej práce, jej pevné spojenie s praktickými

úlohami výstavby našej rozvinutej socialistickej spoločnosti, zvýšenie náročnosti a výkonnosti vo všetkých úsekoch našej činnosti.

V našich silách je rozmnožiť dosiahnuté úspechy, prekonať slabiny, ďalej posilniť hospodársku pozíciu republiky a tým prispieť k zachovaniu toho najcennejšieho čo ľudstvo má - svetového mieru.

(Potlesk. )

Predseda Šalgovič, CSc.:

Ďakujem podpredsedovi vlády SSR a predsedovi Slovenskej plánovacej komisie súdruhovi Martinkovi za jeho vystúpenie.

Súdružky a súdruhovia poslanci, v priebehu rozpravy vám bude rozdaný návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady k správe o plnení Programového vyhlásenia vlády SSR. Prosím, aby ste svoje pripomienky k tomuto návrhu odovzdali do 14, 30 hodiny členom návrhovej komisie alebo pracovníkom Kancelárie SNR pri prezentácii.

Taktiež vám bol rozdaný návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady k Vyhláseniu Federálneho zhromaždenia ČSSR zo 18. marca 1983. Prosím, aby ste svoje pripomienky k tomuto návrhu taktiež odovzdali do 14, 30 hodiny členom Stálej pracovnej skupiny Predsedníctva SNR pre zahraničné vzťahy alebo pri prezentácii.

Vážené súdružky a súdruhovia, prerušujem schôdzku na 15 minút.

(Prestávka. ) (Po prestávke: ) Podpredseda Benyó:

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní. Dávam slovo podpredsedovi Slovenskej národnej rady Jozefovi P o l á k o v i.

Podpredseda JUDr. Polák:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci,

v Programovom vyhlásení vlády SSR sa starostlivosť o životné prostredie chápe ako neoddeliteľná súčasť zlepšovania životných podmienok a životnej úrovne našich občanov. S takýmto ponímaním sa

plne stotožňuje aj Slovenská národná rada, a preto v priebehu doterajšieho plnenia programového vyhlásenia vlády účinne podporovala úsilie vlády SSR pri zabezpečovaní výstavby čistiarní odpadových vôd, v riešení ekologických problémov, zlepšovaní čistoty ovzdušia, čistoty a hygieny hlavného mesta SSR Bratislavy, na Hornej Nitre, v Chemku Strážske, vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach, v Žiari nad Hronom, v Bukóze Vranov a ďalších lokalitách.

Preto s uspokojením berieme na vedomie, že v hodnotenom období došlo na Slovensku k zastaveniu rastu znečisťovania vodných tokov a ovzdušia, ako aj k celkovému zmierňovaniu negatívnych vplyvov civilizačných procesov na životné prostredie. A v tejto súvislosti je nepochybne potešujúce, že objem prostriedkov, ktorý sa má preinvestovať v 7. päťročnici na ekologické stavby, je v porovnaní so 6. päťročnicou takmer dvojnásobný. Z obdobia pred 7. päťročnicou sa má dokončiť až 63 rozostavaných stavieb a 34 ekologických stavieb sa má začať v 7. päťročnici. Predpokladané objemy investícií na ekologické stavby a zariadenia dávajú reálne predpoklady pre dosiahnutie zámerov obsiahnutých v Súhrnnej koncepcii starostlivosti o životné prostredie v SSR na obdobie 7. päťročnice s výhľadom do roku 2000, ktorú prerokovalo Predsedníctvo SNR 27. mája 1982. Nevyhnutné však je, aby ukončovanie a uvádzanie investícií do prevádzky bolo v súlade so 7. päťročným plánom. To si vyžaduje, aj vzhľadom na náročnosť súčasného obdobia, venovať príprave investičných akcií na úseku životného prostredia maximálnu pozornosť.

Príslušné rezorty a národné výbory by mali preto v ďalšom období dôraznejšie než doteraz zamerať svoje úsilie na ich včasnú realizáciu a na odstránenie chýb a nedôsledností, ktorých sme sa dopúšťali v tejto oblasti v minulosti. Vláda SSR svojím uznesením č. 100 z 31. marca 1982 už v spomínanej Súhrnnej koncepcii starostlivosti o životné prostredie na obdobie siedmej päťročnice vytvára k tomu dostatok priestoru a možností. Ak sa má udržať v období 7. päťročnice kvalita životného prostredia na Slovensku na úrovni r. 1980, a to aj pri ďalšom rozvoji výrobných síl, nebude možné ďalej predlžovať ohrozovanie našej najcennejšej chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova. Tomu by veľmi prispela čistiareň odpadových vôd cukrovaru a mesta Dunajská Streda. Obdobná situácia je i v závode Slovlik Leopoldov, ktorý je najväčším znečisťovateľom vôd organickými látkami na Slovensku a odpady tohto závodu sú ekvivalentné 600 tisícovému mestu. Riešenie by umožnilo využívať už vybudovaný systém závlah za cca 500 miliónov korún, pretože v súčasnosti sa z Dudváhu prakticky stal odpadový kanál.

Problematika ochrany a tvorby životného prostredia je, vážené súdružky, súdruhovia poslanci, sprievodným javom dynamicky sa rozvíjajúceho hospodárstva a stále viac sa stáva jednou z rozhodujúcich podmienok ďalšieho rozvoja spoločnosti. Túto skutočnosť musia mať na zreteli všetky články riadenia a zodpovedne v tomto smere prijímať potrebné opatrenia a aj dbať o ich realizáciu.

Spomenuté uznesenie vlády SSR vytvorilo pre takýto postup všetky systémové podmienky. Je povinnosťou všetkých kompetentných a zainteresovaných orgánov, i nás, poslancov SNR, aby sme v rámci svojich ústavných pôsobení vo volebných obvodoch a orgánoch SNR dôsledne trvali na realizácii hlavných cieľov, ktoré boli pre túto oblasť života spoločnosti vytýčené. Budeme musieť ešte dôslednejšie dbať o to, aby sa v záujme udržania kvality životného prostredia aj pri neustálom rozvoji výrobných síl nepovolila žiadna nová investičná akcia bez súbežného budovania primeraných ekologických zariadení a aby sa aj plnším využívaním už vybudovaných ekologických zariadení, ich kvalitnou údržbou, ale aj intenzívnejším budovaním zelene postupne zlepšovalo pracovné, obytné i rekreačné prostredie pre všetkých našich občanov. Pri rozhodovaní o lokalizácii ekologických stavieb bude potrebné zabezpečiť, aby tieto boli prednostne umiestňované do priestorov s najviac ohrozeným životným prostredím a zároveň trvať na odstránení najväčších zdrojov znečisťovania modernizáciou výroby smerom k málo odpadovým a bezodpadovým technológiám. Nesmieme si dovoliť zhoršovanie kvality ovzdušia, vôd a pôdy najmä v územiach, kde už teraz sú prekročené stanovené normy koncentrácie. Pritom našim cieľom nesmie byť neprekročenie normy, ale dosiahnutie optimálne možného stavu. Všetky sily musíme sústrediť aj na to, aby sa bez akéhokoľvek poškodenia uchovalo prostredie, ktoré je vhodné pre liečenie, rekreáciu a zachovali sa genetické fondy fauny a flóry.

Zvýšeniu účinnosti ochrany a skvalitňovania životného prostredia je ešte veľa dlžná aj vedecko-výskumná základňa, i keď je táto problematika trvalým predmetom záujmu i obsahom tematických úloh. Napríklad VHJ Slovchémia vypísala 3 tematické úlohy, VHJ Slovcepa zriadila jednu komplexnú racionalizačnú brigádu, vo VHJ Drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu bolo podaných 26 zlepšovacích návrhov, vyriešených 12 podnikových tematických úloh a zriadených 7 komplexných racionalizačných brigád. To, pravda, zďaleka nestačí a rozsah i kvalita riešení sa bude musieť neustále zvyšovať.

Nie menšie úlohy nás čakajú pri dotváraní uceleného legislatívno-právneho, organizačno-riadiaceho, informačno-vyhodnocovacieho i osvetovo-výchovného systému starostlivosti o životné prostredie. Len pokutami životné prostredie zlepšovať nemožno.

Je nepochybne správne, že napríklad modernizáciou sa znižuje v n. p. Slovnaft emisia kysličníka siričitého o 1500 ton ročne.

Iste však nemôžeme byť spokojní s tým, že mešká taká dôležitá akcia, akou je vytvorenie ochranného zeleného pásu okolo Slovnaftu, keď sa o ňom hovorí už najmenej 10 rokov. Keby sa hneď na začiatku bola podchytila a zapojila do jeho realizácie i iniciatíva občanov, prirodzene na základe fundovaného projektu a pod dozorom odborníkov, mohol tu byť už dnes pás vyrastanej zelene, ktorý by iste nebol zanedbateľným ekologickým prínosom pre Bratislavu.

Správne je nesporne aj to, že v rezorte poľnohospodárstva a výživy sa napriek známym problémom v palivách prechádza v niektorých organizáciách z tuhých na ušľachtilé palivá, že sa rekonštruovali kotolne v celom rade závodov, ozeleňovali sa hospodárske dvory atď. Naďalej je však vážny stav v ozdravovaní ovzdušia v stavebníctve, kde sú cyklónové odlučovače a filtre fyzicky, a morálne silne opotrebované, aj keď napriek tomu má emisia prachu klesajúcu tendenciu zásluhou technicko-organizačných opatrení. V nastávajúcom období treba však pamätať na to, že táto technológia je v prevádzke už 15 až 30 rokov, že je morálne a fyzicky opotrebovaná. Ak nemá dôjsť k zvýšeniu emisií, musí sa účelovo zabezpečiť jej reprodukcia na vyššej kvalitatívnej úrovni.

Nepochybne k pozitívnym skutočnostiam patrí, že v roku 1982 sa znížila emisia kysličníka siričitého v Bratislave o 350 ton, v n. p. Duslo Šaľa emisia čpavku cca o 1500 ton, podstatne sa znižuje výron plynových emisii s vysokým toxickým účinkom zrušením zastaralých prevádzok leštiarní v sklárňach Zlatno a Malinec. V n. p. Slovenské závody technického skla v Bratislave sa zamedzuje úletu olova. Inštalovaním cyklónov a ventilátorov podstatne až o 30 % sa znížil úlet prachu do ovzdušia v poľnohospodárstve..

V tejto súvislosti je pozoruhodné, že exhaláty z priemyslu postihujú na Slovensku asi 120 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy. Škody na pôde a plodinách vrátane zníženia úrodnosti z tohto titulu sa odhadujú na 200 až 300 miliónov Kčs ročne, z čoho sa poľnohospodárom vráti v arbitrážnych, procesoch len zlomok cca 4 až 5 miliónov Kčs, ale z celospoločenského hľadiska sú to straty o toľko väčšie. Škody na životnom prostredí, teda aspoň v oblastiach najväčších priemyselných koncentrácií, cítia poľnohospodári na vlastnej koži. Na druhej strane však si musia uvedomiť, že sú dnes najpočetnejšími znečistovateľmi prostredia, ktorí svojou masovosťou a pritom rozptýlenosťou unikajú dosahu účinnej spoločenskej kontroly. Popri známych problémoch s nesprávnou aplikáciou a manipuláciou priemyselných hnojív (odhaduje sa, že cca 20 až 30 % s povrchovými vodami odteká do tokov a zamoruje aj spodné vody, vrátane studní, nitrátmi), závažnú úlohu hrajú predovšetkým pesticídy a ich zvyšky v poľnohospodárskych plodinách i v samej pôde, odkiaľ sa znovu dostávajú

do vody. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR registruje 2400 zdrojov povrchového znečisťovania vôd, z toho je celá tretina v poľnohospodárstve.

Veľa sa vykonalo aj na úseku ochrany vôd. Napríklad v teplárni Košice bola vybudovaná hydraulická doprava popolovín, s uzavretým okruhom, Čo zamedzuje znečisťovaniu Torysy nerozpustnými látkami. Obdobne bola riešená doprava popolovín v Elektrárni Vojany. Pre ochranu vôd sa má v 7. päťročnici dokončiť až 52 ekologických stavieb a zariadení, ktoré boli začaté pred 7. päťročnicou z celkového počtu 63 takýchto ekologických stavieb a 15, ktoré sa začnú i dokončia v 7. päťročnici.

Pre svoju bezprostrednosť pôsobenia na vedomie občanov veľmi dôležitou zložkou životného prostredia je boj proti hluku a vibráciám, ale hlavne odstraňovanie a využívanie odpadov ako druhotných surovín. Proti škodlivému vplyvu hluku a vibrácií sa nám darí relatívne úspešne bojovať technicko-organizačnými opatreniami a používaním rôznych ochranných pomôcok. V budúcnosti budú musieť však na tieto problémy myslieť už projektanti a konštruktéri.

Pri využívaní odpadov ako druhotných surovín sa najďalej z kvantitatívneho hľadiska pokročilo v spracúvaní popolčeka. Jeho spracúvanie stúpa z roka na rok. Pokročilo sa tiež v zabezpečovaní spracovania technickej gumy v Slovenských lučobných závodoch Hnúšťa, výroby polypropylénu v n. p. Slovnaft atď. Problémy sú však aj v tejto oblasti ešte veľmi veľké. Aktuálnymi úlohami zberu a využitia druhotných surovín v 7. päťročnici sa zaoberalo aj Predsedníctvo SNR na svojej schôdzke v decembri a konštatovalo, že napriek pozitívnym výsledkom v ich zbere, návratnosť plastických hmôt, kovového šrotu, gumy, skla, textilu i papiera je nízka a spracovateľský priemysel ich ešte nižšou mierou využíva. Ich nevyužívame vyvoláva následne ich koncentráciu do tuhého komunálneho odpadu, ktorý znehodnocuje životné prostredie a naviac odčerpáva celospoločenské zdroje na jeho likvidáciu. Preto aj z tohoto miesta plne podporujem realizáciu uznesenia vlády SSR č. 85 z marca 1982 na zlepšenie zberu a využitia druhotných surovín.

Vážené súdružky, súdruhovia poslanci, životné prostredie sa stalo problémom, ktorý sa v malom i veľkom rozsahu bezprostredne dotýka jednotlivca, pracovných kolektívov, občanov, miest, celých štátov i medzinárodných vzťahov. Zodpovednosti voči životnému prostrediu asi nikdy nebude dosť. Dnes si všetci bez výnimky musíme uvedomiť nevyhnutnosť chrániť životné prostredie. Sme optimistami. Pokojne a s dôverou pozeráme do budúcnosti. Našej vláde naozaj záleží na riešení problémov nášho životného prostredia. Toto úsilie musíme prehĺbiť vytrvalosťou a ešte väčšou cieľavedomosťou. Z uvedeného,

súdružky a súdruhovia, vidieť, že vláda SSR pristupuje k zabezpečovaniu ochrany a skvalitňovaniu životného prostredia koncepčne a zodpovedne.

Klub poslancov SNR - Strany slovenskej obrody ma splnomocnil odporučiť, aby Slovenská národná rada správu vlády SSR, prednesenú jej predsedom súdruhom profesorom dr. Petrom Colotkom o plnení jej programového vyhlásenia, prijala. Chcel by som súčasne vyjadriť plný súhlas klubu aj s návrhom, aby Slovenská národná rada prijala uznesenie, ktorým sa pripája k Vyhláseniu Federálneho zhromaždenia ČSSR zo 16. marca tohto roku.

Ďakujem za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Benyó:

Ďakujem poslancovi Polákovi. Dávam slovo poslancovi Jánovi Solovičovi.

Poslanec zasl. umelec doc. Solovič:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,

dovoľte mi, prosím, aby som svoje dnešné vystúpenie začal trochu netradične dvoma osobnými zážitkami, ktoré vo mne doznievajú uplynulé dva týždne a v mnohom sa ml priam ponúkajú osvetliť čo najvieryhodnejšie niektoré problémy, ku ktorým by sme mali zaujať stanovisko a prijať konkrétne a, podľa možnosti, urýchlené opatrenia.

25. marca tohto roku som sa na pozvanie ochotníckeho krúžku pri n. p. Tešia v Liptovskom Hrádku zúčastnil predstavenia jednej z mojich hier. Rád chodím na tieto stretnutia, ktoré sa dodnes nezištne, obetavo a na slušnej úrovni organizujú v rámci záujmovej umeleckej činnosti. V novootvorenom kultúrnom dome v Liptovskom Hrádku v ten večer vládla prekrásna atmosféra. Vytvorili ju tak na javisku, ako v hľadisku prevažne mladí ľudia, ktorí s im vlastným optimizmom rozdávali plným priehrštím dobrú náladu, úsmev a chuť do života všetkým svojim prítomným priateľom, priaznivcom a známym. Družná pohoda tu vládla niekoľko hodín. Moje rozhovory s kultivovanými, vnímavými a všestranne vyspelými občanmi ma napínali dobrým pocitom z dobre vykonanej práce. Škoda len, že v ten istý večer som v tom istom meste len o pár sto metrov ďalej musel stráviť niekoľko chvíľ v zariadeniach miestneho pohostinstva, kde rovnako mladi ľudia, v rovnako veľkom počte trávili svoj voľný čas

úplne opačne. Pri stoloch naplnených alkoholom, v zadymených miestnostiach plných oplzlých výkrikov a surových rečí, sprevádzaných ohlušujúcou gramoreprodukciou. Tieto dva diametrálne odlišné spôsoby života, ktorými dnes u nás možno organizovať a využívať volný čas našich ľudí, a nielen mladých, uvádzam ako možné príklady, a vy, súdružky a súdruhovia, by ste ich celkom určite mohli doložiť svojimi vlastnými skúsenosťami.

Ten prvý, socialistický, ku ktorému sa všetci radi hlásime, je našou vzácnou hodnotou a tejto hodnote sa kedykoľvek, kdekoľvek a komukoľvek môžeme hrdo prihlásiť. Toto sme dosiahli a takto chceme pokračovať. Ten druhý spôsob neradi spomíname, hoci vieme, že existuje, stretávame sa s ním, najmä v jeho koncovkách, cez správy bezpečnosti, prokuratúry a súdov. Ten prvý, socialistický spôsob života, o ktorý nám ide, začína však byť nebezpečne ohrozovaný tým druhým, o ktorý nám vôbec nejde. Je už všeobecne známe a naše prieskumy to len potvrdzujú, že príspevky na činnosť a prevádzku kultúrnoosvetových zariadení v posledných dvoch rokoch prudko poklesli. V niektorých okresoch až o 50 %, ba sú dnes aj obce, a nie je ich málo, ktoré dostávajú na túto prevádzku ročné príspevky vo výške od 500, - do 1500, - Kčs a sú obce, ktoré v tomto roku už nedostali ani korunu. Mohol by som menovať jednotlivé okresy, ale teraz naozaj nejde o to, či v tom alebo onom kraji delili prostriedky na kultúru štedrejšie alebo skúpejšie. Teraz ide o to, aby sme sa zamýšľali, pokiaľ je ešte čas, kam vedú následky takých "ekonomických" opatrení. Na to, aby niekoľko sto občanov toho-ktorého mesta či obce mohlo slušne a na úrovni stráviť svoj volný čas, pracovať na svojom sebazdokonaľovaní v dobre zariadenej knižnici alebo kultúrno-osvetovom zariadení, treba bez diskusie isté prostriedky, ktoré tu doteraz boli a naraz ich potrebujeme niekde inde? Nechce sa mi veriť, že by práve tieto prostriedky zachraňovali situáciu v iných oblastiach nášho hospodárstva. Na to, aby sa nám ľudia bezhlavo a prázdnoducho opíjali veľa prostriedkov netreba, naopak, oni sami ich odovzdávajú a zdá sa, akoby touto činnosťou boli milší a bližší takému mysleniu, ktoré prikazuje šetriť elektrinou, uhlím a plynom v knižniciach a kultúrnych domoch, ale zato tam, kde sa akumuluje, je tepla i svetla stále dosť. Prosím, aby tieto moje slová neboli pochopené ako vystúpenie proti správnym úsporným opatreniam, ktoré sme zaviedli a zavádzame do života, ale potrestať riaditeľku knižnice za prekročený odber elektriny cez zimné mesiace, je podľa môjho názoru, veľmi kruté opatrenie. Trestáme ním už dopredu všetkých tých, ktorí si v budúcom roku po zotmení nebudú môcť ísť požičať knihu, nevypočujú si jedinú prednášku, nezúčastnia sa žiadneho kurzu a ďalších akcií, ktoré sa celkom logicky uskutočňujú

v zimnom období a dosť ťažko by sa na nich dali premietať filmy, púšťať diapozitívy a hovoriť o vymoženostiach vedeckotechnickej revolúcie pri sviečkach s baranicami na hlave. Podväzovať takýmto spôsobom iniciatívu si jednoducho nemôžeme dovoliť. Nemáme jednoducho právo obkliešťovať všetko to pozitívne, čo sa v oblasti socialistického spôsobu života u nás dosiahlo za uplynulých 38 rokov. Dúfam, že mi v tomto dáte za pravdu. Mechanické a administratívne postupy, ktorými sa navonok neškodne plnia príkazy niekedy celkom nezmyselné, musíme podrobiť kritike zásadnej a nekompromisnej a na každej úrovni. Ani o krok nesmieme ustúpiť nikde tam, kde by sme mohli oslabiť svoj ideovo-politický vplyv na našich ľudí, kde by sme si sami likvidovali podmienky pre sústavné pôsobenie našej svetonázorovej, vlasteneckej a internacionálnej výchovy. To je dnes jedna z našich hlavných povinností, ktorú si musíme plniť za súčasnej medzinárodnej situácie, v ktorej tak, ako nikdy doteraz, platí známa pravda o tom, že kde nepôsobíme my, pôsobí niekto iný. V tomto zmysle sa obraciam na vás, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, so žiadosťou, aby ste o týchto otázkach uvažovali a pokiaľ rozhodujete, aby ste rozhodovali s plnou vážnosťou veci a nastoleného problému. Lebo tu už nejde len o kultúru v úzkom chápaní, ale o spôsob života nášho i tých, čo raz prídu po nás a budú nás posudzovať celkom určite nie podľa množstva ušetrenej, ale predovšetkým duchovnej energie, ktorú sme tu vytvorili, zveľadili a odovzdali myšlienkam socializmu aj napriek úsporným opatreniam, ktoré dnes tiesnia celý svet a nie iba nás.

Ďakujem vám za pozornosť.

(Potlesk. )

Podpredseda Benyó:

Ďakujem poslancovi S o l o v i č o v i. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Gálovi.

Poslanec Gála:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia,

Programové vyhlásenie vlády SSR v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu sleduje ten cieľ, aby tieto odvetvia v maximálnej miere prispievali k plneniu strategickej línie, vytýčenej na XVI. zjazde KSČ, ktorou je udržanie a skvalitňovanie dosiahnutej vysokej životnej úrovne nášho ľudu.

Realizácia tejto úlohy v celom národnom hospodárstve, i v agro-potravinárskom priemysle sa zabezpečovala v zložitejších a náročnejších podmienkach. V referáte predsedu vlády SSR súdruha Colotku bolo už povedané, že hoci plánované zámery v prvých dvoch rokoch päťročnice vo zvyšovaní sebestačnosti vo výrobe potravín neboli splnené, zásobovanie obyvateľstva základnými potravinami bolo vcelku zabezpečené.

Za uplynulé dva roky zvýšili sa dodávky potravín na vnútornom trhu o 12, 1 %. V súlade s plánom sa znížila výroba a spotreba mäsa. Na druhej strane sa zvýšil predaj mlieka, masla, vajec, jedlých tukov, chleba a múky. V roku 1982 vďaka dobrej úrode sa zlepšilo i zásobovanie zemiakmi a zeleninou. I napriek zložitosti v množstve a kvalite poľnohospodárskych surovín dôslednejšie sa začal presadzovať kurz na vyššie zhodnocovanie surovín, vrátane inovácie a kvality výrobkov. V dôsledku vysokého porušovania noriem kvality v niektorých potravinárskych podnikoch vyvoláva tento stav i naďalej nespokojnosť spotrebiteľa s niektorými druhmi potravín.

Zabezpečenie vnútorného trhu potravinami pri nesplnení plánovaných úloh v rastlinnej výrobe, najmä vo výrobe obilnín, ako aj objemových krmovín, bolo nutné riešiť dovozom krmív a nutné vykonať mimoriadne hospodárnostné opatrenia v prvovýrobe i v potravinárskom priemysle. Možno povedať, že tieto opatrenia boli vcelku zvládnuté, čo prispelo k tomu, že potravinársky priemysel, až na niektoré odchýlky, plánované úlohy vo výrobe potravín splnil.

Súdružky, súdruhovia, v programovom vyhlásení vláda SSR položila dôraz na stabilizáciu výmery a ďalšie zúrodňovanie pôdy a na rýchlejší rozvoj rastlinnej výroby. Pozitívne možno hodnotiť, že sprísnené opatrenia vlády SSR sa v uplynulých dvoch rokoch pozitívne prejavili najmä pri ochrane pôdneho fondu. Sú to prakticky prvé roky, kedy nám neubudla, ba naopak pribudla poľnohospodárska i orná pôda. V dôsledku obmedzenia prostriedkov, hlavne na subvencovanie neinvestičného zúrodňovania pôdy. však v týchto rokoch dochádza k výraznej stagnácii zúrodňovacieho procesu. O týchto otázkach nebudem hovoriť podrobnejšie, pretože budeme o nich rokovať na 9. schôdzke Slovenskej národnej rady v júni tohto roku.

Pokiaľ ide o rýchlejší rozvoj rastlinnej výroby treba povedať, že táto úloha sa splní len čiastočne. Najväčšie problémy sa koncentrujú do oblasti výroby zrnín. Nízke plnenie úloh v rastlinnej výrobe a osobitne vo výrobe obilnín v roku 1981, oslabilo vnútornú proporcionalitu a väzby medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou, čo spôsobilo nevyhnutnosť regulácie stavov u ošípaných a hydiny, ako i celkovej výroby živočíšnych produktov. Rok 1982 z tohto hľadiska bol priaznivejší, ale aj tak do plánu nám chýbalo takmer 280 tisíc ton zrnín.

Zabezpečenie sebestačnosti v potravinách znamená v prvom rade aj zabezpečenie sebestačnosti v zrninách. V praxi sa často stretávame s otázkami, resp. s názorom, či to v našich podmienkach je vôbec možné a reálne. Vyrobiť na Slovensku 3, 8 - 4 mil. ton zrnín je úloha skutočne náročná. Ukazuje sa, že splnenie tejto úlohy za súčasných podmienok sami poľnohospodári bez pomoci ostatných odvetví, bez potrebnej materiálno-technickej základne a bez pomoci vedy a výskumu ťažko vyriešia.

V uplynulých rokoch rezort poľnohospodárstva a výživy za úzkej súčinnosti vedy a výskumu spracoval systémy pestovania jednotlivých plodín, ktoré ak by sa realizovali v plnom rozsahu, dávajú záruky, že intenzita rastlinnej výroby by sa zvýšila na želateľnú úroveň. Budem to dokumentovať na tomto príklade.

V okrese Galanta, Komárno a Dunajská Streda sa začal uplatňovať v spolupráci s Maďarskou ľudovou republikou intenzívny, resp. priemyselný systém pestovania kukurice na zrno. V minulom roku sa týmto spôsobom pestovala kukurica na zrno na 12519 hektároch. Na týchto plochách sa urodilo po 7, 5 tony z hektára, zatiaľ čo na ostatných, bežne pestovaných plochách sa dosiahlo v našom okrese 6, 7 ton z hektára. Priemerný výnos kukurice v rámci Západoslovenského kraja vlani predstavoval 5, 68 ton.

V čom spočíva úspech tohto systému? V tom, že Maďarská ľudová republika ako garant za vysoké výnosy v tomto systéme dostáva od nás určité poplatky, ale zároveň dodáva vysokovýkonné a technicky dokonalé stroje, ako pluhy, sejačky, a ďalšie potrebné chemické prostriedky, ako aj osivo kukurice a vykonáva osobný dozor nad vykonávaním jednotlivých prác.

Aj naše plodinové systémy, či už zemiakový, zeleninový, paprikový a pod. sú spracované na tomto princípe, no ich realizácia v praxi je obmedzená a realizovateľná len potiaľ, pokiaľ nám to možnosti dovoľujú. A tie veru v súčasnom období sú minimálne. Dnes už aj naši erudovaní vedeckí a výskumní pracovnici potvrdzujú, že súčasná technická úroveň našich sejačiek, pluhov a ostatného náradia nezodpovedá požadovaným parametrom, že výnosnosť v značnej miere závisí od dokonalej agrotechniky, ktorá je okrem človeka podmienená aj technikou.

Vieme, že prostriedky na dovoz chemických a iných potrieb sú dané v rámci možností, ale nevieme pochopiť to, že ak sa prostriedky na to dajú, prečo tento dovoz realizujeme tak neskoro. Niektoré chemické prostriedky treba zapraviť do pôdy vo vhodnom čase, ako napr. u zeleniny, papriky, cukrovej repy, kukurice. Keď sme urgovali dodávky týchto prípravkov, bolo nám povedané, že prídu neskôr, pretože banka neskoro uvoľnila devízové prostriedky. V tomto smere


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP