Slovenská národná rada
8. schôdzka 14. apríla 1983
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
O SCHÔDZKE SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Správa o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej socialistické; republiky
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien
Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva Slovenskej národnej rady za obdobie od 17. decembra 1982 do 14. apríla 1983 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 5. a 7. schôdzke Slovenskej národnej rady
Otázky poslancov
Bratislava 1983
Slovenská národná rada
VII. volebné obdobie
STENOGRAFICKÁ SPRÁVA
o 8. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 14. apríla 1983
Prítomní:
Predseda SNR Viliam Š a l g o v i č, CSc.;
podpredsedovia SNR Anna K r e t o v á, JUDr. Jozef P o l á k a Matúš B e n y ó;
132 poslancov podľa listiny o prítomnosti;
členovia vlády SSR: predseda prof. JUDr. Peter C o l o t k a, CSc., prvý podpredseda vlády Ing. Július H a n u s, podpredseda vlády a predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Karol M a r t i n k a, CSc., podpredseda vlády Ing. Ján Gregor, minister priemyslu Ing. Pavol Hrivnák, minister výstavby a techniky Ing. Václav Vačok, minister poľnohospodárstva a výživy Ing. Ján J a n o v i c, CSc., minister práce a sociálnych vecí Dezider Krocsány, minister vnútra Ing. Štefan Lazár, minister obchodu Ing. Jaroslav Z e l k o, CSc., minister lesného a vodného hospodárstva Ing. Vladimír M a r g e t i n, minister zdravotníctva akademik Emil M a t e j i č e k, minister školstva prof. Ing. Juraj Buša, CSc., minister spravodlivosti prof. JUDr. Ján P j e š č a k, DrSc., minister-predseda Výboru ľudovej kontroly RSDr. Štefan Ferencei;
vedúci ústredných orgánov štátnej správy SSR.
Ospravedlnení poslanci: Ladislav Abrahám, Branislav B í r o š, Ján Blcháč, Ján Brondoš, František Hagara, Gabriela H o m o l o v á, Peter H r i c k o, Jozef Kováčik, Jozef L e n á r t, Elena L i t v a j o v á, František Mišeje, Ľudovít Pezlár, Jozef Ripču, Karol Š a v e l, Ladislav Vajányi, Miroslav V á l e k, Jozef Z a c h a r.
(Začiatok schôdzky o 9, 00 hodine. ) Predseda Šalgovič, CSc.:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa článku 104 ods. 2. ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii zvolalo Slovenskú národnú radu na jarné zasadnutie dňom 1. marca 1983.
V rámci tohto zasadania otváram 8. schôdzku Slovenskej národnej rady.
Dovoľte, aby som i vaším menom srdečne privítal na dnešnej schôdzke člena Predsedníctva Ústredného výboru KSČ a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra C o l o t k u (potlesk). Vítam člena Sekretariátu ÚV KSS súdruha Bohuša T r á v n i č k a, podpredsedov a ďalších členov vlády Slovenskej socialistickej republiky.
Dovoľte mi ďalej úprimne medzi nami privítať podpredsedu Českej národnej rady a predsedu Výboru ČNR pre obchod, služby a dopravu súdruha Zbyňka Žalmana (potlesk).
Vítam ďalších predstaviteľov ústredných štátnych orgánov a hostí, ako aj vás všetkých prítomných.
Skôr, ako pristúpime k nášmu rokovaniu, dovoľte ml pripomenúť, že od našej poslednej schôdzky opustil naše rady poslanec SNR Jozef Mjartan, čestný predseda Strany slovenskej obrody, člen Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu Československej socialistickej republiky a Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. V zosnulom naša socialistická spoločnosť stratila obetavého verejného činiteľa, dlhoročného poslanca Slovenskej národnej rady, funkcionára, ktorý vždy stál na strane pracujúceho ľudu.
Prosím, súdružky a súdruhovia, aby sme minútou ticha uctili pamiatku súdruha Jozefa Mjartana.
(Uctenie si pamiatky s. Mjartana. ) Ďakujem vám.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, podľa zistenia je prítomných na dnešnej schôdzke 132 poslancov, takže podľa článku 109 ústavného zákona o československej federácii Slovenská národná rada je schopná sa uznášať.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady odporúča schváliť tento program:
1. Správa o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej socialistickej republiky
2. Vládny návrh zákona SNR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 135/1973 Zb. o pôsobností orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien
3. Správa predsedu Slovenskej národnej rady o činnosti Predsedníctva SNR za obdobie od 17. decembra 1982 do 14. apríla 1983 s osobitným zreteľom na realizáciu podnetov poslancov prednesených na 6. a 7. schôdzke Slovenskej národnej rady
4. Otázky poslancov.
Súdružky a súdruhovia poslanci, navrhuje niekto z vás zmenu alebo doplnenie programu?
(Nikto. )
Dávam hlasovať. Kto súhlasí s programom tak, ako som ho predniesol, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že sme program schôdzky schválili.
Prvým bodom programu je
správa o plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej socialistickej republiky.
Prosím člena Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra C o l o t k u, aby predniesol správu.
Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, CSc.:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
uplynuli už takmer dva roky odvtedy, čo vláda Slovenskej socialistickej republiky predstúpila pred vás so svojim programovým vyhlásením, ktoré sa po vyslovení vášho súhlasu stalo dôležitým nástrojom pre rozvíjanie hospodársko-organizátorskej, kultúrno-výchovnej i mocensko-administratívnej činnosti jednotlivých ministerstiev i vlády SSR ako celku.
Boli to roky, v ktorých bol život v celej našej socialistickej vlasti poznamenaný zvýšeným úsilím, úpornou a cieľavedomou prácou strany, štátnych orgánov i spoločenských organizácií pri realizácii uznesení XVI. zjazdu KSČ, v záujme zveľadenia hmotného i kultúrneho bohatstva spoločnosti a zabezpečenia podmienok pre pokojnú a tvorivú prácu našich ľudí. V rámci tohoto úsilia a v súlade s právomocou a zodpovednosťou, danou federálnym štátoprávnym usporiadaním, vláda SSR dbala o komplexný a harmonický rozvoj všetkých stránok spoločenského života a tiež o to, aby sme tvorbou zdrojov na Slovensku čo najviac prispeli k rozvoju celej Československej socialistickej republiky.
Keď sa pozrieme na výsledky dosiahnuté za uplynulé dva roky a zvážime pritom, za akých zložitých podmienok sme ich dosiahli, a zároveň keď ich porovnáme s vývojom vo svete, môžeme ich právom považovať za dobrej a úspešné, i keď ešte máme nesporne ďalšie výrazné rezervy pre intenzifikáciu a zvyšovanie efektívnosti celého nášho národného hospodárstva. Tak, ako povedal generálny tajomník ÚV KSČ a prezident republiky s. Husák na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 35. výročia Víťazného februára: "Výsledky minulého roku sú vo svojom súhrne ďalším dôkazom, že napriek existujúcim problémom, má naše hospodárstvo silu a možnosti úspešne sa vyrovnávať s náročnými podmienkami osemdesiatych rokov. "
S takýmto triezvym, objektívnym prístupom chceli by sme vám predložiť bilanciu výsledkov našej doterajšej práce, v snahe vyhnúť sa pritom tak ufňukanému pesimizmu, ako aj lacnému a vo svojich dôsledkoch demobilizačnému seoauspokojovaniu a zamerať sa na to, ako v ďalšom období ešte prehĺbiť doterajšie pozitívne tendencie a účinnejšie prekonávať existujúce problémy a nedostatky.
Potom si všetci uvedomujeme, že zložitosť podmienok, s ktorými sme počítali pri vstupe do osemdesiatych rokov sa ďalej zvýšila. Platí to najmä o možnostiach dovozu ropy i niektorých ďalších surovín, a tiež o sťažení odbytu našich výrobkov na svetových trhoch
v dôsledku stagnácie ekonomík kapitalistických štátov i uskutočňovania politiky diskriminácie a embarga voči socialistickým krajinám, vrátane našej republiky.
Pre uvedené skutočnosti sme museli v uplynulých dvoch rokoch počítať tak celoštátne, ako aj na Slovensku s nižšími surovinovými a energetickými vstupmi do národného hospodárstva, čo sa prejavilo v dynamike tvorby hmotných zdrojov i v spôsobe ich rozdelenia. Pri miernejšom raste dynamiky výroby sme mohli udržať životnú úroveň a súčasne znížiť úverovú zadĺženosť voči zahraničiu len za cenu zníženia rozsahu investičnej výstavby. Takto sme upevnili rovnovážny vývoj v našich vonkajších vzťahoch a udržali - pravda, zčasti i cestou cenových úprav - rovnováhu na vnútornom trhu. Aj pri zníženom rozsahu investovania sme mohli pri prekonávaní vysokej rozostavanosti zvýšiť základné fondy v národnom hospodárstve za uplynulé dva roky o 13, 4 %.
O vývoji národného hospodárstva SSR a plnení ročných plánov ste boli priebežne informovaní materiálmi predkladanými do predsedníctva i jednotlivých výborov Slovenskej národnej rady a napokon i prostredníctvom masových médií. Chcel by som sa preto z ekonomických otázok bližšie dotknúť tých, ktoré považujeme z hľadiska splnenia celkových cieľov za najdôležitejšie. Ide najmä o ďalšie zvyšovanie efektívnosti národného hospodárstva, širšie uplatňovanie vedeckotechnického pokroku, riešenie problémov vo vonkajších vzťahoch, vo výrobe potravín, v Investičnej výstavbe a zabezpečovanie všetkých stránok životnej úrovne nášho obyvateľstva.
V plnení strategickej línie zvyšovania efektívnosti dosiahli sme v hospodárstve viaceré úspechy, najmä v znižovaní materiálových nákladov, no máme tu nesporne značné rezervy, hlavne vo zvyšovaní produktivity živej práce, v raste účinnosti výrobných základných prostriedkov i v zrýchlení obehu obežných prostriedkov. Za posledné dva roky sa materiálové náklady znížili o 2, 24 %, čo je v ročnom priemere zhruba dvojnásobne vyššie tempo znižovania, ako sa dosahovalo v 6. päťročnici. Takéto zlepšenie vzťahu medzi hmotnými vstupmi a výstupmi sa dosiahlo v podstate dvoma cestami. Prvou bolo zvyšovanie úspornosti a hospodárnosti zlepšovaním evidencie, poriadku, disciplíny, teda využitím rýchlomobilizovateľných rezerv. Druhou cestou bolo uskutočňovanie štrukturálnych zmien tým, že pri útlme rozvoja niektorých odvetví náročných na palivá, energiu alebo dovážané suroviny, ako je hutníctvo, základná chémia, stavebné hmoty, sa rýchlejšie rozvíjali odvetvia alebo odbory vysoko zhodnocujúce suroviny - teda najmä strojárstvo, elektrotechnický priemysel, malotonážna kvalifikovaná chémia a farmaceutická výroba alebo odvetvia založené na vyššom zhodnocovaní domácich surovín, ako je
drevársky a celulózovo-papiernický priemysel. Kým sa napríklad výroba chemického priemyslu v rokoch 1982 oproti roku 1960 znížila
o cca 4, 5 %, vzrástla výroba v odvetviach drevospracujúceho priemyslu o 5, 4 %, vo všeobecnom strojárstve o vyše 10 % a v elektrotechnickom priemysle takmer o 16 %. Pravda, veľké rezervy pre vyššie zhodnocovanie surovín, materiálov, palív a energie sú i v uspôsobovaní štruktúry a sortimentu výrobkov v rámci výrobných odvetví, či odborov tým, že sa budú rýchlejšie rozvíjať výrobky vyššej technickej úrovne, kvality, úžitkových vlastností a tým i vyššej hodnoty a ceny. V tomto smere sme nedávno prijali vo vláde opatrenia na výrazné zvýšenie podielu výrobkov I. akosti najmä tým, že príslušné ministerstvá si stanovia náročnejšie programy, zlepšia komplexný systém riadenia akosti a výraznejšie budú na rast kvality orientovať aj úlohy vedeckotechnického rozvoja.
Pravidelne sme sa zaoberali realizáciou úloh, ktoré pre hospodárstvo riadené vládou SSR vyplývajú z programu racionalizácie spotreby palív a energie. Zo stanovenej úlohy usporiť v 7. päťročnici 1, 9 mil. ton merného paliva sme dosiahli za roky 1981 a 1982 už 840 tis. ton, teda vyše 43, 4, %. Pravda, možnosti úspor nie sú ešte zďaleka vyčerpané, i keď treba vidieť, že v ďalšom období budú stále viac spájané s potrebou investícií na technické riešenia. Ďalšie podnety pre úspory prinesie aj spoločenská previerka organizovaná podľa uznesenia straníckych orgánov, s ktorou sa zoznámite vo vašich orgánoch, výboroch, prípadne v Predsedníctve SNR, vláda prijme dôrazné opatrenia na ich zabezpečenie. Sme radi, že sa nám podarilo v minulom roku podstatne znížiť spotrebu nafty na úsekoch riadených vládou SSR, a to z 1011 tis. ton v roku 1980 na 889 tis. ton v roku 1982. I keď sa tu úspornosť dosť ťažko presadzovala, napríklad proti pohodlnosti a zotrvačnosti dopravcov či prepravcov, ukázali sa značné možnosti tak zníženia celkovej prepravnej náročnosti, ako aj špecifickej spotreby pohonných hmôt na jednotku prepravných výkonov.
Možno povedať, že na vývoj efektívnosti i rovnováhy v národnom hospodárstve vcelku pozitívne pôsobili opatrenia finančnej, úverovej a cenovej politiky. Prijaté opatrenia v sústave plánovitého riadenia sa však zatiaľ účinnejšie prejavujú v znižovaní materiálovej spotreby, ako v znižovaní mzdových nákladov. I keď vo väčšine organizácií sa mzdový vývoj uberal v súlade s plánom, predsa časť organizácií nedodržala mzdové limity. K väčšiemu prekročeniu došlo v roku 1981
i v roku 1982 v podnikoch drevospracujúceho priemyslu, v stavebníctve, v štátnom sektore poľnohospodárstva i v niektorých okresných stavebných podnikoch. Vieme, že otázka miezd je jedna z najcitlivejších. Preto sme súhlasili, aby príslušné orgány výnimočne, v niektorých prípadoch a za stanovených podmienok zmiernili tvrdosť dopadu neplnenia výkonov na úroveň miezd. No takéto výnimky, povolené na riešenie nepriaznivej situácie spôsobenej nie vinou podniku, ale vonkajšími vplyvmi, sa nemôžu a preto ani nesmú stať pravidlom. Budeme dbať, aby sa dôsledne dodržiaval vzťah medzi výkonmi a vyplatenými mzdami a vyžadovať od ministerstiev a krajských národných výborov, aby prísnejšie postupovali proti nivelizačným tendenciám i ďalším nedostatkom a neporiadkom v mzdovej politike a hmotne postihovali za to zodpovedajúcich pracovníkov. To súčasne predpokladá výraznejšie prehĺbiť vnútropodnikový chozrasčot, princíp zásluhovosti v odmeňovaní, vniesť poriadok do normovania spotreby práce i materiálov, sprísniť kontrolu kvality výroby.
Nedosahujeme ešte želateľné výsledky vo využívaní výrobných základných fondov. Značné straty vyplývajú z toho, že niektoré nové výrobné kapacity sa pomaly uvádzajú do prevádzky, nábeh výroby trvá neprimerane dlho a v rade prípadov nedosahujú sa projektované parametre. K takémuto neuspokojivému vývoju dochádza z rôznych dôvodov, najmä však pre technické nedostatky inštalovaných zariadení, dlhé odstraňovanie porúch, nedostatočnú prípravu potrebných odborných pracovníkov a pod. Niekde sú prekážkou plného využitia výrobných kapacít tiež surovinové alebo odbytové problémy. Prijali sme vo vláde rad opatrení pre rýchlejší nábeh prevádzky a dosahovanie plánovanej výroby na nových kapacitách drevárskeho, celulózovo-papiernického a ďalších odborov priemyslu.
Nedarí sa nám zatiaľ účinnejšie mobilizovať taký rozvojový zdroj, ako je urýchlenie obratu obežných prostriedkov a celkové zníženie zásob. Zásoby vcelku rastú rýchlejšie ako výroba a ešte horšie na tomto vývoji bolo to, že v niektorých odboroch výroby rýchlejšie rástli zásoby hotových výrobkov ako zásoby materiálov, teda, že podniky vyrábali tovary, ktoré nemali zabezpečený odbyt. Budeme tu musieť vedľa uplatňovania sankčných postihov za prekračovanie zásob účinnejšie pôsobiť tiež na poriadok v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, na vzájomné pochopenie partnerov a na dodržiavanie zmluvnej disciplíny.
V popredí pozornosti vlády SSR boli, primerane ich významu, otázky vedecko-technického rozvoja, ktorý v súčasnej etape vývoja rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje tempo i efektívnosť ekonomického rastu, uspokojovanie potrieb ľudí i celkový spôsob života spoločnosti, a pochopiteľne, i vyrovnanosť našich zahranično-obchodných vzťahov. Dbali sme o to, aby ministerstvá i nižšie články riadenia dôraznejšie zabezpečovali úlohy vedecko-technického rozvoja stanovené na obdobie siedmej päťročnice, najmä aby koncentrovali kapacitu vedecko-výskumnej základne na rozhodujúce úlohy, skracovali termíny riešenia úloh a pohotovejšie i komplexnejšie zabezpečovali realizáciu vyriešených úloh v hospodárskej praxi.
V súlade s najnaliehavejšími potrebami národného hospodárstva boli do plánov vedecko-výskumnej základne na Slovensku zaradené také dôležité úlohy, ako je lepšie zhodnocovanie palív, energie a kovov, robotizácia, rozvoj a využitie elektroniky, automatizované systémy riadenia, malotonážna kvalifikovaná chémia, biológia a jej priemyselné využitie, zvýšenie sebestačnosti vo výrobe potravín a ochrana zdravia i životného prostredia. Riešenie týchto úloh zabezpečovali pracoviská základného výskumu - Slovenská akadémia vied a vysoké školy, ako aj pracoviská aplikovaného výskumu riadené buď federálnymi alebo národnými orgánmi. Dosiahlo sa tiež zlepšenie prepojenosti úloh základného a aplikovaného výskumu. Viaceré pozitívne výsledky sme dosiahli na Slovensku pri realizácii vyriešených úloh výskumu vo výrobnej praxi. Vo federálne riadených úsekoch je to napríklad oblasť výroby malých počítačov a mikropočítačovej techniky, nových káblov a elektroizolačných systémov, a tiež zdravotnej techniky. Na úsekoch riadených vládou SSR možno uviesť gumárenské chemikálie, nákladné radiálne pneumatiky, uplatnenie plastov pri výrobe rúr pre poľnohospodárstvo a energetiku, polypropylénový oblúčkovaný káblik, sprogresívnenie výstavby kanalizačných sietí, mostov a priemyselných hál í výroby dlaždíc. V poľnohospodárstve prináša realizácia výskumných úloh v tejto etape pozitívne výsledky pre spriemyselňovanie živočíšnej výroby, najmä pre výstavbu viacpodlažných výkrmní a teľatníkov i zlepšovanie úžitkových typov hovädzieho dobytka, a tiež pre racionalizáciu sústav spracovania pôdy, hospodárenie v horských a podhorských oblastiach i na Východoslovenskej nížine.
Vedecko-technický pokrok prispieval k zvyšovaniu objemu nových výrobkov, ktorých podiel na celkovej výrobe tovaru v priemysle na Slovensku vzrástol z 9, 9 % v roku 1980 na 15, 4 % v roku 1982. Zvýšil sa aj podiel technicky pokrokových výrobkov z celkového objemu nových výrobkov, a to zo 4, 9 % v roku 1980 na 5, 8 % v roku 1982. Napriek tomuto vcelku pozitívnemu vývoju neuspokojujeme sa s dosiahnutými výsledkami v tejto oblasti.
Vyžadujeme od pracovísk našej vedecko-výskumnej základne, aby výraznejšie zvyšovali svoj prínos pre urýchľovanie inovácie, zlepšovanie technickej úrovne a kvality výrobkov, pre znižovanie nákladov, a tým aj pre lepšie uspokojovanie našich vnútorných potrieb i pre efektívnejšie uplatnenie sa našich výrobkov na svetových trhoch.
Pre presadzovanie vedecko-technického pokroku sa musíme viac
pričiniť tiež na jednotlivých ministerstvách a generálnych riaditeľstvách. Žiada sa tu užšia tvorivá spolupráca medzi vedeckým frontom, výskumnými pracoviskami a hospodársko-podnikovou sférou v záujme správnej orientácie výskumu i rýchleho využitia jeho výsledkov v praxi. Rovnako to platí aj pre širšie prenášanie vedeckých poznatkov zo sveta, účelný a efektívny nákup licencií i prehlbovanie vedecko-technickej spolupráce so zahraničím, najmä so Sovietskym zväzom a ostatnými krajinami socialistického spoločenstva.
Mimoriadny význam urýchľovania vedecko-technického pokroku pre celý ďalší vývoj našej ekonomiky nás nabáda k tomu, aby sme v tejto oblasti rozhodnejšie prekonávali na niektorých miestach stále ešte sa vyskytujúcu priemernosť, prejavy prešľapovania na mieste i rezortné bariéry. Bude potrebné, tak ako zdôraznil predseda federálnej vlády s. Štrougal v odpočte plnenia Programového vyhlásenia vlády ČSSR, "nájsť vhodné cesty a spôsoby, ktoré by jednak účinne podnecovali rozvoj vedy, výskumu a činností predvýrobných etáp vôbec, ale súčasne, aby v praxi vyvolávali potrebu, stále širší záujem a v istom zmysle ovzdušie hladu po výsledkoch vedy a výskumu, aby prax oveľa viac nútili tieto výsledky uplatňovať". V záujme vytvorenia takejto atmosféry budeme vo vláde dbať o úspešný priebeh experimentálneho overovania pravidiel pre účinnejšie uplatňovanie výsledkov vedy a techniky, ktoré sa má v rámci hospodárstva riadeného vládou SSR uskutočniť v podnikoch Ministerstva priemyslu SSR.
Súdružky a súdruhovia, v popredí pozornosti vlády SSR bol ďalej vývoj zahranično- ekonomických vzťahov. Možno povedať, že základný cieľ - dosiahnuť rýchlejší rast vývozu ako dovozu - sa vcelku úspešne zabezpečoval. Hospodárske organizácie riadené vládou SSR zvýšili v roku 1982 oproti roku 1980 svoj vývoz do socialistických krajín o 37, 4 % a svoj dovoz o 18 %, pričom dosiahli tiež určité zlepšenie pomeru medzi veľkoobchodnými a realizačnými cenami a, samozrejme, i zlepšenie salda obchodnej bilancie.
Zložitejšie sa situácia vyvíjala vo vzťahu k nesocialistickým štátom. Naše zahranično-ekonomické vzťahy s nimi boli v poslednom období silne poznačené diskriminačnou politikou Spojených štátov severoamerických a pod ich tlakom tiež ďalších západných krajín. to sťažilo vývoz našich výrobkov do týchto štátov i dosahovanie primeraných realizačných cien. Za tejto situácie hospodárske organizácie riadené vládou SSR, najmä podniky ľahkého priemyslu, realizovali v roku 1982 do nesocialistických štátov len zhruba rovnaký objem vývozu ako v roku 1980. a zhoršili sa aj cenové podmienky. Súčasne však poklesol aj náš dovoz zhruba o 22 % jednak pre zhoršené úverové podmienky a jednak ako výsledok úsilia o rovnovážnejší vývoj vonkajších vzťahov. Takto sa plánované saldo obchodnej bilancie s nesocialistickými štátmi vcelku dodržalo.
Každodenná prax ukazuje rastúcu náročnosť svetových trhov, keď v ostrej konkurencii môže obstáť a efektívne umiestniť svoj vývoz len ten, kto dokáže sústavne zvyšovať a pružne uspôsobovať technickú úroveň, kvalitu či módnosť svojich výrobkov vývoju dopytu vo svete, kto má dobre vybudovanú odbytovú a servisnú sieť, kto dokáže rýchlo dodať náhradné diely, súčiastky a pod. Vývoj v poslednom období už núti podniky venovať týmto otázkam oveľa väčšiu pozornosť ako doposiaľ. Súbežne budeme aj vo vláde a na jednotlivých ministerstvách dbať o to, aby sa vo výrobnej i komerčnej oblasti ďalej a ešte výraznejšie zlepšovali podmienky pre vyššiu konkurencieschopnosť, a tým i efektívnosť nášho vývozu. V tomto smere chceme dosiahnuť účinnejšie pôsobenie nástrojov podnikovej i osobnej hmotnej zainteresovanosti na pracovníkov výroby i zahraničného obchodu tak, ako to stanovujú nedávno schválené pravidlá experimentálneho overovania foriem riadenia tejto oblasti.
Diskriminačná politika a prekážky, ktoré kladú imperialistické kruhy obchodu so socialistickými štátmi nás nabádajú, aby sme v záujme stability nášho ekonomického rozvoja, ako aj zabezpečenia životne dôležitých potrieb, najmä modernej techniky, progresívnych materiálov a technológií oveľa iniciatívnejšie a dôraznejšie rozvíjali a prehlbovali hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu so socialistickými Štátmi, hlavne so Sovietskym zväzom. Plne sa stotožňujeme s názormi, vyslovil ich aj na pražskom zasadnutí politického poradného výboru súdruh Andropov, že socialistické spoločenstvo má dostatok síl i prostriedkov, aby nemuselo byť vo svojom ekonomickom rozvoji závislé od ochoty či neochoty kapitalistických štátov. Aj tu sa však žiada, aby konkrétne vzťahy spolupráce vo vede, výskume, konštrukcii i v kooperácii výroby oveľa smelšie a podnikavejšie nadväzovali so svojimi partnermi priamo výrobno-hospodárske jednotky a podniky, aby vecný pracovný prístup aj tu vytláčal doteraz sa prejavujúce prvky nadmerného a niekedy aj samoúčelného administrovania, ktorému sa nevyhnú ani tieto vzťahy.
Súdružky, súdruhovia,
medzi najdôležitejšie ciele, ktoré pred nás postavil XVI. zjazd KSČ, je zvyšovanie sebestačnosti vo výrobe potravín ďalším rozvojom poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu. V súlade s tým a prihliadajúc tiež na obmedzené možnosti pokračovať v značných dovozoch kŕmneho obilia, stanovili sme pre poľnohospodárstvo mimoriadne náročné úlohy, hlavne v rastlinnej výrobe. Plnenie týchto úloh značne skomplikovali nepriaznivé klimatické podmienky v roku 1981,
keď plánovaný objem rastlinnej výroby sa splnil len na 85, 7 % a jej úroveň bola o 7, 6 % nižšia ako v roku 1980. Hlboko poklesla najmä produkcia obilia, nielen na Slovensku, ale i celoštátne. Preto na základe rozhodnutia federálnej vlády i vlád republík sa prikročilo k regulácii stavov hospodárskych zvierat, najmä k zníženiu stavov ošípaných a produkcie bravčového mäsa. V nadväznosti na to došlo k úprave cien mäsa a niektorých ďalších potravinárskych výrobkov. I keď sa tieto vážne zásahy do živočíšnej výroby vcelku zvládli, predsa sa napätosť v zdrojoch krmív, prechodne prejavila poklesom úžitkovosti hospodárskych zvierat, či už váhových prírastkov, alebo dojivosti kráv.
K zmierneniu napätosti medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou prispeli výsledky roku 1982, keď sa rastlinná výroba zvýšila oproti predošlému roku o takmer 11 % a hoci nedosiahla plánovanú úroveň, predsa zaznamenala doteraz najvyšší celkový objem na Slovensku. Dosiahnutá produkcia jaderných krmív a zčasti aj ich nadplánovaný dovoz umožnili prekonať pokles úžitkovosti hospodárskych zvierat,
o čom svedčí aj tohtoročné plnenie nákupu mäsa, mlieka a vajec.
V roku 1982 sme dosiahli vcelku priaznivé výsledky v produkcii zemiakov, zeleniny a ovocia. To umožnilo zlepšiť zásobovanie týmito produktami, i keď tu treba naďalej venovať sústredenú pozornosť tak zabezpečovaniu produkcie v potrebnej druhovej skladbe a v oblastnom rozložení, ako aj plynulejšiemu nákupu i sezónnemu uspôsobovaniu cien o čom svedčí i diskusia, ktorá odznievala vo výboroch SNR
i v našej verejnosti.
Uvedené pozitívne výsledky nás zaiste tešia a sú povzbudením do budúcnosti. No, nesmú ani nás v štátnej správe ani podnikovo-hospodársku sféru viesť k sebauspokojeniu. Stále sme ešte nedosiahli výraznejšie výsledky v mobilizácii rezerv, ktoré máme v plnšom využití lúk a pasienkov na produkciu objemových krmív v podhorských a horských oblastiach Stredoslovenského a Východoslovenského kraja. Veď produkcia sena v týchto krajoch by aj bez výroby krmovín na ornej pôde mala umožniť chov vyšších stavov hovädzieho dobytka, ako sú súčasné.
Stále pretrvávajú značné straty pri zbere, manipulácii a uskladňovaní úrody, najmä cukrovej repy, zemiakov a objemových krmív, takže predchádzať im, bude naďalej vážnou úlohou okresných poľnohospodárskych správ i jednotlivých podnikov i rezortu ako celku. V posledných rokoch sa značne znížila cukornatosť cukrovej repy. To nás, pochopiteľne, mrzí. Očakávame, že praxi tu čo najskôr účinne pomôžu i pracovníci poľnohospodárskeho výskumu a šlachtiteľstva, ktorých podobne ako výrobcov spomínané nepriaznivé výsledky iste nemôžu tešiť.