vania okruhu akcií, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie tohoto zákona, o investície súvisiace so zúrodňovacím procesom pôdy. Prínosom novely zákona bude aj to, že umožní poskytovať subvencie a pôžičky z jedného zdroja na navzájom súvisiace práce.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o Štátnom fonde na zúrodňovanie pôdy, bol okrem mandátového a imunitného výboru prerokovaný vo všetkých výboroch Slovenskej národnej rady. Spoločná správa výborov nám bola rozdaná ako tlač číslo 39a. Na základe toho odporúčam Slovenskej národnej rade predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 179/1969 Zb. o Štátnom fonde na zúrodnenie pôdy, schváliť.
Ďakujem (Potlesk )
Predseda Šalgovič, CSc.
Ďakujem súdruhovi Mašekovi.
Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, otváram rozpravu o druhom bode programu.
Hlási sa niekto do rozpravy?
(Nikto. )
Pretože sa do rozpravy nikto z vás nehlási, dávam o vládnom návrhu zákona hlasovať.
Kto súhlasí s vládnym návrhom zákona tak, ako ho odporučil spravodajca súdruh M a š e k, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 179 z roku 1969 Zbierky o Štátnom fonde na zúrodnenie pôdy.
Tretím bodom programu je
vládny návrh zákona SNR o štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky na rok 1983.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 40 a spoločnú správu výborov ako tlač 40a
Prosím ministra financií SSR súdruha Františka Mišejeho, aby za vládu Slovenskej socialistickej republiky návrh zákona odôvodnil
Minister financií SSR Ing. Mišeje:
Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
vláda Slovenskej socialistickej republiky vám predkladá návrh štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky na rok 1983 Prerokúvame ho v čase, kedy vrcholí úsilie pracujúcich o čo najlepšie splnenie úloh druhého roku 7. päťročnice Intenzívne sa pripravuje tiež rozpracovanie úloh na ďalší, tretí rok realizácie záverov XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa.
Rok 1983 je pre našu spoločnosť významný hlavne tým, že oproti predchádzajúcim rokom ide v ňom o zrýchlenie dynamiky hospodárskeho rozvoja a výraznejšie prehĺbenie jeho pozitívnych stránok smerujúcich k vyššej efektívnosti. Takýto zámer vyplýva aj z nedávneho siedmeho zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa i nadväzujúceho zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, na ktorých sa konkretizovali úlohy programu hospodárskej a sociálnej politiky na budúci rok Štátny rozpočet vychádza z tohto zámeru, z vytýčených vecných úloh štátneho plánu, vyjadruje ich finančný dosah a predpoklady ich plnenia.
Za prvé dva roky tejto päťročnice sa napriek niektorým zložitostiam vcelku udržuje plynulý chod hospodárstva i dosiahnutá životná úroveň obyvateľstva. Najmä v oblasti zvyšovania efektívnosti sa však viaceré úlohy v plánovanom rozsahu nesplnili. To spolu s nerovnomernosťou zabezpečovania ďalších úloh vytvorilo náročné podmienky pre koncipovanie zámerov budúceho roka.
Aj keď sa vcelku dosahuje plánované tempo priemyselnej výroby, problémy sú v niektorých odvetviach, menovite v spracovaní dreva a celulózy. Značný rozsah nesplnenia úloh zaznamenávame v stavebnej výrobe, nedarí sa zabezpečovať zámery ani v poľnohospodársko-potravinárskom komplexe.
Spomalenie tempa ekonomického rastu a realizácie plánovaných zmien v štruktúre hospodárstva vyvolalo pokles účinnosti matenálno-technickej základne výroby. Problémy sú tiež v efektívnosti zahraničnej výmeny a v plnení úloh celkového zhospodárňovania. Napriek niektorým pozitívnym javom vo vývoji materiálovej a energetickej spotreby v minulom i v tomto roku je miera zhodnocovania surovín, materiálov i energie stále nedostatočná. Trvajú nedostatky v organizácii a v riadení práce.
V odvetviach, zapojených na rozpočet Slovenskej socialistickej republiky nemôžeme byť spokojní hlavne s dosahovanými hospodárskymi výsledkami a s vývojom celkovej rentability odvetví a podnikov. Za prvé dva roky päťročnice sa vytvorí zhruba o dve miliardy korún menej zisku, než sme plánovali. Pre štátny rozpočet to znamená o vyše miliardy korún menej zdrojov, a teda aj sťažené podmienky finančne pokryť niektoré novovzniknuté potreby.
Pravda, podmienky rozvoja našej ekonomiky posudzujeme v priamych súvislostiach so súčasným vývojom ekonomiky vo svete. Veď čoraz väčší podiel produkcie vyvážame, energeticky a surovinové sme závislí na dovozoch, takže zahraničný obchod stále výraznejšie ovplyvňuje hospodárske výsledky. Hospodárska kríza nesocialistických štátov a diskriminačné opatrenia, najmä voči socialistickým krajinám, značne sťažujú náš investičný a neinvestičný vývoz.
Obmedzenosť surovinových a energetických zdrojov, zhoršené podmienky dovozu i vývozu, nevyhnutnosť presadiť sa v tvrdom konkurenčnom boji vysokou kvalitou a cenami, sú skutočnosti, s ktorými musíme trvalé počítať.
Stabilizujúcim faktorom našich zahraničných vzťahov je spolupráca s krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, menovite priama spolupráca so Sovietskym zväzom. V tomto spoločenstve a v jeho veľkých ekonomických zdrojoch máme dlhodobo zabezpečené i vykrytie našich potrieb i uplatňovanie vývozu, a to za vzájomne výhodných podmienok.
Ak sme aj pri všetkých ťažkostiach dokázali udržať dynamiku ekonomického rastu, udržať a ďalej rozvíjať životnú úroveň, je to zásluha veľkej organizátorskej práce strany a úsilia našich pracujúcich. Rast zdrojov v rozpočtovom hospodárení umožňuje každoročne uspokojovať plánované spoločenské potreby. Po všetky roky sme udržali rozpočtovú rovnováhu ako významného stabilizačného činiteľa ekonomiky.
Významný podiel na dosiahnutých výsledkoch má organizácia a rozvoj socialistického súťaženia a individuálnych záväzkov, menovite na počesť 65. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a 60. výročia vzniku Zväzu sovietskych socialistických republík.
V budúcom roku chceme dosiahnuť výraznejší obrat v ekonomickom vývoji. Koncentrovaním síl na hlavné úlohy ekonomického rastu, na optimálne využitie všetkých rezerv a ich maximálne zhodnotenie chceme ďalej zvýšiť výrobu, jej spoločenský efekt, a tým zdroje rozvoja hospodárstva i životnej úrovne. Na tieto ciele sa zameriava i program finančnej a rozpočtovej politiky budúceho roka tak, ako je vyjadrený v predloženom návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky na rok 1983.
Predovšetkým chceme tvorbu rozpočtových príjmov i účelové určenie výdavkov usmerniť tak, aby sme podporili úsilie o rozvoj hospodárstva a efektívnosti výroby. Finančne sa plne zabezpečuje plánovaná investičná výstavba orientovaná prednostne na aktívne investície, na stroje a zariadenia. Finančne utvárame podmienky pre ďalší rozvoj vedy a techniky na všetkých organizačných úrovniach, od základného výskumu po vývoj a úlohy v inovácii výrobných programov.
V súlade so zásadami Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia sa novou úpravou odvodov umožňuje podnikom zvyšovať vlastné zdroje, čo vytvára širší priestor pre ich samostatné rozhodovanie a iniciatívne konanie.
Vklady zo štátneho rozpočtu do hospodárstva smerujeme tak, aby sa urýchlil rozvoj výrob dôležitých z hradiska zahraničných obchodných vzťahov a uspokojovania vnútorného trhu. V štátnom pláne sa tomuto cieľu prispôsobuje štruktúra užitia
hmotných zdrojov, v štátnom rozpočte aktívne uplatňovanie finančno-ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode.
V súlade s rastom spoločenských zdrojov utvárame aj vo financiách podmienky pre zvyšovanie kvalitatívnej úrovne služieb a činností poskytovaných obyvateľstvu. Vyjadrujeme tým naplnenie zámerov, ktoré pre nás vyplývajú z uznesení 6. zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a zasadnutia Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, najmä vo vzťahu k odvetviam zabezpečujúcim služby v miestnom hospodárstve a tiež v školstve, zdravotníctve a kultúre. Podporujeme ich rozvoj novými kapacitami, ktoré sa uvedú do prevádzky. V sociálnom zabezpečení pokrývame rýchlo rastúce potreby v dôchodkovom zabezpečení aj v nemocenskom poistení.
Kladieme si za cieľ zvyšovaním efektívnosti a prehlbovaním programu hospodárnosti naďalej udržať rozpočtovú rovnováhu v štátnom rozpočte, v rozpočtoch národných výborov, ale i vo finančných plánoch podnikov a v rozpočtoch organizácií. Rozpočtová rovnováha a plánovité určenie rozpočtových výdavkov významnou mierou usmerňujú i rozdelenie hmotných zdrojov v národnom hospodárstve, upevňujú jeho stabilitu a udržujú reálnu hodnotu koruny.
V celej riadiacej sústave sa musíme usilovať o to, aby sa tento program hospodárskej i rozpočtovej politiky primerane preniesol a vyjadril vo finančných plánoch hospodárskej sféry a v rozpočtových organizáciách.
V centre nášho záujmu i starostlivosti je trvalý rozvoj národného hospodárstva, kvantitatívny i kvalitatívny rast výroby. V ňom sa vytvárajú spoločenské zdroje hmotné i finančné. Tvorba finančných zdrojov podmieňuje aktívne pôsobenie štátneho rozpočtu, plnenie všetkých jeho spoločenských úloh.
Určenie finančných vzťahov hospodárstva k štátnemu rozpočtu - odvodov a dotácií - je osobitne náročnou úlohou rozpočtovej politiky. V hmotných plánoch budúceho roka sa investičné, materiálové a energetické vstupy do výroby zabezpečujú zhruba na tohtoročnej úrovni. Nie sú preto predpoklady zabezpečovať uvažovaný rast výkonov ani zisku na základe vyšších vstupov. Jedinou cestou je výrazné zvýšenie efektívnosti reprodukčného procesu vysokým zhodnocovaním surovín, palív a energie a maximálnou úspornosťou. Nevyhnutne musíme nastúpiť túto náročnú cestu tak, ako nám to určil XVI. zjazd Komunistickej strany Československa i zjazd Komunistickej strany Slovenska.
Nové podmienky v ekonomike vyžadujú i nové prístupy, iniciatívu, tvorivé myslenie, racionálnu organizáciu práce, vysokú úroveň riadenia. Počítame s tým, že tieto faktory rastu sa plnšie uplatnia. Preto sme pre budúci rok v raste efektívnosti určili veľmi náročné úlohy. V hospodárstve ústredne riadenom vládou Slovenskej socialistickej republiky sa má pri raste výkonov o 2, 2 % dosiahnuť rast zisku o 18 %. Príjmy štátneho rozpočtu z hospodárstva sa tak medziročne zvýšia o viac ako miliardu korún. Pritom sa má prakticky celý prírastok zisku - presne 98 % - dosiahnuť znížením celkovej nákladovosti. V úlohách v raste zisku i rentability usilujeme sa sčasti eliminovať výpadky za prvé dva roky päťročnice a mobilizovať všetky existujúce rezervy hlavne v znižovaní materiálovej nákladovosti výroby
a v neproduktívnych nákladoch. Kým celková nákladovosť sa má znížiť takmer o jedno percento, materiálové náklady o 0, 9 %. Úspora surovín, materiálu a palív reprezentuje hodnotu vyše 1, 1 mld Kčs. Rovnako osobné náklady sa majú znížiť takmer o percento.
Realizovaním týchto zámerov sa dosiahne rentabilita k nákladom 6, 53 %, čo je medziročný rast zhruba o jeden bod. Doterajší rozdiel oproti celoštátnej úrovni sa tak zníži len nepatrne To nevyhnutne vyžaduje dôsledne uplatniť chozrasčotné princípy hospodárenia, rozvinúť tvorivé a organizačné schopnosti pracujúcich.
Sme presvedčení, že tieto náročné úlohy sú pri účelnom a racionálnom využití všetkých disponibilných zdrojov ekonomického rastu splniteľné. Je to predpoklad nášho aktívneho prístupu k ich realizovaniu. Vychádzame pritom najmä z dvoch faktorov.
Po prvé, že ekonomika SSR, vďaka vkladom z predošlých päťročníc, ale aj prírodnému bohatstvu a priaznivému populačnému vývoju disponuje zdrojmi, ktoré umožňujú dosahovať najvyššiu dynamiku rozvoja vyjadrenú rastom zisku ako najsyntetickejším ukazovateľom hospodárskej činnosti. Potvrdzujú to aj proporcie celoštátneho plánu. V budúcom roku sa má na Slovensku vytvoriť 36 % uvažovaného celoštátneho prírastku výroby a 41 % celoštátneho prírastku tvorby národného dôchodku.
Uvedené relácie chceme dosiahnuť aj pritom, že i v roku 1983 nám tvorbu zisku budú citeľne znižovať straty v niektorých výrobných hospodárskych jednotkách a organizáciách. Tieto straty reprezentujú v návrhoch plánov rezortov sumu vyše 1, 7 mld Kčs. Stratové sú najmä podniky celulózo-papierenského priemyslu, VHJ Pozemné staviteľstvo, niektoré štátne poľnohospodárske organizácie a ďalšie. Cieľové si stanovujeme vo vláde úlohu takéto výroby čím skôr konsolidovať. Je v tom významná rezerva zvýšenia efektívnosti i zdrojov rozpočtového hospodárenia.
Druhý dôvod, pre ktorý možno úlohy budúceho roka považovať za reálne, sú ďalšie rozpočtové vklady do hospodárstva vo forme investičných a neinvestičných dotácií, finančného zabezpečenia vedecko-technického rozvoja i priameho financovania intenzifikačných opatrení.
Investičné vklady do hospodárstva ústredne riadeného vládou Slovenskej socialistickej republiky prekročia v budúcom roku 17, 6 mld Kčs. Z toho sa dotáciami zo štátneho rozpočtu uhradí takmer 16 % so zámerom udržať naďalej rovnomerné úverové zaťaženie podnikov a výrobno-hospodárskych jednotiek investičnými úvermi. Sledujeme cieľ, aby hospodárska sféra financovala aj investičnú výstavbu na ekonomických princípoch, teda využitím vlastných zdrojov a investičného úveru. Investičné dotácie zo štátneho rozpočtu majú čoraz viac charakter výnimočných nástrojov v odvetviach a pri akciách, kde prevažuje celospoločenský záujem.
Celkový rozsah investovania v hospodárskej sfére sa v porovnaní s týmto rokom znižuje Toto spomalenie napomáha zlepšiť rovnováhu v ekonomike v prospech fondov spotreby a súčasne umožňuje účinnejšie riešiť pretrvávajúce problémy vysokej rozostavanosti a oneskoreného uvádzania kapacít do prevádzky. Očakávame, že prevaha vlastných investovaných zdrojov bude stimulovať podniky, aby zabezpečovali ich rýchlu reprodukciu skracovaním lehôt výstavby a dosahovaním plánovaných technických a ekonomických parametrov.
Nemôžeme sa uspokojiť so stavom, že výkony podnikovej sféry rastú neprimerane pomalšie ako vybavenosť pracovníkov základnými prostriedkami. Účinnosť základných prostriedkov takto stále klesá Aj keď sú organizačné riešenia vyššej smennosti spojené s niektorými problémami, musíme ich prekonať. Nemôžeme vkladať vysoké spoločenské zdroje bez primeraného efektu na potrebnej produkcii a raste zisku.
Zníženie objemu investovania uvoľnilo v niektorých VHJ finančné zdroje a umožnilo širšiu mieru ich znovu rozdeľovania pre potreby tých odvetví, kde sa vyžaduje naďalej dynamické investovanie.
Úsilie o maximálnu intenzifikáciu ekonomiky stavia pred nás úlohu efektívne uplatniť v spoločenskom reprodukčnom procese výsledky vedecko-technického rozvoja. Vedome kladieme dôraz na efektívne uplatňovanie výsledkov. Rozvoj vedy a techniky je totiž v rozsahu plánovaných úloh finančne plne zabezpečený účelným využitím prostriedkov štátneho rozpočtu i vlastných zdrojov hospodárskej sféry. Hlavnú úlohu riadiacich orgánov vidíme v tom, aby sa dosahoval a skutočne preukazoval konkrétny prínos tejto spoločensky významnej činnosti v rozvoji výroby, v raste zisku a zvyšovaní efektívnosti.
Pokiaľ ide o neinvestičné dotácie, uplatňujeme zásadu považovať mnohé z nich za dočasné opatrenie a postupne ich znižovať. Ich objem 12, 2 mld Kčs je v porovnaní s rokom 1982 o 2 % nižší. Pritom dotácie do poľnohospodárstva v súlade s uplatnením nových finančno-ekonomických nástrojov vzrastajú. Treba tiež vidieť, že najmä dotácie v poľnohospodárstve majú intervenčný charakter, pretože sa nimi nahradzujú cenové opatrenia a udržuje stabilita maloobchodných cien základných článkov výživy.
Značné rezervy rastu ekonomiky a možnosť realizovania už vyprodukovaných hodnôt máme stále v zásobách. S vývojom zásob už niekoľko rokov nemôžeme byť spokojní. Opatrenia, ktoré sa doteraz v tejto oblasti uplatnili, nepriniesli potrebný obrat. V tomto roku sme začali výraznejšie presadzovať i stimulovať najmä likvidáciu a využitie nadmerných a nepotrebných zásob. V tomto smere určila vláda jednotlivým rezortom konkrétne úlohy. V budúcom roku plánujeme dobu obratu zásob skrátiť zhruba o tri dni. Problémy sú osobitne v sortimentnej štruktúre zásob, čo sťažuje ich pohotové realizovanie, či už vo výrobe alebo odbyte. Ekonomika zásob ostáva stále vážnym problémom, ale i značnou rezervou v riadení hospodárstva a dáva tak možnosť účinne ovplyvniť budúci rast jeho efektívnosti
Naše zahraničné obchodné vzťahy majú v prvých dvoch rokoch 7. päťročnice dynamiku, ktorá značne prekračuje rast výkonov. Na druhej strane však efektívnosť zahraničnej výmeny, ktorá je významným faktorom zvyšovania úrovne celej ekonomiky, sa nevyvíja proporcionálne s kvantitatívnym rastom obratu zahraničného obchodu. Rozdiely medzi odvodmi organizácií a dotáciami, ktoré sa im poskytujú v nadväznosti na realizovanú zahraničnú výmenu v sume vyše 3 mld Kčs,
sa uhradzujú zo štátneho rozpočtu. Efektívnejšie vývozy by znížili na tomto úseku rozpočtovú náročnosť a uvoľnili zdroje na krytie iných potrieb ekonomiky. Je preto opodstatnené, že stranícke orgány i vláda venujú tejto oblasti mimoriadnu pozornosť. Prehĺbenie stimulácie, ako aj užšie prepojenie vzťahov výroby a organizácií zahraničného obchodu má podporiť toto úsilie.
Z rozdelenia zisku ostáva hospodárskej sfére takmer 4, 5 mld Kčs na vlastné plánované potreby. Je to o 15 % viac ako v tomto roku. Utvára sa im tak možnosť plnšieho uplatňovania chozrasčotu a realizovania vlastných iniciatívnych zámerov. Tiež stimulačné fondy, lepšie dotované ako doposiaľ, môžu účinnejšie plniť svoju pobádaciu funkciu.
Z hľadiska použitia prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky a rozpočtov národných výborov má rozhodujúce miesto zabezpečenie spoločenských služieb a činností pre obyvateľstvo. Sú to faktory, ktoré významnou mierou spolu vytvárajú životnú úroveň a sú zárukou sociálnych istôt. Zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov národných výborov sa na ne vynaloží 46, 4 mld Kčs, t. j. 54 % všetkých rozpočtových výdavkov. Ich medziročný rast o 2, 7 % prevyšuje rast celkových výdavkov štátneho rozpočtu i dynamiku tvorby národného dôchodku.
Ďalšie skvalitňovanie dosiahnutej životnej úrovne najmä v školstve, zdravotníctve a kultúre je náročná úloha už aj preto, lebo štandard, ktorý sme dosiahli, je vysoký a finančne náročný Výrazne sa tu prejavuje podmienenosť tvorbou spoločenských zdrojov, teda vyššími efektami ekonomiky. Napriek limitujúcim faktorom rozvoja týchto odvetví pripadá na každého občana ročný podiel na spoločenských službách v sume 9 092, - Kčs, čo je o 175, - Kčs viac ako v tomto roku.
Ekonomicky, ale i z hľadiska potrieb a záujmov obyvateľstva významným odvetvím je sociálne zabezpečenie. V budúcom roku naň vynaložíme 24, 5 mld Kčs. Pritom vychádzame len z platných právnych úprav dôchodkového zabezpečenia i nemocenského poistenia. Zvyšuje sa nám však prirodzený prírastok počtu dôchodcov i priemerné dôchodky. Finančne náročné sú aj opatrenia na pomoc rodinám s deťmi a mladým manželstvám.
Výdavky na školstvo, zdravotníctvo a kultúru sa medziročne zvyšujú len mierne, najmä v súvislosti s uvádzaním nových kapacít do prevádzky. Výraznejšie sa diferencujú v súlade so spoločenskou potrebou a prínosom jednotlivých činností a služieb pre obyvateľstvo. V súhrne sa uspôsobuje možnostiam národného hospodárstva.
Rozvoj školstva sa plne zabezpečuje v súlade s koncepciou ďalšieho rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy. Výdavky na tieto úlohy predstavujú 8, 3 mld Kčs a sú oproti roku 1982 vyššie takmer o 1, 5 %. Rýchlejší rast výkonov sa predpokladá najmä v oblasti učňovského školstva, ktoré zabezpečuje prípravu kvalifikovaných robotníckych kádrov.
V súlade so zlepšením lekárskych služieb a ich rozvojom v nových kapacitách vzrastú výdavky na zdravotníctvo o 3, 1 %, na celkový objem 6, 9 mld Kčs. Pritom sa výdavky na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál zvýšia až o 7 %. Rozvíja sa
najmä ambulantná a cieľavedome zameraná preventívna starostlivosť. V rámci starostlivosti o matku a dieťa sa podporuje rozvoj predškolských zariadení.
V širokej sieti kultúrnych, umeleckých a osvetových zariadení sú vytvárané podmienky pre kultúrno-výchovnú prácu a podporuje sa angažovaná tvorivá umelecká činnosť. Aj keď rozpočtové výdavky ostávajú približne na úrovni tohto roka objemom takmer 1, 3 mld Kčs, je činnosť týchto organizácií finančne zabezpečená. Výdavky pre Československý rozhlas a Československú televíziu na Slovensku sa zvyšujú v súlade s plánovaným rozšírením vysielania a s uvedením do skúšobnej prevádzky Rozhlasového strediska v Bratislave.
Cesty ďalšieho rozvoja spoločenskej spotreby nevidíme vo zvyšovaní rozpočtových výdavkov, ale predovšetkým v ich úspornom a efektívnom využití. Všeobecný princíp hospodárnosti sa musí uplatniť aj v tejto oblasti, aj keď špecifickými cestami a starostlivým ohodnotením spoločenskej naliehavosti potrieb
Nezmenšenú starostlivosť venujeme stále bytovej výstavbe, ako dôležitému faktoru životnej úrovne pracujúcich. V štátnom rozpočte a v rozpočtoch národných výborov sa zabezpečuje sumou takmer 6, 3 mld Kčs. Plánuje sa dokončiť približne 40 tisíc a začať s výstavbou 35 tisíc bytov.
Po vyjadrení úloh a postupov rozpočtovej politiky, ako som ich rozviedol a zdôvodnil, je návrh štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky na rok 1983 vyrovnaný s objemom príjmov i výdavkov 75 miliárd 135 miliónov Kčs. Výdavky sa v porovnaní s rokom 1982 zvyšujú o 0, 9%, avšak vlastné príjmy o 4, 5 %. Dosahuje sa tak dynamika úmerná súčasným ekonomickým podmienkam
Dotácie zo štátneho rozpočtu federácie do štátneho rozpočtu republiky sa znižujú. Celý rast potrieb pokrývame zvýšenou tvorbou vlastných zdrojov.
Tiež rozpočty národných výborov sú v súhrne vyrovnané, pri objeme príjmov a výdavkov 30 miliárd 475 miliónov korún. Oproti roku 1982 je to menej o 1, 8 %. Stimulačnú a vyrovnávaciu funkciu v sústave rozpočtov národných výborov budú naďalej plniť fondy rezerv a rozvoja. Podmienky ich tvorby a užitia sa nemenia. Sú významným finančným fondom na rozvoj pracovnej iniciatívy a realizovanie mnohých úloh volebných programov Národného frontu.
V rozpočtovom hospodárení bude naďalej plniť významnú úlohu Program hospodárnosti na 7. päťročnicu, ktorý sme začali v tomto roku uplatňovať. O dosiahnutých výsledkoch vás budem podrobne informovať v správe o štátnom záverečnom účte SSR za rok 1982. Predbežné skúsenosti s jeho uplatňovaním sú vcelku priaznivé a znížili sa viaceré neproduktívne náklady a racionalizujú sa počty pracovníkov v administratíve a v štátnej správe bez ujmy na plnení ich funkcií.
Na základe prerokovania vo vláde ČSSR i vo vláde SSR sa Program hospodárnosti pre rok 1983 ďalej rozpracoval o opatrenia na obmedzenie vedľajších pracovných úväzkov, sprísnenie použitia ostatných osobných výdavkov a na previerku opodstatnenosti a účinnosti priamo riadených účelových organizácií. Boli tiež prijaté opatrenia na zamedzenie ďalšieho rastu režijných nákladov vo výrobných organizáciách.
Musíme konštatovať, že sa plnia najmä tie ustanovenia programu hospodárnosti,
ktoré majú direktívny charakter. Zámerom vlády však bolo predovšetkým podnietiť aj v tejto oblasti iniciatívu zdola. Cesty a formy zvyšovania hospodárnosti nemožno vyjadriť jednou úpravou. Kladieme si preto za cieľ dosiahnuť, aby si každý osvojil hospodárnosť ako dôležitú normu svojho konania Pomohlo by to uvoľniť ďalšie, nie zanedbateľné rezervy ekonomického rastu
Vážene súdružky, súdruhovia,
chcem osobitne zdôraznil, že návrh štátneho rozpočtu, ako vám ho vláda SSR predložila, obsahuje rad významných závislostí. Najdôležitejšia je v tom, že finančné zabezpečenie rastúcich potrieb spoločnosti, a v tom najmä uspokojovania požiadaviek občanov, je podmienené dynamickou tvorbou zdrojov v hospodárstve Neplnenie úloh v efektívnosti by preto ohrozilo uvažovanú dynamiku rozvoja tým viac, že sa v rozpočte nevytvárajú pohotové finančne rezervy. Realizácia rozpočtu je bezprostrednejšie ako dosiaľ spätá s plnením úloh plánu, s jeho materiálovou a energetickou zabezpečenosťou, ako aj s dosahovaním predpokladaných výsledkov zahraničných obchodných vzťahov
Zákon o 7 päťročnom pláne nám ukladá dodržať rozpočtovú rovnováhu To znamená, že aj plánované rozpočtové výdavky bude možné realizovať, len keď sa vopred vytvoria potrebné zdroje. Je to nielen ekonomická, ale i celkom logická nevyhnutnosť
Nová situácia v ekonomike si žiada i nové prístupy, predovšetkým však vysokú zodpovednosť riadiacich pracovníkov, obetavú a kvalitnú prácu
Návrh rozpočtu je vypracovaný rovnako ako štátny plán v cenách roku 1982. Na základe splnomocnenia v rozpočtovom zákone Slovenskej národnej rady ho pri vecne nezmenených úlohách vyjadrime v cenách roku 1983
Vám, súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, ďakujem za zainteresovaný prístup počas prerokúvania návrhu rozpočtu vo výboroch SNR, za iniciatívne návrhy i cenné pripomienky. Chcem vás ubezpečiť, že ich v našej ďalšej práci využijeme
Menom vlády navrhujem Slovenskej národnej rade, aby návrh zákona o štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky na rok 1983 schválila
(Potlesk )
Predseda Šalgovič, CSc.
Ďakujem ministrovi financií SSR súdruhovi M i š e j e m u za odôvodnenie návrhu zákona
Dovoľte mi, aby som privítal na rokovaní člena Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky súdruha Petra Colotku (potlesk) Zároveň prosím, aby ste ospravedlnili jeho neúčasť na začiatku schôdzky, mal neodkladné povinnosti vo vláde ČSSR
Prosím spoločného spravodajcu výborov SNR, člena Predsedníctva SNR a predsedu Výboru SNR pre plán a rozpočet súdruha Bíroša, aby predniesol stanovisko výborov SNR k vládnemu návrhu zákona.
Spravodajca Ing. Bíroš:
Vážené súdružky, vážení súdruhovia,
prerokovanie návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky na rok 1983 má osobitný význam v tom, že po prvých dvoch rokoch siedmej päťročnice, v ktorých sme nedosiahli ciele určené päťročným plánom, má plán na budúci rok obnoviť dynamiku rozvoja národného hospodárstva. Pre splnenie úloh celého siedmeho päťročného plánu má preto kľúčový význam.
Návrh štátneho rozpočtu SSR na budúci rok vecne nadväzuje na vykonávací štátny plán rozvoja národného hospodárstva a finančne zabezpečuje ďalšiu realizáciu programu hospodárskej a sociálnej politiky, ako ho vytýčil XVI. zjazd KSČ a zjazd KSS a ďalej osobitne konkretizovalo siedme zasadnutie ÚV KSČ a zasadnutie ÚV KSS.
Poslanci Slovenskej národnej rady v jednotlivých výboroch s veľkou zodpovednosťou prerokovali návrh štátneho rozpočtu SSR na rok 1983 i jeho jednotlivých kapitol.
Za rozhodujúci faktor rastu zdrojov národného hospodárstva považujú intenzifikáciu a zvyšovanie efektívnosti a kvality všetkej práce. Len na tomto základe možno dosiahnuť medziročný prírastok národného dôchodku o 3 %.
V hospodárskych organizáciách riadených vládou SSR sa plánuje pri raste výkonov o 2, 21 % dosiahnuť rast zisku 18, 04 %. Rastu zisku zodpovedá i rast podnikových odvodov a daní do štátneho rozpočtu o 17, 45 %, ktoré sú rozhodujúcim zdrojom jeho príjmov.
Dosiahnutie takéhoto vysokého prírastku zisku vyžaduje znížiť celkovú nákladovosť o 0, 97 %, pritom materiálovú bez odpisov o 0, 90 %. Rozhodujúci podiel na tvorbe zisku má Ministerstvo priemyslu SSR 48 %, Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR 21, 5 % a Ministerstvo stavebníctva SSR 10, 7 %.
Poslanci Slovenskej národnej rady pri prerokúvaní návrhu rozpočtu ako celku i jeho jednotlivých kapitol veľmi otvorene poukazovali na mimoriadnu náročnosť zabezpečenia úloh v oblasti zisku. Veď v Ministerstve priemyslu SSR treba dosiahnuť skoro 17 %-ný prírastok, v Ministerstve poľnohospodárstva a výživy SSR vyše 18 % a v Ministerstve stavebníctva SSR skoro o 100%.
Vo Výbore SNR pre priemysel a stavebníctvo kritizovali zástupcov oboch ministerstiev za priveľký optimizmus, s akým pristupujú k hodnoteniu východiskovej základne pre nástup k plneniu úloh v budúcom roku.
Návrh finančného plánu na rok 1983 vychádza predovšetkým z uvažovaného rastu priemyselnej, stavebnej a poľnohospodárskej výroby, a hlavne z požiadavky zabezpečiť jej výraznejšie zhospodárnenie, osobitne v spotrebe surovín, materiálov, palív a energie.
Ťažisko rastu efektívnosti je vo využívaní vnútorných rezerv, hlavne v zlepšovaní štruktúry výroby, v nahradzovaní dovážaných surovín domácimi zdrojmi a v ich vyššom zhodnocovaní a v znižovaní podielu celkových nákladov na výkonoch.
Plánovaná úloha v znižovaní podielu materiálových a iných nákladov na výkonoch je mimoriadne náročná. Na spotrebe surovín, palív, energie, na nákladoch na dopravu a ostatných položkách materiálových nákladov treba usporiť 1, 127 mld Kčs.
Uznesenie vlády SSR z novembra 1982 k plánu na budúci rok vyžaduje riadiacu a organizátorskú prácu zamerať najmä na zníženie materiálovej náročnosti výroby i obehu a na vyššie zhodnocovanie materiálových vstupov, osobitne zdrojov energií, kovov a v poľnohospodárstve i krmovín; na intenzívnejšie využívanie zdrojov rastu produktivity práce; na urýchlenú realizáciu dostupných výsledkov vedeckotechnického rozvoja a inovácií; na pohotovejšie prispôsobovanie kvality a sortimentnej skladby výroby potrebám trhu a na koncentráciu síl dodávateľov na získanie rozhodujúcich výrobných kapacít.
Poslanci Slovenskej národnej rady plne podporujú toto úsilie vlády Slovenskej socialistickej republiky zamerané na zvládnutie úloh hospodárskeho rozvoja v budúcom roku.
Plnenie úloh štátneho rozpočtu je priamo závislé na plnení úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Ak sa nebudú plniť úlohy vykonávacieho plánu, tak sa nevytvoria zdroje pre vyrovnaný štátny rozpočet.
Na XVI. zjazde KSČ bolo zdôraznené, že určujúcim činiteľom intenzifikácie a najmocnejším zdrojom rastu produktivity spoločenskej práce je veda a technický pokrok. Ich využitie znova zdôraznilo 7. zasadnutie ÚV KSČ i ÚV KSS.
Vo vedecko-výskumnej základni pracuje v Československej socialistickej republike do 180 000 pracovníkov. Celkový objem neinvestičných prostriedkov na zabezpečenie úloh vedy a techniky predstavuje takmer 17, 7 mld Kčs. Na Slovensku má v roku 1983 pracovať v tejto oblasti 54 000 pracovníkov a objem disponibilných finančných prostriedkov má dosiahnuť 5, 2 mld Kčs.
Tieto kapacity musia byť zdrojom nápadov, návrhov, praktických postupov, istoty, ako úspešne zvládnuť úlohy v oblasti úspor energie, surovín, kovov, ako zvýšiť kvalitu výrobkov a prác, ako zvýšiť efektívnosť zahraničného obchodu, ako vytvoriť zdroje pre vyrovnaný štátny rozpočet, a to nielen na rok 1983. Od tých, ktorí riadia túto oblasť, máme právo žiadať lepšie výsledky.
Jednou z ciest ako zlepšiť využitie vedecko-výskumnej základne je jej užšie spojenie s výrobou, s vytvorením takých vzťahov, ktoré umožnia bez prieťahov pristúpiť k realizácii návrhov vedcov, výskumníkov, vynálezcov a zlepšovateľov, a to budovaním príslušných konštrukčných, projektových, racionalizačných kapacít zodpovedajúcich potrebám príslušnej vedecko-výskumnej a vývojovej základne vo výrobno-hospodárskej jednotke, v podniku alebo v samostatnom vedecko-výskumnom pracovisku.
Doterajšia prax potvrdzuje, že tam, kde sú aké-také možnosti v tejto oblasti, kde sú takéto konštruktérske, projektové, strojárske i stavebné kapacity relatívne