Studenti nemají vždy možnosti seznamovat se s
moderní zemědělskou technikou, setkávají
se zastaralými zařízeními apod. Považují
za nutné zmínit se o postgraduálním
a pomaturitním studiu absolventů. Jsou organizována
v úzké spolupráci s Institutem vzdělávání
a výchovy ministerstva zemědělství
a výživy a řídícími orgány
zemědělství v krajích.
Podle dohody Institutu s vysokou školou zemědělskou
v Brně má např. v létech 1984-1990
tato škola zabezpečovat v každém roce
8-12 kursů formou dálkového čtyřsemestrálního
studia. O tuto formu studia je velký zájem, není
je však možno zabezpečit pro každého
absolventa vysoké školy zemědělské.
Je však nutné, aby postgraduální studium
bylo přednostně umožněno kádrovým
rezervám a těm pracovníkům, u nichž
byla potřeba doporučena v komplexním hodnocení.
Pro postgraduální studium je třeba vybírat
nejlepší pedagogy a dbát na to, aby posluchači
byli seznamováni s nejnovějšími poznatky
vědy a techniky.
Soudružky a soudruzi, bylo by jistě možno ještě
dlouho hovořit o poznatcích, které souvisejí
s výchovou a vzděláváním. Mnoho
skutečností a situací je při výchově
mladých odborníků shodných na všech
typech škol, ať se jedná o školy zemědělského
typu nebo o kterékoliv jiné. Totéž je
možno konstatovat jistě i o nutnosti zvyšování
odbornosti již starších pracovníků.
Dovolte mi, na závěr ještě říci,
že výchově a vzdělanosti v zemědělství
a potravinářském průmyslu věnována
odpovícající pozornost a péče.
Např. v Západoslovenském kraji za posledních
2O let značně vzrostla úroveň vzdělanosti
- na vedoucích místech vzrostl počet absolventů
vysokých škol ze 48 na 61 %, středoškoláků
z 12 na 27 % a vyučených na 53 %. A to jistě
nejsou malá čísla. Samozřejmě
nejen počet vysokoškoláků a středoškoláků,
ale především jejich schopnosti v praxi jsou
rozhodující. Poslanecké průzkumy a
naše zkušenosti prokazují, že přes
nedostatky, problémy a různé potíže,
máme odborníky, mladé lidi, kteří
jsou zárukou plnění složitých
a závažných úkolů ve výživě
národa.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslankyni Kancírovej.
Prerušujem teraz naše rokovanie, nasleduje obedňajšia
prestávka. Po nej budeme pokračovať v rozprave
a ako prvý vystúpi v popoludňajšej rozprave
poslanec Rigo.
V rokovaní budeme pokračovať po obede o 13.15
hodine. Schôdzu bude viesť podpredseda Snemovne národov
súdruh Vladimír Vedra.
(Jednání přerušeno ve 12.22 hodin.)
(Jedenání opět zahájeno ve 13.18 hodin.)
(Řízení schůze převzal místopředseda
Sněmovny národů Vladimír Vedra.)
Předsedající místopředseda
Sn V. Vedra: Vážené soudružky poslankyně,
vážení soudruzi poslanci, zahajuji přerušené
jednání. Upozorňuji, že jste dostali
do lavic návrh usnesení Sněmovny národů.
Případné připomínky předejte
laskavě, pokud možno písemně, do odpolední
přestváky členům návrhové
komise.
Nyní prosím poslance Riga, který se přihlásil
do rozpravy, aby se ujal slova. Připraví se poslankyně
Vacková.
Poslanec E. Rigo: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky poslankyne
a súdruhovia poslanci. V nadväznosti na prednesenú
správu a spravodajské správy chcel by som
poukázať na niektoré skúsenosti, poznatky
a problémy z prípravy mládeže na robotnícke
povolania v našom podniku Východoslovenské
železiarne Košice a vo Východoslovenskom kraji.
Sú získané dlhodobou prácou na tomto
úseku, využitím poznatkov z prieskumov, analýz,
informácií, ale najmä osobnou účasťou
pri plnení zámerov politických a štátnych
orgánov v tejto oblasti.
Starostlivosť o mladú robotnícku generáciu
bola stále centrom pozornosti najvyšších
politických a štátnych orgánov a celej
našej socialistickej spoločnosti. Zo zámerov
týchto orgánov a celej našej socialistickej
spoločnosti. Zo zámerov týchto orgánov
vyplýva, že naďalej rastú požiadavky
na obsah, formy a charakter zvyšovania odbornej a ideovo-politickej
vyspelosti robotníckej triedy a jej zálohy, ktorú
tvorí súčasný robotnícky dorast.
Vedeckotechnický rozvoj dáva tomuto snaženiu
osobitnú akceleráciu, nevynímajúc
náš Východoslovenský kraj i náš
podnik - Východoslovenské železiarne Košice.
Poznatky získané z prípravy mladej robotníckej
triedy vo Východoslovenskom kraji a vo Východoslovenských
železiarňach ukazujú na prevažujúce
pozitívne výsledky v plnení zámerov
politických a štátnych orgánov. V mnohých
učilištiach Východoslovenského kraja
i v našom strednom odbornom učilišti sa pristupuje
k príprave novej robotníckej triedy nielen z potrieb
reprodukcie kvalifikovaných pracovných síl,
ale aj z potreby prípravy kvalifikovaných pracovníkov
pre zvládnutie úloh novej techniky a technológie,
v organickej jednote s ich výchovou, ako uvedomelých
príslušníkov robotníckej triedy, svetonázorovo
vyhranených mladých občanov nášho
socialistického štátu. Postupne sa napĺňa
obsah dokumentu ÚV KSČ z roku 1976 "O ďalšom
rozvoji československej výchovno-vzdelávacej
sústavy".
Naše stredné odborné učilište a
mnohé učilištia kraja, ako nový typ
strednej školy sa zaraďuje medzi ďalšie učilištia
v republike, ktoré sa neformálne integrujú
do sústavy stredných odborných škôl
a postupne sa stávajú jej kľúčovým
článkom.
Ťažisko pozornosti nášho učilišťa
i ďalších učilíšť vo
Východoslovenskom kraji je sústredené na
sústavné riešenie troch samostatných,
ale vzájomne sa podmieňujúcich blokov:
1. Na sústavnú starostlivosť zainteresovaných
orgánov, vedúcich riadiacich pracovníkov,
učiteľov, vychovávateľov a majstrov na
zvyšovanie politickej a odbornej úrovne mládeže
pripravujúcej sa na robotníckej povolanie. Dôraz
dávame na osvojenie si súčasných i
budúcich požiadaviek, vyvolaných vedeckotechnickým
rozvojom, na prehlbovanie vedecko-svetonázorovej výchovy
v teoretickom i praktickom vyučovaní i v činnostiach
mimo vyučovanie. Na účinnosť odbornej
prípravy učňov, prehlbovanie ich vzťahu
a úcty k práci, dobrej pracovnej morálky
a disciplíny. Na cieľavedomé formovanie charakterových
vlastností, k úcte k výsledkom práce
staršej generácie, k chápaniu socialistického
vlastenectva, proletárskeho a socialistického internacionalizmu.
2. Na vytváranie potrebných materiálno-technických
podmienok k príprave robotníckej mládeže.
Ide o dobudovanie stredných odborných učilíšť,
modernizáciu ich učební, učebných
pomôcok, laboratórií, vybavovanie potrebnou
didaktickou technikou, učebnými pomôckami,
zavádzaním nových, moderných strojov
pre praktickú výuku.
3. Sústreďujeme pozornosť na skvalitňovanie
riadiacej, kontrolnej a kádrovej práce s dôrazom
na skvalitňovanie kvalifikačných štruktúr
vedúcich a pedagogických pracovníkov s cieľom,
aby do roku 1985 pôsobili v učilišti v prevažnej
miere len, kvalifikovaní majstri a výchovní
pracovníci. Organizujeme túto činnosť
tak, aby vychovávatelia a majstri mali nielen odborné
vzdelanie, ale i primeranú výrobnú prax i
pedagogické schopnosti. Rozširujeme hnutie "Záloh
brigád socialistickej práce" a pomoc patrónov
nad učňami a vyučujúcimi. Organizujeme
výmennú prax učňov v učňovských
zariadeniach v ZSSR a NDR k osvojovaniu si poznatkov z týchto
krajín a k prehlbovaniu pokrokových foriem a metód
práce. Vo Východoslovenskom kraji tridsaťtri
stredných odborných učilíšť
má družbu s učňovskými zariadeniami
v ČSSR, dvadsaťšesť v ZSSR, dvadsaťsedem
s ostatnými socialistickými krajinami, ktorej sa
ročne zúčastňuje vyše dvetisícsto
učňov. Vo viacerých učilištiach
Východoslovenského kraja spolupracujú s organizáciou
Zväzarm, s ktorou pripravujú budúcich brancov.
Vzorné nácvikové strediská sú
na strednom odbornom učilišti Východoslovenských
železiarní Košice, Prešov, stredné
odborné učilište strojárske Košice,
chemické v Humenom, elektrotechnické v Stropkove.
Najschopnejších a talentovaných učňov
vysielame na vysoké školy a pripravujeme ich na vedúce
riadiace funkcie.
Tieto základné zámery sa vcelku úspešne
realizujú. Prevažná väčšina
učiteľov a majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov
účelne spája teoretické a praktické
vyučovanie s výchovným pôsobením
v duchu zásad komunistickej výchovy, s osobitným
zreteľom na ideovo-politickú a svetonázorovú
výchovu. Sú však ojedinelé prípady,
že časť pedagogických pracovníkov
tieto náročné požiadavky a kritériá
plne neuplatňuje.
Nedarí sa tiež plne dosiahnuť jednotu výchovného
pôsobenia učilišťa a rodiny. Zaostáva
lepšia spolupráca rodičov, pedagogických
a riadiacich pracovníkov. Je nemálo rodičov,
ktorí spoliehajú v tomto výchovnom procese
len na učilište.
Zložitou a stále naliehavou otázkou zostáva
chápanie a praktické uplatňovanie autority
učiteľa. Pokiaľ sa táto autorita opiera
a vážnosť a úctu, ktorú si učiteľ
alebo vychovávateľ získal u žiakov svojím
chovaním, svojimi vedomosťami, príkladom osobného
života a správnym pedagogickým konaním,
plní pozitívnu úlohu. Pokiaľ sa však
jeho autorita opiera o funkčnú stránku a
stáva sa skôr dozorcom so širokou škálou
"trestacej právomoci", obracia sa to vo výchove
v opak. Žiaľ, sú i také prípady,
ktoré musíme s odbornom školstva KNV riešiť.
Ukazuje sa potreba, že pri krajských národných
výboroch by mali byť oddelenia stredných odborných
učilíšť, ktoré by sa v zmysle ich
nového poslania mohli týmto kvalifikovanejšie
venovať. Spolu s hospodárskym vedením podnikov
a výrobných hospodárskych jednotiek by mali
venovať väčšiu pozornosť zaostávajúcim
učilištiam, ako je učilište Chemkostavu
Humenné, RAJ Prešov, Tatrasvit Svit, Východoslovenské
pekárne, OTEX Košice a ďalším, kde
príprava mládeže na robotnícke povolanie
značne zaostáva. Na konci školského
roka 1981/1982 neprospelo v kraji ešte 3,5% žiakov a
učňov SOU. Ukazuje sa tiež potreba skvalitniť
inšpekčnú prácu, viac vyžadovať
využívanie didaktických a kontrolných
testov, aby sa náročnejšie a objektívnejšie
hodnotila úroveň vedomostí a zručností
vo všetkých formách štúdia i práce
každého pedagogického pracovníka učilišti.
Napriek týmto i ďalším nedostatkom prevažujú
pozitívne výsledky v príprave mladých
robotníkov a v ich adaptácii do pracovného
procesu.
Chcel by som však upozorniť na dva závažné
problémy, ktoré by mali zodpovedné orgány
riešiť. Je to problém uplatňovania vyhlášky
číslo 95/1979 o hmotnom a finančnom zabezpečení
učňov a problém príčin fluktuácie
vyučencov.
U prvého problému ide o vyhlášku, podľa
ktorej u nepreferovaných učebných odborov
všetky náklady spojené s ubytovaním
a stravovaním učňov v sume tristo až
štyristo Kčs musia mesačne uhradzovať
rodičia. V takýchto prípadoch zvažujú,
či dať dieťa do stredného odborného
učilišťa mimo bydliska a pritom uhradzovať
náklady, alebo hľadať cesty, ako ho ponechať
v blízkosti bydliska, s dennou dochádzkou do učilišťa.
V druhom prípade sa časť učňov
vymyká z priameho výchovného pôsobenia
učilišťa, ktoré zabezpečuje i mimo
pracovného času kvalitnú, kvalifikovanú
a komplexnú výchovno-vzdelávaciu činnosť
i mimoučebnú výchovu.
Druhým problémom je značná fluktuácia
vyučencov. Ak do nedávna bola priemerná doba
vyučencov po ich adaptovaní do pracovného
procesu vo Východoslovenských železiarniach
sedem až desať rokov, v ostatnom čase, po uplynutí
zmluvnej doby - niekedy i pred uplynutím dohody - dochádzajú
vyučenci do iných organizácií a pridružených
výrob často na práce, pre ktoré sa
nevyučili. Dôvodom odchodu je napríklad nízka
trieda po nástupe do praxe, zatiaľ čo v inej
organizácii berú vyučenca ako novonastupujúceho
kvalifikovaného robotníka, ktorému dajú
vyššiu platovú triedu, ako mu môže
dať podnik v ktorom sa vyučil. Podnik stráca
náklady na ich prípravu, narušuje sa plánovité
zaraďovanie mladých vyčencov na miesta, na
ktoré boli pripravovaní. Tí vyučenci,
ktorí získali štvorročným štúdiom
maturitné vzdelanie, podľa platného kvalifikačného
katalógu nemajú predpísanú robotnícku
prácu, i keď stav zariadenia a technologický
postup takúto profesiu vyžaduje a dochádzajú
do iného podniku na miesta plánovaných stredoškolákov.
Ďalšia príčina fluktuácie sa často
začína už v základnej škole. Od
nej v mnohom záleží, či si žiak
osvojí potrebné informácie o budúcom
povolaní. Postupne sa síce zlepšuje skvalitňovanie
práce pri profesnej orientácii, osobitne v prehĺbení
školy s praxou cestou patronátnej činnosti
a pracovitého vyučovania. Skvalitňuje sa
práca triednych učiteľov základných
škôl v metódach práce so žiakmi,
najmä v okresoch Prešov, Bardejov, Košice-vidiek,
Spišská Nová Ves a Trebišov, ale stále
je táto činnosť nedostačujúca.
Výskum krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Košiciach
ukázal, že 38 až 56 % žiakov navštevuje
odbor, ktorý si pôvodne nevybrali, čo prispieva
k fluktuačným tendenciám. Ak k tomu priradíme
poznatok, že príťažlivosť práce
v hutiach v porovnaní s inými rezortmi je malá,
fluktuačné tendencie narastajú na škodu
veci. Zvýhodnenie vyučencov v hutiach prideľovaním
bytov mladým manželstvám by tento problém
značne vyriešilo, ak by podnik mal i inú formu
bytovej výstavby, ako je družstevná, ktorá
vyžaduje pri prideľovaní bytu finančné
prostriedky od zamestnanca, ktorý mladý vyučenec
nemá.
Tieto problémy nie sú len vo Východoslovenskom
kraji a v hutiach, ale podľa názorov poslancov priemyslového
výboru sú aj v ďalších podnikoch
aj v niektorých českých krajoch.
Bude preto žiadúce prehodnotiť doteraz platné
smernice o zaraďovaní vyučencov do platovej
triedy a ich eventuálnu úpravu. 40-60 % nespokojných
vyučencov v celej VHJ má pripomienky ku klimatickým
podmienkam, hygienickým zariadeniam, k výške
zárobkov, k doprave do práce, k starostlivosti o
bývanie pre mladých ľudí. Ak chceme
znížiť mieru nespokojnosti vyučencov pre
ich adaptácii do pracovného procesu, musia byť
spomínané pripomienky postupne riešené
podľa špecifických podmienok a možností
daných podnikov a VHJ. Vedúci riadiaci pracovníci
by sa mali osobne zaujímať o riešenie potrieb
vyučencov a ich stabilizáciu na pracoviskách.