Teraz nasleduje rozprava, do ktorej sa písomne prihlásili
títo poslanci: Blažej, Kačírek, Kancírová,
Rigo, Vacková, Kopřivová, Iván, Čermáková,
Tencian, Ivaničová, Muržic, Silvanová,
Procházka a Švestka.
Prosím súdruha Blažeja, aby v rozprave vystúpil
ako prvý. Po ňom sa pripraví poslanec Kačírek.
Poslanec A. Blažej: Vážené predsedníctvo,
vážené súdružky a súdruhovia,
8. plénum ÚV KSČ, plénum ÚV
KSS i nedávne rokovanie Snemovne Ľudu FZ ČSSR
venované otázkam urýchlenia vedeckotechnického
rozvoja vyzdvihli význam i funkciu vzdelania a kvalifikácie,
úlohu subjektívneho faktora pri tvorbe nových
vedeckých a technických poznatkov, pri ich osvojení
a zvládnutí, ako aj ich využití a realizácii
v spoločenskej praxi.
V ČSSR sme vybudovali rozsiahlu materiálno-technickú
základňu priemyslovej výroby a poľnohospodárstva.
Vybudovala sa solídna vedeckovýskumná základňa.
Dosiahli sme vysokú vzdelanostnú úroveň
obyvateľstva. Teda potenciálne zdroje pre rast produktivity
práce, pre zvyšovanie kvality a efektívnosti
reprodukčného procesu skutočne máme.
Pritom nedosahujeme v národnom hospodárstve také
výsledky, ktoré by boli adekvátne vedeckovýskumnej
základní vysokej vzdelanostnej úrovni pracujúcich.
Jedným z rozhodujúcich faktorov ďalšieho
úspešného rozvoja našej socialistickej
spoločnosti je systém a kvalita výchovno-vzdelávacej
sústavy, príprava mladej generácie z hľadiska
perspektívnych potrieb rozvoja národného
hospodárstva. Preto to obrovské úsilie, ktoré
venuje KSČ otázkam rozvoja vzdelania a ktoré
má svoj odraz v novom projekte československej výchovno-vzdelávacej
sústavy. Tento zodpovedá novým úlohám
i potrebám rozvoja výrobných síl v
období budovania rozvinutého socializmu. Toto úsilie
o modernizáciu obsahu, metód i foriem výchovno-vzdelávacieho
procesu našlo svoje konkrétne vyjadrenie v obsahovej
prestavbe štúdia od základných cez strednú
až po vysokú školu. Podpredseda vlády
súdruh Lúčan poukázal na súčasný
stav v realizácii projektu, na jeho zámery a ciele
v budúcich rokoch. Treba zdôrazniť, že
sa urobilo na všetkých stupňoch škôl
veľmi mnoho v prospech lepšej profesionálnej
príprave mládeže ako pracovnej síly,
čo má svoje ekonomické aspekty, v harmonickom
rozvoji osobnosti ako jednotlivca, čo má svoje sociálno-kultúrne
aspekty i vo výchove človeka, ako obrana socialistickej
spoločnosti, čo má svoje politicko-ideologické
aspekty.
Chcem v diskusii hovoriť k dvom otázkam, a to o výchove
k tvorivému mysleniu a k uplatneniu absolventov vysokých
škôl, i keď k týmto otázkam hovoril
súdruh podpredseda vlády ČSSR Lúčan
i spravodajca súdruh Vedra. Budem hovoriť z pohľadu
učiteľa vysokej školy k tejto problematike.
Tvorivosť, t.j. schopnosť tvoriť niečo nové,
formovať jednotlivca i kolektív, aby rozvíjal
tvorivé myslenie a tvorivo pracoval v intenciách
potrieb rozvoja socialistickej spoločnosti je prvoradá
úloha našej školy. Tvorivosť pokladáme
za najvyššiu formu pracovnej aktivity. Preto už
na škole sa musí vytvárať profesionálne
tvorivý potenciál jednotlivca, schopného
dnes i v budúcnosti ešte viac kolektívnej,
tímovej - tvorivej činnosti. Zatiaľ na mnohých
našich školách preceňujeme vo výchovno-vzdelávacom
procese hlavne rozsah a množstvo vedomostí a nesprávne
sa domnievame, že hlavné a často jediné
kritérium kvality vzdelania je, čím viac
poznatkov a konkrétnych faktov žiaci, študenti
dostanú a naučia sa, tým vyššia
je kvalita práce školy.
Toto vedie k preťaženosti študentov a k pasívnej
reprodukcii poznatkov. Prospievajú najlepší
žiaci a študenti, ktorí sú schopní
zvládnuť daný rozsah učiva bez ohľadu
na ich schopnosť vedieť aktívne využívať
tieto poznatky v spoločenskej praxi. Často s prekvapením
konštatujeme, že vyznamenaný žiak, úspešný
a vzorný študent, sa v praxi stal priemerným
pracovníkom a na škole priemerný študent
dosahuje v praxi vynikajúce výsledky. Nemáme
objektívnu koreláciu medzi výsledkami na
škole a úspešným uplatnením absolventov
v spoločenskej praxi. To svedčí o tom, že
sa hodnotí na škole niečo iné, že
sa uplatňujú kritéria, ktoré nedostatočne
odrážajú resp. nerešpektujú potreby
praktického života. Pozorujeme, že sa preceňujú
ešte stále faktografické vedomosti ako hlavné
kritérium úspešnosti školy. Spomenutým
požiadavkám školy sa lepšie prispôsobujú
dievčatá. Nie je náhoda, že na základnej
a strednej škole medzi dobrými žiakmi je prevaha
dievčat, ktoré sa lepšie adaptujú na
tento "reproduktívny" prístup k učeniu
ako chlapci. Ťažko možno zodpovedne povedať
do akej miery na tomto stave má podiel metodický
prístup k výučbe a do akej miery je to ovplyvnené
štruktúrou pedagogického zboru základnej
a strednej školy, resp. príliš tradičným
chápaním poznávacieho procesu.
Z hľadiska potrieb urýchlenia vedeckotechnického
rozvoja treba posilniť produktívny prístup
k učeniu, ktorý umožňuje rozvoj tvorivého
myslenia a výchovu k tvorivej práci. Už na
základnej škole treba začať s diferenciáciou
žiakov podľa určitého nadania, záujmov,
schopností a motivovať rozvoj tvorivého myslenia.
Musíme vytvoriť ucelený systém, kedy
a ako podchytiť zvlášť nadané a talentované
deti a usmerňovať ich individuálnym prístupom
v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu na
škole i v mimoškolskej činnosti.
Stredná škola musí prehlbovať diferencovaný
prístup, vytvárať priestor pre rozvíjanie
vlôh, predpokladov, dispozícií v konkrétnej
tvorivej aktivite. Vysoká škola musí systematicky
individuálne pracovať s vybranými, nadanými
a talentovanými študentmi. Pretože nemáme
vzájomné prepojenie jednotlivých stupňov
škôl, z hľadiska kontinuálneho zabezpečenia
individuálnej starostlivosti o nadaných študentov,
strácame mnoho talentov.
Venujeme hlavne pozornosť priemerným študentom,
snažíme sa menej schopných dostať na úroveň
priemerných a nadaní študenti, pretože
sa od nich viac nežiada, "klesajú" tiež
na úroveň priemerných.
Rovnako v samotnej výučbe treba ofenzívnejšie
pristúpiť k moderným, aktivizujúcim,
didaktickým metódam. Ide v podstate o problémové
vyučovanie, o aktívne učenie sa počas
riešenia niektorých problémov, samostatné
osvojenie tvorby a osvojenia poznatkov. Okrem zmien foriem výchovno-vzdelávacieho
procesu, t.j. a nahradzovania tradičných didaktických
metód, modernými, aktivizujúcimi metódami,
sa musí permanentne inovovať obsah štúdia.
Pri súčasnej explózii vedeckých a
technických poznatkov sa stále viac znižuje
praktická hodnota faktografických vedomostí.
Treba veľmi zodpovedne vyberať a systemizovať,
čo v základnom štúdiu študentovi
dať, aký obsah základných faktov použiť,
ako na nich budovať tvorivé myslenie, ako a v jakých
proporciách rozvíjať vedomosti, schopnosti
a vlastnosti študentov.
Toto je náročná pedagogická úloha
a zvyšuje požiadavky na prácu učiteľov,
na ich kvalifikáciu a vzdialenie. Učiteľ bol,
je a zostane hlavným činiteľom výchovno-vzdelávacieho
procesu. V nových podmienkach a v nových nárokoch
rozvoja školského systému túto funkciu
nemôžu vykonávať priemerní učitelia.
Keď zasejeme priemernosť u učiteľov, budeme
žať už priemernosť u študentov. Preto
rozvoj kvalifikačnej štruktúry učiteľov
na všetkých stupňoch musí byť v
popredí záujmu všetkých riadiacich školských
orgánov.
V našom školskom systéme v súvislosti
s etapou budovania rozvinutého socializmu v podmienkach
vedeckotechnickej revolúcie sa zákonite zvyšuje
význam a postavenie vysokých škôl obecne
a vysokých škôl technicky zvlášť.
Je preto potešiteľné, že sa v posledných
rokoch zvýšil záujem mladých ľudí
o štúdium prírodných a technických
vied, ktoré podmieňujú úspešné
zvládnutie vedeckotechnického rozvoja. Na tieto
odbory sa hlási taký počet uchádzačov,
že sa môžu naozaj lepšie vyberať takí,
ktorí majú osobné predpoklady a vyhranený
záujem o zvolený odbor.
Zvýšila sa objektívnosť a anonymita prijímacích
pohovorov. Je žiadúce, aby si vysokoškolská
mládež uvedomila, že revolučnosť
dnešnej mladej generácie je vo zvládnutí
výsledkov domácej a svetovej vedy a v ich využití
pre rozvoj československého národného
hospodárstva. Môžeme byť hrdí, že
vo viacerých vedných odboroch a v moderných
priemyslových odvetviach, ako napríklad vo výpočtovej
technike, mikroelektronike, robotike, génových manipuláciách,
v biotechnológii, sú to práve mladí
absolventi vysokých škôl, ktorý sa stávajú
hlavnými priekopníkmi a nositeľmi vedeckotechnického
pokroku.
V posledných rokov sa začína hovoriť
o určitej nadprodukcii absolventov vysokých škôl.
Túto skutočnosť zdôraznil i súdruh
podpredseda Lúčan. Začínajú
starosti s umiestňovaním absolventov technických
škôl. Všimnite si, aká je kvalifikačná
štruktúra v československom priemysle. Vysokoškolské
vzdelanie v roku 1982 dosiahlo 7,8% z celkového počtu
pracujúcich. V priemysle pracuje podľa jednotlivých
rezortov od 3 do 6% pracovníkov s vysokoškolským
vzdelaním.
Keď zoberieme do úvahy napríklad závod
s tradičnou strojárenskou výrobou, v ktorom
pracuje okolo 4% vysokoškolsky vzdelaných odborníkov
s modernou výrobou napríklad vedeckých prístrojov,
kde treba 30-35% inžinierskych pracovníkov, tak vidíme,
že ide o osemnásobné zvýšenie počtu
vysokoškolákov pri zmene výrobného programu.
Iný príklad, v našej výskumno-vývojovej
základni je 30% vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov,
pritom vo vyspelých štátoch na obdobných
pracoviskách pracuje okolo 70% pracovníkov s vysokoškolským
vzdelaním.
V našich podmienkach relatívne vysoký podiel
pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním
zastáva funkcie, kde nie je predpísané vysokoškolské
vzdelanie. Ak hovoríme o nízkej technickej úrovni
v niektorých výrobných odboroch a rezortoch,
tak jednou z príčin je i malý podiel vysokoškolákov.
Alebo, naopak, môžeme povedať, že následkom
nízkej technickej úrovne danej výroby je,
že sa necíti potreba zvyšovania podielu vysokoškolákov.
Problém je i v distribúcii absolventov vysokých
škôl, že sa nedostávajú tam, kde
môžu byť efektívnejšie využití.
Jedna vec je zamestnanosť absolventov, druhá vec je
ich racionálne využitie. Je to príliš
drahá investícia, príliš veľký
luxus, aby sme ju nevyužívali hospodárne v
prospech a v záujme spoločnosti. Rovnako prístup
absolventov vysokých škôl nie je vždy správny
a nerešpektuje často spoločenskú potrebu,
pracovať v oblastiach a odboroch, pre ktoré boli vychovávaní.
Zo strany priemyslu bude žiadúce viac koncepčnosti
vo vedeckosti pri plánovaní počtu absolventov
z hľadiska perspektívnych potrieb, zo strany vysokých
škôl viac iniciatívy a aktivity pri umiestnení
svojich absolventov a zo strany vysokoškolákov viac
spoločenskej zodpovednosti, uvedomenia a profesionálnej
hrdosti pri využití vzdelania v spoločenskej
praxi.
Prekvapuje, že sa ukázali starosti s umiestnením
absolventov i v takých progresívnych odboroch, ako
je mikroelektronika, kybernetika, robotika. Pritom elektronizácia
národného hospodárstva je dnes jedným
z najprogresívnejších smerov vedeckotechnického
rozvoja. V tejto oblasti má kľúčové
postavenie a nezastupitelné miesto elektrotechnický
priemysel.
Preto by som sa rád opýtal súdruha ministra
Kubáta, aké opatrenie sa robia v rezorte elektrotechnického
priemyslu, aby kvalifikačná štruktúra
zodpovedala súčasným i perspektívnym
potrebám tohoto odvetvia a čo treba urobiť,
aby sme urýchlili elektronizáciu národného
hospodárstva práve prostredníctvom inžiniersko-technických
kádrov.
Všetky priemyselné odvetvia a odbory s postupnou zmenou
výroby na aplikovanú vedu sú čoraz
náročnejšie na technickú prípravu
výroby, na predvýrobné etapy, na výskum
a vývoj. Toto všetko vyvoláva objektívnu
potrebu zvýšenia počtu pracovníkov s
vysokoškolským vzdelaním. Preto sme toho názoru,
že nemôžeme prijať tézu nasýtenosti
nášho priemyslu vysokoškolsky vzdelanými
pracovníkmi a zostať na úrovni jednoduchej
reprodukcie tejto kategórie pracovníkov.
Ak chceme, aby sa veda skutočne stala výrobnou silou,
ak má veda byť najdynamickejšou zložkou
výrobných síl, ak výroba sa má
meniť na aplikovanú vedu, ak vedeckotechnický
rozvoj má plniť revolučnú úlohu
v oblasti prechodu z extenzívnych na intenzívne
faktory rozvoja národného hospodárstva, ak
chceme urýchliť štrukturálne zmeny v ekonomike,
ak chceme podstatne zvýšiť kvalitu a efektívnosť,
technickú úroveň výroby, tak to nepôjde
bez efektívneho využitia vzdelania a kvalifikácie
a zvýšenia počtu vysokoškolsky vzdelaných
odborníkov, v prvom rade v priemysle a v riadiacej sfére.
Súdružky a súdruhovia, na záver by som
chcel zdôrazniť, že náš československý
školský systém prechádza významnými
zmenami v záujme zvýšenia kvalitatívnych
stránok výchovno-vzdelávacieho procesu, aby
výchova na všetkých stupňoch zodpovedala
perspektívnym potrebám rozvoja našej spoločnosti.
Školstvo má vypracovaný dlhodobý program
rozvoja. Je žiadúce, aby v spoločenskej praxi
sa efektívnejšie využívala vzdelanosť,
tvorivá iniciatíva, aby sa cieľavedome kultivovali
tvorivé schopnosti v celom produktívnom veku a vytvárali
optimálne podmienky pre uplatnenie kvalifikovanej pracovnej
sily, v záujme a v prospech úspešného
rozvoja československého národného
hospodárstva.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Blažejovi.
Slovo má poslanec Kačírek, pripraví
sa poslankyňa Kancírová.
Poslanec B. Kačírek: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
a soudruzi poslanci, růst vzdělanosti závisí
především na úrovni a kvalitě
činnosti všech článků školské
soustavy a je spojen - a to v povědomí široké
veřejnosti - s aktuální problematikou přestavby
našeho školství, o které dnes jednáme.
Když jsme se na tuto schůzi Sněmovny národů
připravovali a upřesňovali si ve výrobu
pro kulturu a výchovu Soubor otázek a problémů
rozvinutého socialismu, vyvstala současně
před námi celá šíře problematiky
výchovy socialistického člověka, účinného
využívání členitého komplexu
institucionálních i společenských
prostředků a nástrojů politické,
kulturní, morální a estetické výchovy
pracujících, všech občanů. Uvědomovali
jsme si, že v procesu tak složitém a obtížném
je nutno velmi cílevědomě sledovat úroveň
působení všech výchovných faktorů,
které pouze v těsnhém spojení a vzájemné
součinnosti umožňují efektivně
řešit náročné úkoly formování
nového člověka. Doposud získané
zkušenosti s uskutečňováním projektu
zdokonalené československé výchovně
vzdělávací soustavy nikoliv náhodou
potvrzují, že úsilí o naplnění
jejího základního smyslu a cíle nemůže
zůstat ohraničeno pouze obsahovou a organizační
přestavbou jednotlivých stupňů školské
soustavy, opatřeními ke zvýšení
úrovně výuky či novým pojetím
přípravy učitelů. Škola sama,
ani při svém rostoucím významu a nezastupitelnosti
nedokáže a nemůže zabezpečit všechno,
co vychovává a formuje socialisticky myslícího
a jednajícího mladého člověka,
dělníka,družstevníka, příslušníka
inteligence. Svým vlivem zde působí a vlastním
podílem k tomu přispívají, sehrávají
svou úlohu další společenské
instituce, rodina, která podstatně umocňuje
a má být oporou výchovného působení
školy, průmyslové závody a zemědělská
družstva, kde vyrůstá nastupující
generace dělnické třídy a družstevníků,
národní výbory a další orgány
socialistického státu a s nimi široká
soustava společenských organizací Národní
fronty.
V preambuli navrhovaného nového školského
zákona se právem uvádí, že "socialistický
stát, národní výbory, státní,
družstevní a společenské organizace
a rodina při výchově dětí a
mládeže těsně spolupracují a
společně pro ně vytvářejí
potřebné podminky". V tom je smysl požadavku,
že výchova a vzdělávání
jsou věcí celé společnosti.
Nejvýraznější pozitivní výsledky
dosavadní školské přestavby byly dosaženy
skutečně tam, kde jednotlivá opatření
byla připravována a uskutečňována
v souladu a v jednotě postupu všech společenských
činitelů, jejichž posláním je
vychova nového socialistického člověka.
Posílení společného působení
školy, rodiny, státních a společenských
organizací při zdokonalování naší
školské soustavy a v procesu výchovy a vzdělávání
dětí, mládeže i dospělých,
ale i v procesu výchovy vůbec, vyplývá
z požadavku komplexnosti ideologického působení,
těsného propojení světonázorové,
morální a pracovní výchovy, které
s tak mimořádnou naléhavostí postavilo
do popředí zasedání ústředního
výboru KSČ už v březnu 1980 a jak to
znovu zdůraznil XVI. sjezd strany. Nutnost jednotného
postupu všech, kteří se mohou a mají
podílet na dalším zdokonalování
naší školské soustavy a celkovém
zvyšování vzdělanosti našeho lidu,
na prohlubování socialistické výchovy,
je v dnešní době o to naléhavější,
že tyto záměry uskutečňujeme
v zápase o zvládnutí současných
podstatně náročnějších
úkolů socialistické výstavby a v mimořádně
složité mezinárodní situaci.
Souhrnná zpráva z poslaneckých průzkumů
přináší řadu příkladů,
že postupně se rozvíjí prospěšná
spolupráce škol se státními orgány,
závody a společenskými organizacemi zvláště
v takových oblastech, kde samotná školní
výuka je schopna navodit u žáků a studentů
jen určité základní motivace, jednání
a přístupu k práci a k životu, což
je ovšem pro praxi zcela nedostačující.
Chci připomenout jen zajímavé zkušenpsti
s právní výchovou mladých lidí,
zvláště učňovské mládeže,
společenské-politickou praxi studentů pedagogických
fakult nabo studentskou vědeckoodbornou činnost,
která se v některých případech
přibližuje již významně potřebám
výrobní praxe.