Treba si tiež uvedomiť, že súčasné
generácie prežívajú i ďalšie
zmeny, ktoré určuje epocha prechodu spoločnosti
od kapitalizmu ku komunizmu. To všetko kladie nové
nároky na človeka, na jeho myslenie, postoje a konanie,
vzájomné vzťahy medzi ľuďmi. To všetko
sa deje v boji nového proti starému, prežitému,
a v tomto zápase sa formuje nový, všestranne
rozvinutý človek, človek socializmu a budúceho
komunizmu. I keď ešte nemôžeme dovidieť
úplne rozsah a hĺbku všetkých týchto
procesov, vieme, že zákonite prebiehajú a kladú
čoraz väčšie nároky na každého
tak v oblasti vedomostnej, ako aj v oblasti politickej. Aj s
tým škola musí rátať a mladú
generáciu, ktorá bude žiť a pracovať
na sklonku tohto a na začiatku budúceho storočia,
na tieto úlohy už dnes pripravovať. Absolventi
škôl nemôžu odchádzať z nich
so vzdelaním určeným raz navždy rozmiestňovacím
konaním po základnej škole a pristupovať
k svojmu náročnému poslaniu s poznatkami
patriacimi skôr do histórie vedných odborov.
Ak chceme, aby sa najnovšie výdobytky vedy a techniky
čo najrýchlejšie uplatňovali vo výrobe
a v životnom štýle celej spoločnosti,
musíme otvoriť cestu vytvorením potrebných
predpokladov už v našich školách. Tak, ako
sa veda a technika stáva výrobnou silou, ktorá
dovedie zabezpečením vysokej produktivity práce
ľudstvo k stále vyšším metám,
výchovná a vzdelávacia práca za socializmu
sa musí stať čoraz účinnejšou
hnacou silou vývoja.
Prispôsobiť náš školský systém
týmto úlohám, dať čo najsolídnejšie
vzdelanie a východu každému, je teda zmyslom
všetkých zmien, ktoré v našom školstve
prebiehajú. Nejde preto o voluntaristickú záležitosť,
ale o objektívnu nevyhnutnosť, vyplývajúcu
zo zmenených podmienok a nárokov, ako aj zo samej
podstaty nášho socialistického humanizmu.
V tejto súvislosti sa osobitne chcem zmieniť o prestavbe
učňovského školstva, lebo v tejto otázke
sa vyskytuje najviac nejasností.
Nové poňatie prípravy mládeže
na robotnícke povolania v stredných odborných
učilištiach považujeme za najvýznamnejšiu
zmenu v našom školstve. Ide o všeobecné
vzdelanie, teoretickú a odbornú prípravu,
priamo vo výchovno-vzdelávacom procese, ako aj mimo
vyučovania. Tieto tri zložky na seba nadväzujú
a vzájomne sa dopĺňajú. Prehĺbením
všeobecných a teoretických vedomostí
sa vytvárajú predpoklady i pre úspešné
ďalšie pokračovanie absolventa v celoživotnom
vzdelávaní a sebavýchove. Sústava
odborov na stredných odborných učilištiach
dnes zahŕňa 38 dvojročných a 102 trojročných
učebných odborov a 25 študijných odborov.
Východiskom pri ich príprave boli kvalifikačné
katalógy robotníckych povolaní. Uplatňuje
sa zásada, že pre každé robotnícke
povolanie, pre ktoré sa môže pripravovať
mladý človek, je vytvorený buď monotypný
učebný odbor, alebo zameranie vetveného učebného
odboru, tzv. odboru širokoprofilového. Sieť stredných
odborných učilíšť každoročne
stanovia ministerstvá školstva podľa návrhov
krajských národných výborov a po prerokovaní
s príslušnými ústrednými orgánmi,
s rezortmi. Zriaďovateľmi stredných odborných
učilíšť sú generálne riaditeľstvá
VHJ alebo orgány, ktoré plnia podobnú funkciu
a krajské národné výbory pre organizácie
nimi riadené alebo spravované. Krajské národné
výbory súčasne zodpovedajú za to,
že sieť stredných odborných učilíšť
v ich územnom obvode sa postupne vytvára tak, aby
bola perspektívna, kvalitná, funkčná
i hospodárna a aby rešpektovala v potrebnej miere
aj nadrezortné potreby.
Mladý robotník sa má stať odborníkom
vo zvolenom povolaní. Ale to by bolo málo. Musí
byť aj uvedomelým príslušníkom
robotníckej triedy a aktívnym bojovníkom
za spoločenský a technický pokrok, za intenzifikáciu
našej ekonomiky, dobrým socialistickým hospodárom.
Všetky tieto aspekty musíme mať na zreteli pri
príprave budúcej robotníckej triedy. Aby
sme ich dosiahli, musíme sa na tejto neľahkej úlohe
podieľať všetci, nielen rezorty, v pôsobnosti
ktorých sa robotnícky dorast vychováva. To
ešte väčšmi než v inej oblasti školstva
platí, že skutočne ide o celospoločenskú
záležitosť.
Ako ukazuje kritická analýza, ktorú uskutočnili
Ministerstvá školstva, popri celkove pozitívnych
výsledkoch, prejavujú sa v praktickej realizácii
prestavby aj niektoré nedostatky a problémy. Tie,
ktoré poznáme, sa riešia hneď, odstraňujeme
ich, ako sa hovorí, za pochodu. Niektoré si však
vyžadujú hlbšiu analýzu.
V každom prípade považujeme nastúpenú
cestu za správnu a na jej celkovom pojatí nemôžeme
nič podstatné meniť.
Na stredných odborných učilištiach treba
vytvárať podmienky pre zvyšovanie ich úrovne
a kvality práce. Predovšetkým budeme musieť
dobudovať sieť komplexných stredných odborných
učilíšť a zabezpečiť ich tak,
aby ich materiálno-technická základňa
zodpovedala požiadavkám vedeckotechnického
rozvoja v zhode s potrebami národného hospodárstva,
a to i združovaním investičných prostriedkov.
Budúca generácia robotníckej triedy má
takisto právo na rovnocenné vzdelanie ako tá
časť populácie, ktorá sa učí
na gymnáziách a stredných odborných
učilištiach. Ale sme povinní vytvárať
pre takúto prípravu aj potrebné podmienky.
V tom sa, okrem iného, prejavujú obrovské
prednosti socialistického spoločenského zriadenia,
jeho demokratičnosť, napĺňajú
sa ciele, o ktorých v súvislosti so vzdelaním
hovorili už Marx, Engels a Lenin. Doriešiť bude
treba aj otázky riadenia stredných odborných
učilíšť ústrednými orgánmi
a štátnou správou v školstve.
Ciele a postup prestavby na ďalších typoch škôl
sú všeobecne známe a nebudem sa o nich preto
podrobnejšie zmieňovať. Chcem len poznamenať,
že ich považujeme za zdôvodnené a verejnosť
ich podporuje. Úlohou ministerstiev školstva a národných
výborov za celospoločenskej pomoci je, aby ich dôsledne
realizovali v praxi. To sa týka i materiálneho vybavenia
škôl. Mám na mysli predovšetkým
moderné učebné pomôcky, prístrojovú
a strojovú techniku, ako aj tvorbu a vydávanie učebníc,
skrípt a ďalších pedagogických
dokumentov.
Opäť chcem zdôrazniť, že na všetkých
stupňoch a typoch škôl nám trvale musí
ísť o to, aby vzdelanie a príprava na povolanie
išli ruka v ruke s výchovou ideovo-politickou, svetonázorovou,
morálnou, estetickou i telesnou.
V správe ÚV KSČ, prednesenej súdruhom
Gustávom Husákom na XVI. zjazde KSČ sa hovorí
(citujem): "Zmyslom všetkého nášho
výchovného úsilia je utvárať
všestranne sa rozvíjajúcu osobnosť človeka,
formovať jeho myslenie a cítenie v duchu našich
socialistických ideálov, morálnych noriem
a životných hodnôt, aby sa v ňom plne
rozvinuli najušľachtilejšie črty hospodára
a tvorcu novej spoločnosti.
Nič nie je tak zložité a náročné,
ako výchova človeka. Každý formalizmus,
každé zjednodušenie sa tu vypomstí dvojnásobne.
Formovanie socialistického uvedomenia človeka, ktoré
zahŕňa svetonázorovú, morálnu
i pracovnú výchovu sa uskutočňuje
v mnohostrannom procese socialistickej výstavby. Pritom
nemožno nevidieť, že budujeme socializmus, novú
spoločnosť v podmienkach úporného boja
dvoch protichodných spoločenských sústav,
dvoch nezmieriteľných ideológií. Tejto
realite sa nikto nemôže vyhnúť" ...
to sa hovorí v správe ÚV KSČ.
Zámerne som citoval tieto hlboko pravdivé a praxou
neraz overené slová, aby sme si znova uvedomili
veľkosť úlohy, ktorá pred nami vo výchove
a vzdelávaní mladej generácie stojí.
Pritom škola, i keď je najvýznamnejší
a vedúci článok našej výchovno-vzdelávacej
sústavy, nemôže túto neobyčajne
závažnú a zložitú úlohu
zvládnuť sama. Tu treba, aby všetky zložky
výchovného pôsobenia našej spoločnosti
- škola, rodina, masové a spoločenské
organizácie, komunikačné prostriedky, pracovné
kolektívy a zariadenia socialistického štátu
pôsobili jednotne. Vieme, že to nie je jednoduché,
ale snažiť sa o to musíme.
Ak hovoríme o výchove socialistického človeka,
nezastupiteľnou úlohu v tejto práci zohrávajú
hromadné oznamovacie prostriedky, kultúra a umenie,
čerpajúce z najlepších tradícií
revolučnej a pokrokovej českej, slovenskej i svetovej
kultúry.
Je známe, aký nesmierny význam vo výchove
má sila kolektívov, ktoré sa formujú
často mimo školy, mimo rodiny, ba aj mimo pracovísk.
Tejto otázke musíme venovať o veľa väčšiu
pozornosť ako doteraz. Živelne sa tvoriace kolektívy
mimo školy, rodiny alebo pracoviská neraz úplne
deformujú jej členov, doslova ničia ciele,
ktoré v socialistickej výchove sledujeme. Nám
musí ísť o to, aby kolektívy mladých
ľudí vznikali predovšetkým na pôde
Socialistického sväzu mládeže a jeho PO,
v ROH na pracoviskách. Aby tomu tak bolo, musíme
sa znova a znova zamýšľať nad obsahom a
formami práce s mladými ľuďmi, dbať
o to, aby boli oveľa príťažlivejšie.
Formálne schôdze, frázovité prejavy
neprihliadajúce k veku a psychológii mladého
človeka, mentorovanie a podobné nedostatky mládež
nepriťahujú. Pokiaľ ide o starších,
samozrejme, že jedným z najúčinnejších
výchovných činiteľov je pozitívny
príklad v práci i konaní mimo nej.
Pre výchovu mladého človeka je dôležité,
aby sa naše slová nerozchádzali s činmi,
aby na vysokých školách, na učilištiach
panoval poriadok a disciplína, zdravé ovzdušie,
aby bolo vidieť a cítiť, že vieme vyvodiť
dôsledky z nekvalitnej a nezodpovednej práce. Na
druhej strane treba oceniť, že celý rad ľudí
pracuje obetavo, iniciatívne a kvalitne. Vyššie
vzdelanie, napomáha napĺňať výchovné
ciele a dobrá výchova napomáha vzdelávaniu.
Nie je bez zaujímavosti, že podľa rezortných
štatistík napríklad v najpočetnejšie
zastúpenej kategórii, ktorá sa podieľa
na páchaní trestných činov mladých
ľudí vo veku od 18-24 rokov, bolo v roku 1980 s nedokončeným
vzdelaním vyše 13% a so základným vzdelaním
bez kvalifikácie okolo 40% osôb, čo dovedna
predstavuje takmer 53% v tejto kategórii páchateľov
trestných činov.
Prestavba školskej sústavy kladie značné
nároky na tých, ktorí ju uvádzajú
do života a rozhodujú vlastne o úspešnom
zvládnutí tejto rozsiahlej úlohy. Mám
na mysli učiteľov a výchovných pracovníkov
vôbec.
Učiteľ zakladá svojou prácou budúcnosť.
Vysoké požiadavky, ktoré naňho spoločnosť
kladie, je schopný úspešne plniť len vtedy,
ak sa v jeho osobe integrálne spája vysoká
politická pripravenosť a uvedomelosť, odborná
zdatnosť, pedagogické vedomosti a schopnosti, vysoké
morálne kvality, ako aj schopnosť tieto vlastnosti
účinne uplatňovať pri výchove
mladej generácie. Práve z tohoto hľadiska má
veľký význam samotný výber adeptov
na štúdium učiteľstva, ich príprave
na vysokých školách, ako aj ich ďalšie
vzdelávanie. Rad opatrení sme už vo výbere
a príprave učiteľov urobili, ale nie všetko.
Napríklad, i keď ďalšie vzdelávanie
učiteľov má u nás tradíciu i
organizačne vybudovanú sústavu, nemožno
povedať, že by úplne vyhovovalo a prinášalo
výsledky, ktoré od neho očakávame.
Ešte vždy chýba lepšia nadväznosť
na predchádzajúcu prípravu. Málo sa
rešpektujú diferencované potreby rozvoja učiteľov
a vychovávateľov, viac treba prihliadať k ich
skúsenostiam a podporovať aktivizujúce metódy
výuky a učenia. Pokiaľ ide o ďalšie
doškoľovanie učiteľov, treba urobiť
opatrenia, aby toto štúdium prinášalo
väčší úžitok, aby toto štúdium
učitelia považovali za prínos a nie za zbytočné
zaťažovanie.
Nemalé nedostatky máme i v plánovaní
potreby učiteľov a výchovných pracovníkov,
i keď nejde o nejakú špecifiku školstva.
Povedal som už, že socialistická spoločnosť
kladie na učiteľov a vychovávateľov čoraz
väčšie nároky. Učiteľ pôsobí
v škole i mimo školu, rieši nielen pedagogické
problémy, ale i závažné problémy,
ale i závažné úlohy, plynúce
z jeho pôsobenia vo verejných funkciách. To
nevyhnutne vyžaduje, aby sme sa lepšie starali nielen
o jeho prípravu, ale aj o podmienky jeho života a
práce. Slovami sa tak často deje, ale v praxi vidíme,
že učiteľ má v mnohých sociálno-ekonomických
podmienkach horšiu situáciu akú iní
pracovníci. Súvisí to i s rozptýlenosťou
pracovísk učiteľov. Mám na mysli napríklad
stravovanie učiteľov, ktorí len v nepatrnej
miere môžu využívať výhody
závodného stravovania, závodnú lekársku
starostlivosť, nehovoriac už o žiadúcej
špecializovanej lekárskej starostlivosti, eventuálne
o preventívnej starostlivosti a cyklickej rehabilitácii.
Ťažšie môžu využívať
rekreačné možnosti, bez problémov nie
je ani riešenie ich bytových otázok. Vo všetkom
tom učiteľovi, jeho postaveniu a poslaniu ešte
veľa dlhujeme. Politická podpora a morálne
oceňovanie učiteľov a výchovných
pracovníkov, ktoré sa im dostávajú,
sú zaisté dobrá vec, ale iba to nestačí.
Uvedomme si i to, že rozhodujúci podiel medzi učiteľmi
tvoria ženy. A tu musíme nielen rešpektovať
ich materské poslanie, ale sústavne im vytvárať
svojou starostlivosťou optimálne podmienky pre plnenie
náročných pracovných úloh a
spoločensko-politických funkcií.
Všeobecne je tiež známe, že mzdový
vývoj pedagogických pracovníkov zaostáva
za dosahovanou platovou úrovňou pracovníkov
obdobnej kvalifikácie v iných odvetviach a bude
ho treba riešiť. Pravda, aby sme ho mohli riešiť,
musíme pre to vytvoriť zdroje, a o tom sa rozhoduje
predovšetkým v ekonomike.
Súdružky a súdruhovia poslanci, keď hovoríme
o úlohe výchovy a vzdelávania v našom
socialistickom budovaní, musíme mať na zreteli,
že nejde len o to, koľko a akých ľudí
vychovávame, ale aj o to, ako ich schopnosti využijeme.
Už som uviedol, aký význam zohráva rozvoj
vzdelávania v živote spoločnosti. Ale je tiež
faktom, že vo využívaní vzdelanosti a
kvalifikovaných pracovných síl máme
doteraz značné rezervy. Na ilustráciu uvediem,
že podľa údajov Federálneho ministerstva
práce y sociálnych vecí, sú dnes vysokoškolákmi
obsadené na 68,2 % a stredoškolské miesta na
79,9 % pracovníkmi s úplným stredným
vzdelaním. Predpokladá sa, že koncom 7. päťročnice
v roku 1985 to bude u vysokoškolákov 73 % a u stredoškolákov
83,5 %, t.j. že o dva roky na miestach vysokoškolákov
bude ešte 180 tisíc pracovníkov s nižšou
kvalifikáciou a na miestach stredoškolákov
190 tisíc pracovníkov bez požadovanej kvalifikácie.
Alebo uvediem ďalšie príklady: z počtu
ekonomicky činných obyvateľov pracovalo v roku
1980 v priemysle dovedna, vrátane vedeckovýskumnej
základne, 3,3 % pracovníkov s vysokoškolským
vzdelaním, v strojárstve 4,1 %, v elektrotechnickom
priemysle 3,2 %. V tom istom čase v stavebníctve
ich bolo 6 % a v poľnohospodárstve 3 %.
Môžeme teda vo svetle týchto faktov hovoriť
o nejakej "nadprodukcii" absolventov stredných
a vysokých škôl? Určite nie.
Ak sa predsa len určité problémy s ich umiestňovaním
vyskytujú, musíme riešiť príčiny,
ktoré ich spôsobujú":
po prvé, popri operatívnych opatreniach, ktoré
národné republikové a federálna vláda
v tejto veci prijali predovšetkým treba zdokonaliť
systém plánovania potrieb kvalifikovaných
kádrov pre potreby národného hospodárstva
a spoločnosti vôbec. Pri riešení tejto
úlohy treba zaviesť inú metodiku než aká
sa používa doteraz. Dnes už nemôžeme
vystačiť s odhadmi VHJ a rezortov, ktoré sa
často podľa situácie menia a ovplyvňujú
vrcholné plánovacie orgány. K tomu treba,
aby sme mali všade postavené zdôvodnené
normatívy práce, podobne ako má napr. školstvo,
v ktorom sa vychádza z počtu tried, vyučovacích
hodín a iných pedagogických činností,
ktoré učiteľ musí vykonať. Vo svete
sú známe štúdie o normovaní intelektuálnej
práce, dokonca sa takéto normy aj skutočne
uplatňujú, a preto do povolaní takéhoto
charakteru sa prijímajú pracovníci pre veľmi
konkrétne a normami merateľné množstvo
a náročnosť práce;
po druhé, plánovanie prípravy kvalifikovaných
kádrov sa musí opierať o dlhodobejší
výhľad rozvoja národného hospodárstva
a spoločnosti vôbec a o predpokladané zmeny,
ktoré prinesie, alebo chceme, aby priniesol vedeckotechnický
pokrok v rozvoji výrobných síl a v charakteru
práce. Na takomto výhľade do roku 1995 sa,
ako je známe, pracuje;
po tretie, ak uznávame zásadu, že rast vzdelanosti
a kvalifikácie pracujúcich je jedným z rozhodujúcich
činiteľov intenzifikácie národného
hospodárstva a ďalšieho napredovania spoločnosti,
treba rozhodne bojovať proti tendenciám prejavujúcim
sa v praxi, podceňujúcim vzdelanie a kvalifikáciu.
Treba vytvárať čoraz lepšiu spoločenskú
atmosféru a morálne i materiálne stimuly,
aby mozgy, pre rozvoj ktorých naša spoločnosť
vynakladá veľké prostriedky, boli skutočne
využité, aby neodpočívali, aby jej skutočne
a efektívne slúžili. Inteligencia, ktorú
vychovávame, je inteligenciou socialistickou a tým
musí byť determinovaný aj náš pomer
k nej. Ten určuje triedna, marxisticko-leninská
politika, ktorou sa naša strana a štát riadi.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť,
že v epoche vedeckotechnickej revolúcie narastá
význam vedecky založeného vzdelania - to znamená
- vysokoškolská príprava. U nás ešte
stále prežíva určitá prax preferovania
stredného odborného vzdelania - stredných
odborných škôl. Áno, tie majú
veľkú tradíciu a dobrú úroveň.
Je to typ školy, ktorý sa výborne osvedčil
v etape priemyslovej revolúcie. Aj dnes potrebujeme také
kádre - predovšetkým ako organizátorov
výroby. Ale nesmieme zabúdať, že jedným
z hlavných nositeľov vedeckotechnického pokroku,
vrátane jeho využitia v praxi, sú dnes ľudia
s vysokoškolskou prípravou - s vedeckým vzdelaním.
Riadiaci pracovníci, ktorým chýba takáto
príprava, spravidla nestačia na požiadavky
vedeckotechnickej revolúcie, uspokojujú sa často
s drobným zdokonaľovaním najmä tam, kde
je namieste prechod na nové technologické princípy
a štruktúry. V priebehu 7. päťročnice
vyjde z našich vysokých škôl okolo 150
tisíc a zo stredných škôl 400 tisíc
absolventov. Otázka stojí tak, ako čo najlepšie
využiť tento potenciál, aby sme urýchlili
proces intenzifikácie národného hospodárstva
a riešili všetky problémy s tým spojené;
po štvrté - školstvo a osobitne vysoké
školy sa, prirodzene, nemôžu k týmto otázkam
stavať pasívne. Od nich sa právom očakáva,
že jednak pomôžu riadiacim orgánom pri
riešení týchto otázok, ďalej, že
rezort školstva bude dodržiavať plánovanú
disciplínu v prijímaní do škôl,
že sa prehĺbi a zvýši účinnosť
výchovy mládeže pre voľbu povolania, aby
osobné záujmy boli vo väčšom súlade
s potrebami spoločnosti a že absolventi škôl
budú nastupovať na miesta, kde ich prax skutočne
potrebuje. V tom, ako viete, existuje doteraz mnoho nedostatkov
a problémov.