Naše poslanecká skupina zajímala se vedle rostlinné
a živočišné výroby také
o údržbu a stav mechanizace a opravárenství,
investiční činnost a další poznatky,
které charakterizují nejen podnik Sušice, ale
promítají se do celé sféry zemědělství
spadající pod řízení ČSLA.
Jednou z připomínek zůstává,
aby vojenské podniky věnovaly neustálou pozornost
rekultivacím, melioracím a prostorům, aby
nebylo narušeno životní prostředí,
jak to uvedl ve své zprávě s. Vedra.
Soudružky a soudruzi poslanci, dovolte, abych v dalším
se dotkl některých otázek souvisejících
s ochranou socialistického zemědělského
majetku.
Boj s trestnou činností a dalšími negativními
vlivy na úseku zemědělské výroby
je veden bezpečnostními orgány v odlišných
podmínkách proti jiným odvětvím
národního hospodářství. Tato
odlišnost vyvěrá z charakteru zemědělské
výroby, jejích specifických vlastností,
zvláštností ve vedení evidence, systému
výkupu a odbytu zemědělských výrobků,
rozmístění závodů v okrese
a konečně i v klimatických a povětrnostních
podmínkách.
V poslední pětiletce bylo na úseku zemědělství
odhaleno více než 32 tisíc trestných
činů a přečinů a vyčíslené
škody byly 132,5 mil. Kčs. V souvislosti s tím
bylo stíháno 37 tisíc osob. Jen za minulý
rok bylo odhaleno přes 6 tisíc trestných
činů a přečinů se škodou
téměř 26 mil. Kčs.
Podle druhů trestné činnosti se jedná
o 3 tisíce případů rozkrádání
majetku v socialistickém vlastnictví, neoprávněné
používání motorových vozidel,
trestné činy proti hospodářské
kázni a poškozování socialistického
vlastnictví.
Trestnou činnost umožňovala zejména
nedostatečná podniková kontrola, nepořádek
v evidencích, nedostatečná ostraha i špatná
přejímka materiálů. Nejvíce
trestné činnosti bylo v JZD. Ukazuje se, že
počet zjištěných deliktů je převážně
závislý na odhalovací činnosti bezpečnostních
orgánů. V poměrně malé míře
se na odhalování trestné činnosti
podílejí samotné socialistické organizace
a orgány vnější a vnitřní
kontroly.
Stálými problémy jsou mimořádné
události, které způsobují velké
škody na objektech a budovách, krmivové základně,
strojích a zařízeních i na stavu chovných
a jatečných zvířat. jde o požáry,
úhyny hospodářského zvířectva,
havárie a živelné pohromy.
Příčiny tkví v nedbalosti osob, porušování
bezpečnostních a protipožárních
zařízení, v podávání
závadného krmiva, udušení při
poruše vzduchotechnických zařízení
a nedostatečné chovatelské péči.
V minulé pětiletce vznikla tak škoda ve výši
329 mil. Kčs. Setkáváme se i s tím,
že škody jsou záměrně zveličovány,
aby bylo dosaženo vyšších finančních
úhrad od pojišťovny.
Další negativní vliv z oblasti hospodářské
kázně je úmyslné poskytování
neoprávněných výhod a nakládání
s finančními prostředky. Projevuje se to
v dodavatelsko-odběratelských vztazích. Jsou
odhalovány případy zkreslování
výměry osevních a výsadbových
ploch, což má za následek jen evidenční
plnění plánu a proplácení faktur
za služby a dodávky, které vůbec nebyly
provedeny. Citlivou otázkou zůstávají
stále přidružené výroby. Jsou
vítány takové, které jsou přísně
účelové a společensky nutné
a především sloužící zemědělství.
Bezpečnostní orgány však zjistily případy,
kdy pod hlavičkou zemědělského závodu
se umožňuje trestná činnost. Nejde jen
o zneužívání hospodářské
činnosti k bezpracnému obohacování
jednotlivců na úkor zemědělského
závodu, ale o jednání poškozující
státní, hospodářské a rozpočtové
organizace přímým rozkrádáním
finančních prostředků podvodným
vykazováním i neprovedených fakturovaných
prací. Rozsah této činnosti a nedovolená
podnikatelská činnost JZD ukazuje, že nejde
jen o ojedinělé případy. Je třeba,
aby příslušné národní
výroby dobře zvážily udělení
povolení v rámci platných norem.
Ochrana socialistického zemědělství
před hospodářskou kriminalitou a ostatními
negativními jevy je jedním z prvořadých
úkolů SNB, ale dotýká se také
všech našich občanů pracujících
v zemědělství, vedení zemědělských
závodů a národních výborů.
Nelze přecházet případy, které
se socialistickými vztahy nemají nic společného.
je proto nezbytné, aby se ochranou socialistického
majetku zabývalo vedení JZD, státních
statků ale i národních výborů
a společenských organizací, a aby v tomto
směru zabezpečily také politicko-výchovnou
práci.
Naše zemědělství je vyspělým
odvětvím národního hospodářství,
zvítězily v něm socialistické výrobní
vztahy, disponuje rozsáhlými základními
fondy, vyspělou technikou, armádou specialistů
a zaslouží proto, abychom pro ně udělali
vše pro účinnou ochranu a jeho další
rozvoj.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Mackovi.
Slovo má poslanec Zdenek Kováč.
Poslanec Z. Kováč: Vážený
súdruh predseda, súdružky a súdruhovia
poslanci. Medzi najpálčivejšie svetové
problémy súčasnej doby popri odzbrojení,
problémov energie, bezpochyby patrí otázka
potravín. Je preto samozrejmé, že jej je venovaná
zvýšená pozornosť aj u nás, čoho
dokladom sú závery oboch posledných zjazdov
KSČ i 4. zasadania Ústredného výboru
KSČ.
Na jednej strane svetový potravinový problém
sa dostáva stále viac do popredia, lebo s trvalým
stavom chronickej podvýživy trpí vyše
štvrtina obyvaťelov v rozvojových krajinách
a na druhej strane je skutočnosťou, že sa vo
svete vydáva ročne vyše 500 mld dolárov
na zbrojenie.
Rozdiely vo výrobe a spotrebe potravín medzi krajinami
zneužívajú reakční sily imperializmu
v podobe tzv. potravinovej zbrane". Urobili tak proti Allendovej
vláde v Chile, proti Kube, Vietnamu a v 80. rokov vyhlásili
Spojené štáty embargo proti Sovietskemu zväzu.
V poslednom prípade však malo embargo negatívny
účinok predovšetkým na samotnú
ekonomiku spojených štátov.
Príslušné závery z týchto skúseností
vyvodzujú pochopiteľne i socialistické štáty,
a to zvýšením poľnohospodársko-potravinárskej
produkcie, prehĺbením medzinárodnej spolupráce
v rámci RVHP v tejto výrobnej oblasti.
Na 32. zasadnutí Rady bol prijatý dlhodobý
cieľový program k ďalšiemu zdokonaľovaniu
spolupráce v poľnohospodárskom a potravinárskom
priemysle.
Vo všetkých socialistických štátoch
je v súčasnej dobe venovaná poľnohospodárskej
výrobe zvýšená pozornosť. Dôkazom
toho je potravinový program Sovietskeho zväzu do roku
1990.
Zahraničný výbor Snemovne národov
sa zameral na otázku, ako sa problematika poľnohospodársko-potravinárskeho
komplexu premieta do celkového nášho zahraničného
obchodu.
Z hľadiska celkového pohľadu nás zaujímal
predovšetkým vývoj platobnej bilancie, charakteristika
vývoja globálnej sebestačnosti v tejto výrobnej
sfére a ťažkosti a nedostatky, ktoré nám
stoja - tak povediac - v ceste k dosahovaniu vyššej
efektívnosti.
Za posledných 20 rokov vzrástlo pasívne saldo
trikrát, pričom - a to je osobitne neuspokojivé
- vo vzťahu k nesocialistickým krajinám dokonca
desaťkrát.
K dokresleniu celého príkladu uvádzam, že
zahraničný obchodný obrat poľnohospodársko-potravinárskeho
komplexu sa na celkovom zahraničnom obchodnom obrate ČSSR
podieľa 11 %-mi, pričom samozrejme prevláda
dovoz v rozsahu 76 až 82 %. Preto je hlavná problematika
z hľadiska objemu sústredená v zahranično-obchodných
vzťahoch s nesocialistickými krajinami. Vývoz
vybraných položiek do týchto krajín
- cukor, slad, chmeľ - predstavuje 59 % a ich dovoz - pokrutiny,
káva, južné ovocie, kakaové boby - 58
%.
Aká je situácia a perspektíva našich
hlavných vývozných položiek, akou je
v prvom rade, cukor? Túto vývoznú položku
predávame výhradne na trhoch nesocialistických
krajín, ale pre nedostatočné množstvo
jeho vývoz od roku 1966 neustále klesá.
Dnes sa Československo podieľa na svetovom vývoze
cukru jedným percentom (v roku 1965 to boli 2,6 %). Ukazuje
sa preto bezpodmienečná nutnosť zabezpečiť
zvýšenie efektívnosti výroby cukrovky
a cukru.
Slad je taktiež tradičnou a významnou položkou
vyváženou do socialistických i nesocialistických
krajín. Do nesocialistických ho vyvážame
76 %. Zatiaľ čo sme sa v roku 1965 podieľali
na svetovom vývoze 1/4, došlo od tej doby k citeľnému
poklesu až na 1/10.
Postavenie čs. sladu na svetových trhoch je dnes
prevádzané značnými, hlavne kvalitatívnymi
nedostatkami, ktoré vyplývajú z akosti jačmeňa
a jeho spracovania v sladovniach.
Mäso je ako vývozná položka sledovaná
štátnym plánom. Pravda, jej osobitné
postavenie je dané tým, že je základnou
potravinou, ktorá na vnútornom trhu zaznamenáva
značnú citlivosť. Jeho výroba je značne
závislá od celospoločenských nákladov
na dovoz kŕmnych komponentov. Na vývoze celého
komplexu sa podieľa 10 %, z toho do nesocialistických
krajín 83 %; pri vývoze mäsa sa vyžaduje
predovšetkým inovácia a zlepšenie stavu,
v akom sa ponúka na trhu, (mám na mysli tzv. vákuové
balenie).
Ďalší z význačných produktov
pre vývoz je pivo a cutisin. Niekoľko poznámok
k poslednej položke, t.j. ku glejovým črevám.
Ide o jednu z najrentabilnejších položiek, ktorej
vývoz sa však stretáva s jedným zo základných
problémov, ktorým je nedostatok výrobných
fondov. Nemôžeme uspokojiť požiadavky našich
odberateľov zo socialistických ani z nesocialistických
krajín. Zvýšiť výrobu môžeme
jedine pomocou investícií, aby sme nemuseli znižovať
vývoz tohto žiadaného tovaru do nesocialistických
krajín. Náklady vo výške 300 mld. Kčs
by znamenali zvýšenie produkcie o 10 mil. metrov ročne
a bola by tu zaručená dvojročná návratnosť.
K rozšíreniu má dôjsť v priebehu
tohto päťročnice.
Súdružky a súdruhovia, nemôžme rátať
s tým, že budeme niekedy čistými vývozcami
potravín a poľnohospodárskych výrobkov.
Ide však o to, aby sme všetky prístupné
prostriedky využili na to, aby rozdiel medzi dovozom a vývozom
potravín bol čo najmenší.
Úloha zvyšovať bilančnú sebestačnosť
v tejto výrobnej oblasti vyžaduje, aby sme stále
prehlbovali zapojenie celého komplexu, o ktorom dnes rokujeme,
do medzinárodnej deľby práce formou špecializácie
a kooperácie predovšetkým v rámci procesu
socialistickej hospodárskej integrácie. Pritom však
nesmieme prehliadať význam posilnenia čs. vývozu
do nesocialistických krajín práve s ohľadom
na pasívnu bilanciu.
Súčasný stav výroby výnosných
exportných produktov v požadovanom množstve a
kvalite je neuspokojivý. To musí zohrať svoju
rolu aj zahraničný obchod v úzkej spolupráci
s výrobou, a to nielen pri stanovení koncepcie exportnej
výroby v súlade so svetovými trendmi, ale
i v zdokonaľovaní všetkých oblastí
komerčnej práce. Ide napr. o koncepciu rozvoja efektívnej
výroby cukru, chmeľa, sladu, cutisínu, lovnej
zvere atď.
Samostatnou problémovou oblasťou v tejto súvislosti
je otázka obalového zabezpečenia poľnohospodárskych
a potravinárskych výrobkov. Tak, ako bolo povedané
v hlavnom referáte, niektoré pretrvávajúce
nedostatky spôsobujú nižšiu konkurenčnú
schopnosť na zahraničných trhoch. Značnú
časť obalov treba zabezpečovať dovozom,
a to prevažne z nesocialistických krajín. Ak
k tomu pripočítame ešte nepríliš
vysokú úroveň čs. obalového
priemyslu, zastaralú technológiu a pomalú
reakciu na nové požiadavky, ťažko možno
očakávať, že sa Ťažkosti v obaloch
pre export výrazne zlepšia (plechovky, korunkové
uzávery atď). Stáva sa, že niektorí
zákazníci dodávajú tieto obaly sami
a ich hodnotu si odpočítajú z dosiahnutej
ceny tovaru, čo značne znižuje efektívnosť
vývozu. Že niektoré fólie z plástov
musíme dovážať, pretože ich výrobu
nemáme u nás zavedenú, je pochopiteľné,
sú ale paradoxom prípady, keď je surovina v
tuzemsku dostupná, ale v dôsledku prednostného
vývozu granulovaného polotovaru nemá čs.
potravinársky priemysel túto surovinu v dostatočnom
množstve. Je to polystyrén a durofol.
Nemalé problémy sú aj v dôsledku skladovania.
Nedostatok kapacít znemožňuje pripraviť
veľké akostné štandardné partie
napr. sladu, neumožňuje rovnomerné expedície
v priebehu roku a zabraňuje využívaniu najpriaznivejšej
konjuktúrnej situácie na svetových trhoch
na nákup tovaru. Nakúpený tovar sme často
nútení skladovať v zahraničných
prístavoch, vrátane zabezpečenia a zaplatenia
skladových služieb za nemalé sumy v devízach.
Súdružky a súdruhovia, naše vývozná
situácia poľnohospodárskych a potravinárskych
výrobkov sa zhoršuje nielen v dôsledku vysokého
domáceho dopytu či obmedzených zdrojov poľnohospodárskej
výroby, ale aj preto, že postupne narastá zastarávanie
zariadení potravinárskych exportných závodov
voči úrovni konkurencie.
Analýza uskutočnená koncom minulého
roku ukazuje na nepriaznivé hospodárské účinky
tohto zaostávania. Jeden z hlavných ukazateľov
efektívnosti, ktorým je produktivita práce
v exportných závodoch potravinárskerho priemyslu,
je hodnotená priemerne podľa odborov 2-6 krát
nižšie v porovnaní s vyspelou konkurenciou.
Za všetky prípady je možné uviesť
cukrovarskú výrobu. V Rakúsku je napr. výroba
cukru na 1 hektár 2krát vyššia než
v Československu. Spracovateľská kapacita rakúskych
cukrovarov je 5200 ton ropy za deň, zatiaľ čo
u nás len 1200 ton. V rakúskych cukrovaroch je denný
výkon na pracovníka 8,6 tony spracovanej repy, zatiaľ
čo v ČSSR 2,9 tony. Nás cukrovarnícky
priemysel má zhruba 2krát vyššiu spotrebu
energie než vyspelé cukrovarnícke štáty
a disponuje prakticky najnižšími spracovateľskými
kapacitami medzi vývozcami cukru. To pochopiteľne
znamená nižšiu efektívnosť proti
konkurencii.
Na druhom mieste zaostávanie čs. výrobnej
techniky je exportná pivovarnícko-sladárska
výroba, kde devízové straty z týchto
dôvodov sú nemalé. Nedarí sa dosť
operatívne prispôsobiť sa tempu rozvoja konkurencie
v akosti, sortimente a ponuke. Poukazuje sa na zdravotnú
škodlivosť nášho sladu, na dlhšie trvajúce
a opakujúce sa akostné nedostatky, ktoré
vytvárajú vážne odbytové ťažkosti.
Nejde o diskrimináciu, pretože tieto požiadavky
sú kladné i na ostatných svetových
dodávateľov. Naopak, naši tradiční
odberatelia nám umožňujú ešte niektoré
dočasné výnimky. Zastaralá technológia
v našich sladovniach nevyhovuje významnejším
odberateľom, ako je Sovietsky zväz, ktorý kladie
na našu úroveň výroby podobné
prísne požiadavky. Preplnené, nedostatočné
a staré kapacity pivovarov našich tradičných
značiek silne podväzujú udržanie doterajšieho
odbytu a sú príčinami reklamácií
a odbytových strát.
Uvedené nároky svetového trhu vyžadujú
pochopiteľne potrebu plynulej modernizácie potravinárskych
závodov, ktorú nezabezpečujeme v súlade
so svetovým vývojom. Pri zhruba rovnakom podieli
potravinárskej produkcie ako v Maďarskej ľudovej
republike, dávame do potravinárskych závodov
iba polovičný podiel investícií.
Súdružky a súdruhovia, na záver konštatujem,
že sa potraviny stali jedným z kľúčových
problémov svetovej ekonomiky, a tým aj politiky.
V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že iba
maximálna mobilizácia všetkých zdrojov
a rezerv národného hospodárstva vo vzťahu
k poľnohospodárstvu, tak ako to ukazuje príklad
Sovietskeho zväzu, môže zabezpečiť
postupné dosiahnutie vysokého stupňa sebestačnosti
vo výrobe potravín. Je to cieľ, ktorého
dosiahnutie nám umožní zabezpečiť
výživu ľudu na kvantitatívne vysokej úrovni
bez neúmernej závislosti našej socialistickej
ekonomiky od kapitalistických potravinových trhov.
Ďakujem.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Kováčovi
za vystúpenie. Bol posledným prihláseným
do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa ešte niekto
hlási? Nakoľko sa nikto nehlási, vyhlasujem
rozpravu za skončenú.
Prosím podpredsedu vlády súdruha Rohlíčka,
aby preniesol záverečné slovo.
Místopředseda vlády ČSSR R. Rohlíček:
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, dnešné
zasadanie Snemovne národov je vyvrcholením niekoľkomesačnej
svedomitej práce poslancov na prerokúvanej problematike.
Táto práca bola užitočná, podľa
nášho názoru, nielen pre poslancov samotných,
ale predovšetkým pre všetky tie poľnohospodárske
závody, ktorých sa týkala. Boli to stovky
a stovky podnikov, ako lepšie hospodáriť, ako
lepšie využívať rezervy. Bolo tu už
viackrát dnes v diskusii povedané, že nemôžeme
počítať s vyššími vstupmi
do poľnohospodárstva, rovnako ako do ostatných
odvetví, ale udržať dané tempo rozvoja
a vytvárať predpoklady pre opätovné obnovenie
väčšej dynamiky, to práve vyžaduje
plnú mobilizáciu rezerv. To nie je formálne
heslo, to je nevyhnutelný požiadaviek doby, v ktorej
žijeme.
Celá táto práca, vrátane dnešnej
bohatej a podnetnej diskusie, je ďalším zdrojom
poznania pre vládu ČSSR, pre vlády republík,
pre jednotlivých ministrov i pre celú riadiacu sféru.