V dôsledku zavádzania mechanizácie a odchodu
do dôchodku poklesol podiel žien trvalo pracujúcich
v poľnohospodárstve. Ale aj tak tu pracuje v súčasnej
dobe viac ako 44 %. Podieľajú sa na všetkých
výhodách, ktoré naša spoločnosť
pre matku a dieťa poskytuje. Podarilo sa zabezpečiť
62 tisíc miest v materských školách,
čo je strojnásobenie počtu dosiahnutého
za 6. päťročnicu. Rozšírenie služieb,
prispôsobovanie pracovnej doby potrebám pracujúcich
žien, zlepšenie bytových podmienok sú
činitele, ktoré odbremeňujú pracujúcu
ženu, ktorá týmto popri práci získava
čas pre rodinu a pre regeneráciu svojich duševných
a telesných síl.
Pri prieskumoch sme sa mohli presvedčiť, aká
veľká premena nastala aj v závodnom stravovaní.
V podnikoch poľnohospodárstva a výživy
sa stravuje viac ako 40 % pracovníkov a využívajú
sa všetky vhodné spôsoby na zabezpečenie
pracujúcich teplou a kaloricky hodnotnou stravou.
Aj na úseku zabezpečovania zdravia pracujúcich
sa za uplynulé obdobie mnoho vykonalo; zdvojnásobil
sa počet preventívnych prehliadok, účelne
sa aplikoval zdokonalený systém pracovného
lekárstva, prejavujúci sa v starostlivosti o bezpečnosť
pri práci, v zlepšených hygienických
podmienkach práce a pracovného prostredia, v znížení
nadčasovej práce, u žien manipulácia
s nadlimitnými bremenami, v odstraňovaní
nočnej práce. Významné sú pre
upevnenie zdravia aj možnosti rekreácie, kúpeľovej
liečby, rehabilitácie pracovníkov a pod.
Z problematiky svojho volebného obvodu v okrese Bratislava-vidiek
môžem uviesť niekoľko príkladov:
JRD Šenkovice sa stalo známe svojimi dobrými
pracovnými výsledkami. Už druhý rok
je na prvom mieste v rámci republiky v produkcii mlieka.
Podstatne sa zlepšil vekový priemer opravárov,
traktoristov a tiež pracovníkov v pridruženej
výrobe. Ťažšie sa ale darí tento
priemer zlepšiť v rastlinnej, ale najmä v živočíšnej
výrobe, i keď sociálna starostlivosť o
pracujúcich v tomto JRD je po každej stránke
na dobrej úrovni. V súčasnej dobe dokončuje
29 bytových jednotiek pre svojich pracovníkov. Vedenie
družstva i pri súčasných mimoriadnych
hospodárskych opatreniach venuje trvalú pozornosť
oblasti sociálnych potrieb svojich pracovníkov a
i naďalej bude ju zabezpečovať tak, aby opatrenia
slúžili pracujúcim v poľnohospodárstve.
Ďalším príkladom, kde situácia
v pracovných silách a starostlivosť o ich udržanie
má dobrú úroveň, sú hydinárske
závody n. p. Cífer, závod Ivanka pri Dunaji.
Zodpovední pracovníci sa náležito starajú
aj o mladých ľudí a vytvárajú
vhodné podmienky pre ich stabilizáciu.
Ale všetko ešte nemáme na výbornej úrovni.
V Závode kvasného a konzervárenského
priemyslu v Stupave, i pri vynaložení maximálneho
úsilia, majú problémy so stabilizáciou
pracovníkov. Príčinou je práca v náročnom,
chladnom a vlhkom prostredí, nedostatočná
mechanizácia i nevyhovujúca technológia,
ako aj nedostatočná finančná stimulácia.
Toto spolu s donedávna trvajúcim nedostatkom miest
v materských školách, nedostatkom bytov, nepriaznivo
ovplyvňovalo stabilizáciu pracovníkov, ktorí
odchádzali na pracoviská v okolí, kde starostlivosť
o pracujúcich má lepšiu úroveň
a kde i zárobok je lepší.
Stále sa v praxi potvrdzuje, že všestranná
starostlivosť o človeka, o vytváranie vhodných
pracovných a životných podmienok sa vo výrobnom
procese "vypláca", že prináša
úžitok nielen jednotlivcom, ale aj celej spoločnosti.
Aj keď sociálnej problematike vôbec a v nadväznosti
aj na životné prostredie venuje naša spoločnosť
maximálnu pozornosť, nemožno ustrnúť,
nemožno sa uspokojiť so súčasnými
výsledkami. V súvislosti s rozširovaním
poznatkov o prírode, o človeku, v súvislosti
s rozvojom vedy a techniky musí postupovať aj vedecky
podložená ochrana životného prostredia
o človeka v ňom.
Je potrebné ďalej podporovať tú správnu
orientáciu, ktorú starostlivosť o pracovné
prostredie v oblasti poľnohospodárstva a výživy
už zaznamenala. Mať pritom na pamäti najmä
zvláštne a komplikované podmienky práce,
ako nadmerný hluk, zvýšenú prašnosť,
chlad, vlhko kontakt s poľnohospodárskymi zvieratami,
chemikáliami, organickými hnojivami, prácu
v predĺžených zmenách, v sobotu, v nedeľu.
Dbať o sústavnú výchovu pracovníkov
v oblasti bezpečnosti práce. Na kompetentných
miestach zodpovedne prehodnotiť stále pretrvávajúci
nepriaznivý stav v zabezpečovaní ochranných
pracovných prostriedkov, ich kvalitu, aby napr. gumené
čižmy vydržali podľa predpisu 1/2 roka a
nie mesiac, dva. Dosiahnuť taký stav, aby zodpovedné
organizácie vyrábali a distribuovali ochranné
pracovné pomôcky v dostatočnom počte
a vo vyhovujúcej kvalite, vhodnom sortimente a pravidelne,
aby sme sa s týmto problémom vysporiadali tak, ako
si to ochrana zdravia pri práci vyžaduje.
Výbor pre sociálnu politiku SN mal pri príprave
na dnešnú schôdzu príležitosť
zoznámiť sa s celým radom pozitívnych
výsledkov, ktoré boli za uplynulé obdobie
v oblasti starostlivosti o pracovníkov v poľnohospodárstve
dosiahnuté, a s radosťou konštatoval výrazný
pozitívny posun v tejto oblasti, ako to dokladá
i správa z prieskumu poslancov Federálneho zhromaždenia.
Nemožno sa však s týmito výsledkami uspokojiť.
Napríklad popri budovaní predškolských
zariadení zo združených finančných
prostriedkov by mali rýchlejšie pribúdať
vlastné zariadenia družstiev a závodov. Bez
veľkých investičných prostriedkov je
možné veľa urobiť pre pracujúce ženy
vytváraním vhodných časových
podmienok pre ich prácu, podporovať zvyšovanie
kvalifikácie, účasť na riadení,
čomu musí predchádzať vytvorenie takých
podmienok, aby sa pri minimálnych časových
stratách mohli postarať o deti, o rodinu. Podporiť
treba záujem o štúdium problematiky vzťahov
organizmu ženy voči pracovnému prostrediu so
zameraním na zamedzenie zvyšujúcej sa chorobnosti
žien v pracovnom procese.
Veľa bude potrebné urobiť aj pre stabilizáciu
mládeže. Je to predovšetkým vytváranie
vhodných podmienok práce s minimálnymi časovými
stratami, finančne ich vhodne stimulovať, pripravovať
mladých pracovníkov v novo koncipovaných
učebných odboroch tak, aby v rámci širšej
profilácie boli schopní v prípade potreby
prispôsobiť sa na meniaci sa charakter práce
a vychovávať ich k zodpovednému prístupu
k práci.
Stálu pozornosť je potrebné venovať aj
pri maximálnom šetrení prostriedkami starostlivosti
o zdravie pracujúcich. Verím, že táto
maximálna hospodárnosť nezasiahne nepriaznivo
do plánovaného rozvoja závodných zdravotníckych
zariadení a že sa bude ďalej priaznivo rozvíjať
starostlivosť o pracovníkov na rizikových pracoviskách
a že dosiahneme ďalší pokles počtu
žien, u ktorých sa uplatňuje výnimka
o nosení nadlimitných bremien a žien pracujúcich
v nočných smenách.
Problematika dotýkajúca sa starostlivosti o pracujúcich
je dôležitá. Toto si uvedomujú závody,
ktoré mnohé z uvedených problémov
premietli do komplexných programov starostlivosti o pracujúcich
na 7. päťročnicu. Aj národné výbory
už pohotovo zakotvili túto problematiku do volebných
programov NF. Mobilizujú občanov, spoločenské
organizácie, závody, podniky, pretože sociálna
starostlivosť a ochrana životného a teda i pracovného
prostredia nemôže byť záležitosťou
jednotlivcov, ale nás všetkých, celej našej
spoločnosti. Je samozrejmé, že na ďalší
rozvoj sociálnej politiky si musíme vytvoriť
dostatočné finančné prostriedky a
materiálne zdroje. Ak sa podarí splniť všetky
naplánované úlohy v rezorte poľnohospodárstva
a výživy, bude to iste i vklad, ktorý umožní
riešiť ďalšie naliehavé úlohy
v oblasti sociálnej starostlivosti o pracujúcich
tohto odvetvia.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslankyni Aulitisovej.
Hovorí poslanec Samec, pripraví s poslanec Jonáš.
Poslanec F. Samec: Vážené soudružky,
vážení soudruzi poslanci, tak jako je rozvoj
socialistické společnosti spjat se zdokonalováním
a prohlubováním socialistické demokracie,
tak i úspěšný rozvoj jednotných
zemědělských družstev předpokládá
soustavné vytváření podmínek
pro zdokonalování a prohlubování družstevní
demokracie, pro rozšiřování aktivní,
iniciativní a tvořivé účasti
družstevních rolníků a jejich kolektivů
na řešení všech otázek družstevního
života.
Právě uplatňování zásad
družstevní demokracie napomáhá k uplatňování
angažovaného vztahu členů k záležitostem
svého družstva, posiluje zájem lna o družstvo
a jeho hospodaření a stává se významným
činitelem v úsilí o trvalý vzestup
výroby zejména cestou odhalování nedostatků,
mobilizace vnitřních zdrojů, rozvíjení
pracovní iniciativy právě v zájmu
zabezpečení výživy lidu, v úsilí
o vyšší efektivnost a kvalitu veškeré
práce v zájmu zabezpečení výživy
lidu.
Jsou to otázky stále aktuální a řekl
bych v současné době pak dvojnásobně.
Řízení nynějších velkých
výrobních celků se specializovanou koncentrovanou
a industrializovanou výrobou má totiž své
zvláštnosti a je nutno spojeno s rozvíjením
dosavadních a hledáním a ověřováním
nových forem zapojování členů
do řešení rozhodujících výrobních,
technických, ekonomických, organizačních
a sociálních problémů družstva.
Již z toho pohledu je správné, že věnujeme
pozornost těmto závažným otázkám,
že tak činí i ministerstva zemědělství
a výživy a ústřední orgány
Svazu družstevních rolníků.
Poznatky shromážděné provedeným
průzkumem i mé vlastní zkušenosti z
volebního obvodu dávají potřebný
přehled o konkrétních projevech družstevní
demokracie, o kladech a nedostatcích, ale i o námětech
na další zdokonalování a prohlubování
družstevní demokracie v nových podmínkách.
Dovolte mi, abych z těchto hledisek zdůraznil tři
momenty.
Za prvé, že úroveň uplatňování
družstevní demokracie v každém družstvu
je přímo závislá na dodržování
stanov a dalších vnitrodružstevních předpisů,
které především sledují zajištění
aktivní a iniciativní účasti členů
na řídících a rozhodovacích
procesech v družstvu, ale i na jejich kontrole.
Za druhé, že rozhodujícím předpokladem
správného uplatňování družstevní
demokracie je náležité respektování
vrcholného postavení členské schůze,
pravidelná, aktivní činnost všech kolektivních
orgánů, zejména představenstva.
A za třetí, že uplatňování
zásad družstevní demokracie ve vnitřním
řízení a správě družstva
je třeba se stále užit, což platí
jak pro funkcionáře, tak i pro ostatní členy
družstva. myslím, že v tomto směru by
měly sehrávat výraznější
úlohu také i okresní zemědělské
správy. Státní řízení
se nemůže omezovat jen na zajišťování
plnění výrobních úkolů,
ale musí pozitivně ovlivňovat rozvíjení
všech stránek života a činnosti družstev,
právě v zájmu rozvoje iniciativy a spoluzodpovědnosti
družstevníků a pracovních kolektivů,
což zase obráceně bude vytvářet
příznivé podmínky i pro lepší
plnění náročných výrobních
úkolů.
Nad těmito souvislostmi je třeba se zamyslet též
při rozboru příčin rozdílných
výrobních výsledků v družstvech
hospodařících ve srovnatelných podmínkách.
Praktické zkušenosti z našeho Jihočeského
kraje i vlastní zkušenosti z volebního obvodu,
např. JZD Němčice a Rábín,
ukazují, že výsledky jsou vysoko nad průměrem
ostatních i proto, že je doceňována
každodenní práce s lidmi, kde jsou v potřebné
míře vytvářeny i podmínky pro
širokou účast členů na řešení
důležitých problémů družstva,
prostě pro upevňování spoluodpovědnosti
za jeho výsledky.
Naproti tomu výrobní výsledky jsou horší
tam, kde ze strany vedení družstev tyto otázky
nejsou v jejich každodenní pozornosti.
Významnou oblastí jsou pracovní vztahy v
JZD, které výrazným způsobem ovlivňují
sociálně ekonomické postavení družstevních
rolníků.
při průzkumu se potvrdilo, že platná
právní úprava těchto vztahů
se osvědčuje v prací u v podstatě
odpovídá potřebám dalšího
rozvoje.
Některé poznatky si podle mého mínění
zaslouží bližší pozornost hlavně
z hlediska příštích legislativních
záměrů.
Častým požadavkem praxe je zavedení
přiměřené zkušební doby
při přijímání nových
členů družstev. V současných
podmínkách, kdy do družstev vstupují
jen ojediněle dřívější
jednotlivě hospodařící rolníci
se zemědělským majetkem a družstva získávají
nové členy v podstatě z týchž
zdrojů a za týchž podmínek jako jiné
socialistické organizace, je patrně tento požadavek
odůvodněný.
Vždyť družstva a jejich noví členové
mají stejně oprávněný zájem
na tom, aby si mohli v přiměřené zkušební
době ověřit, zda jim sjednávaný
členský poměr a výkon práce
v něm oboustranně vyhovují, jako je tomu
v případě jiných organizací
a jejich nových pracovníků.
Není také bez významu, že tento požadavek
praxe je již dlouhodobý a že tato otázka
byla předmětem diskuse před VIII. celostátním
sjezdem JZD.
Z hlediska aktuálního rozvoje služeb pro občany
stojí za úvahu, aby družstva ve spolupráci
s národními výbory usilovala o širší
a cílevědomější využití
své přidružené výroby v zájmu
zvýšení svého podílu na zabezpečování
tohoto společenského úkolu, což je v
souladu se závěry 6. zasedání ústředního
výboru KSČ.
To je důležité již z toho důvodu,
že v mnoha obcích je družstvo jedinou socialistickou
organizací, která může v této
sféře vhodně doplňovat činnost
organizací služeb řízených národními
výbory a obvykle má k tomu - zejména v období
vegetačního klidu - i potřebné pracovní
síly a technické i materiálové prostředky.
K tomuto účelu mohou družstva využívat
i svých členů, kteří pro stáří
či invaliditu ukončili soustavný výkon
práce v družstvu, jmenovitě v jeho zemědělské
výrobě.
Navíc tu ve společenském zájmu mohou
družstvu dát příležitost vhodného
pracovního uplatnění i dalším
osobám důchodového věku nebo se změněnou
pracovní schopností, kteří žijí
v obvodu družstva a nejsou jeho členy.
K tomu by ovšem bylo třeba, a proto se o tom zmiňují,
v návaznosti na právní úpravu pracovních
vztahů v družstvech, umožnit družstvům,
aby pro tento účel mohla takové osoby v širším
měřítku přijímat jen do pracovního,
nikoli do členského poměru.
Konečně bych chtěl upozornit ještě
na jednu otázku.
Obecně je stanoveno, že každý člen
družstva, stejně jako pracovník jiné
socialistické organizace, je povinen počínat
si tak, aby nedocházelo ke škodám na majetku
v socialistickém vlastnictví, ani k neoprávněnému
majetkovému prospěchu na úkor společnosti
nebo organizace.
V prací se objevují názory, že zcela
opačný, z tohoto hlediska spíše demobilizují
vliv má uzavírání pojistných
smluv pro případy odpovědnosti za škodu,
někdy i z nedbalosti, z nichž se navíc platí
poměrně nízké pojistné. To
je třeba posoudit.
Na to, aby uplatnění odpovědnosti za škodu,
k níž dochází v souvislosti s účastí
na procesu společenské práce, nebylo v konkrétním
případě spojeno s nepřiměřeně
tvrdými důsledky, pamatují přece již
právní předpisy limitováním
výše náhrady škody.
Výsledky provedených průzkumů potvrdily,
že právní úprava zemědělského
družstevnictví na sledovaných úsecích
plní svou společenskou funkci. některé
dílčí nedostatky, jak byly zjištěny,
vyplývají z jejího uplatňování
v konkrétních podmínkách a převážně
souvisejí s nižší úrovní
znalostí právních předpisů.
To svědčí mimo jiné o potřebě
soustavné a cílevědomé péče
o formování a prohlubování socialistického
právního vědomí družstevních
rolníků, v prvé řadě pak těch,
kteří vykonávají v družstvech
řídící práci.
Půjde o to, aby tato právní úprava
zemědělského družstevnictví plnila
stále lépe svou úlohu nástroje řízení
a dalšího rozvoje socialistické zemědělské
družstevní velkovýroby.
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem poslancovi Samcovi,
udeľujem slovo poslancovi Jonášovi.
Poslanec P. Jonáš: Vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, dovoľte, aby som vo svojom vystúpení
nadviazal na citát, ktorý tu pripomenula už
súdružka Kancírová: "Poľnohospodárska
výroba bola a je determinovaná svojou závislosťou
do prírodných klimatických podmienok a zabezpečovala
a zabezpečuje jeden z nenahraditeľných faktorov
existencie ľudskej spoločnosti, to jest jej výživu."
Nie je to inak ani v súčasnosti, v dobe prudkého
rozmachu vedeckotechnickej revolúcie 20. storočia.
I v tomto období sa potraviny stali strategickou surovinou
na svetových trhoch a slúžia v imperializme
k politickému vydieraniu nesebestačných krajín.
Súdružky a súdruhovia, odvetvie poľnohospodárstva
a výživy sa častokrát stáva terčom
neoprávnenej kritiky, predovšetkým vtedy, keď
začne pôsobiť propaganda našich nepriateľov
doma i v zahraničí zameraná na destabilizáciu
trhu niektorých potravinárskych výrobkov.
Tu musia zohrať svoju úlohu spoločenské
i politické orgány, aby vyvíjali účinnejšie
propagandu, aby dôslednejšie pôsobili na našich
občanov, aby si naši ľudia viacej uvedomili,
že v priebehu 33 rokov bola v československej socialistickej
republike vybudovaná moderná poľnohospodárska
veľkovýroba, ktorá zabezpečuje priemerný
ročný prírastok hrubej poľnohospodárskej
produkcie viac ako o 2 % predstihuje v tomto smere najvyspelejšie
kapitalistické štáty, tak ako o tom hovoril
súdruh Rohlíček.