Ďalšou brzdou je tá okolnosť, že stavebné
organizácie považujú rekonštrukcie za
menej dôležité úlohy, ktoré zabezpečujú
nedostatočne vybavenými stavebnými čatami.
Neochota stavebných organizácií preberať
úlohy rekonštrukcií stavieb spočíva
v tom, že objekty potravinárskych závodov sú
mimoriadne náročné na rozsah špeciálnych
prác (napr. rozvody vody, kanalizácia, izolácia
proti vlhkosti a tepelným stratám, pokladanie dlažieb
a obkladov i ďalšie) a tým spojené nároky
na bilancie materiálov a pracovných síl.
Rekonštrukcia sa spravidla zabezpečuje pri plnej prevádzke
závodu, lebo nie sú náhradné výrobné
kapacity, čím je spojený rad ťažkostí
a neúnosne dlhá doba výstavby. Napr. rekonštrukcia
pivovarov Plzeň a České Budějovice
bola rozvrhnutá do etáp a započatá
v roku 1968, bude v najlepšom prípade ukončená
v tejto päťročnici.
Problémy so zabezpečením veľkej rekonštrukcie
dokazuje aj cukrovar v Trebišove (záväzná
úloha plánu investičnej výstavby),
kde všetci dodávatelia boli prinútení
až po rozhodnutí arbitráže uzatvoriť
zmluvu o príprave dodávok a hospodársku zmluvu.
Príprava začala v roku 1975 a zabezpečenie
dodávok akcie v roku 1980. Treba dodať, že ani
projektant nemá záujem o rekonštrukciu kapacít,
pretože musí riešiť rad problémov
spojených s organizáciou výroby, tokom materiálov,
rešpektovaním vybudovaného objektu a pod.
Čas vymedzený v rozprave mi nedovoľuje širšie
a do hĺbky rozobrať problematiku a poukázať
aj na pozitívne javy. Chcela som podčiarknuť
tie závažné okolnosti, s ktorými je
nutné počítať v plánoch a riešiť
v dodávateľsko-odberatelských vzťahoch,
lebo tieto budú v konečnej fáze rozhodovať
o stave spracovateľských kapacít, na zvládnutie
sezónnych špičiek nákupu, alebo vyššej
úrody suroviny, možnosti pokrytia mimoriadnych výkyvov,
spôsobených zvýšeným nákupom
tovaru v obchodnej sieti. Rozhodujúcou mierou sa na tejto
problematike podieľajú i skladovacie kapacity, predovšetkým
mraziarenské na skladovanie zásob potravinárskych
výrobkov. Nedostatok a zastaralosť kapacít
vedie samozrejme, k ich preťažovaniu, tým k event.
nedodržiavaniu technológie, k zvýšeným
stratám vo výrobe i na akosti výrobkov.
Nezanedbateľnou a neoddeliteľnou do tejto problematiky
je otázka starostlivosti o pracovné a životné
prostredie pracujúcich. V dôsledku zastaralosti a
preťaženia kapacít vykazuje potravinársky
priemysel aj vysokú úrazovosť a v percentách
absencie z titulu nemocnosti je ne druhom, nepriaznivom mieste
v rámci odvetví nášho národného
hospodárstva. Rozhodujúci podiel žien a mladých
pracovníkov, ako aj zvýšený záujem
o stabilizáciu kvalifikovaných pracovných
síl si zaslúžia záujem hospodárskych
orgánov pri tvorbe pracovného prostredia. Toto pochopenie
v celom komplexe problémov pre zabezpečenie výživy
národa sa zaisté odrazí aj v pozitívnych
výsledkoch práce.
Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Děkuji poslankyni Železnikové,
slovo má poslanec Csémi.
Poslanec J. Csémi: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci. V príprave na dnešné rokovanie snemovne
nás vo výbore zaujal najmä poznatok o tom,
že na jedného obyvateľa pripadá u nás
že len 43 árov poľnohospodárskej pôdy
a že možnosti rozšírenia tohto výrobného
fondu nie sú pri existujúcich rezervách veľké.
pritom nároky na výživu stále rastú
a potraviny na svetových trhoch sa stávajú
z dôvodov embarga, alebo pre ich vysokú cenu čím
ďalej tým menej dostupnými.
Preto rozvoj poľnohospodárskej výroby na zabezpečenie
výživy ľudu je možný len cestou intenzifikácie
výroby. Prax pozitívne ocenila, že k tomu prijaté
nové opatrenia vlády vychádzajú z
potrieb všestranného upevňovania právomoci
poľnohospodárskych organizácií a ich
zvýšenej organizačnej, riadiacej a ekonomickej
samostatnosti, a že prispievajú k vytváraniu
širšieho uplatňovania chozrasčotných
princípov hospodárenia.
Prechod na účinnejší spôsob plánovania
a riadenia poľnohospodárskej sféry vyžadoval
od riadiacich pracovníkov vysokú politickú
uvedomelosť. O tom, že nebol ľahký svedčí,
okrem iného, že uvádzanie nových princípov
do života našlo tiež kritickú odozvu v správe
o plnení vládneho programového vyhlásenia,
ktoré bolo v marci tohto roku prerokované v našom
orgáne. Značný vplyv negatívneho charakteru
na tento stav malo, že pre dôsledné premyslenie
a uplatnenie prijatých záverov nebol na začiatku
roka ešte k dispozícii bilančne vyvážený,
materiálno-technicky zabezpečený a na nové
ceny prevedený plán, aby mohlo dôjsť
k včasnému a komplexnému uplatneniu všetkých
nových princípov.
Pozitívne však možno oceniť, že tieto
nové princípy boli prerokované na aktívoch,
konferenciách a poradách na poľnohospodárskom
úseku a že vyvolali dôkladnejšie analyzovanie
rôznych úsekov výrobnej činnosti a
možnosti využitia miestnych výrobných
podmienok.
V mojom volebnom obvode, v okrese Komárno a Dunajská
Streda, sa to prejavilo napríklad v tom, že okresná
poľnohospodárska správa sa neuspokojila iba
s administratívnymi opatreniami, čiže rozpisom
úloh "zhora dolu", ale prerokovala so všetkými
podnikmi zámery plánu. Nesúhlasila, aby sa
k nim pristupovalo starým spôsobom, brala do úvahy
miestne podmienky a pomáhala riešiť výrobné
problémy v súvislosti s prijatou novou koncepciou.
Nestalo sa preto, aby došlo k obmedzovaniu náročnejšej
produkcie a oslabeniu intenzity výroby. Napriek tomu ešte
vidíme určitý problém napríklad
v otázke, či pod vplyvom ukazovateľov živočíšnej
výroby máme vyrábať u nás na
pôde najvyššej bonity, (ktorá dáva
60 a viac q obilnín) tiež krmoviny, či bolo
by užitočnejšie vyrábať skôr
obilniny na tejto pôde.
Naši poľnohospodári obzvlášť
priaznivo prijali zníženie záväzných
ukazovateľov výroby. Vznikol tak rozhodne väčší
priestor pre rozhodovanie a využívanie iniciatívy
pracujúcich a pre efektívnejšie zabezpečovanie
tzv. spoločenskej objednávky. Nové chápanie
výrobných úloh sa priaznivo stretlo so záujmom
pracovných kolektívov najmä tam, kde každé
výrobné stredisko má svoj plán a kde
poznanie týchto úloh a ich podmienok zvýšilo
záujem kolektívu o sústavné sledovanie
vývoja hospodárnosti a dosahovaných výsledkov.
Stretli sme sa však, okrem metodických problémov,
aj s určitou opatrnosťou a zdržanlivosťou.
Na toto pôsobili ešte v tom čase dostatočne
nevyjasnené dodávateľsko-odběrateľské
vzťahy a niektoré metodické pokyny, ako aj
premenlivosť objektívnych podmienok poľnohospodárskej
výroby.
Osobitne pri stanovení záväzných ukazovateľov
treba prihliadnuť k dlhodobej stabilite štruktúry
poľnohospodárskej výroby každého
podniku. Vyžaduje to tak efektívnosť využitia
už jestvujúcich výrobných zariadení,
ako aj poznatky získané z dlhšej stability
štruktúry, včasného zabezpečovania
voľby najvhodnejšej odrody a kvality osiva, hnojiva
a chemikálií, ktoré zaručujú
zvyšovanie množstva i kvality výrobkov, i ekonomickú
istotu výroby.
Problémom sa ukázalo ako rozpísať hmotné
a finančné limity, najmä ak ich dodržiavanie
sa stretávalo, predovšetkým v oblasti pohonných
hmôt, s mnohými pripomienkami a obavami o zabezpečovanie
všetkých potrieb. Podobné pripomienky sa objavovali
aj k "programu intenzifikácie" v podnikoch, ktoré
svojimi výrobnými a hospodárskymi výsledkami
zaostávajú, keď ich potreby presahovali rámec
limitovaných prostriedkov, ktorými okresná
poľnohospodárska správa disponovala. Nedostatok
limitov investícií - podľa rôznych prieskumov
- nepostačil ani pre obnovu strojových investícií,
alebo na dodávky chýbajúcich druhov výrobnej
techniky a ozývali sa preto i názory, že prídely
týchto investícií pre okres sú akosi
len "zálohované".
Poľnohospodári priaznivo prijali nové formy
ekonomických nástrojov a možnosti zvýhodnenia
tých poľnohospodárskych podnikov, ktoré
budú pripravené prevziať na seba náročné
výrobné úlohy a zabezpečenia ich plnenie.
V minulosti bolo dosť prípadov málo rentabilnej
produkcie, kde chýbajúce prostriedky boli riešené
inou atraktívnejšou výrobou, i ke´d to
nie vždy zodpovedalo spoločenským záujmom.
Nové ceny rozhodne prispeli k odstráneniu tohto
rozporu. Bude však záležať na ďalšom
vývoji nákladovosti výroby tam, kde sú
podniky odkázané prevažne na nákupy
výrobných potrieb, aby podniky odkázané
prevažne na nákupy výrobných potrieb,
aby podmienky vytvorené cenami nezanikli. Nové ceny
kladú tiež dôraz na kvalitu produkcie a tak
teraz pôjde aj o to, aby jej dosiahnutie a udržanie
sa podporovalo prísnejším dohľadom a dôslednejšími
formami kontroly.
Aby došlo k zlepšeniu dodávateľsko-odberateľských
vzťahov bolo by potrebné považovať o priamej
spoločnej hmotnej zainteresovanosti poľnohospodárskeho
i spracovateľského podniku, od výroby surovinových
zdrojov až po realizáciu finálneho priemyselného
výrobku. Nesporne by to podporilo výrobnú,
odbytovú istotu, i konečný finančný
efekt, ale aj pokles mnohých rozporov.
Pozitívne hodnotíme aj možnosť dokonalejšieho
odmeňovania a účinnejšie formy hmotnej
zainteresovanosti na dosahovaných pracovných výsledkoch,
so zvýšeným dôrazom na osobnú
zodpovednosť a väčšiu samostatnosť
v rozhodovaní riadiacich pracovníkov. Dôležité
bude aktívne využívanie podmienok vytvorených
prijatou sústavou riadenia, závislé od doriešení
správnych proporcií medzi plánovaným
rastom výroby a žiadúcim objektom trhovej produkcie
po znížení počtu záväzných
ukazovateľov. Maximálne využitie pôdy -
k získaniu dvoch úrod produktov: proso, neskorá
zelenina a pod. za rok, ak to počasie dožičí,
však vyžaduje väčšiu pozornosť
od nákupných organizácií, aby takto
získané produkty mohli byť speňažované
účelne a včas použité v národnom
hospodárstve.
V každom prípade sa nám, súdružky
a súdruhovia, tento rok javí obdobím postupného
prechodu poľnohospodárskej sféry k účinnejším
formám riadenia a plánovania a k vytváraniu
tomu zodpovedajúcich podmienok. Všetky prijaté
opatrenia by sa mohli po ich tohtoročnom overovaní
a spojení s praktickými poznatkami premietnuť
počnúc rokom 1983 na všetkých stupňoch
dôslednejšie do riadiacej a plánovacej praxe,
ako aj v príprave plánu na ďalšie roky
päťročnice.
Teraz sa pracuje na zostavení plánu na rok 1983.
Na základe našich skúseností a poznatkov
získaných prieskumom je potrebné dosiahnuť,
aby sa na úroveň stredných a nižších
článkov riadenia dostali úlohy roku 1983
včas a komplexnejšie, s doriešením vzťahov
a otázok materiálno-technického zásobovania
a dodávateľsko-odberateľského zabezpečenia.
Všetci tí, ktorí pracujú vo sfére
agrokomplexu si teraz musia plne byť vedomí toho,
že výsledky, ktoré dosiahneme pri riešení
aktuálnych problémov poľnohospodárskej
výroby a zhodnocovania jej produkcie rozhodnú o
tom, aká bude naše devízová bilancia
a ako bude možné dodržať a skvalitňovať
výživu nášho obyvateľstva.
Toto musí byť rozhodujúc u orientáciou
a motiváciou aj pre budúcu prácu nás
poslancov. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
SN V. Veda: Děkuji poslanci Csémimu. Ještě
před polední přestávkou se přihlásil
o slovo ministr všeobecného strojírenství
ČSSR s. Bahyl, aby odpověděl na otázku
poslankyně Řičánkové. Uděluji
m u slovo.
Ministr všeobecného strojírenství
ČSSR P. Bahyl: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky, súdruhovia
poslanci, vážení hostia. Otázka súdružky
Řičánkovej skutočne obsahuje širokú
problematiku, pretože položila otázku na množstvo,
kvalitu, sortiment, náhradné dielce poľnohospodárskej
techniky. Ja by som chcel vecne a konkrétne odpovedať
na túto otázku, tým skôr, že tým
odpoviem aj na to, ako chceme v tejto situácii ďalej
pokračovať, pretože nesporne si to vyžaduje
nový kvalitatívny prístup pre ostávajúce
roky 7. päťročnice a nastolenie otázok
pre východiská pre 8. päťročnicu,
a tým odpovedať i širokej poľnohospodárskej
verejnosti aj na tú pasáž, objektívne
kritickú, ktorú súdruh Rohlíček
obsiahol vo svojom vystúpení.
Pokiaľ ide o prvú časť otázky -
čo do množstva. Na 7. päťročnicu
je stanovených dodať z môjho rezortu 21,3 mld
Kčs objemu dodávok poľnohospodárskych
strojov, t.j. v cenovej úrovni minulého roku, v
cenovej úrovni tohto roku je to 22 mld Kčs. Je to
vzrast oproti skutočnosti 6. päťročnice
takmer o 5 %. Všetky ostatné rezorty národného
hospodárstva majú mínusové dodávky
do užitia, to znamená do investícií
nám klesajú dodávky do všetkých
odvetví národného hospodárstva, z
toho jednoduchého dôvodu, že pri malej dynamike
strojárskej výroby rastú dodávky na
export, predovšetkým do nesocialistických krajín,
ale i socialistických krajín, predovšetkým
do Sovietskeho zväzu. Takto je založená 7. päťročnica.
Poľnohospodári napriek tomu požadovali oproti
tomuto číslu dodať ďalej 5 miliárd
dodávok z môjho rezortu navyše. My sme prerokovali
túto problematiku s plánovacou komisiou a bolo stanovené
- a my sme to prijali - že budeme hľadať v ročných
plánoch päťročnice. Prijali sme minimálne
2 miliardy a nad toto množstvo dodať v žiadanom
sortimente tie stroje, ktoré chýbajú. Pokiaľ
ide o prvú kategóriu množstva a vzhľadom
na živú otázku, o ktorej mnohí poslanci
diskutovali, napr. do oblasti traktorov, nákladných
áut, ktoré si centrálne bilancované
položky, chcem si to pripomenúť ja, ako poslanec
a členy vlády, ale ja tým, že pokiaľ
si pamätám, je zákon o 7. päťročnici,
tu na pôde parlamentu odsúhlasený a že
máme v rámci plánu 7. päťročnice,
v rámci centrálnych bilancií sa všetci
pohybovať. To neznamená, že nemáme vidieť
problémy a neriešiť ich, ale asi musíme
k nim pristupovať takým spôsobom, ako to stanoví
zákon o 7. päťročnici, ako to stanoví
štátny plán a celoštátne bilancie
a predovšetkým ja, ako zodpovedný minister.
V minulosti bolo nesprávne i v mojom rezorte, že sme
vysoko preplňovali dodávky do investícií
proti plánu a výrazne sme neplnili dodávky
tam, kam sa to žiadalo na vnútorný trh, na
export do socialistických i nesocialistických krajín.
My sme urobili nápravu, minulý rok sme dodržali
plánované bilanciu a plánované dodávky
tam, kam patria, a o to sa usilujeme i tento rok a takto sa pripravujeme
i pre budúci rok.
Ja by som prešiel k druhej časti otázky, pokiaľ
ide o kvalitu, sortiment, atď., vrátane náhradných
dielcov tak, ako to nastolil XVI. zjazd KSČ a nasledujúce
plenárne zasadnutia. Treba otvorene povedať - a ja
sa stotožňujem s celou kritikou i v referáte
i s vystupujúcou poľnohospodárskou praxou -
že v komplexnom nasadzovaní liniek so všetkými
strojmi vyhovujúcej úrovne nie je to v poriadku,
a tu tak rezort strojárstva, ako aj výskumné
a riadiace organizácie a rezorty strojárstva a poľnohospodárstva
mnoho dlhujeme poľnohospodárskej praxi pre riešenie
tejto časti problému.
My sme spracovali a nastoľujeme krok za krokom riešenie
práve tejto kvalitatívne novej situácie a
potrieb poľnohospodárskej praxe pre túto, ale
i pre budúcu päťročnicu.
Aký sme zvolili prístup na riešenie tohto problému?
Na prvé miesto sme dali nedostatkové stroje. To
tu dnes tiež zaznelo. To je oblasť spracovania pôdy,
dostatok vyhovujúcich pluhov - tu len takú perličku,
že i v tých pluhoch sa vyvíjal a menil názor
poľnohospodárskej praxe, pretože ak v minulosti
bol veľký boj o mnohoradličné pluhy,
tak dnešné pluhy, nedostatkové pluhy máme
troj-štvorradličné, ktorým musíme
ísť v ústrety, sejačky na všetky
druhy kultúr, to znamená vo vyhovujúcej štruktúre.
Tam je faktom, že poľnohospodárska prax za povedzme
sejačku vo francúzskej licencii z Juhoslávie,
i keď je nesmierne drahá, radšej platí
túto vysokú cenu, ako za nevyhovujúcu sejačku
pre danú kultúru, za stroje pre zber a spracovanie
objemových krmív na rovine i vo svahoch, a to tak
na kosenie, sušenie, ako aj pre samotný zber, vrátane
strojov na rekultiváciu.
Tieto okruhy problémov sme nastolili a usilujeme sa, aby
v tejto päťročnici sa problém konkrétne
riešil, t.r., ako sa tu hovorilo, novou VHJ Agrozet (v podstate
novou, lebo sme tam začlenili Roudnicu z automobilového
priemyslu) a tento a budúci rok chceme vysťahovať
automobilovú výrobu a prejsť v celom rozsahu
na pluhy a sejačky. Tým, že sme poverili Pelhřimov
pričlenením malého závodu v Rožmitále
chceme pokryť kritizovanú oblasť. Ale nie je
to tak, že o tom vieme a nič nerobíme. Uže
tento rok je výrazne zvýšená výroba
a úloha pre budúci rok, najneskoršie do roku
1984, je pokryť poľnohospodárske potreby v týchto
kategóriách.
Zaradili sme úlohy do Závodu ťažkého
strojárstva, n. p., v Martine, kde sme vyvinuli mechanizáciu
pre horské kosenie a tým aj obracanie a riešime
i zber, aby sme v tejto päťročnici nabehli na
plnú sériovú výrobu pre krytie potrieb
poľnohospodárskej praxe. Zatiaľ sa diskutuje
o tom, čo je to pokrytie poľnohospodárskych
potrieb, ale dúfam, že sa diskutovať nebude dlho.
To, čo sme doteraz dosiahli a čo mi navrhujú
podniky a VHJ, ja považujeme i vo vedení rezortu za
minimum a staviame otázku tak, aby v rokoch 1983 , 1984
a 1985 sme túto oblasť - ako to ukladá XVI.
zjazd KSČ a nesledujúce pléna - zabezpečili.
Ja nebudem diskutovať - ako som už predtým povedal
- o traktoroch a nákladných autách čo
do množstva. Čo do kvality sa k tomu vrátim.
Ak vyrábame 35 tis. traktorov a poľnohospodárstvo
dostáva 8 až 10 tis., sami z toho vidíte, že
je to otázka záväznosti centrálnych
bilancií. Podobne je to aj s nákladnými automobilmi,
kde plénum stanovilo 10 tis. nákladných áut
do poľnohospodárstva. Je stanovená štruktúra,
že bude len 1500 Tatier, pretože poľnohospodári
sami urobili nové návrhy. My sme organizovali Trnavu
na 3000 poľnohospodárskych áut, rekonštruujeme
to na 1500 s tým, že bude 4500 Liazov a zatiaľ
je zaradených 3000 áut z NDR - typu IFA). Takisto
sme nadimenzovali podľa týchto bilancií a záverov
plén KSČ nakladače. To bola otázka
nedostatkových strojov a tie bez diskusie urýchlene
riešiť.
Ďalšou otázkou sú stroje s nevyhovujúcou
kvalitou. My nemôžeme ťahať ďalej -
to hovorím do vlastných radov strojárov -
nevyhovujúce, resp. málo vyhovujúce stroje
v jednotlivých linkách, aj keď ide o stroje
z dovozu z niektorých krajín RVHP, ktoré
vyplývajú z dohodnutej deľby a špecializácie
práce, ale niekedy an našej. Má sa správne
na mysli, ako to tu bolo diskutované, stroje pre zber zemiakov,
pre zber cukrovej repy, ale aj otázniky nad kukuricou a
niektoré ďalšie stroje.