Federální shromáždění ČSSR, 1981 – 1986 Společné schůze SL a SN

V zhode s tým zamerali poslanci svoju pozornosť vo výboroch na základné otázky fungovania ekonomického mechanizmu, na vzájomné väzby plánovacej metodiky, na relatívnu stabilitu plánu, na rozdielnu účinnosť hospodárskych ukazateľov a na celkové aspekty súčasného vývoja.

Za najzložitejší problém považujeme zabezpečenie optimálneho súladu centrálneho plánovania s rozvojom iniciatívy zdola, kontinuitu reálneho prepojenia ústredných národohospodárskych plánov s chozrasčotom v podnikovej sfére. Nie je to nový problém, nestretávame sa s ním prvýkrát. Terajšia situácia však kategoricky vyžaduje, aby sme tento kľúčový problém doriešili zásadne a vo všetkých súvislostiach.

Rovnaké problémy riešia i sovietski súdruhovia. Z tribúny XXVII. zjazdu KSSZ zaznela požiadavka na nové vymedzenie funkcie jednotlivých stupňov riadenia. Činnosť ústredných orgánov sa aj u nás postupne stáva základňou koncepčného prístupu v zabezpečovaní predovšetkým strategických zámerov rozvoja národného hospodárstva, vyváženosti ekonomiky a spoločenskej efektívnosti rozhodujúcich štrukturálnych a inovačných programov. Popri posilňovaní perspektívnosti a dlhodobosti centrálneho plánovania musíme vytvárať podmienky pre konkrétnu nadväznosť koncepcií a vlastných plánov rezortov a VHJ. Na druhej strane je potrebné postupne zvyšovať samostatnosť hospodárskych organizácii, rozširovať práva podnikov a prechádzať na úplný chozrasčot.

Súdružky a súdruhovia pri posudzovaní dosiahnutých výsledkov vo finančnom hospodarení štátu výbory pre plán a rozpočet ocenili národohospodársky význam poklesu tempa rastu úverov do vnútornej ekonomiky o 3,1 % oproti roku 1984. V súvislosti s podstatne náročnejšími úlohami na prínos v efektívnosti v budúcich rokoch upozornili však na nebezpečenstvo vzniku opačných tendencií.

Zároveň sme však konštatovali, že sa ešte stále nedarí dosiahnuť požadovaný stupeň previazanosti vecnej a finančnej časti plánu, ako o tom hovoril spravodajca súdruh Belko, ale i komplexné prepojenie s plánom investičnej výstavby a technického rozvoja. V tejto súvislosti by som chcela podporiť uznesenie vlády ČSSR k investičnej výstavbe z januára t. r., v ktorom je zakotvená

povinnosť uskutočňovať záverečné expertízy pre porovnanie dosahovaných efektov s projektovanými. Výbory už nie raz v minulosti kritizovali nedosahovanie projektovaných parametrov realizovanej investičnej výstavby. Vo výboroch je nám známa i súčasná filozofia niektorých vedúcich pracovníkov spočívajúca v tom, že pri plánovaní investícií efekty sa nadhodnotia a tým si vo schvaľovacom procese zaistia prostriedky pre vlastnú výstavbu pred inými akciami. Však až sa stavba rozbehne, nikto ju už nazastaví a pod. Vo svetle súčasných úloh takáto filozofia nemôže obstáť. Preto vítáme toto uznesenie vlády s tým, že naše výbory budú vo svojej činnosti prispievať k jeho realizácii. V budúcnosti bude potrebné toto uznesenie rozšíriť na povinnosť, premietať realizovanú investičnú výstavbu v schválených parametroch i časových do hospodárskych plánov už v dobe zapísania investícii do plánu.

Výbory pre plán a rozpočet značnú pozornosť venovali ďalej cenovej problematike. Konštatovali, že je potrebné ďalšie prepracovanie funkcie cien v etape prechodu k intenzívnemu typu ekonomiky v súlade s vyšším stupňom využívania ekonomických nástrojov riadenia, osobitne v chozrasčotnej sfére.

Vo vlastnej realizácií cenovej politiky by však nemalo dochádzať k prípadom, aby tvorba cien nových výrobkov umožňovala podnikom ľahšie plnenie náročných úloh štátneho plánu cestou skrytého zvyšovanie cien bez výraznejšieho rastu úžitkových vlastností výrobkov. Žiada si to prehĺbenie metódy tvorby cien nových výrobkov a súbežne zvýrazniť úlohy cenového kontrolného systému, zvážiť opodstatnenosť radikálnejšej zmeny cenových predpisov, alebo potrebu prijatia zákona o cenách.

Veľká pozornosť bola venovaná súčasným problémom v kontrolnej činnosti. Výbory konštatovali, že sa ešte stále nedarí v dostatečnej miere presadiť zásady vnútornej kontroly do vlastného mechanizmu riadenia na všetkých stupňoch. Doterajšie naše skúsenosti ukazujú, že riešenie tejto situácie žiada dôslednejší postup predovšetkým od centrálnej sféry, včítane orgánov Výboru ľudovej kontroly. V tejto súvislosti výbory osobitne zdôraznili, že očakávaný výsledok v národohospodárskych efektoch je možné dosiahnuť iba komplexným pôsobením priameho riadenia s využitím ekonomických nástrojov a účinnou kontrolnou sústavou. Výbory pre priemysel, dopravu a obchod konštatovali, že popri celkove priaznivom vývoji ukazujú dosiahnuté výsledky v roku 1985 na značne rozdielnu úroveň v jednotlivých rezortoch.

Tak napr. organizácie Federálneho ministerstva palív a energetiky splnili rozhodujúce ukazovatele hospodárskeho plánu. Nerovnomerné plnenie úloh investičnej výstavby sa môže prejaviť v oneskorenom uvádzaní kapacít do prevádzky v budúcich rokoch, osobitne u jadrových elektrární. Opakovane sa prejavili nedostatky v zabezpečovaní potrieb obyvateľstva v triedenom uhlí, kde vzniká nedostatok hlavne pred začatím zimnej sezóny.

V rezorte Federálneho ministerstva hutí a ťažkého strojárstva sa s výrobnými úlohami vyrovnali všetky VHJ. Pozitívne však nie je možné hodnotiť dodávky náhradných dielov aj keď celkové objemy dodávok boli prekročené. Za pretrvávajúce a neuspokojivé boli označované napr. dodávky náhradných dielov z ČKD k lokomotívam, z VHJ CHEPOS ku strojom a zariadeniam pre spracovanie pryže, plastov a pod. Vo Federálnom ministerstve všeobecného strojárstva sa i pri celkove priaznivom plnení plánovaných úloh nepodarilo zaistiť plánovaný objem výroby výrobkov vysokej technickej úrovne. Výbory ďalej poukázali, že i popri objemovom splnení dodávok náhradných dielov trvá vážny nedostatok v sortimente, hlavne pri výrobkoch spotrebného charakteru, ako sú osobné autá Škoda, chladničky, pračky, bicykle a pod. Tieto otázky naliehavo zazneli niekoľkokrát na zasadnutiach ÚV KSČ, ako aj tu v orgánoch Federálneho zhromaždenia, ale aj ďalším rezortom tieto nedostatky vytýkali.

Rezort elektrotechnického priemyslu dosiahol takmer 9 % nárast výroby. Pri jeho realizácii se výrazne prejavila nekompletnosť, spočívajúca v nekoordinovanom rozvoji jednotlivých výrobných odborov. V dôsledku toho dochádza k zníženiu hospodárnosti i k neplneniu ekonomických ukazovateľov predovšetkým finančného plánu.

Výbory pre poľnohospodásko-potravinárskom komplexe nadviazali na pozitívne tendencie minulých rokov. Rýchlejšia dynamika výkonov a zisku oproti roku 1984 v potravinárskom priemysle bola vyvolaná aj úpravou veľkoobchodných cien. Výbory poukázali aj na nepriaznivý rast nákladov, ku ktorému došlo u JRD a štátnych majetkov, čo sa premietlo i do nižšej tvorby zisku oproti roku 1984. Je to dôsledok hlavne vyššej mernej spotreby krmív v chove dobytka, vyššej spotreby energie, pohonných hmôt, mzdových a ostatných materiálových nákladov.

Výbory pre sociálnu politiku konštatovali, že prírastky mzdových objemov a priemerných miezd presahovali predpoklady vykonávacích ročných plánov. Mzdová náročnosť spoločenskej výroby i tvorby národného dôchodku bola tým prekročená. Vývoj miezd však prebiehal diferencovane v jednotlivých odvetviach, ale mzdová nivelizácia pretrváva. Boli ocenené nové formy organizácie práce a odmeňovania, ale výbory zdôraznili, že nejde v žiadnom prípade o všeliek na riešenie zásadných technických a ekonomických problémov národného hospodárstva. V oblasti sociálnej politiky bol dosiahnutý pokrok hlavne v skvalitňovaní sociálnej starostlivosti a služieb o starých a invalidných občanov.

Vo výboroch pre kultúru a výchovu, ale i v niektorých ďalších prerokúvali poslanci ďalší postup vlády a jednotlivých rezortov v zaisťovaní realizácie štátnej koncepcie tvorby a ochrany životného prostredia a racionálneho využívania prírodných zdrojov. Pozitívne hodnotili doterajšie dobré výsledky s ukutočnených ekologických projektov, Ekoprogramu dosiahnutých na Třeboňsku, v Beskydách, na Východoslovenskej nížine, v Nitre, Rakovníku, na Pálave, v Luhačoviciach a pod. Výbory považujú za účelné zvážiť postupné zavádzanie funkce krajských a okresných ekológov, prijatie príslušných opatrení i v legislatívnej oblasti a zameranie sa na odstránenie roztrieštenosti a nejednotnosti v právnej úprave ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia i ďalšieho posilňovania autority prijatých uznesení i vymáhateľnosti ich plnenia.

Prerokúvanie príslušných kapitol vo výboroch zahraničných, branných a bezpečnostných, ústavnoprávnych bolo taktiež zamerané na rozhodujúce problémy vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a efektívnosti využitia vynakladaných prostriedkov. Skúsenosti získané pri prerokúvaní jednotlivých kapitol štátneho záverečného účtu, poslanci využijú v masovopolitickom pôsobení na aktivitu občanov v súčasnom predvolebnom období, pretože si čoraz viac uvedomujeme, že táto aktivita a záujem ľudí o spoločenské ciele vytýčené XVII. zjazdom KSČ sú veľmi motivačným prvkom pre rast iniciatívy, bez ktorej nie je možné dosiahnuť zásadný obrat v intenzifikácii našej ekonomiky.

Súdružky a súdruhovia, pri prerokúvaní jednotlivých kapitol štátneho záverečného účtu v príslušných výboroch predkladajú každoročne ústredné orgány a rezorty výpočet o tom, ako efektívne využívali zverené finančné prostriedky. Tohtoročné prerokúvanie je charakterizované taktiež tým, že v závere IV. volebného obdobia sme hodnotili aj výsledky hospodárenia týchto orgánov za celú 7. päťročnicu.

Tým sa naplňuje kontrolná funkcia najvyššieho zastupiteľského orgánu i nás, jednotlivých poslancov, ktorí sme sa počas celého funkčného obdobia snažili prispieť k riešeniu náročných úloh pri rozvoji našej socialistickej spoločnosti. Dosiahnuté výsledky sú v tomto smere dobým základom pre realizáciu politického, ekonomického a sociálneho programu XVII. zjazdu Komunistickej strany Československa.

Súdružky a súdruhovia, v návrhu uznesenia o štátnom záverečnom účte československej federácie za rok 1985 vláda Československej socialistickej republiky odporúča tento účet schváliť a prebytok z výsledku hospodárenia vo výške 40 857 tis. Kčs použiť na posilnenie štátnych finančných rezerv.

Výbory pre plán a rozpočet Snemovne ľudu a Snemovne národov na spoločnej schôdzi a za účasti delegovaných poslancov ostatných výborov predložený vládny návrh uznesenia prerokovali a s prihliadnutím na výsledky prerokúvania jednotlivých kapitol vo všetkých výboroch Snemovne národov vyslovili s týmto návrhom súhlas.

Ako spoločná spravodajkyňa výborov Snemovne národov odporúčam preto vládny návrh uznesenia (parlamentná tlač číslo 189) schváliť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji společné zpravodajce výborů Sněmovny národů poslankyni Vojtekové.

V posuzování státního závěrečného účtu budeme pokračovat rozpravou, do které se zatím písemně přihlásili poslanci: Drahoslav Křenek, Alexander Sommer, Miroslav Hudeček, Miloslav Dočkal, Anna Rozsypalová, Vratislav Svoboda, Mária Ridziková a Norbert Požár.

Jako první vystoupí poslanec Křenek, připraví se poslanec Sommer.

Poslanec SN D. Křenek: Vážený soudruhu generální tajemníku a prezidente, vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, projednávání státního závěrečného účtu ve Federálním shromáždění je pro nás všechny příležitostí k tomu, abychom si připomenuli, čeho jsme v našem národním hospodářství v minulém roce dosáhli. Tyto zcela konkrétní výsledky se v konečném vyjádření promítají i do finančního hospodaření státu.

Jak jsme slyšeli z výkladu ministra financí s. Žáka, šlo o výsledky vcelku pozitivní. To jen dokazuje, že také ve finanční oblasti se projevily výsledky národního hospodářství tak, jak byly hodnoceny v dokumentech nedávného XVII. sjezdu Komunistické strany Československa. Na Sjezdu však současně zazněla i otevřená kritická a sebekritická slova k uplynulému období. Přivítali jsme je předvedším proto, že ukazují na potřebu odstranění nedostatků, které nás zpožďují v přechodu k intenzivnímu rozvoji naší ekonomiky.

Hodnotíme-li minulé období očima úkolů příští pětiletky a bezprostředně úkolů již letošního roku, dospívá každý z nás k závěru, že dosavadní formy práce, vyšlapané cestičky extenzívního myšlení nebo dokonce pštroší politika vůči narůstajícím problémům se z hlediska potřeb urychlení rozvoje světové socialistické soustavy stávají již protispolečensky působícím faktorem. A to platí v současné etapě pro všechny stupně řízení zcela obecně, což nejlépe potvrzuje nekompromisní atmosféra a závěry XXVII. sjezdu sovětských komunistů.

Co je tedy ta jediná možná cesta? Již dlouho říkáme, že je to vědeckotechnický rozvoj. Současně však konstatujeme, že se nám nedaří stanovené úkoly intenzifikačního charakteru plnit právě pro pomalé zavádění vědy a techniky do praxe. V čem je tedy základní příčina? Soudruh Štrougal na XVII. sjezdu Komunistické strany Československa zdůraznil, že je nutno zcela jednoznačně skloubit dvě stránky výrobního procesu, vystupující v dialektické jednotě: iniciativu lidí a zkvalitnění řízení. Současná praxe ukazuje, že v tom je skutečně jádro celého problému.

Soudružky a soudruzi poslanci, začneme-li rozplétat z tohoto pohledu klubko konkrétních problémů, dostaneme se od všeobecných otázek technického rozvoje ke konkrétní problematice, např. elektronizace národního hospodářství. Tu nelze zabezpečit bez základních stavebních kamenů, kterými jsou právě ony součástky známé jako diody, tranzistory, integrováno obvody apod., zkrátka mikroelektronika. Jejich výrobcem je VHJ Tesla Elektronické součástky. A zde narazíme na skutečnosti, které ukazují na základní nesoulad: potřeby totiž finalizujících výrobců jsou v období 8. pětiletky kryty v oboru integrovaných obvodů stávajícími i budovanými kapacitami pouze ze 70 % a u oboru konstrukční prvky dokonce jen z 50 %. Je zřejmé, že chybějící výrobky v hodnotě cca 9 mld. Kčs nebude v uvedeném objemu možno zajistit dovozem. To je důsledek podcenění rozvoje součástkové základny jako strategického směru, který má své kořeny již v období 6. pětiletky. Přesto existují pro nejbližší období reálná východiska. Byla vypracována a předložena řada podkladů a návrhů. Při řešení tohoto problému bude muset splnit svoji koordinační úlohu především Státní komise pro vědeckotechnický a investiční rozvoj a zabezpečit propojení plánů technického rozvoje jednotlivých resortů, např. při zabezpečování výroby jednoúčelových strojů, speciálních surovin a materiálů, nebo I při zaměření činnosti výzkumných ústavů a pracovišť Akademie věd. Řešení bude nutno hledat také v samotném ministerstvu elektrotechnického průmyslu a vlastní VHJ. Ve všech případech je však nezbytnou podmínkou dosažení efektivní a spolehlivé specializace v rámci RVHP, aby tak bylo možno realizovat výrobu úzkého sortimentu elektronických součástek v desetimiliónových sériích. Úkoly tedy lze splnit. Co však nelze, je čekat, až se rozpory v součástkové základně pro mikroelektroniku prohloubí natolik, že se stanou překážkou na rozhodujícím směru intenzifikace národního hospodářství.