Federální shromáždění ČSSR, 1981 – 1986 Společné schůze SL a SN

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Bahyl, Boroš, Cabalková, Dzúr, Hruškovič, Jandová, Janec, Klčovská, Kontríková, Mamula, Obzina, Panster, Pirč, Seidlová, Tesař, Tichavský, Vajnar, Zavadil

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Auersperg, Čáslavská, Dočkal, Gerle, Kabrhelová, Kocinová, Kvasil, Mevald, Plíšková, Šupka

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Blažej, Helbich, Kováč J., Mrvová, Nováček, Rusnák, Sabolčík, Slivenský, Šalgovič, Turzo, Zagiba

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil první místopředseda Federálního shromáždění J. Marko.)

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia, otváram druhý deň 14. spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky.

V zasadacej sále je prítomných 171 poslancov Snemovne ľudu, 60 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 62 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Podmienky článku 40 ústavného zákona o československej federácii sú splnené a obe snemovne sú schopné sa uznášať.

Najprv prerokujeme

Tieto štyri návrhy odporúčame prerokovať spoločne. Má niekto pripomienku k navrhovanému postupu? (Nikdo.) Nemá nikto.

Uvedené vládne návrhy odôvodní minister práce a sociálnych vecí ČSSR súdruh Miloslav Boďa. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Boďa: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia vlády Československej socialistickej republiky zdôvodnil návrhy štyroch zákonov, ktoré v súlade s programom XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa smerujú k ďalšiemu upevňovaniu životných a sociálnych istôt našich občanov.

Návrhy uvedených zákonov predkladá federálna vláda v dobe, keď sa pod vedením Komunistickej strany Československa spoločne usilujeme o plné uplatnenie intenzifikačných faktorov v celom našom národnom hospodárstve. Pod výrazným vplyvom strany postupne dochádza ku zvyšovaniu produktivity práce, k vyššiemu zhodnocovaniu zdrojov vstupujúcich do hospodárskych procesov, k efektívnejšiemu využívaniu poznatkov vedy a techniky, intenzívnejšiemu zapájaniu československej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, najmä v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Napriek tomu, že nie každý úsek plní všetky svoje úlohy, dosiahnuté výsledky ukazujú, že dynamičnosť ekonomického rozvoja sa ďalej zvyšuje, že dochádza k prekračovaniu nielen úloh plánu, ale i cieľových úloh stanovených 10. zasadaním Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. To všetko sa zákonite premieta do širokého okruhu sociálnych otázok a súčasne vytvára základné predpoklady pre naplňovanie sociálnych vymožeností a pre upevňovanie životných istôt našich občanov.

Predložené vládne návrhy zákonov o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení, o zmenách v nemocenskom zabezpečení, o zmenách zákona o materskom príspevku, o predĺžení základnej výmery dovolenky na zotavenie a o doplnení § 5 Zákonníka práce, sú spolu s ďalšími rozhodnutiami vlády ČSSR jedným z najvýznamnejších opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia v posledných rokoch, ktoré svojím rozsahom a sociálno-ekonomickým dôsledkom predstavuje ďalší výrazný krok k cieľavedomej realizácii sociálneho programu strany.

Pozitívne výsledky hospodárskeho rozvoja, podporené širokou iniciatívou pracujúcich, vytvorili základné podmienky na obnovenie rastu národného dôchodku a spoločenskej produktivity práce. Spolu so zdrojmi, ktoré boli získané z cenových opatrení k 15. októbru, sa stali východiskom k praktickej realizácii navrhovaných opatrení od 1. januára 1985. Opatrenia spolu s úpravami miezd v niektorých úsekoch národného hospodárstva sa budú týkať viac ako 9 mil. občanov a zvýšia príjmy obyvateľstva bezmála o 4,2 miliardy Kčs. Väčšia časť, a to viac ako 2,8 mld. Kčs ročne, sa pritom venuje na opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia.

V ostrom protiklade k hlbokým sociálnym konfliktom narastajúcim v kapitalistickom svete v dôsledku bezohľadného presadzovania zištných záujmov najagresívnejších síl imperializmu - predovšetkým imperializmu amerického - svedčia predložené návrhy o cieľavedomom vytváraní podmienok pre realizáciu základného cieľa socialistickej spoločnosti, pre stále plnšie uspokojovanie rastúcich potrieb človeka. V každej dobe, teda aj dnes, ostáva nemenným princípom našej komunistickej strany a socialistického štátu, na základe výsledkov národného hospodárstva, na základe možností, ktoré si vytvoríme svojou prácou, nielen upevňovať a skvalitňovať, ale súčasne taktiež programovo a komplexne rozširovať hmotnú a duchovnú základňu života našich občanov.

Sociálny rozvoj má v programe budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti u nás trvalé a nezastupiteľné miesto. Pre tieto účely sa vyčleňuje stále viac prostriedkov. Veď napr. len spoločenská spotreba obyvateľstva dosiahla v minulom roku takmer 160 mld. Kčs, takže v priemere na jedného obyvateľa pripadlo 10 266 Kčs. Takmer polovica z týchto výdavkov pripadá na sociálne zabezpečenie, na ktoré uvoľňujeme už viac ako 14 % použitého národného dôchodku. O rýchlom raste spoločenskej spotreby, ktorá je osobitne dôležitým ukazovateľom životnej úrovne obyvateľstva, svedčí jej porovnanie s rokom 1970, kedy na jedného obyvateľa pripadalo zo spoločenských zdrojov v priemere 5408 Kčs, teda zhruba polovica v minulom roku vykázanej sumy. Za 13 rokov sa výdavky na jedného obyvateľa takmer zdvojnásobili. Sústavne narastajú aj peňažné príjmy obyvateľstva, a to tak mzdy a ostatné pracovné príjmy, ako aj príjmy zo sociálneho zabezpečenia. Priemerná mzda pracovníka vzrástla z 2304 Kčs mesačne v roku 1975 na 2789 Kčs v minulom roku; úhrn peňažných príjmov obyvateľstva sa za toto obdobie zvýšil o 38 % a vlani predstavoval vyše 393 mld. Kčs. Pokiaľ ide o sociálne príjmy, podieľa sa na ich raste najmä vzostup výdavkov na dôchodkové zabezpečenie, kde sa rýchlo zvyšuje tak priemerná výška vyplácaných dôchodkov, ako aj počet príjemcov dôchodkov. Len samotné výdavky na dôchodkové zabezpečenie, ktoré od roku 1975 do roku 1983 vzrástli o 58 %, dosiahnu na budúci rok už vyše 53 mld. Kčs.

Celkové peňažné príjmy obyvateľstva sú teda okrem príjmov z miezd, významne a relatívne ešte viac ovplyvňované príjmami z oblasti sociálneho zabezpečenia. Navrhované opatrenia v dôchodkovom a nemocenskom zabezpečení a v spoločenskej pomoci rodinám s deťmi tieto príjmy ďalej posilnia. Riešia sa tým aj niektoré aktuálne sociálne problémy, ktoré boli predmetom spoločného rokovania Predsedníctva vlády ČSSR a Sekretariátu ÚRO.

Návrhy zákonov nadväzujú na opatrenia v sociálnom zabezpečení, vykonané v minulých rokoch, medzi ktoré patrí predovšetkým dvoje zvýšenie všetkých dôchodkov - vrátane hranice nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu - a zvýšenie prídavkov na deti a výchovného v rokoch 1979 a 1983; zvýšenie hornej hranice čistej dennej mzdy pre výpočet nemocenského zo 120 na 180 Kčs pre pracujúcich v hlbinných baniach a zvýšenie materského príspevku. Nové návrhy, ktorými sa opäť zvyšujú sociálne dávky, sú výrazom kontinuity sociálno-politických opatrení, uskutočnených v uplynulom období v prospech pracujúcich a v prospech občanov, ktorí sa už nezúčastňujú pracovného procesu. Navrhnuté sociálne opatrenia majú trvalý charakter a vytvárajú zároveň priestor pre ďalšie skvalitňovanie životnej úrovne, pre postupné posilňovanie zásluhovosti v tejto oblasti a úrovne sociálneho zabezpečenia.

V oblasti dôchodkového zabezpečenia sa rieši predovšetkým situácia najnižších príjmových skupín dôchodcov, ktorým boli priznané dôchodky z príjmu za obdobie ukončené pred 1. januárom 1971 a ktorí v dôsledku vtedajšej mzdovej úrovne majú najnižšie dôchodky. Je potrebné vidieť, že ide o dôchodcov vekove najstarších, u ktorých je zlepšenie príjmovej situácie zvýšením dôchodku plne odôvodnené. Návrh predloženého zákona o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení predpokladá zvýšiť starobné a invalidné dôchodky týchto starodôchodcov o 70,- Kčs mesačne a zodpovedajúcim spôsobom upraviť od nich odvodené vdovské, čiastočne invalidné a sirotské dôchodky. Úprava sa týka 1,1 mil. dôchodcov, tzn. takmer plnej tretiny všetkých požívateľov dôchodkov.

Druhým navrhovaným opatrením v oblasti dôchodkového zabezpečenia je zvýšenie hranice najnižších dôchodkov v prípade, že sú jediným zdrojom príjmu dôchodcov. Požívatelia týchto dôchodkov sú ďalšou skupinou, u ktorej je plne odôvodnené zvýšiť hranicu, a to u jednotlivca o 70 Kčs a u dvojice o 100 Kčs mesačne. Takto by bolo upravené 190 tisíc dôchodkov. Na nové hranice, tzn. 950 Kčs pre jednotlivca a 1600 Kčs mesačne pre dvojicu budú okrem už vyplácaných dôchodkov upravované taktiež tie novo priznávané dôchodky, ktoré - ako jediný zdroj príjmu dôchodcu - by boli nižšie ako navrhované sumy.

Tretím opatrením v oblasti dôchodkového zabezpečenia je zvýšenie najnižších dôchodkov účastníkov odboja, s cieľom aby bol zachovaný doterajší systém dôchodkových preferencií týchto občanov. Aj ich dôchodky sa v zásade zvyšujú o 70 Kčs mesačne, v niektorých prípadoch vdov aj o vyššie sumy. Zvýhodnené nároky, ktoré náležia účastníkom odboja, sa vzťahujú podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracujúcich v stanovenom rozsahu taktiež na pozostalých po nich, tzn. na vdovy, poprípade na rodičov účastníka odboja. Podľa navrhovaných opatrení sa zvýšia dôchodky takmer 40 000 dôchodcom - účastníkom odboja a pozostalým po nich.

Celkové náklady na realizáciu všetkých navrhovaných opatrení v dôchodkovom zabezpečení občanov predstavujú 925 miliónov Kčs ročne.

V oblasti nemocenského zabezpečenia je viacročným problémom výška nemocenského u pracujúcich s vyššími priemernými príjmami, pretože podľa platného spôsobu výpočtu peňažných dávok dochádza u nich k postupnému znižovaniu podielu dávok na čistej priemernej mzde. Pretože pre výpočet nemocenského sa berie do úvahy čistá priemerná denná mzda najviac v sume 120 Kčs, dochádza k obmedzovaniu nemocenského v zásade u robotníkov a ostatných pracujúcich, ktorí majú mzdu vyššiu ako 3100 Kčs mesačne. Zatiaľ čo v roku 1957 - kedy bola priemerná mzda 1251 Kčs - dochádzalo k obmedzovaniu výšky nemocenského, stanoveného maximálnou čistou priemernou dennou mzdou pre výpočet tejto dávky len u jedného percenta pracujúcich, v roku 1983 to už bolo u viac ako jednej tretiny všetkých pracujúcich. Otázka výšky nemocenského, ktorá má bezprostredný vplyv na životnú úroveň pracujúcich a ich rodín v čase ich pracovnej neschopnosti, sa takto stala vysoko aktuálnou a je potrebné pristúpiť k jej riešeniu. Návrhom zákona o zmenách v nemocenskom zabezpečení sa preto navrhuje zvýšiť doterajšiu hranicu pre výpočet denného nemocenského zo 120 Kčs na 150 Kčs. Preferencia pracujúcich v baníctve ostáva naďalej zachovaná.

Toto opatrenie zvyšuje hranicu hrubého zárobku, pri ktorom ešte výška nemocenského nebude obmedzovaná, na 4100 Kčs mesačne. Nemocenské za kalendárny mesiac môže - podľa výšky skutočnej priemernej mzdy - dosiahnuť sumu až 2950 Kčs. Pri takto stanovenej hranici sa denné nemocenské dávky môžu v prvých 3 dňoch nemoci zvýšiť z 84 na 105 Kčs a za každý ďalší deň nemoci z doterajších 108 až 135 Kčs. Zvýšenie maximálnej sumy pre výpočet nemocenského zlepší zabezpečenie v nemoci pre 2,5 mil. pracujúcich. Vzhľadom na konštrukciu dávok sa zvýšenie tejto maximálnej sumy obdobne priaznivo prejaví aj u ostatných peňažných dávok, tzn. u peňažnej pomoci v materstve, vyrovnávacieho príspevku v ťarchavosti a materstve a u podpory pri ošetrovaní člena rodiny.

Zmeny v sústave nemocenského zabezpečenia si vyžiadajú v roku 1985 zvýšenie finančných nákladov o 440 mil. Kčs. Predpokladá sa, že v budúcom roku budú celkové výdavky na nemocenské zabezpečenie robiť 8,72 mld. Kčs, takmer o 10 % viac ako v tomto roku. Aj keď sčasti bude tento vzostup ovplyvnený rastom miezd, z ktorých sa nemocenské vymeriava a rastom počtu občanov nemocensky zabezpečených, najväčší podiel však budú mať zmeny, ktoré navrhujeme v zákone o nemocenskom zabezpečení.

Prijatím návrhu sa od 1. 1. 1985 zlepší relácia medzi výškou nemocenského a priemerným čistým príjmom najmä u kategórii kvalifikovaných robotníkov, technikov, družstevníkov a ostatných pracovníkov zaradených na náročné pracovné miesta. Je nevyhnutné, aby v súvislosti s týmto opatrením sa zvýšila starostlivosť štátnych, hospodárskych a zdravotníckych orgánov a orgánov ROH o ďalšie zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia, o dôsledné dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o riadne hospodárenie a dôslednú kontrolu, ktorá by účinne čelila porušovaniu liečebného režimu, bránila nehospodárnosti a zneužívaniu prostriedkov na nemocenské zabezpečenie.

V súlade s populačnou politikou sa ďalej navrhujú opatrenia v oblasti spoločenskej pomoci rodinám s deťmi. Socialistická spoločnosť vynakladá na túto pomoc značné prostriedky. Na rôzne formy spoločenskej pomoci, či už ide o priame poskytovanie peňažných dávok, alebo o rôzne naturálne formy, ako je umiestňovanie detí v jasliach, materských školách, stravovanie v školských jedálňach, alebo o pomoc nepriamu vo forme rôznych zliav, sa v roku 1983 vynaložilo viacej ako 36 mld. Kčs. Vynaloženie tak veľkých prostriedkov je pritom iste plne odôvodnené, pretože ide o zabezpečenie potrieb mladej a najmladšej generácie, od ktorej bude v budúcom období závisieť rozvoj našej socialistickej spoločnosti. V ČSSR bol vytvorený komplexný systém zabezpečujúci rodiny s deťmi, ktorý svojou úrovňou patrí medzi najvyspelejšie vo svete. V rámci tohto systému bolo napr. v minulom roku poskytnuté rodinám s deťmi zo štátnych prostriedkov len formou peňažných dávok na každé nezaopatrené dieťa v priemere 5920 Kčs ročne, tzn. dovedna 22 mld. Kčs. Z toho najdôležitejšiu položku predstavujú náklady na prídavky na deti a výchovné.