Rozhodujúcim základom sa už niekoľko rokov
ukazujú položky na subvencované nákupy
zo socialistických krajín, členských
štátov RVHP. Mnohomiliónové položky
venuje Československo na štipendiá na vysokých
a stredných školách, na vysielanie československých
expertov na náklady Československa, na stážistov
prijímaných v ČSSR a na kurzy po línii
UNESCO a UNIDO a ďalších agencií OSN.
V Československu študovalo v roku 1983 dovedna 4844
študentov, a vedeckých ašpirantov a postgraduantov.
Počet každoročne ponúkaných štipendií
sa zvýšil z päťsto na osemstopäťdesiať,
z toho sto miest na stredných školách. V rámci
pracovného pomeru si v Československu zvyšovalo
kvalifikáciu 31 700 mladých robotníkov, z
toho 26 500 z Vietnamskej socialistickej republiky, 4700 z Kubánskej
republiky, 300 z Mongolskej ľudovej republiky a 200 z Laoskej
ľudovodemokratickej republiky.
V roku 1983 stovky vyškolených praktikantov v Československu
sa vrátili do svojich materských krajín a
ďalšie stovky mladých ľudí boli prijaté
na prax v československých zariadeniach. Československo
organizuje prostredníctvom Československej komisie
pre spoluprácu s UNESCO rad postgraduálnych kurzov,
sú prijímaní lekári na stáže,
ranení a nemocní na liečenie atď. Rozsiahla
je činnosť našich expertov v rade rozvojových
krajín. Okolo 2000 pracujúcich pôsobí
v rozvojových krajinách v súvislosti s dodávkami
investičných celkov. Je predpoklad, že rozvoj
vzájomne výhodných stykov ČSSR s rozvojovými
krajinami bude i v roku 1984 prebiehať v súlade s
líniou XVl. zjazdu Komunistickej strany Československa.
Rozširovanie ekonomických stykov medzi socialistickými
a rozvojovými krajinami je tŕňom v oku imperialistickým
kruhom, ktoré tieto krajiny doteraz neobmedzene vykorisťovali.
Preto sa snažia všemožne skresliť charakter
našich nových obchodných a ekonomických
spojení, skresliť údaje o výhodnosti
týchto stykov pre rozvojové krajiny. Trvajúce
ohovárky Západu nás viedli k tomu, že
československá delegácia na šiestej
konferencii o obchode a rozvoji v júni 1983 v Belehrade
predložila dokument, v ktorom bolo otvorene a jasne povedané,
ako Československo postupuje.
S uspokojením teda môžeme konštatovať,
že naše styky s hlavnými krajinami nášho
prednostného záujmu sú uspokojivé.
Československo voči rozvojovým krajinám
napĺňa svoje významné poslanie.
Na záver mi, súdružky a súdruhovia,
dovoľte, aby som ocenila vládny návrh konzulárneho
dohovoru medzi Československom a Jemenskou ľudovou
demokratickou republikou, ktorý je na programe zajtrajšieho
zasadania Federálneho zhromaždenia. Ide o doklad,
ako by sa mali uberať vzťahy s rozvojovými krajinami.
Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Humajové.
Slovo má poslankyně Salvová, připraví
se poslanec Kalkus.
Poslankyně SL A. Salvová: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, súdruhovia poslanci, dovoľte, aby som
sa pri príležitosti dnešnej schôdze zaoberala
tým, čo je pre našu spoločnosť
v súčasnosti najpodstatnejšie.
Z vlastných poznatkov každý občan našej
republiky môže jasne vidieť, že úlohy
vytýčené pre oblasť ekonomického
a sociálneho rozvoja sú plnené v súlade
s líniou Komunistickej strany Československa a vlády
ČSSR. Existujú aj rezervy, ktorých využitie
by toto plnenie ešte zlepšilo. Darí sa eliminovať
nepriaznivé vplyvy, vyvolané ekonomickou diskrimináciou,
ktorú predovšetkým presadzuje Reaganova vládna
administratíva, a to vďaka ďalšiemu prehĺbeniu
spolupráce s krajinami socialistického spoločenstva,
zvlášť so Sovietskym zväzom.
Výsledky, ktoré dosahuje naša spoločnosť
pri riešení vnútorných úloh výstavby
rozvinutej socialistickej spoločnosti, vplyv nášho
štátu na medzinárodné dianie, to nie
je náhodné. Zákonite vyplývajú
z procesu, ktorý bez nadsádzky môžeme
označiť ako proces sústavného prehlbovania
vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa
v spoločnosti, v jednote a zomknutosti ľudu, pracujúcich
más a komunistickej strany.
Keď sa pozrieme okolo seba len trochu pozornejšie, so
záujmom o zachytenie čŕt a podstaty spoločenského
diania, vidíme, že prevažná väčšina
našich pracujúcich svojimi činmi dokazuje,
že prvoradým zmyslom ich života je prinášať
prospech spoločnosti. Plnením úloh presadzujú
to, že program ekonomického a sociálneho rozvoja,
vytýčený Komunistickou stranou Československa
na jej XVI. zjazde, prijali za svoj. Na tom nezmenia nič
ani niektoré javy, ktoré odsudzuje väčšina
našich spoluobčanov. Tieto javy len svedčia
o tom, že medzi nami žijú ešte ľudia,
pre ktorých - ako sa hovorí - je košeľa
bližšia než kabát.
Tisíce brigád socialistickej práce, komplexné
racionalizačné brigády, zlepšovateľské
a vynálezcovské hnutie, rôzne formy novátorstva
i postoje a konanie jednotlivcov prinášajú
našej spoločnosti prospech a zároveň
sú dôkazom toho, že z našej spoločnosti
mizne vplyv individualizmu, zdedeného po kapitalizme. Zvlášť
v súčasnej dobe tento proces sa značne urýchlil.
Nie je to len vplyvom zostrenia medzinárodnej situácie.
Je to zvlášť zapríčinené
tým, že my - občania socialistického
Československa - sa denne na konkrétnych výsledkoch
presviedčame, že spoločná práca,
spoločný postup a uznanie autority Komunistickej
strany Československa umožňuje dosiahnuť
tieto konkrétne výsledky omnoho ľahšie,
pri optimálnejšom využití síl a
prostriedkov.
Stačí to však? Sme oprávnení
domnievať sa, že doterajšie výsledky sú
dostačujúce? Som presvedčená, že
nie. Najhorším nebezpečenstvom pre každého
z nás je sebauspokojenie.
Môžeme byť hrdí na to, že v posledných
štyridsiatich rokoch pod vedením Komunistickej strany
Československa sme dosiahli stav, kedy náš
priemysel vyrobí za necelý mesiac viac výrobkov
ako v predmníchovskej republike, na Slovensku dokonca za
päť dní toľko ako v celom roku 1937. Produktivita
práce vzrástla od roku 1945 67 krát. V poľnohospodárstve,
v ktorom pracujem, produktivita práce na jedného
pracovníka oproti roku 1936 vzrástla 51 krát.
Hektárový výnos napríklad u obilnín
vzrástol z 1,58 tony v roku 1948 na 4,54 tony. O stave
v školstve, sociálnom zabezpečení či
v zdravotníctve, v demokratizácii kultúry
a umenia, sa môžeme každodenne presvedčiť
na konkrétnych príkladoch. Sú to skutočne
dobré výsledky. V súčasnosti však
pred každým z nás stojí úloha
tieto výsledky znásobovať. Iná alternatíva
pre nás neexistuje To napokon vyplýva i z vystúpenia
ministra zahraničných vecí ČSSR súdruha
Bohuslava Chňoupka.
Medzinárodná situácia, zostrenie medzinárodného
napätia vinou predovšetkým imperializmu USA,
totiž vyžaduje od každého z nás -
občanov socialistického Československa -
zodpovedne pristupovať k plneniu svojich úloh, spoločne
upevňovať ekonomiku našej krajiny, ktorá
je základom nielen pre sociálne istoty nás
všetkých, ale zároveň je nevyhnutným
prvkom upevňovania našej obranyschopnosti.
Sme súčasťou svetových mierových
síl, pevnou súčasťou krajín socialistického
spoločenstva. V tomto zmysle upevňovaním
našej obranyschopnosti prispievame i k posilňovaniu
hrádze proti imperializmu, k boju za zachovanie mieru vo
svete.
Spoločnou, obetavou a tvorivou prácou, vzájomnou
podporou, i jednomyseľnosťou a ďalším
rozvojom iniciatívy vo všetkých oblastiach
spoločenského života dokážeme likvidovať
snahy najreakčnejších síl imperializmu,
pána Reagana a jeho stúpencov, riešiť
vlastné problémy a konflikty za cenu zničenia
ľudskej civilizácie.
Je preto potrebné, aby sa každý občan
tejto spoločnosti predovšetkým nevyhýbal
zodpovednosti za vysokú kvalitu a účinnosť
svojej práce. Aby podľa svojich možností
a schopností podporoval a osobne sa zúčastňoval
kolektívneho odsúdenia celospoločenských
potrieb a záujmov, kolektívne sa podieľal na
ich uspokojovaní. Aby svojim zásadovým prístupom
k nim podporoval program Komunistickej strany Československa,
ktorá pri jeho koncipovaní a formovaní vychádza
z kolektívneho rozumu pracujúcich, z potreby vytvoriť
v budúcnosti beztriednu spoločnosť.
Len takýto prístup zaručí, že
snahy imperializmu vyjdú naprázdno a naša spoločnosť
sa bude môcť bez obáv ďalej dynamicky rozvíjať.
Jednota nášho ľudu, všetkých pokrokovo
zmýšľajúcich pracujúcich, umožnila
pred štyridsiatimi rokmi rozvinúť národnooslobodzovací
zápas. Zomknutosť pracujúcich umožnila
vyvrcholenie tohto zápasu v Slovenskom národnom
povstaní a Májovom povstaní českého
ľudu. Oslobodenie našej vlasti Sovietskou armádou
uvoľnilo tejto jednote ďalší priestor, čo
bolo vyjadrené tak vo voľbách v roku 1946,
ako aj predovšetkým potvrdené víťaznou
Februárovou socialistickou revolúciou v roku 1948.
Celé obdobie výstavby základov socializmu
ukázalo, že jednota pracujúcich, prirodzená
autorita KSČ, vyjadrená v neformálnom uznávaní
jej vedúcej úlohy v spoločnosti, že
to sú stupne vedúce k úspechom.
Krízový vývoj v strane a spoločnosti
po XIII. zjazde KSČ zároveň názorne
ukázal, že akékoľvek podliehanie pokusom
rozbiť túto jednotu, tento zväzok, vedie k vážnemu
nebezpečenstvu pre celú spoločnosť.
Vývoj od nástupu nového vedenia strany na
čele s generálnym tajomníkom ÚV KSČ
a prezidentom ČSSR súdruhom Gustávom Husákom
zároveň potvrdil, že v tejto jednote je sila,
schopná odstraňovať všetky prekážky
na našej ceste vpred.
Súčasnosť vyžaduje, v oveľa väčšej
miere než kedykoľvek v minulosti, aby každý
z nás o túto jednotu čo najviac usiloval
a bojoval. Len tak môžeme do budúcnosti hľadieť
s optimizmom.
Bez akejkoľvek nadsádzky, celkom oprávnene
a v súlade s vyhlásením ÚV KSČ,
ÚV NF ČSSR a vlády ČSSR k 40. výročiu
vyvrcholenia národnooslobodzovacieho boja československého
ľudu a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou
platí: "... ako budeme pracovať, tak budeme žiť!"
Jedine obetavá a svedomitá práca nám
umožní vytvárať hodnoty, na základe
ktorých bude možno zabezpečiť vysokú
hmotnú a kultúrnu úroveň ľudu,
zvyšovať našu obranyschopnosť, prispievať
k zachovaniu mieru. To je spoločná vec a spoločný
záujem nás všetkých, každého
nášho občana.
Vážené súdružky a súdruhovia,
začiatkom októbra tohto roku ÚV KSČ
prerokoval veľmi významné dokumenty, ako je
plnenie úloh XVI. zjazdu v poľnohospodárstve
a v potravinárskom priemysle a v odvetviach zabezpečujúcich
výživu ľudu, kde stanovil súčasné
úlohy do roku 1985 a prerokoval program dlhodobého
rozvoja poľnohospodárstva a ďalších
odvetví zabezpečujúcich výživu
ľudu do roku 1995.
Dosiahnuté výsledky v rozvoji poľnohospodárstva
sú výsledkom sústavnej starostlivosti strany
a štátu o upevňovanie zväzku robotníckej
triedy a družstevného roľníctva, o vytváranie
ekonomických podmienok na zabezpečovanie sebestačnosti
vo výrobe potravín cestou intenzifikácie.
Preto pracujúci v poľnohospodárstve vysoko
oceňujú starostlivosť strany o poľnohospodárstvo
a ostatné odvetvia zabezpečujúce výživu
ľudu, hlásia sa k záverom ÚV KSČ
a prijímajú ich ako program ďalšieho rozvoja
poľnohospodárstva, sú odhodlaní ísť
naďalej pod vedením KSČ leninskou cestou v
rozvoji socialistického poľnohospodárstva a
našej socialistickej spoločnosti.
Aj v našom okrese Lučenec sme na okresnej konferencii
JRD v rámci príprav na X. celoštátny
zjazd JRD prerokovali výsledky plnenia úloh XVI.
zjazdu KSČ za 4 roky 7. päťročnice.
Úspešne zabezpečujeme úlohy vo výrobe
obilnín, keď za 4 roky 7. päťročnice
plníme úlohy viac ako na 83 %, a oproti priemeru
6. päťročnice sme zvýšili ha úrody
o 23 %. Veľmi dobré výsledky sme dosiahli v
tomto roku u obilnín, keď pri ha úrode 5,09
ton sme prekročili plánovanú výrobu
o vyše 12 851 ton, čo je prekročenie o 23 %.
Zvýšili sme ha úrody u zemiakov o 24 %, u strukovín
viac ako 100 %, olejnín o 41 % a u viacročných
krmovín o 51 %.
Aj v živočíšnej výrobe zabezpečujeme
úlohy v súlade s plánom a plníme všetky
ukazovatele nákupu do štátnych fondov.
Osobitnú pozornosť venujeme kvalite práce a
efektívnosti výroby. To sa pozitívne prejavuje
vo vyššej efektívnosti vkladov do výroby
a v lepších hospodárskych výsledkoch.
Odhodlanie poľnohospodárov dôsledne realizovať
poľnohospodársku politiku KSČ v praxi sa prejavuje
zo dňa na deň vo výraznejších
výsledkoch plnenia plánu. Svedčia o tom prijímané
a plnené socialistické záväzky. Na počesť
okresnej konferencie JRD a X. celoštátneho zjazdu
prijali pracujúci v poľnohospodárstve v okrese
Lučenec socialistické záväzky v hodnote
1,3 mil. Kčs a za celý rok 1984 v hodnote 9,7 mil.
Kčs, ktoré k 30. 9. tohto roku boli už splnené
na 129 %. Plne si uvedomujeme zložitosť medzinárodnej
situácie v akej žijeme, a z toho vyplývajúce
úlohy pre nás.
Dôsledným plnením úloh v zabezpečovaní
výživy ľudu, našej sebestačnosti,
posilňujeme politickú a hospodársku silu
našej vlasti, a tým aktívne prispievame k zachovaniu
svetového mieru podľa známeho hesla súdruha
Gottwalda: "Buduj vlasť - posilníš mier".
Naše odhodlanie neľutovať sily pre dôsledné
naplnenie úloh 7. päťročnice a ďalší
rozvoj poľnohospodárstva a potravinárskeho
priemyslu v 8. päťročnici, je presvedčivým
dôkazom našej vernosti a oddanosti politike KSČ,
našej zomknutosti okolo jej ústredného výboru,
ktorý tak obrovskú starostlivosť venuje práve
poľnohospodárstvu a ostatným odvetviam zabezpečujúcim
výživu ľudu. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Salvové.
Vystoupí poslanec Kalkus, připraví se poslanec
Štěpán.
Poslanec SL J. Kalkus: Vážený soudruhu
předsedo, vážené soudružky a soudruzi
poslanci, na konferenci v Postupimi v srpnu v roce 1945 představitelé
spojeneckých mocností antihitlerovské koalice
- Sovětského svazu, Spojených států
amerických a Velké Británie podepsali dohodu,
k níž později připojila svůj
podpis i Francie, která měla zajistit, aby Německo
bylo demokratizováno, demilitarizováno, denacifikováno
a dekartelizováno. Mělo být zajištěno,
aby z německé půdy již nikdy nevzešel
požár nové války, aby Německo
již nikdy nebylo ohniskem neklidu v Evropě, jak tomu
bylo v minulosti. Součástí tohoto spojeneckého
rozhodnutí, vedoucího k odstranění
zdroje napětí, bylo i rozhodnutí o předání
bývalých říšských území
ležících na východ od Odry a Nisy Polsku
a Sovětskému svazu a rozhodnutí o vysídlení
Němců z Československa a dalších
zemí, kde právě oni jako celek vytvořili
onu neslavnou pátou kolonu, o kterou se opíral německý
imperialismus v minulosti, na kterou sázel německý
revanšismus po první světové válce
a především pak Hitlerova 3. říše
ve svém úsilí o porobení Evropy.
Hned první léta poválečného
vývoje v západních pásmech, spravovaných
Spojenými státy americkými, Velkou Británií
a Francií - v pozdější Německé
spolkové republice - však ukázala, že
myšlenka Postupimi, především její
antifašistický obsah, narážela na tvrdý
odpor německé i světové buržoazie.
Nejenže německý imperialismus nebyl zlikvidován,
ale naopak, krok za krokem, stále rychleji, docházelo
k jeho restauraci. Spolu s ním bylo vyvíjeno nemalé
úsilí o falšování příčin
vzniku a průběhu a o revizi výsledků
druhé světové války. Tak revanšismus
nedlouho po porážce fašistického Německa
zde znovu začal v západním Německu
nabírat dech.
Pochopitelně, že se mnohé v tomto novém
revanšismu v porovnání se starým muselo
změnit, a to nejen pokud jde o obsah, ale i o formy a metody.
Revanšisté především pochopili,
že mají-li získat určitý úspěch
a prostor pro svoji činnost, nemohou jít v úsilí
po odplatě a po znovuzískání území,
které si kdysi Německo přisvojilo a později
po 1. a 2. světové válce ztratilo, do boje
na všech frontách. Svou pozornost na znovuzískání
ztracených území zaměřili jenom
směrem na východ. To odpovídá jak
jejich nenávistnému antikomunismu, tak i skutečnosti,
že v tomto boji směrem na východ získají,
tak jak Hitler před 2. světovou válkou, podporu
imperialismu, ovládajícího Evropu a pochopitelně
podporu a požehnání USA. Revanšismus nasměrovaný
z NSR i na západ, např. na ztrátu všech
kolonií v Africe, Asii a Tichomoří, které
Německo krví a mečem dobylo nejen v boji
proti domorodcům, ale i proti jiným imperialistickým
konkurentům, by nutně musel narazit na odpor západního
imperialismu a nemohl by mít naději na úspěch.