Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
súčasnú medzinárodnú situáciu
hodnotíme naďalej ako zostrenú a neistú.
Príčinou tohoto stavu je militaristický kurz
najreakčnejších imperialistických kruhov,
predovšetkým v USA, ktoré zanovito vsadili
na staré známe karty: na vojenskú silu. Na
dosiahnutie vojenskej prevahy. Na nevídané tempo
a rozsah zbrojenia. Na posadnutosť jadrovými zbraňami
a prípravou jadrového konfliktu, tohto najhoršieho
zločinu proti ľudstvu. Na zosilňovanie ideovo-diverzného
boja a stupňovania psychologickej vojny. Na diskrimináciu
a bezočivé zasahovanie do vnútorných
záležitostí či priamu vojenskú
intervenciu v iných krajinách. Na terorizmus, povýšený
na štátnu politiku. Na obmedzovanie národnej
nezávislosti a zvrchovanosti štátov v rôznych
častiach sveta. Na destabilizáciu vzťahov medzi
štátmi. Na porušovanie uzavretých dohôd.
Na vytrhávanie koreňov mierového spolunažívania.
Na rozleptávanie tkaniva procesu uvoľňovania.
Túto konfrontačnú politiku sa do nekonečna
usilujú ospravedlňovať otrepaným klišé
o Sovietskej hrozbe a ohrozením svojich životných
záujmov.
Situáciu zostrilo rozmiestňovanie nových
amerických rakiet stredného doletu v niektorých
západoeurópskych štátoch NATO, týchto
nových zbraňových systémov prvého
jadrového úderu, plniacich funkciu strategických
rakiet, vôbec nie náhodou pomenovaných "Pershing"
po americkom generálovi z prelomu storočia, známom
svojim predovšetkým útočným chápaním
boja.
Nemohli sme sa nečinne prizerať zvýšenému
ohrozeniu našich krajín. Nie sme naivní. Preto
boli u nás - podobne ako aj v NDR - po dohode so sovietskou
vládou v podmienkach novej vojenskostrategickej situácie,
rozmiestnené operačne taktické komplexy so
zvýšeným doletom. Sovietske rakety sa taktiež
priblížili k územiu Spojených štátov.
Boli teda prijaté obranné, s patričným
predstihom ohlásené opatrenia.
Rozmiestnením amerických rakiet však Západ
zďaleka nedosiahol očakávané ciele.
Odvetné opatrenia štátov Varšavskej zmluvy
zachovali približnú vojenskú rovnováhu,
žiaľ, na vyššej a teda nebezpečnejšej
úrovni.
Postoj ZSSR k vedeniu seriózneho a čestného
dialógu s USA pri rešpektovaní zásad
rovnosti a rovnakej bezpečnosti je dostatočne známy.
Politické klíma však nerušila iba vojenská
aktivita imperializmu, ale i politické vyhlásenia
niektorých vedúcich predstaviteľov Spojených
štátov spochybňujúce v súvislosti
s jaltskou a postupimskou konferenciou povojnové usporiadanie
v Európe, existujúci status quo. "Neuznávame
žiadne zákonné rozdelenie Európy",
nechali sa počuť vlani. A začiatkom tohto roku
znova: "Spojené štáty neuznávajú
legálnosť umelého rozdelenia Európy".
Domnievame sa, že je krátkozrakosťou útočiť
na to, na čom už 40 rokov stojí európsky
a svetový mier. A týchto 40 rokov učinilo
z dohôd z Jalty a Postupimu základ medzinárodného
práva.
Videli sme tiež, aký infikujúci účinok
mali tieto výroky na tie skupiny v krajine nášho
západného suseda, ktoré sa s porážkou
nacizmu nezmierili.
Silnejšie a častejšie než kedykoľvek
predtým sa začali ozývať heslá
o "otvorenosti nemeckej otázky", pod rúškom
ktorých sa s tzv. právnou konštrukciou o kontinuite
nemeckého štátu v hraniciach z roku 1937 začali
vyhlasovať ciele nemeckého zjednotenia. Tieto výzvy
vyhlasované v podmienkach plnej remilitarizácie
NSR museli zalarmovať všetkých, ktorým
leží na srdci bezpečnosť a mier v Európe.
Nás právom rozhorčuje antičeskoslovenská
aktivita a požiadavky sudetonemeckého landsmanšaftu
vyhlasované na posledných revanšistických
zrazoch.
Preto pri rokovaniach so západonemeckými predstaviteľmi
sme veľmi dôrazne poukazovali na tieto skutočnosti,
ktoré sú v takom príkrom rozpore s Jaltskou
a Postupimskou dohodou, s duchom a literou zmluvy o vzájomných
vzťahoch medzi ČSSR a NSR z roku 1973, so spoločným
vyhlásením z roku 1978, ako aj s Helsinským
Záverečným aktom.
Ubezpečovali nás, že politika spolkovej vlády
dlhodobe založená na bezpečnosti a spolupráci,
platí pre všetkých susedov a predstavuje teda
prvok spoľahlivosti a stability, že spolková
vláda bez akéhokoľvek obmedzenia a postranných
úmyslov stojí za zmluvami so ZSSR, PĽR, ČSSR
a NDR, vychádza zo situácie, ktorá v Európe
skutočne jestvuje, váži si územnú
integritu všetkých štátov v Európe
v ich dnešných hraniciach, nemá voči
nikomu žiadne územné nároky a nebude
ich vznášať ani v budúcnosti a hranice
všetkých štátov v Európe považuje
a bude považovať za neporušiteľné.
Upozorňovali sme, že existujúca prax sa rozchádza
s týmito stanoviskami. Veď predstavitelia tejto istej
vlády, ktorá nás takto ubezpečuje,
sa zúčastňujú na zrazoch sudetonemeckých
landsmanšaftov, kde počuť aj takéto vyhrážky:
"Príde deň, kedy sa Češi už
nebudú môcť vyhnúť rokovaniam s
nami o budúcnosti našej vlasti, t. j. vtedy, keď
budú chcieť byť znova slobodnou súčasťou
Európy".
Alebo: "Vedomí si svojich práv a sily... chceme
trvať vytrvalo na našej vlasti, na jednote a mnohostrannosti
národnostnej skupiny a nášho národa,
na našich právnych nárokoch a životných
záujmoch dorastajúcej generácie a na vôli
stretávať sa s východnými susednými
národmi, ak sú ochotné uznať a vyrovnať
bezprávie a naše vyhnanie."
Alebo ako predvčerom v Bonne: "Našou vlasťou
je Nemecko vo všetkých jeho častiach. Spolková
republika nie je celým, definitívnym Nemeckom. Nemecká
otázka je otvorená, zostáva otvorenou a otvorenou
musí byť aj naďalej. Nemecko je väčšie
než NSR. Nemecká ríša existuje naďalej
v hraniciach z roku 1937. Status quo našej vlasti je statutom
quo bezprávia. Musíme sa chopiť kola dejín."
Presvedčujú nás, že skupiny hlásajúce
takéto výzvy predstavujú iba zanedbateľný
zlomok západonemeckých spoločenských
štruktúr bez vplyvu na oficiálny kurz vlády.
Ich konanie je bagatelizujúcim spôsobom vydávané
za poryvy sentimentality, ba dokonca folklór. A účasť
oficiálnych predstaviteľov na týchto zhromaždeniach
je označovaná za "výchovnú činnosť",
umožňujúcu "vysvetľovať"
stanoviská vlády a prezentovať snahu NSR o
rozvoj dobrej susedskej spolupráce.
Otvorene vyhlasujeme: takéto odpovede nás neuspokojujú.
Ťažko možno veriť vo výchovnú
činnosť oficiálnych predstaviteľov, keď
jeden z nich z mníchovskej tribúny sudeťáckeho
zrazu "prezentuje snahy NSR o rozvoj dobrej susedskej spolupráce"
tvrdením, že pre sudetonemeckú národnostnú
skupinu, ktorá sa pred celým svetom hlási
ku svojej pôvodnej vlasti, Európa na Šumave
sa nekončí! Alebo keď druhý "vysvetľuje",
že tendencie zužovať nemeckú otázku
na Spolkovú republiku bez toho, že by sa tiež
začlenili východné oblasti, v novej vláde
nebudú. A tretí keď "vychováva"
tvrdením, že "nemecká otázka je
otvorená" a "zostáva našou úlohou
pôsobiť na taký stav mieru v Európe,
kedy nemecký národ pod záštitou slobodného
práva na sebaurčenie opätovne získa
svoju jednotu".
Je teda sotva možné tvrdiť, že "nikde
v Spolkovej republike nie je možné u žiadnej
akokoľvek politicky organizovanej sily alebo síl rozpoznať,
že by v nejakej forme niesla známky revanšizmu".
A sotva možno hovoriť o folklóre a o poryvoch
sentimentality. Máme predsa svoje skúsenosti.
A nakoniec: ak v prípade landsmanšaftov ide iba o
zanedbateľné nevplyvné sily, čomu potom
má poslúžiť to hlučné a
demonštratívne exponovanie sa oficiálnych predstaviteľov
na ich akciách?
Skúsenosti poslednej vojny nás tvrdo poučili.
Preto pozorne sledujeme v priebehu celého povojnového
obdobia vývoj a politiku u našich západných
susedov. Kladieme si preto tiež otázku: Aká
je vlastne línia Bonnu? Tá, ktorú nám
tlmočí oficiálne, alebo tá, ktorá
zaznieva z tribún zrazov landsmanšaftov z úst
oficiálnych predstaviteľov? A aký je stupeň
vierohodnosti všetkých tých ubezpečovaní
a vysvetľovaní o nejestvovaní revanšizmu
v NSR?
V Jalte a Postupimi mocnosti protihitlerovskej koalície
rozhodli, že z nemeckej pôdy už nikdy nesmie vzísť
nebezpečenstvo pre susedné krajiny. Odsun Nemcov
z Československa nesie podpisy víťazných
mocností. Má medzinárodnú platnosť.
Západné hranice nášho štátu
boli vytvárané tisícročnou históriou.
Územie, ktoré vyznačujú, patrí
nášmu ľudu, taká je nezvratnosť realít
v Európe, potvrdených po porážke fašizmu.
Každý pokus o revíziu tohto stavu je vopred
odsúdený na stroskotanie. Naše historické
skúsenosti nás oprávňujú upozorniť,
že ten, kto v NSR spojuje svoj osud s revanšizmom a
spochybňuje plody veľkého víťazstva
v protifašistickom oslobodzovacom boji národov, je
odtrhnutý od reality, kráča po veľmi,
veľmi nebezpečnom chodníku. Povojnové
hranice Európy sú nenarušiteľné.
Pokúsiť sa o ich zmenu znamená vyvolať
vojnu.
Za súčasnej nebezpečnej situácie vo
svete sústreďujeme naše úsilie na obmedzenie
pretekov v zbrojení a prechod k odzbrojeniu. Prvoradú
pozornosť upierame k úlohám odvrátenia
hrozby jadrovej vojny. Predstavuje kľúč k riešeniu
všetkých ďalších globálnych
problémov. V tejto súvislosti predovšetkým
vyzdvihujeme ďalekosiahly význam sovietskych návrhov,
predložených súdruhom Konstantinom Černenkom
na vypracovanie kódexu noriem vzťahov medzi štátmi
vlastniacimi jadrové zbrane. Oceňujeme výzvu
hláv štátov a šéfov vlád
šiestich krajín jadrovým veľmociam, ktorej
podstata je zameraná rovnakým smerom. Podporujeme
úsilie Sovietskeho zväzu, aby podľa jeho vzoru
západné jadrové štáty prijali
záväzok, že nepoužijú jadrové
zbrane ako prví. Za efektívne opatrenia vedúce
k zastaveniu ďalšieho stupňovania jadrového
zbrojenia v kvalitatívnom i kvantitatívnom ohľade
považujeme zmrazenie jadrových zbraní. Vyslovujeme
sa za urýchlené vypracovanie konkrétneho
textu Zmluvy o všeobecnom a úplnom zákaze skúšok
jadrových zbraní. Významnú úlohu
pripisujeme upevneniu a posilneniu režimu nešírenia
jadrových zbraní. Sme za univerzálnosť
Zmluvy o nešírení jadrových zbraní
z roku 1970. Sme za vytváranie pásiem bez jadrových
zbraní v rôznych častiach sveta, predovšetkým
v Európe. To sú naše zásadné
stanoviská a hlavné smery našej spoločnej
aktivity ako dosiahnuť zmrazenie a obmedzenie nukleárnych
zbraní, najničivejších zbraní,
ktoré najviac ohrozujú ľudstvo a život
na Zemi vôbec.
Za náročnú a neodkladnú úlohu
považujeme zabrániť militarizácii kozmického
priestoru. Predísť "Hviezdnej vojne" pokiaľ
je čas. Preto energicky podporujeme sovietske návrhy
- vypracovať a uzavrieť dohodu o odvrátení
militarizácie kozmu vrátane úplného
upustenia od protidružicových systémov, vyhlásiť
vzájomné moratórium na skúšky
a rozmiestňovanie kozmických zbraní akonáhle
budú započaté sovietsko-americké rokovania
a prijať záväzok všetkých štátov
zabezpečiť využitie kozmu výhradne pre
mierové účely a blaho ľudstva.
Sústavnú pozornosť venujeme otázkam
spojených s problematikou európskej bezpečnosti,
procesu, započatým tak nádejne v minulej
dekáde. Usilujeme o ďalší rozvoj ducha
Helsínk. Privítali sme, že lanského
roku bola úspešne zavŕšená madridská
schôdzka signatárskych štátov Záverečného
aktu, ktorá - okrem iného - stanovila, že jeho
desiate výročie má byť vo fínskom
hlavnom meste spomenuté náležitým spôsobom
na príslušnej úrovni, podľa dohody medzi
všetkými signatárskymi štátmi.
Za najvýznamnejší výsledok Madridu považujeme
zvolanie Konferencie o opatreniach k posilneniu dôvery a
bezpečnosti a odzbrojení v Európe do hlavného
mesta Švédska. Toto dôležité fórum
mnohostranného dialógu môže výrazne
prispieť k ozdraveniu medzinárodnej situácie,
k obnoveniu politiky uvoľňovania a k jej preneseniu
do vojenskej oblasti.
Doterajší priebeh rokovaní však zatiaľ
neprináša očakávané výsledky.
S ostatnými socialistickými štátmi podporujeme
súbor vojenskopolitických opatrení, vychádzajúcich
z pražskej Politickej deklarácie, ktorý bol
predložený na rokovací stôl Sovietskym
zväzom. Neodmietame ani opatrenia vojenskotechnického
charakteru. Zvláštny dôraz kladieme na uzavretie
Zmluvy o vzájomnom nepoužití vojenskej sily
a zachovaní mierových vzťahov. Preto sme tiež
navrhli pristúpiť k mnohostranným konzultáciám
o tejto otázke.
Po prvých troch kolách - možno povedať
"sondážneho charakteru" - nebola dosiaľ
v Stockholme vytvorená reálna základňa
pre započatie meritórneho rokovania. Za takúto
považujeme vytvorenie organizačnej štruktúry
- pracovných skupín - ktoré zabezpečia
pri rovnakom stupni intenzity rovnoprávne, paralelné,
prerokúvanie vojenskopolitických opatrení.
Ak prebiehajúce štvrté kolo prinesie v tomto
smere posun, sme pripravení posúdiť všetky
konštruktívne návrhy, ktorých realizácia
by znamenala skutočný príspevok k posilneniu
dôvery a bezpečnosti v Európe. Nie však
takej, ktorej cieľom je podkopať obranyschopnosť
štátov Varšavskej zmluvy a získať
jednostranné výhody.
Na konferencii o odzbrojení v Ženeve sa v posledných
rokoch takisto nepodarilo vypracovať ani jeden zmluvne-právny
dokument obmedzujúci preteky v zbrojení. Nedošlo
ani k zriadeniu žiadneho pracovného orgánu
k takým prioritným otázkam, akými
sú: odvrátenie jadrovej vojny, komplex otázok
jadrového odzbrojenia a zamedzenie pretekov v zbrojení
v kozmickom priestore. Nepodarilo sa finalizovať ani rokovania
o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob
chemických zbraní a ich zničenie, ako navrhol
ZSSR. Zodpovednosť za tento stav padá plne na deštruktívnu
pozíciu štátov NATO, ktoré v posledných
rokoch nielenže nepredložili, ale ani nepodporili žiadny
konštruktívny návrh, umožňujúci
prekonať jestvujúcu stagnáciu.
Rovnako tak na Viedenských rokovaniach o vzájomnom
znížení ozbrojených síl a výzbroje
v strednej Európe sa vinou Západu nepokročilo.
A to napriek 25 kompromisným návrhom, tak uceleného,
ako aj čiastkového charakteru, ktoré tu socialistické
krajiny predložili. Pravda, pri existencii dobrej politickej
vôle možnosti pre dosiahnutie pokroku vo Viedni existujú.
Za jej prejav však nemôžeme považovať
posledný západný návrh z apríla
t. r. Nielenže nepomáha vzájomnému zblíženiu
pozícií - čo bolo základom našich
iniciatív z februára a júna minulého
roku - ale rokovanie dokonca vracia späť.
Ako vidieť, nepodarilo sa teda na žiadnej z rokovacích
odzbrojovacích platforiem dosiahnuť konkrétne
výsledky, a to je jednoznačne v dôsledku negativistickej
pozície vlády USA. Z Washingtonu sme zaregistrovali
aj vyhlásenia o údajných mierotvorných
úmysloch. Teraz, po voľbách v tejto krajine,
kedy opadá horúčka konjunkturalizmu poplatná
volebnej taktike, sa ukáže, že mierová
rétorika staronovej administratívy je alebo nie
je v súlade s konkrétnymi činmi pri riešení
prezretých medzinárodných problémov.
Aktívne sa zúčastňujeme práce
v OSN, tejto najreprezentatívnejšej medzinárodnej
organizácie. Nadchádzajúce 40. výročie
jej založenia nám pripomína, že opatrenia
prijaté a realizované v jej mene a v duchu jej Charty
vo svojej veľkej väčšine napomáhali
posilniť svetový mier a medzinárodnú
bezpečnosť. Angažovaný podiel socialistických
krajín na tvorbe mierotvorných odporučení,
na všestrannom rozvoji medzinárodnej spolupráce
na rovnoprávnom základe sa stretáva s pozitívnou
odozvou vo svete. Našu oddanosť veci OSN vysoko ocenil
pri tohoročnej návšteve Československa
generálny tajomník OSN Javier Pérez de Cuellar.
V rámci činnosti OSN sa usilujeme získať
maximálnu podporu pre naše iniciatívy, osobitne
pre rezolúciu o medzinárodnej spolupráci
na dosiahnutie cieľov odzbrojenia, rezolúciu, týkajúcu
sa práva mládeže na prácu, ako aj pre
ďalšie naše návrhy. Rozvíjame ju
tiež na prebiehajúcom 39. zasadaní, kde sme
podporili i nový významný sovietsky návrh
zaradiť do rokovacieho programu takú naliehavú
a dôležitú otázku, akou je neprípustnosť
politiky štátneho terorizmu a akýchkoľvek
akcií štátov zameraných na podkopanie
spoločenského zriadenia v iných zvrchovaných
štátoch.
Vysoko si vážime činnosť hnutia nezúčastnených
krajín. Oceňujeme, že sa stále zreteľnejšie
prejavuje ako významný činiteľ medzinárodných
vzťahov, v boji za mier a odzbrojenie, proti imperializmu,
kolonializmu, neokolonializmu, rasizmu, apartheidu, vykorisťovaním
a útlaku všetkého druhu, za spravodlivé
riešenie konfliktov a nebezpečných ohnisiek
napätia v rôznych častiach sveta.
Sme solidárni so závermi VII. vrcholnej konferencii
v Dillí. Podporujeme nezúčastnené
krajiny v boji za dovŕšenie dekolonizačného
procesu, za nastolenie nového medzinárodného
hospodárskeho poriadku na spravodlivom a demokratickom
základe, za vylúčenie všetkých
prvkov vykorisťovania a diskriminácie, hospodárskej
agresie, nátlaku, embarga a sankcií.