Federální shromáždění ČSSR, 1981 – 1986 Společné schůze SL a SN

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Bahyl, Boroš, Cabalková, Dzúr, Hruškovič, Jandová, Janec, Klčovská, Kontríková, Panster, Pešek, Pirč, Seidlová, Tenglerová, Tesař, Vajnar, Zavadil

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Čáslavská, Dočkal, Gerle, Himl, Kabrhelová, Kocinová, Kvasil, Plíšková, Prukner, Šupka

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Blažej, Kováč J., Mrvová, Nováček, Rusnák, Sabolčík, Slivenský, Turzo, Zagiba

Předseda FS A. Indra: Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vážení hosté, srdečně vás všechny vítám a zahajuji 14. společnou schůzi IV. volebního období Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění Československé socialistické republiky.

Především mi dovolte, abych jménem všech přítomných co nejupřímněji přivítal generálního tajemníka ústředního výboru Komunistické strany Československa, prezidenta Československé socialistické republiky soudruha Gustáva Husáka. (Potlesk.)

Upřímně vítám i další vedoucí představitele komunistické strany, funkcionáře orgánů Národní fronty, představitele společenských organizací, politických stran a členy federální vlády, vedené jejím předsedou soudruhem Lubomírem Štrougalem. (Potlesk.)

Jsme rádi, že naše pozvání přijali také představitelé diplomatického sboru akreditovaného v Praze a upřímně je vítám. (Potlesk.)

Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, předsednictva Sněmovny lidu a Sněmovny národů navrhla na svých schůzích 22. října t. r. konat společnou schůzi sněmoven s pořadem, který jste obdrželi na pozvánkách. Doporučuji, aby z navrženého programu byly vypuštěny body sedmý a osmý, které jsme měli projednávat v zítřejší části naší společné schůze.

Jsou k tomuto návrhu předsednictev sněmoven a k návrhu programu se zmíněnými úpravami nějaké připomínky?

Poslanec SL M. Grégr: Mám faktickou poznámku. Souhlasím s vypuštěním dvou smluv s Rakouskem z programu dnešní společné schůze. Z rakouské strany je vůči nám vedena štvavá kampaň.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Grégrovi.

V této chvíli je v zasedací síni přítomno 178 poslanců Sněmovny lidu a ve Sněmovně národů 64 poslanci zvolení v České a 64 poslanci zvolení ve Slovenské socialistické republice. Obě sněmovny jsou tedy usnášení schopné.

Nejdříve prosím o hlasování poslance Sněmovny lidu.

Kdo souhlasí s návrhem předsednictva Sněmovny lidu na konání společné schůze sněmoven s upraveným pořadem? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Není tomu tak.

Sněmovna lidu schválila návrh jednomyslně.

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Kdo z vás, soudružky a soudruzi, souhlasí s návrhem předsednictva Sněmovny národů na konání společné schůze sněmoven s upraveným programem? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Není tomu tak.

I Sněmovna národů návrh schválila.

Vzhledem k výsledkům hlasování konstatuji, že obě sněmovny se usnesly podle článku 34 odstavce 2 ústavního zákona o československé federaci na konání společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů a schválily její pořad.

Přistoupíme k projednání prvního bodu schváleného pořadu schůze, kterým je

Prosím soudruha ministra Chňoupka, aby se ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR B. Chňoupek: Vážený súdruh generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a prezident Československej socialistickej republiky, vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, sme svedkami nebývale ostrého zápasu o kľúčovú otázku súčasného sveta: udržanie mieru, alebo vypuknutie vojny. Ešte nikdy neboli svetové problémy tak vyhranené. Nikdy sa tak tesne neprelínali.

V tomto historickom zápase síl pokroku a reakcie sa presvedčivo potvrdzujú schopnosti socializmu riešiť a vyriešiť kľúčové problémy ľudstva, a to predovšetkým naplnenie základného práva - práva na život. Je to náš spoločenský poriadok, tento pevný splav teórie vedeckého komunizmu a úspešnej socialistickej praxe, princípov proletárskeho internacionalizmu a mierového spolunažívania štátov s rozdielnym spoločenským zriadením, ktorý vedie víťazný boj za mier, proti vojne. Preto táto politika najvyššieho humanizmu, optimizmu, realisticky vychádzajúca z celosvetového pomeru triednych síl, si získala tak spontánnu podporu širokých más v ich túžbe po mieri, nezávislosti, spoločenskom pokroku a má dnes rozhodujúci vplyv na vývoj svetových udalostí. Jej piliere predstavujú ekonomický a obranný potenciál socialistického spoločenstva; jej oporou je medzinárodné komunistické a robotnícke hnutie; svojou početnosťou, aktivitou a sociálnou rozmanitosťou nevídané protivojnové hnutie; protiimperialistické sily ázijských, afrických, latinoamerických krajín. Bez tejto nesmiernej moci nemožno dnes riešiť jediný závažný problém súčasného sveta.

V tom istom období sa zúžila sféra imperialistickej nadvlády. Zostrili sa vnútorné rozpory v kapitalistických krajinách a súperenie medzi nimi. Ťažkosti, ktoré prežívajú, obmedzenosť a nespôsobilosť vyriešiť hlavné problémy svojej spoločnosti, mali vplyv aj na ich politiku, teda aj politiku zahraničnú. Prenikavo vzrástla agresívnosť imperializmu, predovšetkým amerického, výrazne sa zaktivizovali odporcovia uvoľňovania napätia, obmedzovania zbrojenia a zlepšenia vzťahov so socialistickými krajinami. Bol nastúpený kurz militarizácie, podniknutý dobrodružný útok na jestvujúcu vojenskostrategickú rovnováhu, zmobilizované všetky sily s cieľom získať vojenskú prevahu. Išlo o revanš za porážky, ktoré imperializmus utrpel ako svetový systém, o úsilie prekaziť hlboké sociálne premeny prebiehajúce vo svete, o snahu podriadiť chod udalostí svojej vôli.

Z hľadiska historického zápasu v širokom medzinárodnom meradle sa tak doslova naplnila Leninova predpoveď, že podľa toho, ako bude revolučný proces zasahovať stále ďalšie krajiny a ďalšie kontinenty, "záležitosti sa budú rozvíjať stále rýchlejšie, tempo rozvoja bude šialenejšie a zákruty zložitejšie".

Potvrdili sa tak závery XVI. zjazdu našej strany, že 80. roky nebudú jednoduché, a že našou najdôležitejšou úlohou bude obrana mieru a zachovanie priaznivých podmienok pre výstavbu rozvinutej socialistickej spoločnosti.

Ak dnes predstupujem pred vás s výkladom o našej zahraničnej politike za obdobie posledných dvoch rokov, chcel by som na prvom mieste - tak rozhodne ako je len možné - zdôrazniť, že išlo predovšetkým o obdobie intenzívneho naplňovania línie tohto zjazdu, ktorý plne podporil XXVI. zjazd bratskej Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, v záveroch ktorého sme videli koncentrovaný výraz vlastných životných záujmov, našich potrieb a cieľov v medzinárodných vzťahoch. Politiky, ktorej základné kamene sa kládli v ohni svetodejného víťazstva nad fašizmom, v nezabudnuteľnej atmosfére národnooslobodzovacieho boja nášho ľudu a oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou, ktorého nadchádzajúcim 40. výročím žije dnes celá naša spoločnosť.

Týmto hlavným smerom - napĺňajúc závery plenárnych zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a programového vyhlásenia vlády ČSSR z 30. júla roku 1981 - smerovalo a smeruje naše úsilie vo všetkých oblastiach, na všetkých úrovniach na pôde medzinárodných organizácií i v dvojstranných vzťahoch. Vychádzajúc z axiómu, že vláda každej krajiny môže a musí prispieť k nastoleniu normálnych mierových vzťahov využitím rezerv politiky mierového spolunažívania, ktoré ani zďaleka nie sú vyčerpané neapelujeme na protivníkov, aby prijali naše presvedčenie. Žiadame od nich niečo celkom iné. Zbaviť sa predpojatých stereotypov. Uvedomiť si, že jadrový vek si žiada odpovedajúce politické myslenie. Nie silu, nie zastrašovanie, nie prevahu, ale nepoužitie sily, dôveru, rovnosť a rovnakú bezpečnosť. Pretože ešte nikdy s takou naliehavosťou nebola potrebná skutočná medzinárodná spolupráca pri bezodkladnom riešení svetových problémov v celej šírke spektra ich pálčivosti.

Keď si položíme základnú otázku, čo sme vykonali my pre naplnenie tejto hlavnej úlohy, môžeme s plnou odpovednosťou konštatovať, že naša zahraničnopolitická aktivita v uplynulých dvoch rokoch vykazuje kladnú bilanciu. Zanietene napomáhala a napomáha k zápasu za odvrátenie vojny, predovšetkým jadrovej. Presadzovala a presadzuje leninskú politiku mierového spolunažívania, túto jedinú reálnu mierovú alternatívu. Silne prispievala a prispieva k ďalšiemu rastu medzinárodnej prestíže socializmu, solidarity a vzájomnej podpory bratských krajín v duchu socialistického internacionalizmu, tejto obrovskej materiálnej sily súčasného pokroku. A konala tak a koná iniciatívne, aktívne a bez výnimiek v koordinovanej súčinnosti so socialistickými štátmi združenými v spojeneckom zväzku Varšavskej zmluvy, ktorý už takmer 30 rokov predstavuje spoľahlivý a skúškou času preverený štít mieru a obrany socializmu.

Táto línia sa realizovala v podmienkach každodennej starostlivosti našich najvyšších straníckych orgánov, ÚV KSČ, jeho predsedníctva, vlády, osobne generálneho tajomníka a prezidenta republiky súdruha Gustáva Husáka. Opierala sa o vynikajúce pracovné úspechy nášho ľudu. Pristupovala ku všetkým aspektom medzinárodného života z dôsledne triednych pozícií. A výsledkom tejto činnosti je autorita a úcta, ktorým sa naša krajina vo svete oprávnene teší. Stali sme sa vyhľadávanými partnermi.

V uplynulom období nám zverili úlohu organizátorov a hostiteľov viacerých významných medzinárodných stretnutí. Predovšetkým zasadanie Politického poradenského výboru členských štátov Varšavskej zmluvy, ktorého závery, obsiahnuté v Pražskej politickej deklarácii stanovili náš spoločný postup pre ďalšie obdobie. Nezabudnuteľné Svetové zhromaždenie za mier a život, proti jadrovej vojne. Zasadnutie Výboru ministrov zahraničných vecí a Výboru ministrov obrany štátov Varšavskej zmluvy. A tohto roku v lete to bola porada tajomníkov ústredných výborov bratských strán socialistických krajín pre medzinárodné a ideologické otázky.

K ďalšiemu rozpracovaniu spoločnej zahraničnopolitickej aktivity došlo na lanskom stretnutí najvyšších straníckych a štátnych činiteľov siedmich socialistických krajín v Moskve. A taktiež v deklarácii z tohoročnej porady členských krajín RVHP na najvyššej úrovni.

V celom tomto období základnou orientáciou našej zahraničnej politiky bolo neochvejné priateľstvo a plodná spolupráca s krajinami socializmu. Bola to leninská zahraničná politika a moc Sovietskeho zväzu, schopná čeliť akejkoľvek hrozbe, ktorá pre nás - tak ako vždy v minulosti - predstavovala zdroje, z ktorých sme čerpali silný pocit vlastnej istoty. Vďaka tejto skutočnosti sme nemuseli vidieť budúcnosť v čiernych farbách, dramaticky prepadať pesimizmu, ale s dôverou hľadieť v ústrety dňom, ktoré budú nesporne patriť mieru a pokroku. Ako uviedol súdruh Gustáv Husák z tribúny XVI. zjazdu našej strany: "Spojenectvo so Sovietskym zväzom pre nás predstavuje nielen revolučný odkaz, ale živú súčasnosť, istotu, o ktorú opierame všetky svoje plány a perspektívy ďalšieho vývoja".