Úterý 14. června 1983

2. den - Úterý 14. června 1983.

(Pokračování schůze v 8 hodin)

Přítomno: 183 poslanci Sněmovny lidu
72 poslanci Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice
66 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Baran, Bibeň, Boroš, Čapka, Grégr, Hajn, Jägerman, Jandová, Jirásek, Koranda, Malejovský, Malina, Pirč, Sučková, Štrougal, Žákovič

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Hrabíková, Kantorová, Navrátil

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Aulitisová, Beňo, Csémi, Hornáčková, Janík, J. Kováč, Kožík, Lúčan, Štanceľ

(Řízení schůze převzal a druhý den jednání zahájil první místopředseda Federálního shromáždění J. Marko.)

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia, otváram druhý deň spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky.

V zasadacej sieni je prítomných 166 poslancov Snemovne ľudu, 59 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike, 59 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Podmienky článku 40 ústavného zákona o československej federácii sú splnené a obidve snemovne sú schopné uznášať sa.

Rokovanie začneme podľa schváleného programu.

Teraz prerokujeme

VI

Správu generálneho prokurátora ČSSR a Najvyššieho súdu ČSSR o stave socialistickej zákonnosti (tlač 87).

Písomnú správu, ktorá vám bola rozoslaná, najprv odôvodní generálny prokurátor Československej socialistickej republiky súdruh Ján Feješ. Prosím, aby sa ujal slova.

Generální prokurátor ČSSR J. Feješ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, milí hostia, socialistická zákonnosť patrí medzi základné princípy života socialistickej spoločnosti. Naše zákony pomáhajú uskutočňovať ciele socialistického štátu, slúžia ochrane a rozvoju socialistických spoločenských vzťahov a stále bohatšiemu mierovému životu pracujúcich. Zabezpečujú aj dôslednú ochranu práv občanov a napomáhajú k ich realizácii.

V úsilí o upevňovanie socialistickej zákonnosti má mimoriadny význam boj proti kriminalite, ako najnebezpečnejšej forme porušovania právneho poriadku socialistického štátu. Preto aj XVI. zjazd KSČ vyzdvihol energický a koordinovaný boj proti kriminalite a včasný postih páchateľov trestných činov ako neliehavú úlohu orgánov bezpečnosti, prokuratúry a súdov.

Marxistická kriminológia odmieta v kapitalistických krajinách uznávanú fatalistickú koncepciu, ktorá považuje zločinnosť za večný a neodstrániteľný sprievodný zjav ľudskej spoločnosti, nezávislý od rôznych fázach jej vývoja. Naopak zisťuje, že kriminalita ako hromadný spoločenský jav neexistovala pred vznikom triedne rozdelenej spoločnosti, že je teda javom historicky podmieneným, prechodným. Vznikla v predsocialistickej, hlavne v kapitalistickej spoločnosti a najrôznejšie prvky tejto minulosti dočasne dožívajú ako historická nutnosť v niektorých sférach materiálnej základne aj ideologickej nadstavby socialistickej spoločnosti.

Pritom nijako nestrácame zo zreteľa, že príčiny kriminality treba hľadať - okrem oneskorovania sa spoločenského vedomia za spoločenským bytím a zložitosti medzinárodnej situácie, aj vo sfére konkrétnych ekonomických a sociálnych vzťahov a súvislostí.

Napriek určitému vzostupu počtu stíhaných osôb v posledných troch rokoch, môžeme v dlhodobom trende konštatovať stabilizáciu evidovanej kriminality, a to aj čo do jej štruktúry, pretože prevažnú jej časť tvoria činy menšej spoločenskej závažnosti.

Naproti tomu vo vyspelých kapitalistických krajinách sledujeme stály nárast zločinnosti. Napr. za posledných 10 rokov sa v Anglicku zvýšila zločinnosť takmer trikrát. A podobne je tomu - s výnimkou Japonska - i v ostatných vyspelých kapitalistických krajinách, pričom oveľa horšia je situácia v USA.

Účinnosť boja proti kriminalite závisí jednak od práce špeciálnych orgánov, najmä orgánov trestného konania, ale v prevažnej miere od sociálnej prevencie štátu, ktorá sa musí vyznačovať plánovitosťou a komplexnosťou.

Pozitívny rozvoj spoločnosti v poslednom čase kladne ovplyvňoval aj situáciu v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti v ČSSR.

V poslednom desaťročí nedošlo u nás k žiadnemu osobitne nebezpečnému prípadu hromadného narušenia verejného poriadku. Ani nárast počtu prípadov užívania a rozširovania narkotík, ktorý bol zaznamenaný v celosvetovom meradle, nenašiel v našej krajine väčšiu odozvu, aj keď sme zaznamenali určité zvýšenie poctu prípadov zneužívania narkotík, užívanie niektorých druhov liekov s euforickým účinkom.

Darí sa nám úspešne chrániť spoločnosť pred teroristickými činmi. Po prijatí niektorých opatrení sme v poslednom čase nezaregistrovali ani jediný prípad dokonaného pirátskeho únosu lietadla. Okrem takzvaného chebského únosu autobusu s deťmi, nevyskytol sa u nás ani jeden prípad politického vydierania formou zajatia rukojemníkov s následnou hrozbou ich usmrtenia. Dosiahli sme pozitívne výsledky aj v oblasti predchádzania mimoriadnym udalostiam. Po obmedzení rýchlosti v prevádzke motorových vozidiel, budovaní diaľnic a prijatí ďalších opatrení sme dosiahli dobré výsledky v tom smere, že napriek neustálemu rastu motorizmu a turistiky, znížil sa počet obetí na ľudských životoch, ku ktorým dochádza pri dopravných nehodách.

Pre sústavné zvyšovanie životnej úrovne občanov, pre všestranný rozvoj spoločnosti má základný význam úspešné plnenie úloh nášho národného hospodárstva.

Prevažná väčšina našich občanov plní svoje úlohy vo výrobe i v ostatnom národnom hospodárstve a rešpektuje zákony i ostatné právne predpisy, ktoré regulujú hospodárske vzťahy a zabezpečujú ochranu majetku v socialistickom vlastníctve.

Žiaľ, i v tejto oblasti sa prejavujú niektoré negatívne javy, dôsledkom ktorých je porušovanie socialistickej zákonnosti i disciplíny každého druhu.

V značnej časti hospodárskych organizácií trvajú nedostatky v riadiacej, politickovýchovnej i v kontrolnej činnosti. Porušujú sa predpisy o ochrane majetku v socialistickom vlastníctve, o jeho správe a evidencii. Nedodržiavajú sa zásady mzdovej politiky a nedbá sa dôsledne o to, aby sa účinne predchádzalo škodám na tomto majetku. Časté je aj porušovanie technologickej disciplíny, výroba nepodarkov, nekvalitné služby, falšovanie informácií a postih je iba zriedkavý.

Medzi hlavné príčiny tohto javu patrí na poprednom mieste pôsobenie prežitkov súkromnovlastníckej morálky, ktorej životaschopnosť sa prejavuje najmä v deformovanej predstave o živote, že práca nemusí byť mierou všetkých hodnôt, v tom, že človek požaduje od spoločnosti viac ako je ochotný dať jej sám, v sebectve, v priživovaní sa na spoločnosti.

Niektoré vyšetrované veci pôsobia dojmom, akoby sa bránou závodov končila platnosť československých zákonov. Ich vedúci pracovníci síce navonok uznávajú autoritu socialistického štátu, ale vo svojej každodennej práci presadzujú často skupinové, miestne alebo rezortné záujmy

Výskyt týchto javov má potom za následok nielen hmotné škody, ale i morálnopolitické. V medziľudských vzťahoch to vedie k záveru, že i v socialistickej spoločnosti možno si životný štandard zvyšovať inak ako svedomitou prácou.

Vo vzťahoch medzi socialistickými organizáciami to vedie zase k obchádzaniu pôsobnosti socialistických a ekonomických stimulov, najmä na úseku bilancie pracovných síl, v racionalizačnom úsilí, v znižovaní nákladov a pod.

Opatrenia na upevnenie hospodárskej disciplíny v národnom hospodárstve, ktoré v posledných rokoch prijali vláda ČSSR i vlády národných republík, zatiaľ priniesli iba čiastkové výsledky.

Trestný postih pracovníkov socialistických organizácií nezodpovedá rozsahu porušovania zákonnosti a hospodárskej disciplíny. To súvisí predovšetkým s neochotou vedúcich pracovníkov, i orgánov vnútornej kontroly, zisťovať a oznamovať prípady porušenia hospodárskej disciplíny príslušným orgánom.

Beztrestné porušovanie disciplíny v ekonomickej sfére oslabuje základné zásady socialistických výrobných vzťahov, podkopáva princípy finančnej, cenovej a mzdovej politiky štátu, demoralizuje pracovníkov a vedie ich k nezodpovednosti a ľahostajnosti k plneniu pracovných úloh. Znehodnocujú sa tým výsledky statočnej práce obrovskej väčšiny robotníkov, družstevných roľníkov a technickej i ostatnej inteligencie.

Prokuratúra nie je povolaná riešiť neduhy našej ekonomiky. Rozhodujúcimi sú opatrenia organizátorskej a riadiacej sféry. Prokurátori nemôžu nahradiť orgány hospodárskeho riadenia ani orgány kontroly pri plnení ich povinností, pri zabezpečovaní ochrany majetku v socialistickom vlastníctve, upevňovaní hospodárskej a pracovnej disciplíny a v boji s najrôznejšími negatívnymi javmi. Nemôžeme sa však vzdať tých oprávnení, ktoré zveril zákon výlučne nám, ako strážcom socialistickej zákonnosti.

Poukazom na niektoré kľúčové problémy porušovania socialistickej zákonnosti v oblasti ekonomiky v žiadnom prípade nechceme znižovať dosiahnuté výsledky a výrazné úspechy našej spoločnosti a najmä nie zľahčovať obetavosť a úsilie väčšiny zodpovedných hospodárskych pracovníkov i ostatných pracujúcich.

Ide len o to, aby sme spoločným úsilím z našej spoločnosti vylúčili všetko to, čo brzdí vývoj našej ekonomiky, čo zbytočne strpčuje život našich občanov a neraz vedie k zbytočným sporom.

Závery XVl. i predchádzajúcich zjazdov KSČ k trestnej politike právom kladú na popredné miesto dôraz na ochranu socialistického štátneho a spoločenského zriadenia republiky ako na jednu zo základných podmienok pre ďalší nerušený vývoj rozvinutej socialistickej spoločnosti.

V roku 1982 bolo pre tieto trestné činy stíhaných 7572 osôb, z toho 92,5 % pre trestné činy opustenia republiky a 5,3 % pre trestné činy vniknutia na územie republiky. Pri hodnotení štátnobezpečnostnej situácie našej republiky však nemôžeme vychádzať iba zo štatistických údajov. Nemôžeme prehliadnuť skutočnosť, že prevažná časť podvratnej činnosti proti republike, páchanej na báze ideologickej diverzie, je zatlačovaná predovšetkým politickými prostriedkami. Treba mať na zreteli predovšetkým aj to, že niektoré protištátne trestné činy ostávajú i neodhalené, čo sa dotýka predovšetkým trestných činov vyzvedačstva.

Kriminalita mladých ľudí patrí medzi tie javy cudzie našej socialistickej spoločnosti, ktorých prekonávanie je jednou z rozhodujúcich zložiek nášho zápasu s tým, čo ešte prežíva u nás zo spoločnosti vykorisťovateľskej a sťažuje našu cestu vpred. Aj keď - na rozdiel od vyspelých kapitalistických krajín - nemáme tzv. profesionálnu zločinnosť, ani zločinecké gangy, ktoré sú v týchto krajinách typické najmä pre mladých ľudí, nemôžeme byť so situáciou spokojní.

Neurobili sme ešte všetko preto, aby sa predovšetkým na tomto poli plne prejavili prednosti socialistickej spoločnosti, ktorá je schopná poskytnúť mladej generácii pozitívne životné ciele a perspektívy. Ale i tak počet 8376 stíhaných mladistvých (15 - 18 ročných, pre trestné činy a 4821 pre prečiny v minulom roku nie je nijako znepokojivý, lebo to činí iba okolo 2 % z celkového počtu 644 350 príslušníkov tejto populácie v minulom roku.

Značný podiel na tejto kriminalite má cigánska mládež. Zintenzívnenie výchovného pôsobenia na túto skupinu by bezpochyby prinieslo výrazné zníženie trestnej činnosti mladistvých vôbec.

Doterajšie naše skúsenosti - rovnako ako skúsenosti ostatných socialistických krajín - presvedčivo dokazujú, že ani v boji proti recidíve nemožno dosiahnuť významnejšie úspechy iba trestnou represívou. Preto primerane prísne trestanie recidivistov spájané so systémom ďalších opatrení, jednak na posilnenie sociálnej kontroly nad správaním sa osôb prepustených z výkonu trestu, jednak na odstránenie nepriaznivých vplyvov, ktoré môžu byť motivačnými faktormi recidívnej trestnej činnosti.

Treba povedať, že nemáme ešte dobudovaný ucelený systém boja proti recidíve. Pokiaľ ide o zintenzívnenie sociálnej kontroly bude potrebné, okrem uzákoneného už právneho inštitútu ochranného dohľadu, skĺbiť tento dohľad nad recidivistami a ostatnými osobami prepustenými z výkonu trestu s rozvinutým systémom postpenitenciárnej starostlivosti.

V rámci príprav. novelizácie Trestného zákona zvažujeme možnosť vytvoriť nové ochranné opatrenia, umiestnením v ústave poloslobody, akomsi stredisku spoločenskej adaptácie, ktoré by bolo súdmi ukladané zvlášť narušeným recidivistom, u ktorých nemožno predpokladať, že by k dovŕšeniu ich prevýchovy postačilo uloženie a výkon ochranného dohľadu. Podnet k takémuto opatreniu vzišiel aj z rokovania výborov Federálneho zhromaždenia.

Pre upevnenie socialistických vzťahov medzi občanmi a socialistického života vôbec, i pre plnenie národohospodárskych a ďalších úloh, má veľký význam účinný boj proti nadmernému používaniu alkoholu.

Od roku 1962, kedy nadobudol účinnosť zákon číslo 120/1962 Zb. o boji proti alkoholizmu, vzrástla trestná činnosť pod vplyvom alkoholu skoro na trojnásobok. Je to predovšetkým dôsledok vzostupu životnej úrovne u nás, ale i tej skutočnosti, že národné výbory neplnia dôsledne úlohy dané im týmto zákonom a že aj samotný zákon nezabezpečil náležite právomoc protialkoholických zborov, ustanovených podľa tohto zákona.

Ale nie všetko v oblasti boja proti alkoholizmu závisí od činnosti národných výborov. Musia sa viac o jeho úspech pričiniť aj hospodárske a spoločenské organizácie.

Sústavná pozornosť prokuratúry vyžaduje dodržiavanie socialistickej zákonnosti všade tam, kde sa realizuje právo, kde je o plnenie právnych povinností a ochranu práv občanov, kde právny poriadok chrání celospoločenské záujmy.

Celosvetovým problémom je tvorba a ochrana životného prostredia, a to nielen z hľadiska dnešného človeka, ale i z hľadiska potrieb budúcich generácií. Základ problému je nepochybne v mohutnom rozvoji priemyslu i ďalších hospodárskych odvetví, v rozvoji motorizmu a pod. O to je naliehavejšie systematicky tento problém riešiť v súčinnosti štátnych orgánov všetkých stupňov, hospodárskych i spoločenských organizácií i jednotlivých občanov.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP