Ministr zahraničních
věcí ČSSR B. Chňoupek:
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci,
priebeh rozpravy, ako aj otázky poslancov k správe
o základných otázkach československej
zahraničnej politiky potvrdili, akú pozornosť
venuje najvyšší zastupiteľský a zákonodarný
orgán tejto problematike. Rozprava nielen ďalej rozvinula
a obohatila prednesenú správu, ale priniesla i rad
cenných námetov pre našu ďalšiu činnosť.
Bola vysoko obsažná, mimoriadne plodná, poučná
a užitočná. Zdôraznila najmä tie
otázky, ktorými bezprostredne žijeme, ktorými
sú naplnené naše všedné pracovné
dni. Medzi nimi otázku najzávažnejšiu,
ktorá ešte nikdy nevyvstala pred ľudstvom v takej
zložitosti a naliehavosti ako dnes, otázku týkajúcu
sa samotného života na Zemi, ako za tejto imperializmom
skomplikovanej medzinárodnej situácie uchrániť
národy pred jadrovou katastrófou.
Vaše vystúpenia boli
preniknuté oprávneným znepokojením
tých, čo si uvedomujú svoju spoluzodpovednosť
za budúcnosť ľudstva, ale i nemenej oprávneným
optimizmom, že naša neúnavná aktivita
v boji za mier a odzbrojenie, naša sila a naša obranyschopnosť
socialistických krajín nedovolí, aby v medzinárodných
vzťahoch prevládol duch konfrontácie, reakcie,
vojny, nad duchom uvoľňovania, mieru a pokroku.
V tomto smere, po boku Sovietskeho
zväzu, krajín socialistického spoločenstva,
napĺňajúc program mieru pre 80. roky sa aktívne
angažuje Československá socialistická
republika i predkladaním a presadzovaním konštruktívnych
odzbrojovacích návrhov a realizáciou krokov
dobrej vôle. Odpovedám tak zároveň
na otázku poslankyne Márie Štrbovej, týkajúcej
sa obsahu a cieľov nášho návrhu novej
rezolúcie na 37. zasadnutí VZ OSN.
Táto rezolúcia je -
ako som už spomenul - rozvinutím Deklarácie
OSN o medzinárodnej spolupráci na dosiahnutie cieľov
odzbrojenia, prijatej z našej iniciatívy v OSN v roku
1979. Iste sa pamätáte, bola to iniciatíva
nášho prezidenta, keď v roku 1979 vo svojom prvomájovom
prejave vystúpil súdruh Husák práve
s touto ideou. Bol to prvý pokus československej
zahraničnej politiky o presadenie takéhoto v hierarchii
noriem najvyššieho dokumentu - od roku 1945 sme ešte
nepredkladali návrh na prijatie deklarácie - a bolo
s tým veľa práce a veľa rokovania, veľa
rizík, do poslednej chvíle nás Američania
a štáty NATO chceli blokovať. Niektoré
potom prešli na kompromisy, ako napríklad NSR, ktorá
sa zdržala hlasovania, ale i to nám pomohlo, aby deklarácia
vtedy bola prijatá, ak sa dobre pamätám 116
hlasmi.
Táto rezolúcia, ktorá
je rozvinutím tejto deklarácie, rozhodne odsudzuje
vypracúvanie a rozšírenie doktrín a
koncepcií ospravedlňujúcich preteky v zbrojení
a jadrovú vojnu, ale i doktríny predpokladajúce
použitie jadrových zbraní ako prvý a
koncepcie obmedzenej, alebo dlhej jadrovej vojny.
Veľkú pozornosť
venuje návrh rezolúcie tiež šíreniu
myšlienok mieru a odzbrojenia. Upozorňuje tiež
na dôležitosť výchovy národov v
duchu ideí medzinárodnej spolupráce za odzbrojenie
a za dosiahnutie pokroku v odzbrojovacích rokovaniach.
Napokon vyjadruje presvedčenie, že konkrétne
prejavy dobrej politickej vôle a jednostranné odzbrojovacie
opatrenia sú významným stimulom pre účinné
riešenie hlavných problémov odzbrojenia a pre
ďalší rozvoj medzinárodnej spolupráce
v tejto oblasti.
Očakávame - myslím
že právom - že náš návrh sa
stretne s širokou podporou členských štátov
OSN a že bude prijatý. Domnievame sa dokonca, že
väčším počtom hlasov ako deklarácia
pred tromi rokmi.
V súvislosti s našim
úsilím o zachovanie a prehĺbenie procesu uvoľňovania
na mnohostrannej a dvojstrannej základni logicky zaznela
otázka poslanca Ernesta Baloga k súčasnému
stavu a perspektívam našich vzťahov s Francúzskom.
V tejto súvislosti by som chcel zopakovať to, čo
bolo povedané v správe, že o konštruktívne
vzťahy s Francúzskom sme vždy v minulosti mali
a doteraz máme trvalý záujem, a to z celého
radu dôvodov. Pokiaľ sa týka bilaterálnych
vzťahov, naša minulosť československo-francúzska
je bez problémov. V podstate vždy šlo len o pozitíva.
My sme často vravievali Francúzom, že premárňujú
značný politický kapitál, ak ponechávajú
vákuum v našich vzťahoch. V romantickom období
rozkvetu politiky znižovania napätia okolo Helsinskej
konferencie došlo k dialógu, došlo k návštevám
v oblasti politickej, došlo k návšteve ministra
zahraničných vecí, nášho predsedu
vlády vo Francúzsku (to bolo v roku 1975), ale odvtedy
bol koniec, a Francúzi skôr hľadali v relácii
to komplikované, to negatívne, než to pozitívne.
Boli to napr. známi disidenti, ľudské práva,
bola to večná diskusia o tom, čo bolo skôr,
vajce alebo sliepka, v oblasti ekonomických vzťahov.
Vraveli, naše obchodné
styky sú veľmi nízke - oni boli a sú
- a že stále klesajú, čo je pravda,
že viac preferujeme v našich vonkajších
vzťahoch niektoré iné západoeurópske
štáty pred Francúzskom. Z celého radu
dôvodov, ktoré tu na tomto širokom fóre
môžu rozhodovať po nástupu novej vlády,
ktorá je u vlády 16 mesiacov, došlo zrejme
k prehodnoteniu politiky Francúzska voči východoeurópskym
krajinám vrátane Československa, zda se,
že i vrátane Sovietskeho zväzu, čo nám
dali najavo na oficiálnej úrovni pri príležitosti
príchodu nového francúzskeho veľvyslanca,
ktorý - veľmi stručne povedané - povedal,
že Paríž chce vo svojim vzťahu s Prahou
obrátiť list a obrátiť ho pozitívnym
smerom. Nepozerať sa realisticky do minulosti, neškriepiť
sa či v ekonomike skutočne bolo skôr vajce
alebo sliepka a nadviazať politický dialóg.
K tomu i došlo. Došlo k stretnutiu ministrov zahraničných
vecí v New Yorku, kde som sa stretol s Cheyssonom. Došlo
k nie zlej diskusii nášho nového veľvyslanca
súdruha Jablonského s prezidentom Mitterandom, došlo
k návšteve ministra ekonomiky, on je trochu viac ako
minister, taký menší podpredseda vlády,
veľmi skúsený politik, ako mu vo Francúzsku
vravia "enfant terrible", bývalý minister
zahraničných vecí Michel Jobert.
Teda po siedmych rokoch je možné
povedať, že došlo k niečomu, čo by
sme mohli s miernou nadsádzkou označiť ako
obnovenie dialógu.
Veríme, že práve
rozvoj politických stykov by sa mohol pozitívne
odraziť vo vzájomnej československo-francúzskej
relácii, ale aj v kladnej odozve v celoeurópskom
rámci, tak potrebnej pre oživenie uvoľňovania.
Ako som už povedal, naše
hospodárske styky v nijakom prípade nezodpovedajú
potenciálu oboch ekonomík. Dôkazom, že
aktivitu práve v tejto oblasti možno zvyšovať,
sú napríklad výsledky už spomenutej
návštevy štátneho ministra a ministra
zahraničného obchodu Michela Joberta. Pri prijatí
u predsedu federálnej vlády súdruha Štrougala
a ďalších československých predstaviteľov,
bol zdôraznený obojstranný záujem postupne
riešiť otázku zvýšenia objemu výmeny
tovaru a iniciatívne rozvíjať perspektívne
formy spolupráce, ako napríklad výrobnú
kooperáciu či spoluprácu na tretích
trhoch. Vhodnou príležitosťou pri hľadaní
nových ciest hospodárskej spolupráce medzi
oboma krajinami by mohla byť realizácia návštev
niektorých zodpovedných československých
činiteľov vrátane ministra zahraničného
obchodu, pozvaných do Francúzska, ako aj pripravené
návštevy významných predstaviteľov
francúzskeho ekonomického života, napríklad
ministra priemyslu a výskumu k nám.
Jednou z najbohatších
kapitol v knihe československo-francúzskych vzťahov
vždycky boli a dodnes sú styky v oblasti kultúry,
školstva, vedy a zdravotníctva. Dosiahli skutočne
vysokú úroveň, i keď existujú,
podľa nášho názoru, ešte ďalšie
možnosti ich rozvoja.
Celkove teda môžeme povedať,
že ak dôjde k zlepšeniu vzťahov s Francúzskom
- a z našej strany sme k tomu plne pripravení, sme
pripravení k dialógu na úrovni ministrov
zahraničných vecí, to znamená či
v Paríži či tu -bolo by to bezpochyby dôležitým
príspevkom k posilneniu mierovej spolupráce a bezpečnosti
v Európe.
Váš záujem, súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, o ďalšie osudy
politiky mieru, odzbrojenia a uvoľňovania - ktorý
ste tu tlmočili - svedčí doslova o bytostnom
želaní celého nášho ľudu vdýchnuť
tejto všeobecne osožnej politike novú energiu.
Z našej strany môžeme celkom zodpovedne vyhlásiť,
že v tesne koordinovanom postupe s bratskými krajinami
Varšavskej zmluvy urobíme všetko, aby sme dosiahli
ďalší pokrok v procese zmierňovania medzinárodného
napätia a rozvoja rovnoprávnej spolupráce všetkých
štátov bez rozdielu.
Úlohy, ktoré pred námi
stoja sú závažné. Záruky ich
úspešného splnenia vidíme v dôslednom
uplatňovaní zahraničnopolitickej línie
XVI. zjazdu Komunistickej strany Československa a vo všestrannom
prehlbovaní priateľstva a spojenectva so Sovietskym
zväzom a s bratskými socialistickými štátmi.
Dovoľte mi, aby som vás
na záver ešte raz ubezpečil o tom, že
pod vedením ústredného výboru našej
strany a vlády republiky urobíme všetko pre
to, aby sme úlohy a zámery československej
zahraničnej politiky splnili. Ďakujem.
Předsedající
první místopředseda FS J. Marko:
Ďakujem ministrovi Chňoupkovi.
Pýtam sa poslankyni Štrbovej
a poslanca Baloga, či sú s odpoveďou na svoje
otázky spokojní. (Ano.) Ďakujem.
Prosím teraz povereného
člena návrhovej komisie poslanca Richarda Nejezchleba,
aby predniesol návrh uznesenia alebo pripomienky k tomuto
návrhu.
Předseda návrhové
komise, místopředseda SL R. Nejzchleb:
Vážené súdružky a súdruhovia,
k predloženému návrhu uznesenia návrhová
komisia nedostala nijakú pripomienku, a preto odporúča
prijať toto uznesenie v takom znení, v akom sme vám
ho predložili.
Předsedající
první místopředseda FS J. Marko:
Ďakujem poslancovi Nejezchlebovi. Súdružky a
súdruhovia, má niekto z poslancov nejakú
otázku alebo pripomienku k navrhovanému uzneseniu?
(Nikdo se nehlásil.)
Môžeme teda pristúpiť
k hlasovaniu. V tejto chvíli je v zasadacej sále
prítomných 153 poslancov Snemovne ľudu, 61
poslancov Snemovne národov zvolených v Českej
socialistickej republike a 60 poslancov Snemovne národov
zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Obidve
snemovne sú uznášania schopné.
Najskôr prosím o vyjadrenie
poslancov Snemovne ľudu.
Kto z vás, súdružky
a súdruhovia, súhlasí s navrhovaným
uznesením k správe ministra zahraničných
vecí ČSSR k základným otázkam
zahraničnej politiky našej republiky, nech zdvihne
ruku! (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikdo.)
S návrhom uznesenia vyslovili
súhlas všetci prítomní poslanci Snemovne
ľudu.
Teraz prosím, aby sa k návrhu
uznesenia vyjadrili poslanci Snemovne národov.
Kto súhlasí s návrhom
uznesenia, nech zdvihne ruku! (Hlasuje se).
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikdo.)
S návrhom uznesenia vyslovili
súhlas aj všetci prítomní poslanci Snemovne
národov.
Vzhľadom na súhlasné
uznesenie Snemovne ľudu a Snemovne národov konštatujem,
že Federálne zhromaždenie Československej
socialistickej republiky schválilo uznesenia k správe
ministra zahraničných vecí ČSSR k
základným otázkam zahraničnej politiky
Československej socialistickej republiky. Ďakujem
návrhovej komisii za jej činnosť.
Súdružky a súdruhovia
poslanci, podľa schváleného programu prerokujeme
teraz
Uvedený vládny návrh
odôvodní minister zahraničných vecí
ČSSR poslanec Bohuslav Chňoupek. Prosím,
aby sa ujal slova.
Ministr zahraničních
věcí ČSSR B. Chňoupek:
Vážený súdruh predseda, vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, nová Zmluva medzi Československou socialistickou
republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík
o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach
občianskych, rodinných a trestných, ktorá
sa dnes predkladá spoločnej schôdzi Snemovne
ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia
Československej socialistickej republiky na schválenie,
bola podpísaná 12. augusta 1982 v Moskve.
Jej uzavretie a podpis vyvolala skutočnosť
búrlivého rozvoja vzájomných stykov,
teda aj skutočnosť, že dnes neexistuje oblasť,
v ktorej by nedochádzalo k tesnej spolupráci a plodnej
výmene skúseností, v ktorej by sa pozitívne
nerozvíjali naše dvojstranné styky. Synonymom
ich rozvoja sú aj kontakty medzi našimi občanmi
a organizáciami vstupujúcimi pritom do právnych
vzťahov, ktoré sa dotýkajú právnych
poriadkov oboch štátov. Až doteraz je táto
oblasť našej vzájomnej spolupráce upravená
Zmluvou o právnej pomoci vo veciach občianskych,
rodinných a trestných zo dňa 31. augusta
1957.
Za 25 rokov, ktoré uplynuli
od jej uzavretia, prešli československo-sovietske
vzťahy nevídaným rozvojom. Došlo k značnému
rastu kontaktov medzi našimi a sovietskymi občanmi
a organizáciami. Stúpa počet osôb,
ktoré krátkodobo alebo dlhodobo sa nachádzajú
na území druhého štátu v rámci
štúdia, vedeckotechnickej a hospodárskej spolupráce
alebo cestovného ruchu, či pri iných príležitostiach.
Na výrazne vyššiu úroveň je povýšená
kvalita stykov v hospodárskej oblasti, charakterizovaná
prechodom ku kooperácii a integrácii.
Došlo aj k celému radu
ďalších významných zmien. Zmenilo
sa štátoprávne usporiadanie Československej
socialistickej republiky, bola prijatá nová sovietska
ústava, zmenami prešiel náš aj sovietsky
právny poriadok. Je teda možno konštatovať,
že rámec právnych vzťahov vytvorený
zmienenou Zmluvou už prestal zodpovedať súčasným
potrebám praxe vo vzájomných vzťahoch.
Bola preto pripravená a podpísaná Zmluva
nová.
Rovnako ako zmluva z roku 1957 aj
tento predkladaný nový dokument vo svojom prvom
článku obsahuje ustanovenie najdôležitejšie,
podľa ktorého občanom a organizáciám
jedného štátu sa na území druhého
štátu zaručuje rovnaká právna
ochrana, akú druhý štát poskytuje svojim
vlastným občanom. Tento princíp rovnoprávnosti
a nediskriminácie v osobných a majetkových
právach je potvrdený aj pre prístup k súdom,
prokuratúram, štátnym notárstvam a iným
príslušným orgánom druhej zmluvnej strany.
Zmluva podrobne upravuje aj spoluprácu
justičných orgánov oboch štátov
pri vybavovaní vecí so vzťahom k druhému
štátu. Dôraz je pritom položený
na urýchlenie a uľahčenie styku justičných
orgánov, zníženie a zjednodušenie administratívy
odstránením nepotrebných medzičlánkov.
Samotný oddiel Zmluvy obsahuje
normy určujúce, ktorým právnym poriadkom
sa riadia právne vzťahy vo veciach občianskych
a rodinných a orgány, ktorej zo zmluvných
strán majú právomoc o nich rozhodnúť.
Oproti doteraz platnej obsahuje predkladaná Zmluva podstatne
širšiu úpravu právnych vzťahov vo
veciach rodinných. Vychádza pritom z poznatkov praxe,
ktorá ukazuje, že právne vzťahy vo veciach
rodinných sú v československo-sovietskej
relácii stále početnejšie. Z toho vyplynula
aj potreba upraviť v novej Zmluve podrobnejšie veci
osobného stavu a majetkové záležitosti.
Podčiarknutím významu Zmluvy pre zabezpečenie
práv a záujmov občanov jedného štátu
na území druhého štátu je podrobná
a komplexná úprava uznania a výkonu rozhodnutí.
Rozhodnutia vydané československými orgánmi
budú na území ZSSR uznávané
a vykonávané za rovnakých podmienok ako rozhodnutia
sovietskych orgánov u nás. Nemajetkové rozhodnutia,
to jest predovšetkým rozhodnutia vo veciach rodinných,
budú uznávané na území druhého
štátu automaticky.
V časti Zmluvy venovanej trestným
veciam sú upravené predovšetkým dva
tradičné inštitúty o právnej
pomoci - vydávanie a prevzatie trestného stíhania.
Ich nová úprava rozširuje okruh porušenia
právneho poriadku, na ktoré sa vzťahujú.
Smeruje nielen na zabezpečenie účinného
postihu páchateľov trestných činov,
ale aj na zabezpečenie ich nápravy a prevýchovy.