Poslanec SL V. Hajko: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, pri prerokúvaní štátneho rozpočtu
na rok 1982 sa vynára prirodzená otázka,
ako tento rozpočet svojím rozsahom a štruktúrou
vytvára predpoklady pre splnenie úloh a uplatnenie
tendencií, ktoré pre rozvoj našej socialistickej
spoločnosti stanovil XVI. zjazd KSČ. V strede našej
pozornosti je, samozrejme, ekonomika.
Z dokumentov XVI. zjazdu KSČ jednoznačne vyplýva,
že základná strategická línia
hospodárskej politiky KSČ sa orientuje na rast efektívnosti,
výraznej intenzifikácie a exportnej schopnosti čs.
ekonomiky. Všeobecne sa uznáva, hovoril o tom i súdruh
minister Lér a obaja spravodajcovia, že určujúcim
činiteľom intenzifikácie a najmocnejším
zdrojom rastu produktivity spoločenskej práce je
veda a technický pokrok a že čo najužšia
integrácia vedy a výroby je jedna z najdôležitejších
požiadaviek súčasnosti. XVI. zjazd KSČ
nastolil dosiahnutie tohto cieľa ako revolučnú
úlohu celej našej spoločnosti. Kľúčovým
problémom pri plnení tejto revolučnej úlohy
je ovládnutie a optimalizácia priebehu procesu pozdĺž
známeho a často spomínaného reťazca
veda - výskum - výroba - užitie. Žiada
sa naliehavo vo všetkých výrobných oblastiach
hľadať a cieľavedome vytvárať taký
mechanizmus komunikácie a vzájomných väzieb
medzi jednotlivými súčasťami tohto reťazca,
ktorý by výrazne posilňoval prvok spontánnosti
a zvyšoval rýchlosť v priebehu procesov pozdĺž
tohto reťazca. K vytvoreniu takéhoto mechanizmu musia
cieľavedome a urýchlene smerovať aktivity vo
všetkých súčastiach tohto reťazca.
Mnoho sa v tomto smere očakáva aj od výskumno-vývojovej
základne štátu.
Pre jej činnosť v roku 1982 sa vytvára priestor
charakterizovaný nasledovnými údajmi. Predpokladá
sa, že spoločnosť vynaloží v roku
1982 na rozvoj vedy a techniky asi 17,5 mld Kčs, z toho
cca 6,9 mld Kčs zo štátneho rozpočtu
a zostatok z podnikových zdrojov, t. j. z fondov technického
rozvoja chozrasčotných organizácií.
Celkový stav pracovníkov výskumno-vývojovej
základne štátu dosiahne v roku 1982 počtu
zhruba 181 tis. Plánovaná činnosť jednotlivých
súčastí VVZ sa vyznačuje nasledovnými
tendenciami.
Oblasť základného výskumu, t. j. predovšetkým
pracoviská Československej akadémie vied,
Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl,
koncentrujú svoj ľudský i materiálny
potenciál na riešenie priorít Štátneho
plánu základného výskumu, medzi ktoré
patrí predovšetkým 19 cieľových
projektov základného výskumu. Tieto projekty,
ktoré sú novým systémovým opatrením
v oblasti základného výskumu, si kladú
za cieľ zabezpečiť vecné a časové
väzby komplexných výstupov základného
výskumu do vybraných oblastí technického
rozvoja a výroby a prispieť tak k vytváraniu
predpokladov pre rýchlejšie a účinnejšie
uplatnenie vedy ako výrobnej sily.
Tri cieľové projekty základného výskumu
sa orientujú na problematiku racionálneho využitia
domácej surovinovej základne, 5 cieľových
projektov rieši úlohy smerujúce k rozvoju aplikovanej
elektroniky a kybernetiky, 6 cieľových projektov má
svojimi výsledkami prispieť k rozvoju biotechnológií
s využitím v zdravotníctve, poľnohospodárstve
a priemysle, 3 cieľové projekty smerujú k zvýšeniu
efektívnosti rastlinnej a živočíšnej
výroby a 2 cieľové projekty riešia úlohy
z oblasti starostlivosti o životné prostredie.
V rámci druhej skupiny priorít budú spoločensko-vedné
pracoviská základného výskumu zabezpečovať
úlohy, ktorých riešenie poskytne teoretické
podklady pre ďalšie rozpracovanie a realizáciu
hospodárskej, sociálnej, vedeckotechnickej, kultúrnej,
národnostnej a medzinárodnej politiky strany, pre
riadenie spoločenských procesov a pre ideovýchovnú
prácu pri výstavbe rozvinutej socialistickej spoločnosti.
V tej to skupine priorít bude v oblasti nášho
základného výskumu zabezpečovaná
čs. účasť na takých významných
medzinárodných vedeckých programoch ako je
"Program výskumu a mierového využívania
kozmického priestoru - INTERKOZMOS", "Program
Spojeného ústavu jadrového výskumu
v Dubne", "Program vývoja a výroby vedeckých
prístrojov a automatizácia vedeckých výskumov,
a ďalšie.
Vo sfére aplikovaného výskumu a vývoja,
t. j. na výskumných pracoviskách rezortov
a VHJ, sa majú prednostne zabezpečovať oblasti
dôležité pre ďalší efektívny
rozvoj národného hospodárstva v 4 základných
strategických smeroch, ktoré tvoria základ
štátnej technickej politiky v 7. päťročnici.
Sú to:
- zníženie energetickej a materiálovej náročnosti
rozvoja ekonomiky;
- riešenie vonkajších ekonomických vzťahov
zvýšením exportnej výkonnosti a znižovaním
dovozov;
- rozvoj poľnohospodárstva a výživy ľudu;
- zabezpečovanie starostlivosti o zdravie ľudu a životné
prostredie.
Štátny plán technického rozvoja na rok
1982 obsahuje dovedna 282 úloh. Z toho 53 úloh tvorí
záväzné úlohy Štátneho plánu
technického rozvoja, na ktorých riešenie sa
vynaloží cca 2 mld Kčs, t. j. 42,5 % z celkových
neinvestičných prostriedkov, plánovaných
na všetky úlohy tohto plánu. Do tejto skupiny
úloh patrí riešenie problémov spojených
s rozvojom mikroelektroniky a výpočtovej techniky,
s rozvojom zariadení pre palivo-energetický komplex,
strojárskych výrobkov, ako aj riešenie problémov
poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu.
Na zabezpečenie štátnych cieľových
programov je orientovaných 67 úloh, ktorých
riešenie si v r. 1982 vyžiada vyše 25 % z celkových
neinvestičných prostriedkov Štátneho
plánu technického rozvoja.
Z týchto úloh medzi najdôležitejšie
patria:
- úlohy, ktoré v rámci štátneho
cieľového programu racionalizácie spotreby
a vyššieho zhodnocovania palív a energie riešia
problémy zdokonalenia technológie výroby,
využitia druhotných a netradičných zdrojov
energie, problémy energeticky výhodnej zámeny
palív, znižovania ich strát a pod.;
- úlohy, ktoré v rámci štátneho
programu racionalizácie spotreby kovov sú zamerané
predovšetkým na zabezpečenie zvýšenia
podielu úsporných a nových technológií,
ako je napr. rozvoj výroby kislikokonvertorovej oceli,
plynulého liatia, oxidačnovákuového
procesu, valcovania v mínusových toleranciách
a pod.
Už aj z týchto stručných charakteristík
zamerania činnosti výskumnovývojovej základne
v roku 1982 je zrejmé, že sú v nej obsiahnuté
potenciálne možnosti výraznejšie ovplyvniť
progresívne trendy rozvoja našej ekonomiky. Do akej
miery sa tieto možnosti premenia na skutočnosť
závisí od cieľavedomej, usilovnej každodennej
práce tak pracovníkov výskumno-vývojovej
základne, ako aj pracovníkov jednotlivých
výrobných odvetví pri uplatňovaní
vedeckotechnického pokroku v spoločenskej praxi.
Treba však poznamenať, že zameranie štátneho
plánu technického rozvoja v r. 1982 zatiaľ
v plnej miere nereaguje na novozniknuté nepriaznivé
ekonomické podmienky, najmä nižšie palivoenergetické
zdroje. Pri dopracovaní návrhu plánu 7. päťročnice
bude preto treba prehodnotiť doterajšiu štruktúru
tohto plánu s ohľadom na novú ekonomickú
situáciu a na možnosti národného hospodárstva.
Pôjde najmä o skrátenie času riešenia,
urýchlenie a zvýšenie objemu realizácie
tých úloh, ktoré prispejú k efektívnemu
rozvoju čs. ekonomiky a o prípadné zastavenie
riešenia a zrušenia realizácie takých
úloh, ktoré nazaručujú dosiahnutie
potrebných efektov, alebo ktoré v novovzniknutých
podmienkach nemožno zabezpečiť. V súlade
s vykonanými zmenami vo výskumnom pláne v
priebehu r. 1982 bude treba vykonať príslušné
zmeny, resp. upresnenia aj v štátnom rozpočte.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, všetci si iste želáme, aby rok 1982
sa vyznačoval rozhodnými činmi pri zabezpečovaní
hospodárskej politiky, vytýčenej XVI. zjazdom
KSČ a priniesol zásadný obrat pri uplatňovaní
vedeckotechnického pokroku v živote našej spoločnosti.
Musíme tento obrat dosiahnuť v ekonomicky zložitých
podmienkach. O to je táto úloha náročnejšia
a možno ju zvládnuť len podstatným zvýšením
kvality a účinnosti riadiacej práce a akcieschopnosti
všetkých orgánov nášho národohospodárskeho
mechanizmu. Vyžiada si to kvalitatívne zmeny štýlu
práce na všetkých úrovniach riadenia.
Akcelerovať tento proces je významnou súčasťou
povinností aj nás, poslancov.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Hajkovi.
Hovoří poslankyně Andrejová.
Poslankyně SN T. Andrejová: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
zabezpečiť rovnomerný a plynulý chod
národného hospodárstva ako nutný predpoklad
pre dosiahnutie náročnej, ale reálne plánovanej
tvorby a užitia hmotných a finančných
zdrojov budúceho rozpočtového obdobia, si
na všetkých stupňoch riadenia vyžaduje
vykonanie viaceré rôzne opatrenia, ktoré budú
charakterizovať prístup jednotlivých článkov
riadenia k dosiahnutiu zdokonalenia ich riadiacej a organizátorskej
práce.
V zmysle nových pravidiel Súboru opatrení
nové nároky na riadenie sa vyžadujú
predovšetkým od výrobno-hospodárskych
jednotiek ako základného článku riadenia.
Žiada sa, aby tieto v súlade s celospoločenskými
hľadiskami boli tvorcami rozvojových zámerov
pre svoje podniky. Zvýšenou úrovňou
analytickej práce, ktorou by hlbšie poznali situáciu
vo svojich podnikoch, by sa mala zlepšiť i prax rozpisovania
plánovaných úloh, ktoré by nútili
podniky odkrývať rezervy, ale aby aj VHJ niesli vyššiu
zodpovednosť za spoločné vytváranie
podmienok pre zabezpečenie týchto úloh a
potom aj objektívnejšie hodnotiť ich plnenie.
Rokovania prebiehajúce v. našich výboroch dokumentujú
skutočnosť, že v postavení jednotlivých
VHJ ide o novú, zodpovednú úlohu vo vzťahu
ku každému podniku. Poslanecké prieskumy nám
ukázali, že iba časť podnikov v jednej
VHJ plní plánované úlohy. V centre
VHJ by sa nemalo vykazovať napríklad plnenie plánu
v globále za celok. Nemali by sa dodatočne prevádzať
časti kvalitatívnych úloh z jedného
podniku do druhého a pod. Táto úloha vyžaduje
od VHJ včas pristúpiť k riešeniu problémov.
Prichádzať s takou iniciatívou, ktorá
podnieti k zvýšeniu efektívnosti, kvality a
hospodárnosti každej činnosti v oblasti VHJ.
Osobitne však k širšiemu uplatňovaniu vedeckotechnických
poznatkov, pohotovejšiemu zavádzaniu nových
výrobkov, k organizovaniu efektívnejšieho využívania
výrobnej základne, k jej účelnejšej
modernizácii a celkove aj k vyššej úrovni
spoločenskej produktivity práce.
Považujem za potrebné, súdružky a súdruhovia
poslanci, zdôrazniť, že všetky naše
pripomienky a úvahy o náročnosti plánovaných
úloh nemôžeme adresovať iba na kvalitu
budúcej riadiacej a organizátorskej práce.
Je potrebné ich smerovať i na účinnosť
politicko-výchovnej práce. V tejto oblasti sa žiada
posilniť boj proti akémukoľvek formalizmu a honbe
za vonkajšími efektami a vytvárať skôr
ovzdušie zdravej náročnosti a skutočnej
hospodárnosti. V tomto procese za kľúčový
článok považujem tzv. subjektívny faktor,
v ktorom nám pôjde o disciplinovanejšiu, dôslednejšiu
a zodpovednejšiu prácu každého pracovníka,
alebo kolektívu pracovníkov. Neprehliadať a
netolerovať prejavy porušenia disciplíny a nesprávneho
postoja k potrebám našej spoločnosti. Som presvedčená
o tom, že ak sa nám podarí, potom sa nebudeme
stretávať napr. s tým, aby evidované
straty z nekvalitnej výroby nás stáli ročne
viac ako 4 miliárd Kčs a náklady reklamácií
v zahraničnom obchode takmer 1,5 miliardy korún,
ktoré svedčia, že kvalita výroby a jej
sústavná kontrola ešte nie sú všade
vecou cti všetkých pracujúcich.
V nijakom prípade by sa preto nemali tolerovať prípady
porušovania platných zásad a opatrení
vytýčených, alebo prijatých pre budúci
rok, alebo pre celú túto päťročnicu.
Nepristupovať k prijímaniu plánu úloh
s vedomím, že tieto sa budú meniť.
V oblasti politického a sociálneho života našej
podnikovej sféry by sme vôbec mali prejsť od
tzv. obranárskych tendencií k aktívnejšiemu
riešeniu perspektívnych potrieb a úloh. Pozitívne
by v budúcom roku k tomu mali prispieť prijaté
"Zásady o účasti pracujúcich
na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia plánu"
v tejto päťročnici, lebo sú bohatým
súborom podnetov k iniciatívnemu zabezpečovaniu
konkrétnych úloh plánu, jeho stability, plnenia
združených záväzkov, prehlbovania výrobnej
spolupráce s inými výrobcami i výskumnými
pracoviskami. Vedú v konečnej fáze k širšiemu
uplatňovaniu chozrasčotných princípov
a verejnej kontroly.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Bolo už tu povedané, že proporcionálny
a efektívny rozvoj našej ekonomiky bude možné
zabezpečovať len s minimálnym nárastom
pracovných síl z dostupných zdrojov. Plánovanú
dynamiku výroby zabezpečiť takmer úplne
iba dosiahnutím potrebným rastom produktivity práce.
Za takejto situácie nebude možné, aby všade
vo výrobe, administratíve, výskume alebo
v službách sa mohli prehliadať nízka pracovná
disciplína, zbytočná činnosť
i nekvalitná práca, nedodržiavanie pracovného
času a aby sa trpeli zbytočné škody
a straty.
V niektorých prípadoch sa nám zdá,
že miera brania na osobnú zodpovednosť v týchto
prípadoch, ako aj uskutočnenie rôznych disciplinárnych
postihov, nezodpovedá miere porušovania disciplíny.
Žiaľ, s takýmito prípadmi sa v praxi stále
ešte stretávame. Zodpovední pracovníci
i niektorí kontrolóri sa snažia riešiť
i vážnejšie prípady s určitou toleranciou.
Neuvedomujú si pritom, ako sa tým nielen znižuje
autorita ich vedenia i povesť organizácie, ale ani
to, že sa tým môžu nedostatky v ich činnosti
i hospodárení v určitej miere dokonca aj
objektivizovať.
Stále viac sa preto žiada, súdružky a
súdruhovia poslanci, aby do vedomia ľudí prenikalo,
že na všetky tieto i tomuto blízke a podobné
prípady dopláca celá naša spoločnosť.
Preto je oprávnená kritika týchto nedostatkov
veľmi potrebná, avšak musí byť adresná
a sprevádzaná i praktickými krokmi vedúcich
k náprave.
Podľa mojej mienky malo by sa preto vždy opierať
o podporu pracovných kolektívov, sprevádzanú
otvorenou, spoločensky významnou snahou týchto
kolektívov, aby k nedostatkom, ktoré spoločnosť
svojimi dôsledkami ochudobňujú, nedochádzalo
práve v okruhu ich pôsobnosti vo výrobnej
alebo spoločenskej sfére. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Andrejové.
Zítřejší dopolední část
jednání společné schůze obou
sněmoven bude řídit místopředseda
Federálního shromáždění
a předseda Sněmovny národů soudruh
Dalibor Hanes.
Jako první vystoupí zítra poslanec Hojnoš.
Jednání zahájíme v 9 hodin. Přerušuji
schůzi.