Vítajú ju i pracujúci na Západe. Aj
napriek tomu, že buržoázne oznamovacie prostriedky
zamlčujú a skresľujú mierové
iniciatívne návrhy Sovietskeho zväzu, široká
verejnosť v západných krajinách stále
ostrejšie protestuje proti rozmiestňovaní nových
amerických jadrových raketových zbraní.
Rastú sily mierového hnutia. Spája ich odpor
k raketám a túžba po živote a mieri, tak,
ako to spontánne vyjadrili pred niekoľkými
dňami pracujúci na manifestácii v západonemeckom
Kielu.
Plne sme si vedomí toho, a to nám dáva ďalšie
istoty, že mierová iniciatíva Sovietskeho zväzu
a mierové úsilie ostatných socialistických
krajín nie sú v nijakom prípade výrazom
našej slabosti.
Krajiny socialistického spoločenstva vynakladajú
veľké úsilie na zachovanie mieru, lebo to vychádza
zo samotnej podstaty nášho socialistického
zriadenia. Vo vlastnom životnom záujme nemôžu
však a ani nepripustia zmenu vojenského pomeru síl
ani v Európe ani vo svete. Je našou povinnosťou
i za nových podmienok zabezpečiť obranu našich
krajín, pokojného života nášho
pracujúceho ľudu.
Súdružky a súdruhovia, naša Komunistická
strana Československa sa na svojom XVI. zjazde plne prihlásila
k mierovým návrhom predloženým na XXVI.
zjazde KSSZ. Ako uviedol súdruh Gustáv Husák:
"Naša strana považuje toto organické pokračovanie
a rozvinutie mierového programu za spoľahlivú
a účinnú cestu k riešeniu najpálčivejších
a najnaliehavejších problémov súčasného
medzinárodného života. Súčasne
v ňom vidíme koncentrovaný výraz vlastných
životných záujmov, potrieb a cieľov všetkého
československého ľudu v medzinárodných
vzťahoch."
Návrh programu vlády ČSSR tak, ako sme sa
s ním dnes mohli oboznámiť, dôsledne
vychádza v oblasti zahraničnej politiky zo záverov
XVI. zjazdu KSČ. Základný princíp
československej zahraničnej politiky - zväzok
internacionálneho bratstva, tesnej súdružskej
spolupráce a najužšej spojeneckej súčinnosti
so Sovietskym zväzom je v súlade s najbytostnejšími
záujmami, túžbami a historickými skúsenosťami
nášho ľudu. Sovietsky zväz je našim
verným spojencom, rozhodujúcou oporou budovania
našej socialistickej spoločnosti a garantom mierového
vývoja. Jednoznačne podporujeme toto spojenectvo,
ako aj spojenectvo a bratskú spoluprácu s ostatnými
socialistickými krajinami.
Ďalšie upevňovanie jednoty a zomknutosti socialistického
spoločenstva, ešte užšia koordinovanosť
spoločenskej zahraničnej politiky a ešte účinnejšie
prehlbovanie socialistickej ekonomickej integrácie je tak
v prospech celého socialistického spoločenstva,
ako aj v náš vlastný. O tom sa náš
ľud mnohokrát presvedčil. Je preto len žiadúce
ďalej zvyšovať podiel ČSSR na skvalitňovaní
mechanizmu organizácie Varšavskej zmluvy a funkcie
Rady vzájomnej hospodárskej pomoci k efektívnejšiemu
presadzovaniu spoločne dohodnutých cieľov a
zámerov.
V plnom súlade s československou zahraničnou
politikou je aj pokračovanie v upevňovaní
širokej protiimperialistickej fronty národov sveta
formou aktívneho rozvoja spolupráce so všetkými
pokrokovými a demokratickými silami Ázie,
Afriky a Latinskej Ameriky, predovšetkým s krajinami,
ktoré si zvolili cestu socialistického vývoja.
Podobne aj v podpore a obrane práv národov za svoje
národné a sociálne oslobodenie, ako aj v
ďalšom boji proti všetkým formám
kolonializmu a neokolonializmu a rasizmu krajín, ktoré
sa vymanili z imperialistickej nadvlády, v rámci
našich možností prispievať k upevňovaniu
hospodárskej a politickej nezávislosti a rozvíjať
a skvalitňovať s nimi vzájomne výhodné
obchodné vzťahy, vedeckú a výrobnú
spoluprácu. Pokračovanie politiky mierového
súžitia s krajinami s rozdielnym spoločenským
zriadením, vedenie dialógu o všetkých
otvorených otázkach na základe rovnoprávneho
rokovania sa v súčasnej zložitej medzinárodnej
situácii stáva naliehavou a prvoradou úlohou.
Aj my, poslanci, chceme aktívne v parlamentných
stykoch i na pôde Medziparlamentnej únie prispieť
k šíreniu pravdy o našej mierovej politike, o
úprimnom záujme nášho ľudu zabezpečiť
mier a bezpečnosť národov celého sveta.
Súdružky a súdruhovia, zahraničné
výbory SĽ a SN oceňujú doterajší
postup a výsledky československej zahraničnej
politiky na všetkých medzinárodných
fórach. Po zoznámení sa s programovým
vyhlásením vlády mu vyslovujú plnú
podporu. Vychádzajúc zo svojho ústavného
oprávnenia budú aktívne prispievať k
jeho dôslednej realizácii. Ďakujem za pozornosť.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Nejezchlebovi.
Vystoupí poslanec Šimúth, připraví
se poslanec Brabenec.
Poslanec SN J. Šimúth: Vážený
súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážený
súdruh predseda vlády, súdružky a súdruhovia
poslanci, mám tú česť vystúpiť
pred najvyšším zákonodarným orgánom
ČSSR za Klub poslancov Strany slovenskej obrody a ubezpečiť
Federálne zhromaždenie, že členovia Strany
slovenskej obrody sú rozhodnutí prispieť všetkými
svojimi silami k dosiahnutiu cieľov, ktoré vytýčil
XVI. zjazd vedúcej sily našej spoločnosti -
Komunistickej strany Československa. Jej zámery
rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili a ovplyvňujú
naše politické, hospodárske a kultúrne
dianie, čo sa odzrkadľuje aj v náročnom
programe vlády, ktoré predniesol jej predseda súdruh
Lubomír Štrougal na tomto mieste včera. Ciele,
ktoré sú pred nami sú mimoriadne náročné.
Kto si kladie vysoké ciele, nemôže očakávať
nízke prekážky. To platí predovšetkým
o riešení kľúčového problému,
pred ktorým naša spoločnosť stojí
a na vyriešení ktorého bude tiež závisieť
aj ďalší dynamický a harmonický
rozvoj - je uplatnenie vedeckých poznatkov v každodennom
živote.
V týchto súvislostiach sa mi vynárajú
v pamäti slová prezidenta ČSSR súdruha
Husáka, ktoré povedal pred piatimi rokmi: "Ku
všetkým hlbokým zmenám, ktoré
vo svete, vo výrobe, v živote ľudí prebiehajú,
ku všetkým novým javom a situáciám,
musíme pristupovať tvorivým spôsobom,
musíme ich poznávať, vyvodzovať z nich
závery pre politiku našej strany a štátu,
pre prácu na ktoromkoľvek úseku. Musíme
ich dostať do vedomia ľudí. Nikto nemôže
zostať stáť, uspokojiť sa metódami,
ktoré boli dobré pred mnohými rokmi. Kto
zostáva stáť, ide späť. Keď
nebudeme tieto prevratné procesy, ktoré vo svete
prebiehajú poznať, keď budeme stáť
bokom, nevyhnutne sa dostaneme do komplikácií."
Tieto myšlienky nestratili na aktuálnosti ani dnes.
Budú platiť stále, pretože premenou vedy
vo výrobnú silu sa začal proces, ktorý
nemá a nebude mať konca. Ešte naliehavejšie
zdôrazňuje generálny tajomník KSČ
a prezident ČSSR súdruh Gustáv Husák
na XVI. zjazde KSČ keď hovorí: ". . .
je načase si uvedomiť, že čo najužšia
integrácia vedy a výroby je jednou z najdôležitejších
požiadaviek súčasnosti". Toľko citát.
Je preto našou nezastupiteľnou povinnosťou hľadať
prístupové cesty k spojeniu vymožeností
vedeckotechnického rozvoja s prednosťou socialistického
zriadenia a na dosiahnutie vyššieho stupňa uplatnenia
vedy vo všetkých článkoch riadiaceho
systému
Je za nami čas, kedy stačilo proklamatívne
sa hlásiť k politike či myšlienkovým
prúdom. Súčasnosť vyžaduje činy
predovšetkým od vývojových či
výskumných pracovníkov, ako aj od nás,
ktorí pracujeme v oblasti základného výskumu.
Dôležitým faktorom, ktorý rozhodne o
našich zámeroch v budúcnosti je výchova
nových vedeckých pracovníkov. Je mnoho dôkazov
o tom, že rozhodujúcim činiteľom vývoja
nie je kapitál, ako sa dlho predpokladalo, ale znalosti
ľudí a ich schopnosť vytvárať hodnoty.
Investície do zveľaďovania schopností
človeka sú dnes produktívnejšie než
investície do strojov a zariadení. Preto za jednu
z najdôležitejších úloh, v súlade
s potrebami rozvoja čs. socialistickej spoločnosti
v duchu uznesení XVI. zjazdu KSČ, je plné
využitie kvalifikácie najmä u vedeckých
pracovníkov. Treba vychádzať z toho, že
človek je nositeľom vedeckého pokroku a prípadné
nevyužitie jeho odbornej kvalifikácie treba považovať
za vážnu politickú chybu. Je preto nutné,
aby sa na úrovni rezortov doriešilo systemizačné
zariadenie vedeckých pracovníkov v hospodárskej
a výrobnej sfére. Objavujú sa prípady,
že mladí, vysokokvalifikovaní vedeckí
pracovníci len veľmi ťažko získavajú
uplatnenie v oblastiach mimo základného výskumu.
Závažným problémom je dosiahnuť
čo najracionálnejšie využívanie
vedeckej kvalifikácie najmä pre tvorivú činnosť
tým, že by sa vytvorili optimálne proporcie
medzi vedeckými, vedeckotechnickými pracovníkmi
a technickohospodárskymi pracovníkmi. V minulom
desaťročí sa aj u nás uplatňovali
také tendencie rastu ľudského potenciálu,
ktorý je charakteristický pre dávno prekonaný
profil extenzívneho rozvoja vedy. Tento trend však
neviedol k očakávanému skvalitneniu vedeckého
potenciálu. Pretrváva nezáujem o ďalšiu
vedeckú výchovu, a to i v rezortoch, ktoré
maj ú v oblasti vedy a techniky kľúčové
postavenie. Okrem iného sa to prejavuje aj v nedostatočnom
využívaní účelovej vedeckej ašpirantúry,
ktoré napríklad v Sovietskom zväze predstavuje
významnú formu prípravy vedeckých
kádrov. Táto situácia nie je ľahostajná
ani vedeniu Československej akadémie vied a Slovenskej
akadémie vied. Školiace pracoviská by uvítali,
keby si rezorty vypracovali plány potreby vedeckých
kádrov a ich výskumné a vývojové
organizácie uzavreli dohody s príslušným
školiacim pracoviskom.
Ak vedúci pracovník sa ohliada len za ročným
splnením plánu a neberie zreteľ na perspektívny
Vedeckotechnický rozvoj podniku, potom podnik i celá
výrobná oblasť sa ocitnú v situácii,
ktorú nezriedka vidíme a cítime, že
totiž 2/3 našich výrobkov zaostáva za
svetovou špičkou. Rozhodujúce pre ďalší
vývoj spoločnosti je, aby sa tento nepomer neprejavoval
aj v zaostávaní vedeckého myslenia našich
vedúcich pracovníkov vo výrobe i výskume.
Úlohou straníckych, štátnych a hospodárskych
orgánov je vytvorenie takých organizačných
štruktúr, v ktorých sa bude môcť
optimálne uskutočniť prenos vedeckých
poznatkov do praxe. To si na druhej strane vyžaduje, aby
vedecký pracovník nezostal uzatvorený vo
svojom laboratóriu, ale aby hľadal cestu či
už pre priame uplatnenie svojich poznatkov vo výrobe,
alebo nepriamo - odovzdávaním svojich teoretických
a metodických poznatkov svojim partnerom v praxi. Rozhodujúce
ale pre splnenie našich cieľov bude, aby v najdôležitejšej
fáze dynamického systému "veda-výskum-výroba",
vo výrobe, bol svedomitý, vysokokvalifikovaný,
politicky vyspelý, spoločensky i hmotne stimulovaný
robotník, ktorý je schopný adaptovať
sa na nové pracovné postupy, metódy i spôsob
myslenia.
Z vlastnej práce môžem potvrdiť, že
bez vzájomnej ochoty odovzdať a prijať vedecké
poznatky by boli všetky opatrenia v oblasti vedeckotechnickej
politiky neúčinné. Túto skúsenosť
sme nadobudli, keď sme v rámci spolupráce nášho
Ústavu molekulárnej biológie SAV s Ústavom
pre výskum, výrobu a využitie rádioizotopov
v Prahe odovzdávali technológiu enzýmovej
prípravy značených polynukleotidov. Toto
pracovisko vidí v spolupráci s ústavmi ČSAV
a SAV jedinú možnosť, ako obstáť
vo svetovej konkurencii vo výrobe rádioaktívne
značených zlúčenín. Na druhej
strane sortiment jeho výrobkov rozširuje možnosti
nášho základného výskumu.
Vážené súdružky a súdruhovia,
nebolo by účelné, aby sme sa zoznamovali
podrobne s úlohami základného výskumu.
Chcem upozorniť na nové prvky v organizácii
základného výskumu - na cieľové
projekty. Na úrovni ČSAV bolo schválených
19 cieľových projektov, z ktorých 6 zabezpečujú
pracoviská SAV a na riešení 16 cieľových
projektoch celoštátneho charakteru sa SAV podieľa.
Projekty sa sústreďujú na riešení
priorít schválených XVI. zjazdom KSČ.
Vytvorili sa predpoklady pre koncentráciu výskumu
a jeho prepojenie do výroby vytvorením vedeckovýskumných
združení. Treba však varovať pred púhym
vedeckým prakticizmom, ktorý by bral zreteľ
len na okamžitý efekt vedeckej práce, pretože
ako uviedol prvý tajomník s. Lenárt na zjazde
KSS: "Základný výskum má nezastupiteľnú
úlohu v riešení kľúčových
problémov a v príprave strategických rozhodnutí"
(toľko citát). Ak však stupeň poznania
v danom vednom odbore dovoľuje realizačné možnosti,
treba ich neodkladne využiť v praxi. Z tohto sa vychádzalo
aj pri určovaní kľúčových
trendov vedeckotechnického rozvoja, ktoré sú
pre nás rozhodujúce.
Ide o tieto problémy:
1. komplexné zužitkovanie energie a surovín,
2. elektronizácia a kybernetizácia procesov a napokon
3. využívanie biogenných látok a biologizovaných
technológií k zhodnoteniu biotických zdrojov.
V tomto prípade ide o oblasť veľmi perspektívnu,
v ktorej sa uplatňujú poznatky z molekulárnej
biológie a genetiky, najmä v rezorte poľnohospodárstva
a výživy, ako aj iných rezortov, treba vytvoriť
podmienky pre aplikáciu týchto poznatkov najmä
v šľachtiteľstve a plemenárstve. Tento kľúčový
trend nás vlastne pripravuje na vstup do novej vedeckej
epochy, ktorá sa má nazývať "biologickou".
Na báze nových vedeckých poznatkov molekulárnej
biológie a potrieb genetického inžinierstva
vzniká nový druh priemyslu, ktorý by zniesol
označenie ako biologický. Ide o prípravu
enzýmov, nukleových kyselín a biochemikálií,
ktoré sa syntetizujú v živej bunke a z ktorej
sa izolujú v čistej forme.
O perspektívach a efektívnosti biologického
priemyslu netreba pochybovať. Otvárajú sa mu
rovnaké možnosti, aké má priemysel,
ktorý vyrába jednotlivé prvky výpočtovej
techniky. Nesmieme však dopustiť, aby sme v ňom
zaostali za svetovou špičkou, tak ako sa to stalo
v elektronike.
Vieme, že nie je možné u nás rozvíjať
všetky vedné odbory, preto je potrebná účinná
medzinárodná vedecká spolupráca. Aktívne
sa preto podieľame pri riešení náročných
medzinárodných programov integrovanej vedy socialistických
štátov menovite s Akadémiou vied Zväzu
sovietskych socialistických republík. Situácia
vo vedeckovýskumnej oblasti sa vyvíja priaznivo
v tom zmysle, že nikto nebude môcť obstáť
bez socialistického prístupu k práci, bez
schopnosti prispôsobovať sa novým okolnostiam
a požiadavkám národného hospodárstva.
Úlohou celého Národného frontu je
aktívne prispieť k realizácii politiky KSČ
pri rozvíjaní vedeckého potenciálu
a uplatňovaní vedeckých poznatkov v praxi.
Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Šimúthovi.
Prosím poslance Brabence, připraví se poslankyně
Vacková.
Poslanec SL F. Brabenec: Vážené soudružky
a soudruzi poslanci, vážení hosté, jménem
poslanců, funkcionářů Ústřední
rady odborů, vyjadřuji plnou podporu Ústřední
rady odborů k programovému prohlášení
vlády proto, že usiluje o zabezpečení
linie XVI. sjezdu Komunistické strany Československa,
která vyjadřuje základní zájmy
dělnické třídy, všech sociálních
skupin, žen i mládeže a dává jim
plnou podporu a perspektivu do příštích
let.
Hlásíme se ke spoluodpovědnosti za jeho realizaci,
jsme pevně rozhodnuti dát všechny své
síly pro jeho splnění. Základní
úkol Komunistické strany Československa,
který je konkretizován v programovém prohlášení
vlády - udržet a podle možností zkvalitňovat
životní úroveň, upevnit životní
a sociální jistoty pracujících - je
podmíněn požadavkem soustavného zdokonalování
organizace práce, řízení výroby,
prosazování a zvyšování její
efektivnosti, hospodárnosti a kvality veškeré
práce, zefektivnění investiční
výstavby, uplatňování vědy
a výzkumu v praxi, prohlubování a rozšiřování
účasti Československa na mezinárodní
socialistické dělbě práce vyšší
výkonností československé ekonomiky.
Revoluční odborové hnutí v zájmu
dělnické třídy je na něm plně
zainteresováno, neboť znamená uplatnění
všech faktorů intenzívního rozvoje národního
hospodářství. Aktivně se bude usilovat
o jeho realizaci. XVI. sjezd Komunistické strany Československa
položil důraz na rozšiřování
účasti pracujících na řízení
výroby, na politickém a veřejném životě.
Ústřední rada odborů učiní
vše, aby se tato prospěšná linie v praxi
uskutečňovala a přinesla pozitivní
výsledky.
Přesvědčivé důkazy o uvědomělé
podpoře politiky Komunistické strany Československa
pracujícími byly podány v předsjezdovém
období.
Proto i nyní, při realizaci závěrů
sjezdu, klademe důraz na to, aby odborové orgány
a organizace při rozvíjení pracovní
iniciativy byly rozhodnější, aby získávaly
a organizovaly pracující k neformálnímu
socialistickému soutěžení, aby naléhavěji
vyžadovaly od příslušných odpovědných
hospodářských pracovníků vytváření
potřebných podmínek a zajistily, aby iniciativa
a obětavost pracujících nenahrazovala řadu
nedostatků v řídící sféře,
ale byla orientována na intenzifikaci výroby, na
rozhodný obrat v kvalitě veškeré práce
a růst efektivnosti výroby.
Tato orientace na intenzifikaci národního hospodářství,
snižování materiálové a energetické
náročnosti výroby, plně vychází
z hlavních směrů a odpovídá
programovému prohlášení vlády.
Konkrétní vyjádření tohoto
úkolu nachází svůj výraz v
obsahu plánu aktivity Ústřední rady
odborů od XVI. sjezdu Komunistické strany Československa
a do X. všeodborového sjezdu a v plánech aktivity
základních organizací Revolučního
odborového hnutí, které se v současné
době schvalují na členských schůzích.