Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky 1977
III. volebné obdobie
20
Vládny návrh,
ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej so-
cialistickej republiky na súhlas Zmluva medzi Československou socia-
listickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou o poskytovaní
právnej pomoci a o právnych vzťahoch v občianskych, rodinných
a trestných veciach, podpísaná v Ulánbátare dňa 15. októbra 1976
Návrh schvaľovacieho uznesenia;
Federálne zhromaždenie Českosloven-
skej socialistickej republiky súhlasí so
Zmluvou medzi Československou socialis-
tickou republikou a Mongolskou ľudovou
republikou o poskytovaní právnej pomoci
a o právnych vzťahoch v občianskych,
rodinných a trestných veciach, podpísa-
nou v Ulánbátare dňa 15. októbra 1976.
Dôvodová správa
Medzi socialistickými štátmi postupne dochádza k zbližovaniu
a integrácii vo všetkých oblastiach, predovšetkým v hospodárskej.
Súbežne s tým sa postupne medzi socialistickými štátmi vytvárajú aj
zodpovedajúce právne pravidlá, ktoré upravujú chovanie socialistic-
kých štátov navzájom.
československá socialistická republika má okrem iných zmlúv aj
zmluvné úpravy o právnej pomoci so všetkými európskymi socialistic-
kými štátmi, t. j. so ZSSR, BĽR, MĽR, NDR, PĽR, RSR a SFRJ.
Aj medzi Československou socialistickou republikou a Mongol-
skou ľudovou republikou existujú úprimné, priateľské vzťahy a plod-
ná súdružská spolupráca založená na princípe marxizmu-leninizmu
a socialistického internacionalizmu.
Zmluva o priateľstve a vzájomnej spolupráci z júna 1973 vyja-
druje najvyšší stupeň rozvoja vzájomných vzťahov medzi ČSSR a
MoĹR. Ťažisko československo-mongolských stykov v posledných
rokoch spočíva najmä v oblasti hospodárskej a vedecko-technickej
spolupráce. Sústavne sa však rozširujú aj styky v oblasti kultúry,
vedy, školstva, zdravotníctva, tlače, rozhlasu a televízie. Spolu
s tým vzniká možnosť, že občania jednej krajiny prídu do styku s právnym
poriadkom druhej krajiny a to najmä v oblasti rodinnej, občianskej a
trestnej. Je preto v záujme ďalšieho rozvoja spolupráce medzi národ-
mi obidvoch krajín rozširovať spoluprácu aj v oblasti právnych vzťahov
s cieľom zabezpečovať ochranu práv a záujmov občanov obidvoch kra-
jín.
Preto sa československá socialistická republika a Mongolská
ľudová republika rozhodli uzavrieť Zmluvu o právnej pomoci a o práv-
nych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach.
-2-
Pri príprave zmluvy sa bral zreteľ na obdobné zmluvné
úpravy tejto problematiky s inými socialistickými štátmi a na skú-
senosti z ich uplatňovania v praxi.
Zmluva bola dohodnutá a podpísaná 15. októbra 1976 v Ulán -
bátare.
Z hradiska systematiky sa Zmluva rozdeľuje do ôsmich
oddielov s úvodnou preambulou, ktorá stručne charakterizuje jej
účel.
Prvý_diel /Čl. 1-15/ zakotvuje všeobecné ustanovenia.
V prvom rade sa tu upravuje rozsah právnej ochrany štátnych obča-
nov jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany na zá-
sade rovnosti štátnych občanov oboch zmluvných strán /čl. 1/,
rozsah poskytovanej právnej pomoci /čl. 3/ a styk príslušných
orgánov. Za príslušné orgány sa považujú súdy, prokuratúry a
štátne notárstva oboch zmluvných strán. Za ústredné orgány sa
považujú zo strany ČSSR Generálna prokuratúra ČSSR, ministerstvá
spravodlivosti ČSR a SSR a zo strany MoÍR Štátna prokuratúra
MoĽR a Ministerstvo spravodlivosti MoĽR. Pre účely poskytovania
informácií podľa čl. 20 je ústredným orgánom aj Najvyšší súd ČSSR
a Najvyšší súd MoĽR. Vzájomné poskytovanie informácií, ktoré sa
týkajú platného zákonodarstva, ako aj informácií týkajúcich sa vý-
kladu právnych noriem, upravuje článok 12.
Podrobne sú upravené náležitosti dožiadania o právnu pomoc,
ktoré sa vyhotovujú podľa právneho poriadku dožadujúcej zmluvnej
strany/čl. 6/, ďalej spôsob, akým sa vybavujú dožiadania doručenie
písomností /Čl. 7, 8, 9/. Zmluva pamätá tiež na možnosť doručovať
písomností vlastným štátnym občanom, ktorí sa zdržujú na území jednej
zo zmluvných strán, prostredníctvom zastupiteľských /konzulárnych/
úradov.
Ochranu svedkov a znalcov predvolaných dožadujúcou stranou,
ich právo žiadať náhradu výdavkov za cestu, pobyt a náhradu trov
zakotvujú čl. 10 a 11.
- 3-
Poskytnutie právnej pomoci /čl. 13/ možno odmietnuť v prípade,
ak by sa jej poskytnutím narušila zvrchovanosť alebo bezpečnosť do-
žiadanej zmluvnej strany.
Druhý diel /čl. 16-34/ obsahuje úpravu otázok osobného stavu,
rodinné veci, osobné a majetkové vzťahy manželov, zrušenie manželstva,
právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, osvojenie, poručenstvo a opatrov-
níctvo. Vo veciach spôsobilosti na právne úkony, vyhlásenie za mŕt-
veho a ďalšie úkony je zakotvená zásada, že sa vychádza z právneho
poriadku tej zmluvnej strany, ktorej príslušníkom je štátny občan, kto-
rého sa rozhodnutie týka.
Aj vo veciach uzavretia manželstva, jeho rozvodu alebo neplatnosti
sa vychádza z princípu, že rozhodný je právny poriadok tej zmluvnej
strany, ktorej štátnymi občanmi sú obidvaja manželia; v prípade
rozdielneho štátneho občianstva rozhodný je právny poriadok tej
zmluvnej strany na území ktorej sa konanie vedie.
Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, veci určenia, popretie
otcovstva sa spravujú právnym poriadkom tej zmluvnej strany, kto-
rej štátnym občanom je diéta. Pri osvojení, opatrovníctve a poručen-
stve platí zásada, že vznik /zánik/ opatrovníctva /poručenstva/ sa spravuje
právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je oso-
ba, nad ktorou sa opatrovníctvo /poručenstvo/ zriaďuje. Právne vzťahy
medzi opatrovníkom /poručníkom/ a opatrovancom sa spravujú právnym
poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej orgán ustanovil opatrovníka
/poručníka/. Pri osvojení alebo jeho zrušení sa postupuje zásadne podľa
poriadku zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase
osvojenia alebo jeho zrušenia /čl. 26-34/.
Ak treba vykonať nevyhnutné opatrenia v prospech maloletého štát-
neiio občana jednej zmluvnej strany, ktorý sa nachádza na území
druhej zmluvnej strany, môže jej orgán takéto nevyhnutné opatrenia
vykonať. Tieto opatrenia zostanú v platnosti len dovtedy, kým prí-
slušný orgán nevykoná iné opatrenia.
- 4-
V tretom dieli /čl. 35- 37 / sa upravuje forma právnych úkonov
a otázky právomoci T majetkových veciach tak, že sa postupuje podľa
právnych predpisov platných v mieste, kde k právnemu úkonu došlo.
Veci týkajúce sa nehnuteľností sa spravujú právnym poriadkom tej
zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží.
V štvrtom dieli / čl. 38-43/ sa upravujú dedičské veci. Zakotvuje
sa zásada rovnoprávneho postavenia štátnych občanov zmluvných strán
pri nadobúdaní majetku dedením, či už zo zákona alebo závetu, a to
na území obidvoch zmluvných strán. Dedičské právo k hnuteľnému
majetku sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, ktorej
občanom bol poručiteľ v čase svojej smrti a dedenie nehnuteľnosti
právnym poriadkom tej zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľ-
nosť nachádza. Súčasne sa určujú oprávnenia diplomatických misií
alebo konzulárnych úradov pri zastupovaní štátnych občanov.
Úprava dedičských vecí obsahovo zodpovedá úpravám, ktoré
platia vo vzťahoch medzi ČSSR a inými socialistickými štátmi.
Piaty diel /čl. 50-54/ upravuje trovy konania a podmienky,
za ktorých možno oslobodiť od zloženia žalobnej zábezpeky. Vychádza
sa zo zásady, že štátni občania jednej zmluvnej strany sú pre súdy
druhej zmluvnej strany oslobodení od súdnych a notárskych poplatkov.
Šiesty diel / čl. 55-62/ upravuje uznania a výkon rozhodnutí
súdnych a iných orgánov. Čl. 55 stanovuje, ktoré rozhodnutia súdov a
rozhodcovských orgánov sa zmluvné strany zaviazali uznávať a vyko-
návať na svojom území. V čl. 56 sa zakotvujú podmienky uznania a
výkonu takýchto rozhodnutí. Ide o podmienky všeobecne obsiahnuté v zmlu-
vách o právnej pomoci, ktoré zodpovedajú tiež vnútroštátnym predpisom.
Aby sa rozhodnutie mohlo uznať alebo vykonať na území zmluvných strán,
musí byť právoplatné a vykonatelné podľa právnych predpisov týchto
zmluvných strán. Vyžaduje sa, aby ho vydal orgán pre takéto konanie
príslušný, aby boli spoľahlivo ochránené práva a zákonné záujmy účastní-
ka, ktorý v súdnom konaní prehral, a aby sa vylúčila tzv. prekážka
veci rozsúdenej a litispendencie.
-5-
Článok 59 a ďalšie upravujú náležitosti návrhu na výkon rozhod-
nutia a riešia aj spôsob ako súd v pokračovaní a výkone tohto rozhod-
nutia postupuje.
Siedmy diel /čl. 63-66/ upravuje spôsob zasielania dokladov
o osobnom stave, a to prostredníctvom diplomatických misií alebo
konzulárnych úradov, ako aj sposôb zasielania osvedčení o osobnom stave
pre úradnú potrebu.
Osmy diel /čl. 67-88/ upravuje trestné veci. V súlade s podob-
nými úpravami, ktoré má ČSSR vo vzťahu k iným socialistickým štátom,
obsahuje zmluva záväzok navzájom si vydávať za účelom trestného
pokračovania alebo výkonu trestu osoby, ktoré sa zdržiavajú na ich
území a spáchali čin trestný podľa právneho poriadku obidvoch zmluv-
ných strán, za ktorý možno uložiť podľa ich právnych predpisov trest
odňatia slobody na dobu presahujúcu jeden rok.
V čl. 68 sa taxatívne určuje, kedy možno odmietnuť vydanie
osoby. V takýchto prípadoch sa zmluvnej strane ukladá, aby dožiada-
ná zmluvná strana upovedomila o tom dožadujúcu zmluvnú stranu s uve-
dením dôvodov, pre ktoré sa vydanie odmieta /čl. 69/.
Upravujú sa tu aj otázky, súvisiace so zaistením osoby, ktorá
sa má vydať, otázky dočasného vydania, odkladu vydania, ako aj
otázky vydania vecí použitých na spáchanie trestného činu, alebo
ktoré páchateľ spáchaním tresného činu získal /čl. 72-77 /. Zmluva
určuje tiež medze stíhateťnosti vydanej osoby, spôsob oznámenia vý-
sledkov trestného konania a úpravu otázky vydania a opätovného vyda-
nia osoby, ako aj vydanie veci /čl. 78-84/. Upravuje sa aj povinosť začať trestné
stíhanie proti vlastným štátnym príslušníkom, ktorí spáchali na území
druhej zmluvnej strany tzv. extradičný trestný čin.
Podľa záverečných ustanovení /čl. 89-90/ Zmluva vyžaduje rati-
fikáciu a nadobudne platnosť po uplynutí 30 dní odo dňa výmeny ratifikač-
ných listín. Doba jej platnosti je vymedzená päťročnou lehotou s tým,
že sa jej platnosť bude automaticky predlžovať na dobu ďalších päť
-6-
rokov, ak ju jedna zo zmluvných strán nevypovie písomne 6 mesia-
cov pred uplynutím lehoty jej platnosti.
Z praktických dôvodov sa ustanovilo, že v prípade rozdielne-
ho výkladu zmluvy bude rozhodujúci text v ruskom jazyku, v ktorom sa
tiež o príprave zmluvy rokovalo.
Vzhľadom na to, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá, sa
dotýka problematiky upravovanej československými zákonmi, je
potrebné, aby v súlade s článkom 36 odst. Sústavného zákona č.
143/1968 Zb. o československej federácii pred ratifikáciou pre-
zidentom republiky Federálne zhromaždenie ČSSR vyslovilo so
Zmluvou súhlas.
V Prahe dňa 27. septembra 1977
Štrougal v. r.
predseda vlády ČSSR
ZMLUVA
medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou
ľudovou republikou o poskytovaní právnej pomoci a o právnych
vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach
Československá socialistická republika a Mongolskú ľu-
dová republika vedená vzájomným prianím upevňovať e naďalej,
rozvíjať bratské priateľstvo a spoluprácu medzi národmi obi-
dvoch krajín v oblasti právnych vzťahov, rozhodli sa za účelom
zabezpečenia ochrany práv a záujmov štátnych občanov obidvoch
krajín uzavrieť Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a o práv-
nych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach.
Za tým účelom za svojich splnomocnencov vymenovali:
prezident Československej socialistickej republiky
Pavla Királyho
ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej re-
publiky
prezídium Veľkého ľudového churalu Mongolskej ľudovej re-
publiky
Donoyn P u r e v a
ministra spravodlivosti Mongolskej ľudovej republiky
ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré zistili v ná-
loži tej forme a úplnom poriadku, sa dohodli na tomto:
- 2 -
Prvý diel
Všeobecné ustanovenia
Článok l
Právna ochrana
l/ Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na
území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu svojich
osobných a majetkových práv ako jej vlastní štátni občania.
Môžu sa voľne a bez prekážok obracať na súdy u iné orgány,
do právomoci ktorých patria občianske, rodinné a trestná ve-
ci, a sú tiež oprávnení žiadať o začatie konania na ochranu
svojich osobných a majetkových práv.
2/ Štátni občania jednej zmluvnej strany sa môžu obracať
na orgány druhej zmluvnej strany,. do právomoci ktorých patria
občianske, rodinné a trestné veci, za rovnakých podmienok ako
jej vlastní štátni občania.
3/ Ak príslušný orgán jednej zmluvnej strany uvedený
v odseku 1 tohto článku sa dozvie o tom, že na jeho území
alebo mimo jeho územia sa nachádzajú dedičia alebo tí, ktorí
zanechali závet, upovedomí o tom príslušný orgán druhej zmluv-
nej strany.
4/ Ak štátny občan jednej zmluvnej strany zomrie na území
krajiny, ktorej je štátnym občanom, a ak dedičom je štátny ob-
čan druhej zmluvnej strany, príslušný orgán upovedomí o tom
podľa odseku 1 tohto článku diplomatickú misiu alebo konzu-
lárny orgán druhej zmluvnej strany.
- 3 -
Článok 2
Právna pomoc
Príslušné orgány obidvoch zmluvných strán si poskytujú
navzájom právnu pomoc v občianskych, rodinných a trestných
veciach.
Článok 3
Rozsah právnej pomoci
1/ Právnou pomocou sa rozumie výkon určitých proces-
ných úkonov, najmä: uskutočnenie odliatia a prehliadky pred-,
metov, zabavenie majetku, zasielanie a vydávanie vecných dô-
kazov, výsluch strán, účastníkov konanie, svedkov a znalcov,
osôb podozrivých a obvinených, spisovanie a doručovanie pí-
somností c výkon dožiadaní.
2/ Ústredné orgány obidvoch, zmluvných strán si na žia-
dosť* poskytujú pomoc pri zisťovaní pobytu osôb nachádzajú-
cich sa na území ich štátu, ak je to potrebné na uplatnenie
práv alebo plnenie povinností ich štátnych občanov.
Článok 4
Spôsob styku
1/ Príslušné orgány zmluvných strán udržiavajú vzájomné
styky prostredníctvom svojich ústredných orgánov, pokiaľ tá-
to zmluva neustanovuje inak.
2/ Príslušné orgány v zmysle tejto zmluvy sú súdy, proku-
ratúry a štátne notárstva.
- 4 -
3/ Ústredná orgány v zmysle tejto zmluvy sú zo strený
Československej socialistickej republiky: Generálna prokura-
túra Československej socialistickej republiky, Ministerstvo
spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Minister-
stvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky;
zo strany Mongolskej ľudovej republiky: Štátna prokuratúra
Mongolskej ľudovej republiky a Ministerstvo spravodlivosti
Mongolskej ľudovej republiky.
Na včely poskytovania informácií podľa Článku 12 tejto
zmluvy je ústredným orgánom aj Najvyšší súd Československej
socialistickej republiky a Najvyšší súd Mongolskej ľudovej
republiky.
Článok 5
Používanie jazykov pri právnej pomoci
Pri vzájomných stykoch podľa tejto zmluvy sa používajú orgány
zmluvných strán vlastný alebo ruský jazyk. Avšak k písomnos-
tiam priloženým k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a vy-
hotoveným v jazyku dožadujúcej zmluvnej strany musí byť pri-
pojený preklad do ruského jazyka alebo do jazyka dožiadanej
zmluvnej strany.
Článok 6
Obsah dožiadania o právnu pomoc
l/ Dožiadanie o poskytnutie právnej pomoci /ďalej len.
"dožiadanie"/ musí obsahovať názov dožadujúceho orgánu, ná-
zov dožiadaného orgánu, označenie veci, v ktorej sa žiada
o právnu pomoc, priezviská a mená účastníkov alebo obvi-
- 5 -
nených, ich štátnu príslušnosť, zamestnanie, bydlisko alebo
pobyt, mená a priezviská o bydlisko ich splnomocnených zás-
tupcov, nevyhnutné údaje o podstate dožiadania a v trestných
veciach aj opis z označenie trestného činu a podľa možnosti
miesto, dáta narodenia, mená a priezviská rodičov obvineného
2/ Dožiadania a zasielané písomnosti musia byť opatrené
podpisom s úradnou pečiatkou príslušného orgánu,
3/ Dožiadania sa vyhotovujú v súlade s právnym poriad-
*kom dožadujúcej zmluvnej strany.
4/ Pri dožiadaní môžu zmluvné strany použiť formuláre,
ktorých znenie bude vzájomne dohodnuté.
Článok 7
Spôsob vybavenie, dožiadania
l/ Dožiadania sa vybavujú podľa právneho poriadku zmluv-
nej strany, ktorej je dožiadanie adresované. Na žiadosť do-
žadujúceho orgánu, pokiaľ to nie je v rozpore s právnym po-
riadkom dožiadanej zmluvnej strany, môže byť zachovaný taký,
postup a forma vybavenia dožiadania, aký je v dožiadaní uve-
dený.
2/ Ak orgán, ktorému je dožiadanie adresované, nie je.
príslušný na jeho vybavenie, postúpi ho príslušnému orgánu.
3/ Dožiadaný orgán upovedomí dožadujúci orgán o čase
a mieste vybavenia dožiadania.
4/ Ak osoba označená v dožiadaní nežije na uvedenej ad-
rese, urobí dožiadaný orgán z vlastnej iniciatívy opatrenia
nevyhnutné na zistenie adresy.
- 6 -
5/ Ak dožiadaniu o poskytnutie právnej pomoci nemožno
vyhovieť, dožiadaný orgán upovedomí o tom dožadujúci orgán.
a oznámi mu aj dôvody, pre ktoré nebolo možno dožiadaniu vy-
hovieť.
Článok 8
Dožiadania o doručenie písomností
l/ Pri vybavovaní dožiadania o doručenie písomností
postupuje dožiadaný orgán v zmysle článku 7 tejto zmluvy
podľa právneho poriadku svojho štátu,
2/ Ak k doručovaným písomnostiam nie je priložený pre-
klad do ruského jazyka alebo do jazyka dožiadanej zmluvnej
strany, orgán, ktorému je dožiadanie adresované, odovzdá
písomnosti príjemcovi, ak je ochotný ich dobrovoľne prijať.
3/ Overenie prekladu vykoná štátny orgán, diplomatická
misia alebo konzulárny úrad jednej zo zmluvných strán alebo
úradný tlmočník.
4/ Doručenie písomností sa potvrdzuje v doručenom liste.,
v ktorom treba uviesť dátum doručenia, podpis príjemcu i do-
ručovateľ a tiež pečiatku doručujúceho orgánu. Doručenie
písomností môže byť potvrdené úradným osvedčením orgánu,
z ktorého je zrejmé, kedy a akým spôsobom bola písomnosť
doručená.
Článok 9
Doručovanie vlastným štátnym občanom
l/ Zmluvná strany sú oprávnený doručovať písomnosti
prostredníctvom svojich diplomatických misií alebo konzu-
lárnych úradov vlastným štátnym občanom, ak žijú na úze-ií
-7-
druhej zmluvnej strany.
2/ Pri doručovaní písomností podľa odseku 1 tohto člán-
ku nemožno použiť nijaké donucovacie prostriedky.
Článok 10
Ochrana svedkov a znalcov
1/ Svedok alebo znalec, ktorý sa dostavil na predvo-
lanie orgánu druhej zmluvnej strany, nesmie byť, bez ohľadu
na svoje štátne občianstvo, braný na trestnú zodpovednosť,
vzatý do väzby alebo trestne stíhaný pre trestný čin, ktorý
spáchal pred prekročením štátnych hraníc tejto zmluvnej stre-
ný. Rovnako tak nesmú byť takéto osoby trestne stíhané alebo
väznené v súvislosti s ich výsluchom ako svedkov alebo znal-
cov alebo v súvislosti s trestným činom, ktorý tiež bol pred-
metom súdneho konania.
2/ Svedok alebo znalec stráca ochranu uvedenú v odseku 1
tohto článku, ak neopustí územie dožadujúcej, zmluvnej strany
napriek tomu, že takúto možnosť mal do 7 dní počínajúc dňom,
keď ho dožadujúci orgán upovedomil o tom, že jeho prítomnosť.
nie je viac potrebná. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas,
v priebehu ktorého svedok alebo znalec nemohol bez svojej viny
opustiť územie zmluvnej strany.
3/ Predvolané osoby majú právo žiadať náhradu cestovných
nákladov, nákladov pobytu v zahraničí a ušlý zárobok a znalec
okrem toho má právo na odmenu za znalecký posudok. V predvolaní
treba uviesť, na aké náhrady majú tieto osoby nárok a na ich
žiadosť poskytne sa im preddavok na úhradu určených výdavkov.
- 8 -
4/ Osoby predvolané k orgánu nie sú povinné predvoleniu
vyhovieť, V predvolaní nemožno použiť vyhrážku donútenia pre
prípad, ak osoba predvolanú k orgánu predvolaniu nevyhovie*
Článok 11
Trovy právnej pomoci
1/ Dožiadaná zmluvná strana nebude požadovať náhradu
trov za poskytnutie právnej pomoci. Zmluvné strany znášajú
samy všetky trovy, ktorá vznikli pri poskytovaní, právnej po-
moci na ich území, najmä tiež trovy, ktoré vznikli pri za-
obstarávaní dôkazov.
2/ Dožiadaný orgán upovedomí dožadujúci orgán o výške
vzniknutých trov. Ak dožadujúci orgán vymôže úhradu týchto
trov od osoby, ktorá je. povinná ich uhradiť, získané trovy
pripadnú v prospech zmluvnej strany, ktorá ich vymohla.
Článok 12
Právne informácie
Ústredné orgány obidvoch zmluvných strán si na požia-
danie vzájomne poskytujú informácie týkajúce sa právnych
predpisov svojich štátov, ktoré platia alebo platili na ich
území, o právnych otázkach a informácie o výklade právnych
predpisov ich príslušnými orgánmi.
- 9 -
Článok 13
Odmietnutie poskytnutia právnej pomoci
Právnu pomoc možno odmietnuť, ak by jej poskytnutím
bola narušená zvrchovanosť alebo bezpečnosť dožiadanej
zmluvnej strany.
Článok 14
Právnické osoby
Ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú obdobne aj na
právnické osoby.
Článok 15
Používanie listín
1/ Listiny vyhotovené alebo overené súdom alebo iným
príslušným orgánom na území jednej zmluvnej strany, opatrené,
podpisom a úradnou pečiatkou, nevyžadujú ďalšie overenie za
účelom ich použitia na súdoch, alebo iných orgánoch druhej
zmluvnej strany.
2/ Ustanovenie odseku 1 tohto článku vzťahuje sa aj na
listiny, na ktorých boli overené podpisy podľa predpisov
jednej zo zmluvných strán.
3/ Listiny vyhotovené na území jednej zmluvnej strany
sa považujú za oficiálne listiny a sú právoplatné aj na
území druhej zmluvnej strany ako jej vlastné listiny.
- 10 -
Druhý diel
Občianske a rodinné veci
1. oddiel
Osobný stav
Článok 16.
Spôsobilosť na právne úkony
1/ Spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony so
upravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je štát-
nym obecnom,
2/ Spôsobilosť právnickej osoby na právne úkony sa
spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, podľa ktorého
bola právnická osoba zriadená.
Článok 17
Obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
1/ Na obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti na právne,
úkony je príslušný súd zmluvnej strany, ktorej štátnym ob-
čanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť, po-
kiaľ táto zmluva neustanovuje inak. Ak súd jednej zmluvnej
strany zistí, že u štátneho občana druhej zmluvnej strany,
ktorý sa zdržuje na jej území, sú dôvody pre obmedzenie
alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, upovedomí
o tom príslušný súd druhej zmluvnej strany. To platí aj v tom
prípade, ak súd urobí dočasné opatreniu potrebné na ochranu
- 11 -
tejto osoby a jej majetku.
2/ Pokiaľ súd druhej zmluvnej strany, ktorému boli oz-
námené skutočnosti uvedené v odseku 1, nezačne do troch me-
siacov potrebné konanie alebo pokiaľ sa v tejto lehote ne-
vyjadri, uskutoční konanie o obmedzení alebo pozbavení spo-
sobilosti na právne úkony súd tej zmluvnej strany, na území
ktorej táto osoba žije.
V takomto prípade rozhodnutie o obmedzení alebo pozba-
vení spôsobilosti na právne úkony môže byť vyslovené len z dô-
vodov, ktoré sú určené právnym poriadkom obidvoch zmluvných
strán a bude zaslané príslušnému súdu druhej zmluvnej stra-
ny.
3/ Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa použijú
obdobne aj pri vrátení alebo zmene spôsobilosti na právne
úkony.
Článok 18
Vyhlásenie osoby za nezvestnú, vyhlásenie za mŕtveho
a dôkaz smrti
1/ Na vyhlásenie osoby za nezvestnú alebo mŕtvu a ne ur-
čenie dôkazu smrti sú príslušné orgány zmluvnej strany, kto-
rej štátnym občanom bola osoba v čase, keď podľa posledných
správ bola ešte nažive.
2/ Orgán jednej zmluvnej strany môže vyhlásiť štátneho
občana druhej zmluvnej strany za mŕtveho,
a/ na návrh osoby, ktorá mieni uplatniť nárok vyplýva-
júci z dedičského alebo manželského majetkového práva na no-