Úterý 26. září 1978

Nemalé zásluhy o zvyšující se úroveň poskytované sociální péče mají i střediska osobní hygieny. Ke konci loňského roku bylo takových středisek v ČSSR vybudováno 170. Tato zařízení umožňují zabezpečovat osobní hygienu těm, kdo bydlí v nedostatečně vybavených bytech nebo nejsou schopni sami, vlastními silami si takové úkony zajistit. V našem okrese máme vybudovaná tři takováto střediska, a to ve Dvoře Králové, ve Vrchlabí a v Trutnově, která poskytují pravidelnou hygienickou službu více než 115 občanům.

Tato střediska ulehčují také pečovatelskou službu a umožňují ji racionálněji organizovat. Jsou vybavena dvěma vozy, jimiž svážejí nejen občany do střediska, ale i jejich osobní prádlo do prádelen pečovatelské služby, dovážejí obědy a nákupy. V okrese Trutnov pečovatelská služba pečuje v plném rozsahu asi o 260 občanů. To v praxi znamená, že se pečovatelky starají o osobní hygienu, hygienu domácností, o osobní i ložní prádlo, úklid, zajištění topení apod.

Když uvážíme, že každý takový občan bydlí někde jinde, že mnohá domácnost je stará, vybavená jen minimální mechanizací, je práce pečovatelek o to složitější. Na tuto práci máme v průměru 16 - 18 pečovatelek z povolání; každá z nich se stará zhruba o 9 občanů. Kromě toho máme asi 30 - 40 dobrovolných pečovatelek, z nichž každá má na starosti asi 4 - 5 občanů.

Je to značný aktiv, ale ještě bychom těchto pečovatelek potřebovali víc, protože jak nám na okrese obyvatelé stárnou, přibývá těch, kteří potřebují sociální služby. Cesty, jak tyto potřeby řešit, jsou v budování nových domů s pečovatelskou službou, penziónů i vyčleňování určitých bytových jednotek na sídlištích pro tyto účely. Ale i při dalším rozšiřování kapacit nesmíme zapomínat na morální povinnost dětí starat se o své rodiče.

Společnost může poskytovat a také poskytuje rozsáhlé sociální služby, může pomáhat a také pomáhá široký dobrovolný aktiv funkcionářů, ale nikdy to vše nemůže nahradit lásku a starostlivou péči vlastní rodiny.

Nemám pochopitelně na mysli jen zákonnou alimentační povinnost dětí vůči rodičům, ale potřebu uchovat pevné rodinné vztahy dětí k rodičům i v době, kdy už rodiče pro své stáří jsou odkázáni na pomoc společnosti, kdy by děti neměly zapomínat na morální povinnost pečovat o své staré rodiče.

Průzkum plně potvrdil, že národní výbory všech stupňů se intenzívně zajímají o problematiku sociálního zabezpečení a v souladu se stanovenými plány rozvoje okresů se aktivně podílejí na realizaci úkolů v oblasti sociální péče.

Naplňování velkých cílů v oblasti sociální politiky v duchu závěrů XV. sjezdu KSČ je úzce spjato s dynamickým rozvojem národního hospodářství. Na všechna ta rozsáhlá a v pravdě velkolepá opatření v oblasti péče si musíme vyprodukovat zdroje. Nikdo nám zadarmo nic nedá. Proto podmínkou splnění sociálního programu XV. sjezdu KSČ je kvalitní a efektivní práce každého na všech pracovištích. Jen dosáhneme-li pracovních úspěchů, budeme-li odpovědně a iniciativně plnit plánované úkoly národního hospodářství, můžeme přispět k tomu, aby i nadále patřilo Československo k zemím s nejrozvinutější sociální politikou.

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslanci Hurdálkovi. Uděluji slovo poslanci Blažejovi. Připraví se poslankyně Peterková.

Poslanec A. Blažej: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia, budem hovoriť k problematike pracovných síl v československom národnom hospodárstve. Prečo k tejto problematike. Keď si všimneme, že v piatej päťročnici sme mali prírastok pracovných síl okolo 400 tis., v tejto, šiestej päťročnici to reprezentuje 200 tis. a v siedmej päťročnici prakticky prírastok pracovných síl bude reprezentovaný len absolventami škôl, okolo 135 tis.

Súdruh minister Štanceľ poukázal na niektoré otázky a problémy pracovných síl, ja by som chcel komplexnejšie posúdiť celú túto problematiku.

Naše výbory pre priemysel, dopravu a obchod v súvislosti s prípravou tohoročných samostatných zasadnutí snemovní vytvorili 10 pracovných skupín a urobili 21 prieskumov v rezortoch palív a energetiky, v strojárstve, doprave a v priemyslových aglomeráciách Praha, Ostrava, Bratislava a z časti Severočeský kraj. K týmto prieskumom sme prizvali poslancov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.

Pri prieskumoch sme sa zamerali na konkrétne tematické oblasti, medzi ktorými bola i problematika pracovných síl. Chcem preto v mojom vystúpení vychádzať zo skúseností, ktoré sme získali pri týchto poslaneckých prieskumoch.

Relatívny nedostatok pracovných síl si vynucuje, aby sa uspokojovali prednostne prioritné oblasti národného hospodárstva, t. j. nosné odbory a rozvojové odvetvia. Treba zdôrazniť, že sme v ČSSR ukončili etapu industrializácie, kedy sme investovali preto, aby sme zamestnali ľudí. Dnes v etape budovania rozvinutého socializmu musíme investovať, aby sme ušetrili ľudí. Je to teda kvalitatívne nová situácia. Z hľadiska investičnej politiky v podnikovej sfére to nie je však vždy a všade vidieť. Zámena pracovnej sily v Československu priemerne reprezentuje 250 tis. Kčs, sú však odvetvia a pracovné úlohy, kde to reprezentuje až 1,2 mil. Kčs. Žiaľ inej cesty niet, ako zvyšovanie produktivity práce, a to hlavne vedeckotechnickým rozvojom. Naše rezorty sa veľmi pomaly adaptujú na tieto nové podmienky celospoločenského vývoja.

Druhý aspekt, ktorý by som chcel zdôrazniť a ktorý niektoré naše podniky a dokonca ani rezorty nedoceňujú, je postupná zmena profesionálnej štruktúry pracujúcich. Musíme počítať s plynulým poklesom robotníckych profesií v oblasti materiálnej výroby a nárast pracovníkov v oblasti technickej prípravy výroby, to znamená podnikový výskum a vývoj, konštrukcia a projekcia. Je to celkom prirodzené a zákonité v období vedeckotechnickej revolúcie. Podobne v rámci podnikovej sféry narastá počet neproduktívnych pracovníkov, nie však administratívnych ani technickohospodárskych pracovníkov, ako sa často, aj keď nepopierame, i oprávnene kritizuje. Myslím si však, že objektívny trend prináša zvýšenie počtu pracovníkov v oblasti "služieb pracujúcim" v podnikovej sfére. V súvislosti s realizáciou komplexných programov starostlivosti o pracujúcich, zvýšený počet stravovania pracujúcich, závodné jasle a škôlky, údržba a regenerácia pracovnej sily, rekreačné zariadenia, výchova a školenie v rámci učňovských škôl, cyklická príprava, podnikové inštitúty nutne vyvolávajú nárast pracovníkov práve v týchto oblastiach.

Tretí aspekt, ktorý musíme zohľadniť, bude ďalší pokles pracovníkov v primárnej sfére, perspektívny pokles v sekundárnej sfére a nárast pracovníkov v terciálnej sfére, hlavne v oblasti služieb, vedeckovýskumnej základne, v školstve a zdravotníctve a bude zrejme veľmi účelné diferencovať oblasť terciálnej sféry na terciálnu a kvartálnu sféru. Žiaľ nemám čas bližšie dokumentovať túto potrebu z hľadiska perspektívneho rozvoja našej spoločnosti.

Preto jediná cesta riešenia nedostatku pracovných síl je zvyšovanie produktivity, efektívnosti a kvality práce, a to ako vo výrobnej, tak aj nevýrobnej sfére a využívanie nových potenciálnych zdrojov a mobilizácie rezerv v národnom hospodárstve.

Ktoré potenciálne zdroje naši poslanci zdôrazňujú?

V prvom rade je to uvádzaný vedeckotechnický rozvoj, otázka automatizácie, a to nielen vo výrobe, ale aj v administratíve a vo výskume, ktorá by mala nutne prinášať úspory pracovných síl. Vo výrobe treba prednostne riešiť oblasti, ktoré prinášajú najväčší spoločenský efekt z hľadiska pracovných síl. Je to veľký podiel pracovných síl, ktorý viaže skladové hospodárstvo a manipulácia s materiálom. Pozornosť si zaslúžia výroby, kde je vysoká prácnosť, najmä v spotrebnom priemysle, kde bude treba práve vedeckotechnickým rozvojom podstatne znížiť počet pracovníkov a presunúť ich do prioritných oblastí.

Ďalej máme vysoký podiel investícií pre nové kapacity. Neplní sa program likvidácie zastaralých a neefektívnych prevádzok a útlmových výrob, čo spôsobuje, že sa prehlbuje nesúlad medzi reprodukciou základných prostriedkov a pracovných síl. Veľmi rušivý moment v pracovnom rytme má neplnenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov. Sú dni a dokonca aj týždne, kedy pracovníci nie sú plne využití a potom naopak dni, kedy sa šturmuje, rastú nadčasy, zhoršuje sa kvalita, pretože potom má nutne prioritu kvantitatívne plnenie úloh výrobných plánov na účet kvality. Nedarí sa efektívnejšie využívať základné fondy, lepšie využívanie fondu pracovného času, zvýšenia smennosti, zvýšenia pracovnej disciplíny a osobnej zodpovednosti za kvalitu práce a ďalej nedôsledné plnenie racionalizačných programov.

Nevieme hospodárne a efektívne pracovať s kvalifikovanou pracovnou silou, napr. u inžiniersko-technických pracovníkov takmer jedna tretina nevyužíva vysokoškolskú kvalifikáciu, u 1/3 týchto absolventov 50 % pracovného času je adekvátna pracovným obsahom vzdelania a len o 1/3 môžeme hovoriť, že je efektívne využívaná ako vysoko kvalifikovaná pracovná sila.

Ekonomická aktivita dôchodcov nie je spoločensky zanedbateľná, celý rad rezortov má záujem o ich prácu. Vedľa spoločenského záujmu má pracovná aktivita význam i pre dôchodcov samotných; práca je aj v tomto veku nepostrádateľná prirodzená podmienka pre zdravý psychický a fyzicky stav. Zmysel našej zdravotnej starostlivosti nie je len obecne predĺžiť vek, ale predĺžiť obdobie pracovnej aktivity ľudského života. Je prirodzený záujem, ale aj osobná potreba pracovať čo najdlhšie. Zdôrazňujeme to preto, že v ČSSR i ekonomickou stimuláciou dôchodcov sa významne podporila ich pracovná aktivita. Z celkového počtu mužov vo veku 60 - 63 rokov a žien od 57 - 60 rokov poberajúcich starobný dôchodok pracuje okolo 50 %. V tejto oblasti je teda žiadúce komplexnejšie dopracovať niektoré otázky pracovného zaradenia z hľadiska mentálnych a fyzických schopností týchto pracovníkov i z hľadiska finálnych odmien.

Podobne ekonomická aktivita občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, čiastočnou invaliditou má svoju stránku ekonomickú, spoločenskú i humánnu. Musíme mať záujem o efektívnu realizáciu tejto pracovnej sily. Postihnutí občania majú záujem o sebarealizáciu v pracovnom procese. Treba lepšie stimulovať záujem podnikov o tieto pracovné sily, prehĺbiť systém odbornej poradenskej služby pre týchto občanov. Doriešiť právnu stránku čiastočnej invalidity z hľadiska objektívneho zdravotného stavu a schopnosti výkonu určitého druhu činnosti.

V Československu máme v priemere 4 % práceneschopných pracovníkov a čo je pozoruhodné, výrazne narastá podiel mimopracovných úrazov. Bude žiadúce venovať pozornosť aj tejto otázke v niektorých rezortoch z hľadiska bezpečnosti práce a ochrany zdravia v zamestnaní. Hlavne však mimo zamestnania zamerať podstatne väčšiu pozornosť na zníženie úrazovosti.

Zapojenie do pracovného procesu vyžaduje nové netradičné prístupy u dôchodcov a pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou. Ešte zdôrazním jeden moment, a to otázku žien-matiek. Ponúka sa možnosť preveriť zavedenie tzv. pohyblivého pracovného času, pochopiteľne tam, kde to umožňuje charakter prevádzky. Princíp spočíva v tom, že by si žena zvolila sama pracovný čas i dĺžku pracovného času podľa možností v rodine a záväzne odviedla normovaný podiel práce v týždni, dekáde, resp. mesiaci. Toto riešenie má 3 aspekty, žena nestráca kvalifikáciu, je ekonomicky činná a zmierňuje nedostatok pracovných síl.

Bude treba novo koncipovať politiku presunu pracovných síl z hľadiska územného, republikového i celoštátneho. V čase industrializácie "výroba" išla za pracovnými silami, mali sme oblasti s voľnými pracovnými silami. Dnes začína deficit pracovných síl vo všetkých krajoch, pritom však je žiadúce z hľadiska celospoločenských potrieb preferovať určité priemyselné odbory a dávať prioritu určitej územnej oblasti. Kritická je situácia napr. v oblasti palív a energetiky, ale i v doprave. Pokiaľ nedostatok pracovných síl v týchto odvetviach sa nestane celospoločenskou či politickou úlohou, nemôžeme, súdružky a súdruhovia byť prekvapení, že budeme mať potom určité problémy so zásobovaním uhlia. Problém ťažby i dopravy limituje situáciu v zásobovaní pevnými palivami. Treba teda vidieť, že sú dve úrovne riešenia presunu pracovných síl. Napr. dva podniky v jednom meste, resp. v jednom okrese, jeden má výrobný program, kde je veľká konjunktúra aj z hľadiska zahraničného obchodu a druhý prechodne stagnuje, vyrába "na sklad". Treba umožniť operatívne na úrovni stredného článku "zapožičiať" prechodne určitý počet pracovníkov danej, požadovanej profesie, z jedného podniku pre iný podnik. Nie je to služba pre "iného, cudzieho", je to v záujme celého národného hospodárstva, je to záujem celospoločenský. Nepoznáme však takúto vzájomnú ochotu v našej hospodárskej praxi.

Druhá stránka tohto problému sa týka oblastného a republikového presunu, čo je zložitejšie, ale nevyhnutné. Musíme rešpektovať dlhodobú koncepciu ekonomického rozvoja, vychádzať zo štrukturálnych zmien ekonomiky a prioritne budovať odbory, ktoré sú nepostrádateľné z hľadiska zachovania dynamického rozvoja celej našej ekonomiky. Preto musíme v budúcnosti počítať s presunmi z oblasti do oblasti, ale táto otázka nemôže byť záležitosťou daného odboru alebo rezortu, musí to byť celospoločenská úloha pre všetky politické, štátne i hospodárske organizácie v danej oblasti. Preto odporúčame vypracovať celoštátnu koncepciu, ktorá sa musí kvantifikovať pre danú oblasť a musí mať charakter záväznosti.

Veľké rezervy sú na úseku školenia a kultivácie schopností riadiacich, hospodárskych a technických pracovníkov, rezervy sú v rekvalifikácii pracovných síl; úroveň riadenia, úroveň rozhodovania je adekvátna úrovni poznatkov a preto systém postgraduálnych foriem štúdia, systém zvyšovania kvalifikácie pracovníkov všetkých kategórií musí byť povinný, musí mať hmotný stimul a nemôže mať charakter dobrovoľnosti.

Podobne starostlivosť o regeneráciu pracovnej sily, riešenie optimálneho pracovného prostredia, zvyšovanie kultúry a hygieny práce musí byť adekvátna dnešným poznatkom tzv. pracovných vied.

To znamená, že otázku vzťahu človek - stroj - pracovné prostredie z hľadiska výsledkov moderných výskumov a záverov z oblasti pracovného lekárstva treba ďaleko intenzívnejšie a angažovanejšie prenášať do našej spoločenskej praxe.

Posledná otázka ku ktorej chcem hovoriť a je spoločensky veľmi závažná, pritom súčasne náročná a veľmi citlivá, sa týka profesionálnej orientácie mládeže. O budúcnosti detí majú svoje predstavy rodičia, mládež prichádza so svojimi ideálmi, ale taktiež spoločnosť má určité nároky a požiadavky. Ako som už zdôraznil, mládež s ukončeným stupňom vzdelania sa prakticky stáva jediným zdrojom pracovných síl, preto sa kladie tak zvýšený dôraz na plánovité rozmiestňovanie mládeže. Čo je pozitívne, že naša mládež má záujem o vzdelanie a sebarealizáciu, je aktívna a mentálne a fyzicky zdravá. Pri profesionálnej orientácii mládeže zatiaľ má najvýraznejší vplyv rodina. Treba ďalej zvýšiť vplyv školy, ktorá nemôže plniť len funkciu "distribúcie".

Úspešná voľba povolania, resp. ďalšieho štúdia musí byť výsledkom cieľavedomého formovania osobnosti žiaka na základe diagnostiky, schopnosti a sklonov a dlhodobého výchovného pôsobenia základnej i strednej školy. Je žiadúce posilniť formatívnu stránku výchovy, prehĺbiť pracovnú výchovu, spájať polytechnické vzdelanie a usmerňovať mimovyučovaciu záujmovú činnosť s profesionálnou orientáciou mládeže. To vyžaduje účinnejšiu koordináciu školy, rodiny, profesionálnej poradenskej služby a ostatných činiteľov výchovy pri rešpektovaní individuálnych schopností žiaka a objektívnych potrieb našej spoločnosti. Je a zostáva politickospoločenským problémom orientácia stredoškolskej mládeže na technické a prírodné odbory vysokých škôl. Nie je mysliteľné bez záujmu o technické vzdelanie úspešne realizovať vedeckotechnický rozvoj v podmienkach vedeckotechnickej revolúcie.

Vážené súdružky a súdruhovia, predpokladám, že množstvo námetov získaných z prieskumov našich poslancov k problematike pracovných síl bude možno využiť v príslušných orgánoch, v prípade potreby poskytneme bližší komentár a bližšie stanovisko. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda SN V. Vedra: Děkuji poslanci Blažejovi. Hovoří poslankyně Peterková. Připraví se poslanec Sytný.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP