Přítomno: | 69 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice |
66 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice |
Omluveni poslanci
zvolení v České socialistické republice:
Ehrenberger, Kabrhelová, Kvasnicová, Mevald, Šupka,
Švestka
zvolení ve Slovenské socialistické republice:
Colotka, Kodaj, Mihálik, Muržic, Petrová, Polák,
Renczes, Turošík Zagiba
Předseda SN D. Hanes: Vážená
Snemovňa národov, vážené súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení
hostia, otváram 3. schôdzku Snemovne národov.
Srdečne Vás na nej všetkých vítam.
Zvlášť vítam členov Predsedníctva
Ústredného výboru Komunistickej strany Československa,
súdruha Aloisa Indru, predsedu Federálneho zhromaždenia
a súdruha Josefa Kempného, tajomníka ÚV
KSČ, členov sekretariátu a tajomníkov
ÚV KSČ, súdruhov Beňu, Fojtíka,
Havlína a Poledníka, podpredsedov vlády ČSSR
s. Lúčana a s. Šimona a ďalších
členov federálnej vlády.
Vítam tiež prvého podpredsedu Federálneho
zhromaždenia s. Marka, predsedu Snemovne ľudu s. Václava
Davida, podpredsedov Federálneho zhromaždenia súdruhov
Kučeru a Žákoviča, podpredsedov Snemovne
ľudu súdruhov Hůlu a Nejezchleba, a ďalších
poslancov Snemovne ľudu.
Vítam predsedu Českej národnej rady s. Evžena
Erbana, predsedu Slovenskej národnej rady s. Viliama Šalgoviča
a poslancov Českej národnej rady a Slovenskej národnej
rady, ktorí sa zúčastňujú na
našom rokovaní.
Vítam ministrov práce a sociálnych vecí
ČSR a SSR súdruhov Emiliána Hamerníka
a Dezidera Krocsányho.
Vítam tiež vedúcich pracovníkov rezortov,
zástupcov závodov a inštitúcií,
najmä tých, v ktorých poslanci urobili individuálne,
poslanecké prieskumy, predstaviteľov škôl
a ďalších hosťov.
Súdružky a súdruhovia, konštatujem, že
podľa prezenčnej listiny je prítomných
69 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike
a 66 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.
To znamená, že v oboch častiach snemovne je
prítomná nadpolovičná väčšina
poslancov a Snemovňa národov je podľa článku
40 ústavného zákona o československej
federácii spôsobilá sa uznášať.
Súdružky a súdruhovia poslanci, môžeme
pristúpiť k prerokovaniu návrhu programu 3.
schôdzky Snemovne národov.
Predsedníctvo Snemovne národov vám navrhuje
na dnešnom rokovaní prerokovať problematiku "Zabezpečovanie
a upevňovanie životných a sociálnych
istôt obyvateľstva".
Navrhuje niekto z poslancov zmenu, alebo doplnenie návrhu
programu? (Nikdo.) Nikto. Môžeme teda pristúpiť
k hlasovaniu.
Kto súhlasí s návrhom Predsedníctva
Snemovne národov, nech zdvihne ruku! (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)
Môžem teda konštatovať, že návrh
programu schôdze Snemovne národov bol jednomyseľne
schválený.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení
hostia! Už samotný fakt, že sa môžeme
na tejto schôdzi Snemovne národov reálne zaoberať
problematikou životných a sociálnych istôt
nášho ľudu, je pre náš socialistický
štát veľmi príznačný. Ukazuje
totiž, že jedine socialistický spoločenský
systém je spôsobilý riešiť túto
problematiku, že je schopný riešiť ju i
v náročných medzinárodných
ekonomických podmienkach, a to nikdy nie na úkor
ľudu, ale v jeho prospech, mobilizáciou všetkých
celospoločenských zdrojov a rezerv a neustálym
rastom celospoločenskej aktivity a iniciatívy širokých
más pracujúcich.
Nemôže nám však vymiznúť z
pamäti, že na samotnom počiatku terajšieho
vysokého sociálneho a životného štandartu
nášho ľudu bolo revolučné úsilie
Komunistickej strany Československa, ktorá od svojho
vzniku bola jedinou dôslednou ochrankyňou životných
a sociálnych záujmov. Komunistická strana
tak činila i z tribúny niekdajšieho buržoázneho
parlamentu a neúprosne odhaľovala a pranierovala falošnú,
farizejskú, protiľudovú politiku buržoázie
a jej politických exponentov. Malá výstavka
autentických archívnych poslaneckých dokumentov
tejto doby v predsálí našej zasadacej siene,
pripravená v súvislosti s touto schôdzkou
vypovedá o tom veľmi presvedčivo.
Ak si súdružky a súdruhovia pripomíname,
že práve tohto roku dosiahla československá
štátnosť 60 rokov, nezabúdame súčasne
na tragické mníchovské memento pred štyridsiatimi
rokmi. Asociácia, protiľudová politika československej
buržoázie spätá triednymi záujmami
s buržoáziou najmocnejších imperialistických
štátov mala totiž v Mníchove svoje vyústenie
a priviedla naše národy na pokraj úplnej genocídy.
Ku všetkému, čo súvisí so životnými
a sociálnymi istotami nášho ľudu otvorilo
cestu až dejinné víťazstvo Sovietskeho
zväzu nad nemeckým imperializmom fašistickej
podoby. Všetko to, čo sa za uplynulých 30 rokov
v sociálnej oblasti a v celkovej úrovni nášho
ľudu dosiahlo začína Víťazným
februárom a je vytvorené obetavou prácou
nášho ľudu, prácou oslobodenou od vykorisťovania,
prácou, výsledky ktorej sú určené
na celospoločenský úžitok, prácou
umocnenou jej medzinárodnou deľbou so Sovietskym zväzom
a ostatnými z veľkej rodiny socialistických
krajín.
Všetko, čo dnes v oblasti životných a
sociálnych istôt môžeme s hrdosťou
bilancovať, i všetky naše predsavzatia do budúcnosti
spočívajú práve a predovšetkým
na tomto spoločnom národnom a internacionálnom
pracovnom úsilí. Pracujúci človek
oslobodený od vykorisťovania, teda v podmienkach,
ktoré vytvára jedine socializmus, dokázal
zreálniť a v každodennej spoločenskej
praxi vytvára všetky základné podmienky
pre svoj hmotný, duchovný a sociálny rozvoj.
To sa v Sovietskom zväze za viac než 60 rokov od Velkej
októbrovej socialistickej revolúcie i v ČSSR
za tých 30 rokov, ktoré nás delia od Víťazného
februára, potvrdilo celkom jednoznačne.
Dobre si preto uvedomujeme, že všetky naše zámery
na ďalší rozvoj socialistickej vlasti, vrátane
zámerov, ktoré v sociálnej oblasti máme
do budúcnosti, spočívajú predovšetkým
na tom, ako sa nám bude dariť presadzovať efektívnosť
a kvalitu všetkej práce. Ekonomika je pre nás
tou hlavnou politikou. Napriek výrazným úspechom,
ktoré dosahujeme, nezatvárame oči pred problémami.
Dokázali by sme ešte viac pri väčšej
hospodárnosti, pri zodpovednejšom prístupe
k práci, pri plnom rešpektovaní úloh
štátneho plánu, pri uplatnení systému,
ktorý by umožnil energickejšie odstraňovanie
najrôznejších nedostatkov, najmä v riadení
na všetkých stupňoch. A my to musíme
dokázať, my to dokážeme v záujme
ďalšieho rozvoja všetkých životných
a sociálnych istôt nášho ľudu. Takto
nás orientuje aj 11. zasadanie ÚV KSČ. V
takomto poňatí sme pripravovali aj túto schôdzku
Snemovne národov; chceme na nej rokovať vychádzajúc
z týchto postojov, chceme dôsledne vyžadovať
realizáciu záverov na ktorých sa dnes uznesieme
a tak isto sa chceme na ich uskutočňovaní
podieľať.
Vážené súdružky poslankyne, vážení
súdruhovia poslanci, pristúpime teda k prerokovaniu
hlavného bodu nášho programu, ktorým
je
Správu prednesie minister práce a sociálnych
vecí ČSSR súdruh Michal Štanceľ.
Prosím, aby sa ujal slova.
Ministr práce a sociálních věcí
ČSSR M. Štanceľ: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne a súdruhovia poslanci, vážení
hostia! Tento rok, taký bohatý na významné
výročia v živote našich národov
je príležitosťou na zamyslenie a bilancovanie
výsledkov nášho spoločného úsilia
o socialistickú výstavbu našej krajiny. Ak
tak robíme dnes aj v oblasti sociálnej politiky,
v jej najširšom zmysle slova, nie je to náhodné.
Trvalým zmyslom cieľavedomého boja Komunistickej
strany Československa od vzniku samostatného československého
štátu pred šesťdesiatimi rokmi, rovnako
ako od oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou
a od februárového víťazstva pracujúceho
ľudu pred tridsiatimi rokmi, boli vytvorené podmienky
pre dôstojný život pracujúceho človeka.
Vďaka zásadovému postoju oddaných predstaviteľov
našej strany a všetkých poctivých občanov,
ktorí pred desiatimi rokmi prispeli k porážke
kontrarevolučných síl a zomkli sa okolo nového
straníckeho vedenia, môžeme dnes s hrdosťou
prehlásiť, že sme túto základnú
úlohu socialistickej revolúcie bezo zbytku splnili.
Za tridsať rokov socialistickej výstavby a predovšetkým
za posledné desaťročie sa prenikavo zmenilo
postavenie i život nášho pracujúceho človeka.
V našej spoločnosti žijú dnes pracujúci
šťastným a hmotne plne zabezpečeným
životom s pevnými sociálnymi istotami a životnými
perspektívami. Nikdy v minulosti nemohol náš
ľud dosiahnuť tak vysoký stupeň životnej
úrovne, s takými slobodami a právami, ktoré
patria neoddeliteľne k programu s cieľom ako od času,
kedy sa robotnícka trieda vo zväzku s roľníkmi
a pracujúcou inteligenciou stala vedúcou silou v
našej vlasti. Vláda nášho pracujúceho
ľudu sa stala výrazom celého spoločenského
života, výrazom socialistickej demokracie a je základom
ďalšieho rozvoja spoločnosti, v ktorej sú
plne uplatňované základné ľudské
práva, za ktoré bojovali celé generácie,
za sociálne spravodlivú spoločnosť.
Ak sa obzrieme späť na uplynulých tridsať
rokov socialistickej výstavby našej vlasti, máme
presvedčivý doklad o tom, že trvalou a cieľavedomou
politikou Komunistickej strany Československa bolo vždy
dôsledne spájať politický, ekonomický
a spoločenský rozvoj s riešením základných
sociálnych problémov a potrieb pracujúcich.
Tento principiálny postup, ktorý je praktickým
vyjadrením svojho naplnenia predovšetkým v
posledných desiatich rokoch a jeho výrazom sa stali
uznesenia a závery XIV. a XV. zjazdu KSČ k ekonomickému
a sociálnemu rozvoju našej spoločnosti.
Jedným z rozhodujúcich úspechov tejto politiky
je skutočnosť, že sa podarilo trvalo zabezpečiť
právo na prácu pre všetkých našich
občanov. O tom hovoria niektoré údaje: napr.
od roku 1950 do roku 1978 vzrástla u nás zamestnanosť
z 5,6 mil. na 7,5 mil., teda takmer o dva milióny. Tým
sme prakticky dosiahli plnú zamestnanosť všetkej
práceschopnej mužskej populácie a 90 % žien.
Dosiahnutým stupňom ekonomickej aktivity sa naša
republika v akomkoľvek medzinárodnom zrovnaní
zaraďuje medzi popredné štáty sveta. Vysoká
úroveň zamestnanosti vedie k celkovému zvýšeniu
životnej úrovne našich občanov. Tým,
že sa žena stala ekonomicky nezávislou a vďaka
rovnakým príležitostiam na získanie
vzdelania a kvalifikácie, dosiahlo prvýkrát
v histórii skutočne rovnocenné postavenie
s mužmi vo všetkých oblastiach života. Dôležitým
rysom politiky zamestnanosti bola v uplynulom období skutočnosť,
že sa nám podarilo postupne rozvíjať a
vyrovnávať pracovné príležitosti
v jednotlivých oblastiach štátu, takže
predtým zaostalé oblasti dosiahli dnes úroveň
priemyslovo rozvinutých častí nášho
štátu.
V dôsledku tohto vývoja sa napríklad od roku
1948 do roku 1977 na území Slovenskej socialistickej
republiky viac než trojnásobne zvýšil
počet osôb zamestnaných v priemysle. Podobne
sa zmenil aj celkový stav a vzhľad menej hospodársky
vyvinutých oblastí Čiech a Moravy. Naša
politika vyrovnávania životnej úrovne všetkých
vrstiev obyvateľstva aj jednotlivých oblastí
krajiny môže byť príkladom menej rozvinutým
krajinám, ale aj množstvu priemyslovo vyspelých
štátov. Dôležitým sociálnym
faktorom bola skutočnosť, že proces zvyšovania
zamestnanosti na základe plánovitého a proporcionálneho
rozvoja ekonomiky prebiehal počas viac ako tridsať
rokov rovnomerne, bez vážnych výkyvov. Vďaka
tomu nepoznali naši pracujúci za celé povojnové
obdobie obavu o stratu pracovných príležitostí
a hrozbu nezamestnanosti, ktorá doliehala na pracujúcich
v kapitalistických štátoch v minulosti a osobitne
v súčasnej dobe.
Na západe dnes postihuje nezamestnanosť predovšetkým
mladú generáciu a berie jej tak životnú
perspektívu, vedie k rastu kriminality, zločinnosti,
nemorálnemu životu a zvyšuje obavy o jej ďalšiu
budúcnosť. Netreba uvádzať konkrétne
údaje o nezamestnanosti v kapitalistických krajinách,
pretože sú známe.
Dynamický rozvoj národného hospodárstva
si u nás v súčasnej dobe vyžaduje mimoriadne
úsilie pri zabezpečovaní potrebných
pracovných síl. Tento problém je citeľný
v rade odvetví, napríklad v palivoenergetickej základni,
v železničnej doprave, v obchode a službách
i v niektorých územných oblastiach, predovšetkým
v Prahe, Bratislave, v Severočeskom kraji. Sme si vedomí
toho, že v súčasnosti i v celom ďalšom
období musíme riešiť tento vysoko aktuálny
problém predovšetkým rastom spoločenskej
produktivity práce, efektívnejším využívaním
novej techniky, racionalizačnými opatreniami a ďalšími
faktormi intenzifikácie národného hospodárstva
tak, ako stanovil XV. zjazd strany.
Žiaľ, nie všetky podniky a organizácie venujú
hospodáreniu so živou prácou takú mieru
pozornosti, aká jej patrí. Nevyužívajú
všetky dostupné vnútropodnikové rezervy
na úsporu pracovných síl. Veľké
straty vznikajú napríklad - a už mnoho rokov
- vo sfére vnútropodnikovej manipulácie s
materiálom, stále trvá nepriaznivý
vývoj v proporciách medzi rastom technicko-hospodárskych
pracovníkov a výrobných robotníkov
a pretrváva aj celý rad ďalších
príčin, ktoré znižujú celkovú
efektívnosť hospodárenia s pracovnými
silami. Súčasne je potrebné za aktívnej
spolupráce odvetvových ústredných
orgánov i národných výborov sústreďovať
pozornosť na nábor u pracovníkov a rozmiestňovanie
dorastu a absolventov škôl predovšetkým
do tých odvetví a profesií, ktoré
treba prednostne rozvíjať a dôsledne a náročnejšie
plniť direktívy XV. zjazdu strany, plén ÚV
KSČ a hlavne 11. pléna strany.
Pre splnenie týchto úloh chceme prehodnotiť
systém priorít. Z riadiacich centier bude treba
v nadväznosti na prebiehajúce štrukturálne
zmeny v ekonomike výraznejšie ako doteraz stimulovať
mobilitu pracovníkov a tak vytvárať podmienky
pre účelnú plánovitú redistribúciu.
Nerovnomerný vývoj jednotlivých kategórií
pracovníkov, ktorý sa prejavuje predovšetkým
v nadmernom raste kategórií nerobotníckych
povolaní vyžaduje, aby sme v budúcom období
uplatňovali účinnejší vplyv centrálneho
riadenia na plánovité usmerňovanie štruktúry
zamestnanosti. Pre realizáciu celého komplexu opatrení,
zameraných na efektívnejšie využívanie
pracovných síl, považujeme však za rozhodujúce
predovšetkým zvýšenie úrovne riadiacej
a organizačnej práce a to na všetkých
stupňoch. Napriek všetkým opatreniam, vedúcim
k úspore práce, zostáva našim trvalým
cieľom zachovať a ďalej rozvíjať vysokú
zamestnanosť všetkého práceschopného
obyvateľstva, vytvárať optimálne podmienky
pre plnú realizáciu našej najmladšej generácie,
ktorá vstupuje do života, umožňovať
v pracovnom procese plný rozvoj a sebarealizáciu
všetkým pracujúcim a v neposlednom rade vytvárať
trvalé priaznivé podmienky aj pre ďalšie
pracovné uplatnenie tých občanov v poproduktívnom
veku, ktorí majú záujem ďalej dobrovoľne
pracovať. Všetkým týmto aktuálnym
úlohám ďalšieho vývoja zamestnanosti
a hospodárenia s pracovnými silami budeme v nastávajúcom
období venovať mimoriadnu pozornosť.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, jednou zo základných ciest posilňovania
životných a sociálnych istôt pracujúcich
je realizácia práva na spravodlivú odmenu
za prácu. Ak hodnotíme uplynulých tridsať
rokov socialistickej výstavby našej krajiny, treba
povedať, že i v tomto smere sme išli dôsledne
a cieľavedome cestou zvyšovania životnej úrovne.
Za 30 rokov - od roku 1948 do poloviny roku 1978 - sa zvýšila
priemerná mesačná mzda z 948 Kčs na
2479 Kčs, t. j. viac ako 2,6 krát. Iba za posledných
dva a pol roka vzrástla o 175 Kčs. Pritom chceme
pripomenúť, že rýchly rast peňažných
príjmov a v jeho rámci miezd, prebiehal v zásade
pri stabilizovanej hladine maloobchodných cien. To znamená,
že sa súbežne s rastom nominálnych miezd
zvyšovali aj reálne príjmy a reálne
mzdy. Tento vývoj ostro kontrastuje so živelným
a nekontrolovateľným pohybom spotrebiteľských
cien na západe, ktorý ťažko dopadá
na bedrá pracujúcich.