O tom, co v této poloze znamená iniciativa, může
názorně sloužit tento příklad:
Poslancům se dostala do rukou vysoce kvalifikovaně
zpracovaná koncepce o rozvoji pěstování
zeleniny a ovoce. Jde v ní o záležitost celospolečensky,
politicky a hospodářsky velmi citlivou a důležitou.
Přestože od vydání tohoto dokumentu
uběhla poměrně velmi krátká
doba, doporučuji návštěvu města
Gottwaldova. Zde je již vybudován Dům ovoce
a zeleniny, kam JZD dodává plynule čerstvou
zeleninu a ovoce. Praxe prokázala, jak je zapotřebí
chápat usnesení ÚV KSČ, a to ve vztahu
k spotřebiteli, ke společnosti, ve vztahu k intenzívní
výrobě cestou všestranné efektivnosti.
Neváhám zcela otevřeně říci,
že je to do určité míry lekce státnímu
obchodu ovocem a zeleninou, který v gottwaldovském
okrese pochopil, a v poslední době výrazně
zlepšil své služby, jak to v tomto okrese konstatují
spotřebitelé a jak jsme se s tím setkali
také na posledních schůzích. Je to
však současně také doklad, jaké
možnosti jsou v našem zemědělství
za předpokladu, že se v okrese, kraji, respektuje
a uvádí v život zemědělská
politika naší strany. Přispívá
k tomu koncepce okresní zemědělské
správy produchnutá iniciativou a odpovědností
technickohospodářských vedoucích i
ostatních pracovníků družstva.
Vážené soudružky poslankyně, soudruzi
poslanci, vážení hosté, XV. sjezd naší
strany konstatoval, že dynamika vývoje našeho
socialistického zemědělství spočívá
ve stále dokonalejším využívání
předností socialismu a v rychlém rozvoji
výrobních sil, v iniciativě a aktivitě
pracujících, ve svazku dělníků
a rolníků, i v materiální základně
sloužící dalšímu sbližování
podmínek práce v průmyslu a v zemědělství,
života ve městě a na vesnici.
Ústřední výbor Komunistické
strany Československa věnuje soustavně všestrannou
pozornost zemědělství v celém jeho
komplexu, působení vnitřních, ale
i vnějších vlivů na jeho další
rozvoj. Současně s tím důsledně
zabezpečuje, aby základní druhy potravin
byly poskytovány za pevné maloobchodní ceny.
I v tomto směru prokazujeme naši převahu a
realizaci naší základní zásady,
že na konci všeho našeho snažení je
člověk, jeho postavení a život v socialistické
společnosti.
Jako společný zpravodaj výborů Sněmovny
národů vyslovuji přesvědčení,
že vynaložené úsilí poslanců
a výborů, jehož výsledkem je souhrnná
závěrečná zpráva ze skupinových
poslaneckých průzkumů, nebyla zbytečná.
Souhrnná závěrečná zpráva,
kterou jste obdrželi, poskytuje mnohé pro zamyšlení,
pro zodpovědný přístup k plnění
úkolů, ale především pro pochopení
a zejména všestrannou realizaci zemědělské
politiky Komunistické strany Československa. (Potlesk.)
Předseda SN D. Hanes: Ďakujem súdruhovi
Zahradníkovi za prednesenú spravodajskú správu.
Súdružky a súdruhovia, Predsedníctvo
Snemovne národov navrhuje, aby na prípravu návrhu
uznesenia k úlohám socialistického poľnohospodárstva
pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva
predovšetkým všestranným využitím
rezerv zvolila Snemovňa národov návrhovú
komisiu v tomto zložení:
Štefan Babinec, Martin Fabík, Pavol Jonáš,
Margita Kondrčíková, Eva Peterková,
Jan Sedláček, Vladimír Vedra a René
Zahradník.
Súdružky a súdruhovia, má niekto pripomienky
k prednesenému návrhu? (Nemá.)
Dávam teda o návrhu hlasovať. Kto súhlasí
s návrhom na zloženie návrhovej komisie, nech
zdvihne ruku! (Hlasuje se.) Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikdo.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.)
Konštatujem, že návrh na zloženie návrhovej
komisie bol jednomyseľne schválený.
Prosím členov návrhovej komisie, aby sa hneď
na začiatku poludňajšej prestávky zišli
v miestnosti č. 449 na IV. poschodí.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, do
rozpravy, ktorou začneme naše popoludňajšie
rokovanie, sa písomne prihlásili poslanci: Fabík,
Kudláčková, Rusnák, Turošík,
Blažek, Kolesárová, Blažej, Kukrál,
Bajerová, Csémi, Veselý, Babinec, Sedláček,
Jonáš. Gogová, Kopřiva a Štáfek.
Prvý v popoludňajšej rozprave vystúpi
poslanec Fabík. Schôdzu bude viesť podpredseda
Snemovne národov súdruh Vladimír Vedra.
Teraz prerušujem naše rokovanie. Pokračovať
budeme o 13. 40 hodine. Prosím o dochvíľnosť.
(Jednání přerušeno ve 12. 20 hod.)
(Jednání opět zahájeno ve 13. 40 hod.)
(Řízení schůze převzal místopředseda
Sněmovny národů V. Vedra.)
Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci,
zahajuji nyní přerušené jednání.
V průběhu polední přestávky
jsme vám rozdali návrh usnesení dnešní
schůze. Prosím, abyste případné
připomínky odevzdali písemně nejpozději
do příští přestávky návrhové
komisi prostřednictvím pracovnic Kanceláře
Federálního shromáždění.
Nyní budeme pokračovat rozpravou. Uděluji
slovo poslanci Fabíkovi, připraví se poslankyně
Kudláčková.
Poslanec M. Fabík: Vážený súdruh
predseda, vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, vážení hostia! V tomto roku bola
dosiahnutá v histórii čs. poľnohospodárstva
druhá najvyššia úroda, a mohla byť
rekordná, keby vplyv počasia nebol tak vážne
zasiahol do vegetácie obilnín.
Obilninárstvo zaznamenalo od roku 1970 značný
vzostup, čo dokumentuje aj rast hektárových
úrod. Veď z 33 q po hektári v roku 1970 sa
dosiahlo v roku 1974 38,3 q z hektára a celková
výroba obilia vzrástla z 8 780 tis. ton na 10 368
tis. ton. Prínosom pre rast hektárových úrod
bola najmä pšenica, ktorá v posledných
desiatich rokoch zásluhou sovietskych odrôd, Mironovskej,
Iljičovky, Jubilejnej, dávala rekordné úrody.
Aj odrody jarného jačmeňa Rapid, Spartan
a Favorit pomáhali riešiť obilný problém.
U pšenice a jačmeňa sa šľachtením
podarilo zlepšiť odolnosť proti políhaniu.
Sú ešte rezervy v tom, že v jednotlivých
okresoch sú rozdielne hektárové úrody.
Pre porovnanie úrod pšenice uvádzam, že
v roku 1970 nebolo zo 110 okresov ani jedného, ktorý
by bol dosiahol nad 40 q pšenice po ha a v roku 1976 už
bolo 35 okresov, ktoré dosiahli výnos nad 40 q a
z toho 17 nad 45 q z hektára. No sú ešte okresy,
ktoré dosiahli v roku 1976 menej ako 25 q obilia z hektára.
Úlohou bude, aby aj tieto okresy zvýšili hektárové
výnosy. Napríklad aj v mojom volebnom obvode za
posledné dva roky nebola splnená výroba obilnín.
Len tretina poľnohospodárskych podnikov dosiahla úrodu
agroekologického stropu. Príčiny sú
v tom, že bonita pôdy na honoch je rôzna, na
prípravu pôdy je nedostatok vhodného náradia,
najmä diskov, ťažkých brád a diskových
sejačiek. Ďalším nedostatkom bolo minimálne
hnojenie maštaľnými hnojivami. Potom len 22 %
honov dalo výnos nad 40 q z hektára a 9 % honov
dalo hektárový výnos pod 20 q. Pri prieskume
sme zistili, že o výške úrod, najmä
v horských podmienkach, rozhoduje aj ranosť odrôd,
čo sa najviac prejavuje u jarín.
U obilnín dôležitú úlohu zohráva
kvalitný bezstratový zber, pozberová úprava,
bezstratové skladovanie, pekárska a mlynárska
hodnota zrna. Dôsledné uplatňovanie technológie
pestovania, ktoré smeruje k vysokej nutričnej hodnote
zrna, má svoje opodstatnenie, preto, lebo v rokoch 1974
a 1977 sa u pšenice výrazne znižuje podiel bielkovín
na lepku. Rozhodujúcu úlohu v tomto smere zohráva
správne aplikovaná dusíkatá výživa.
Osobitnú pozornosť treba tiež venovať pestovaniu
kukurice. Jej zrno je vysoko účinnou zložkou
kŕmnych zmesí. Ďalej sa treba venovať
pestovateľskej technológii sladovníckeho jačmeňa,
ktorý je naším dôležitým
vývozným artiklom.
Podľa požiadaviek mlynov a pekární je
potrebné zabezpečovať pre ľudskú
výživu 440 tis. ton raže a 70 tis. ton ovsa.
U raži sa vyžaduje, aby mala nízky obsah maltózy.
Treba povedať, že vplyvom vysokej a stále rastúcej
spotreby mäsa je v ČSSR napätá situácia
vo výrobe bielkovín a jadrových krmív
vôbec. Situácia je riešená dovozom, preto
treba realizovať rad opatrení, ako je kvalifikovaný
prístup pracovníkov, organizácia práce,
mechanizácia, výživa, technologická
disciplína, aby sme zabezpečili plánované
úrody obilnín a tým dostatok bielkovín
v kŕmnych bilanciách a samozrejme, aby sme riešili
otázky lepšieho hospodárenia s obilným
fondom. Rezervy v riešení sebestačnosti v obilninách
treba hľadať okrem zvyšovania ich výroby
v lepšom využívaní objemových krmovín.
Hlavne z trávnych porastov. Za posledných 10 rokov
sa podiel lúk a pasienkov na celkovej produkcii krmovín
nezvýšil, naopak, ešte o niečo málo
poklesol, v dôsledku stagnácie úrod a kvalitatívnych
zmien presunu pôdy spravidla na úkor najproduktívnejších
lúk. Hektárové úrody z lúk
sú nižšie ako v predvojnovom období. Len
v posledných dvoch rokoch je evidovaný rast. Pri
súčasnej hustote hovädzieho dobytka a oviec
je zvyšovanie spotreby jadra zapríčinené
aj horšou kvalitou objemového krmiva. Z toho vidieť,
že na plnení záverov októbrových
plén ÚV KSČ je realizovanie hospodárnejšieho
využívania trávnych porastov veľmi dôležitým
faktorom efektívnosti hospodárenia. Trojročné
skúsenosti z uplatňovania komplexných krmovinárskych
programov, napr. v našom Stredoslovenskom kraji poukazujú
na nevyčerpané možnosti zvyšovania produkcie
krmovín a ich kvality z lúk a pasienkov. Za posledné
dva roky vzrástli úrody sena v niektorých
typických okresoch, napr. v Čadci z 29 q na 38 q,
podobne v Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši.
V rade jednotných roľníckych družstiev
a štátnych majetkov v horskej a podhorskej výrobnej
oblasti dosahujú 60 q a viac sena z hektára v IV.
a V. stupni intenzity, pri pomerne dobrom, až 10%nom obsahu
dusíkatých látok. Stojí za uváženie,
či v takýchto okresoch, kde trávne porasty
tvoria prevažnú časť poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, nepriznať prioritu popri obilninách
aj krmovinám.
Je viacej objektívnych prekážok, ktoré
sťažujú racionálne využívanie
trávnych porastov. Napríklad aplikuje sa menej priemyselných
hnojív na hektár poľnohospodárskej pôdy
v tých okresoch, kde prevažujú trávne
porasty. V roku 1974 bolo 60 % posienkov a 79 % lúk v týchto
okresoch hnojené priemyselnými hnojivami. A na hektár
bolo dané len 125 kg čistých živín.
Aj keď tieto údaje nemožno zovšeobecňovať,
jasne hovoria o tom, že intenzifikácii TTP sa v praxi
cestou zlepšenia výživy venuje menej pozornosti
ako iným kultúram.
Nie je vyriešená otázka využívania
trávnej hmoty dobytkom priamo na poraste. Od rozvoja pasienkárstva
sa v posledných rokoch upustilo, a to aj napriek tomu,
že v ostatných štátoch Európy sa
na pastve v úžitkovosti dosahujú dobré
výsledky.
V poslednom roku sa zlepšili podmienky vo včasnosti
zberu trávnych porastov, čo sme zistili vo vybraných
okresoch prieskumom. Zlá situácia je však v
nedostatku zberových strojov pre horské oblasti,
tú treba riešiť.
U krmovín na ornej pôde treba zlepšiť hektárové
úrody, a to aj s možnosťou využitia nových
odrôd, napr. Julka, Lolita, ktorý v mojom volebnom
obvode na výmere 30 ha dával tri kosby a po ha dal
500 q hmoty. Rezervy sú ešte v pestovaní ďateliny,
lucerny, silážnej kukurice a pod. Rezervy sú
v spracovaní hmoty, uskladňovaní, sušení
a silážovaní.
Pri riešení obilného problému, najmä
bielkovín, je opodstatnené pestovanie strukovín.
Strukoviny sú bielkovinným komponentom kŕmnych
zmesí a tiež cennou zložkou ľudskej výživy.
Z agronomického hľadiska ich treba doceniť ako
vynikajúcu predplodinu. Ich výrobu je potrebné
rozšíriť v ČSSR na cca 196 tis. hektárov.
Súčasná situácia v pestovaní
strukovín je neuspokojivá. Ich hektárové
úrody dosahujú len 2/3 z výnosu obilnín.
Značné straty sú pri zbere a treba zvážiť
ich opodstatnenosť pestovania najmä v okresoch vyššie
položených s kyselými a zamokrenými
pôdami. Môžem uviesť môj volebný
obvod, v ktorom hrach, bôb a peluška nedosiahli za
posledných 10 rokov väčší výnos
ako 10 q z hektára.
Na základe týchto poznatkov musia stredné
články riadenia a najmä vedenia poľnohospodárskych
podnikov venovať pestovaniu strukovín oveľa väčšiu
odbornú pozornosť.
Cukrovka je našou najintenzívnejšou poľnou
plodinou a svojimi vedľajšími produktami aj významným
zdrojom krmiva a ovplyvňuje aj čerpanie devízových
prostriedkov na dovoz krmív. V priebehu 5. päťročnice
nebol plán nákupu cukrovky splnený. Hektárové
ú rody zostali za našimi možnosťami.
Do roku 1980 sa má zvýšiť hektárová
úroda na 41 ton. V posledných rokoch je problém
cukornatosti. Pri prieskumoch sme sa presvedčili, že
v pestovateľskej činnosti sú nedostatky najmä
v riadiacej organizátorskej práci, ktorá
sa prejavuje pri realizovaní nových a vysoko náročných
technológií. Problémy sú aj s osivom,
najmä s odrodovou skladbou a s jeho rozmnožovaním.
U ostatných technických plodín, ako u chmeľu,
sa v roku 1977 ukazuje dobrá úroda, podobne aj u
ozimnej repky. Horšie výsledky sú napr. v Stredoslovenskom
kraj i pri pestovaní ľanu a maku. U dvoch posledných,
pri zavedení špecializácie, najmä tam,
kde sa pestuje na 200 ha mak a na 300 ha ľan v jednom podniku,
treba riešiť ochranu a zberovú technológiu.
Pri pestovaní zemiakov sú rezervy v kvalitnej zemiakovej
sadbe, tak u skorých, ako aj pozdných zemiakov.
Nedostatok je aj v technológii a strojovom vybavení,
najmä na pôdach s vyššou svahovitosťou
a s množstvom kamenia. V tomto roku, keď platia nové
normy pri odbere zemiakov, boli problémy s ich distribúciou.
Treba tiež zamedziť stratám pri skladovaní,
budovaním zemiakární a dokonalejšie
riešiť služby pre poľnohospodárov.
Stále nedocenené miesto v rastlinnej výrobe
v nadväznosti na spotrebu obyvateľstva má ovocie
a zelenina. Aj keď celkove rastie spotreba potravín,
podiel ovocia a zeleniny zostáva na nízkej úrovni
a nedosahuje odporúčané priemerné
normy. Spotreba ovocia na jedného obyvateľa v roku
1975 dosiahla 47,7 kg a zeleniny 73,7 kg. Aj táto priemerná
spotreba je značne kolísavá a oproti vyspelým
štátom Európy je nízka. Napríklad
spotreba ovocia na jedného obyvateľa v Bulharsku je
82 kg. Na zabezpečenie sebestačnosti ovocia mierneho
pásma treba prejsť na veľkovýrobu ovocia.
Nákupné organizácie musia zvýšiť
záujem o pestovanie urýchleným nákupom
a primeranou cenou ovocia. Nedostatky sú aj v distribúcii
zeleniny, najmä do severnejších okresov na Slovensku.
Súdružky a súdruhovia, ak má poľnohospodárstvo
v budúcnosti zohrať úlohu stabilizujúceho
faktora národného hospodárstva, to je možné
len vtedy, ak sa vytvoria podmienky pre jeho neustály rozvoj
a ak sa zabezpečí intenzita na báze vysokého
stupňa organizácie riadenia s využívaním
najnovších poznatkov vedeckotechnického rozvoja
a uplatňovaním priemyselného spôsobu
výroby.
XV. zjazd KSČ zdôraznil, že pri ďalšom
rozvoji treba využívať predovšetkým
existujúce rezervy vo všetkých oblastiach hospodárskeho
života. Nevyužité rezervy, subjektívne
a objektívne straty pri zabezpečovaní procesu
výroby vážne narušujú ekonomiku
a negatívne pôsobia pri dosahovaní efektívnosti.
Preto som chcel poukázať aj v mojom vystúpení
na niektoré možnosti a riešenia v odvetví
rastlinnej výroby. Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající místopředseda
SN V. Vedra: Děkuji poslanci Fabíkovi. Hovoří
poslankyně Kudláčková, připraví
se poslanec Rusnák.
Poslankyně B. Kudláčková: Vážený
soudruhu předsedo, vážené soudružky
poslankyně, vážení soudruzi poslanci,
vážení hosté, k prvnímu říjnu
1976 vstoupily v platnost v souladu s našimi celospolečenskými
zájmy i s výhledovými potřebami naší
socialistické společnosti nové zákonné
normy v oblasti ochrany zemědělského půdního
fondu. Vydání těchto norem je projevem mimořádné
starostlivosti a péče našich nejvyšších
stranických a státních orgánů.
Vždyť zemědělský půdní
fond je největším přírodním
bohatstvím naší země a nenahraditelným
výrobním prostředkem a jedním z hlavních
faktorů tvorby dobrého životního prostředí.