Každý z nás by mohol uviesť dobré, ale aj kritické poznatky a skúsenosti svojho volebného obvodu, ako napr. čo je potrebné v procese investičnej výstavby doriešiť a čo by sa nemalo v budúcnosti opakovať. Príčiny nežiadúcich skutočností sú však iste oveľa zložitejšie než ako ich poznáme my, ale koreň týchto vyviera z pretrvávania tendencií extenzívneho ponímania rozvojových potrieb.

Nevyhnutnosť skvalitnenia plánovanej a riadiacej činnosti všetkých stupňov v investičnej výstavbe uznáva každý hospodársky pracovník. Doterajšie výsledky investičnej výstavby, plnenie jej plánu, rastúca rozostavanosť i nízke parametre vybudovaných stavieb sú dostatočne presvedčivým dôkazom toho, že v tejto oblasti je ešte stále veľa opomenutého. Preto si kladiem často otázku: Kde je začiatok? Na príkladoch svojho volebného obvodu uvediem niekoľko vlastných poznatkov. Vychádzam pritom z presvedčenia, že všetci účastníci výstavby by mali ťahať za jeden koniec lana, i keď každý z nich musí plniť iné úlohy, aby včas uviedli kapacity do prevádzky. Uvedomujem si aj to, že straníckymi i vládnymi uzneseniami o sprísnení disciplíny v investičnej výstavbe boli likvidované možnosti svojvoľného počínania partnerov v tomto procese. Nepochybujem ani o tom, že v záujme všetkých účastníkov výstavby je včasné a kvalitné plánované plnenie úloh. Nie vždy sa to darí. Napr. pre dostavbu závodu ZPA Prešov, ako záväznej úlohy, uzavrel investor s dodávateľom Pozemné stavby Prešov, združený socialistický záväzok podložený vypracovaním spoločného režimu na výstavbu i stavebnej pripravenosti pre montáž technológie. Jeho doterajší priebeh je zárukou, že stavba bude ukončená v termíne. Ťažkosti s uvedením do prevádzky sú však s dodávateľmi strojov a technológie. Je ich zhruba 35 a odmietajú uzavretie združeného záväzku tak, aby termín bol dodržaný. Ako dôvod uvádzajú rôzne problémy, medzi ktorými je aj plnenie záväzných i exportných úloh a pod. Obdobná situácia je aj u dodržania termínu výstavby závodu ZŤS Sabinov - tiež záväznej stavby, ktorá má byť odovzdaná koncom tohto roku a stavebne je pripravená, avšak termín je ohrozený, pretože dodávatelia technologickej časti, medzi nimi osobitne ČKD, potvrdili dodávku technológie i strojov na tepelné spracovanie až v roku 1982. Podobné problémy máme aj pri výstavbe Piloimpregny, Drevokombinátu Šariš.

Ukazuje sa teda nevyhnutnosť prehĺbenia systému plánovania investičnej výstavby v záväznosti nielen pre investora a dodávateľa, ale i bilancovania materiálneho a kapacitného zabezpečenia výstavby v celom komplexe. Žiada sa, aby Štátna plánovacia komisia, Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, Federálne ministerstvo hutníctva a ťažkého strojárstva, Federálne ministerstvo všeobecného strojárstva, ale i ministerstvá stavebníctva pri záväzných úlohách výstavby určili aj presný termín dodávok týchto komponentov pre jednotlivé VHJ so stanovením postihu pri nesplnení dodávok tak, aby postihnutý nebol iba investor, ktorý znáša všetky sankcie z nedodržania termínu uvedenia kapacity do prevádzky ako je napr. uvedený výpadok produkcie oproti plánu, problémy s prípravou kádrov a podobne, ale všetci ostatní účastníci investičnej výstavby, teda i subdodávatelia. V praxi sa stretávam s postojom, ktorý teoreticky nutnosť koncepčného a kvalitatívnejšieho prístupu investičnej výstavby uznáva, ale svoju praktickú činnosť do tejto oblasti nesústreďuje. A tu podľa mienky niektorých našich odborníkov - a ja sa s nimi stotožňujem, väzia i niektoré problémy súčasnej nežiadúcej rozostavanosti i vzrastu nákladov na výstavbu oproti plánu. Ide o nedostatky ústredných rozvojových koncepcií niektorých VHJ nielen čo do štruktúry, ale aj územného rozmiestnenia výrobného programu s ohľadom na zdroje pracovných síl a nie z ich lokálneho stanoviska. Tým, že tieto zámery nie sú vyjasnené už v projektovej príprave, ale až pri výstavbe, vyžadujú si značné zmeny, ktoré zvyšujú náklady a predlžujú termín výstavby. Konkrétne: začala sa u nás výstavba závodu ČKD vo Veľkom Šariši. Koncepcia podnikového riaditeľstva na rozvoj teplárenských zariadení bola schválená federálnou vládou. Federálne ministerstvo hutníctva a ťažkého strojárstva potvrdilo koncepciu, že do roku 1985 bude v závode pracovať 1500 pracovníkov. Priebeh prípravy výstavby tohto závodu pre programovú širšiu neujasnenosť triešti zámer na množstvo drobných problémov, ktoré sa javia už teraz brzdou a nedávajú záruku, že plánovaný termín zámeru bude dodržaný.

Súdružky a súdruhovia poslanci, vláda pristúpila v tomto roku k výraznému zníženiu objemu začatých stavieb oproti pôvodne uvažovanému objemu. Vo svetle skutočností, o ktorých som hovorila, to považujem za veľmi správny krok a myslím si, že zasluhujú aj našu plnú podporu v obvodoch, kde ako poslanci pôsobíme.

Záverom chcem zdôrazniť, že tá časť správy o plnení vládneho vyhlásenia, ktorá sa týka investičnej výstavby, je nielen potvrdením vlastných poznatkov, ale že nabáda k veľmi dôslednej realizácii všetkých pre túto oblasť, predovšetkým v poslednom čase prijatých opatrení. Osobitne však k tomu, aby prijaté zásady, opatrenia a postupy boli všade bez zbytočných výnimiek disciplinovane dodržiavané a záujmy celospoločenského procesu preferované. Ďakujem za pozornosť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Vojtekové. Slovo má poslanec Mlynár, připraví se poslanec Doležal.

Poslanec SL S. Mlynár: Vážené súdružky a súdruhovia, v celej koncepcii rozvoja našej ekonomiky má vývoz strojov a zariadení kľúčové postavenie. Na základe uznesenia XV. zjazdu a nadväzujúceho 3. zasadnutia ÚV KSČ počíta sa s ním ako s nosným vývozným programom a zdrojom platobných prostriedkov tak vo vzťahu k socialistickým, ako aj ku kapitalistickým štátom.

Úlohy strojárstva sú preto v tejto päťročnici nielen vyššie, ale aj zložitejšie než v celom jeho doterajšom vývoji. Pri náročnosti vonkajších ekonomických vzťahov sa to prejavuje najmä v požiadavkách na zvýšenie tempa a efektívnosti strojárskeho exportu a účinnejšie zapojenie do integračného procesu cez kvalitné a technicky pokrokové výrobky.

Ako sú tieto úlohy plnené a zabezpečované?

Za rok 1979 bol dosiahnutý významný nárast exportu. Dodávky pre vývoz vo frankocenách rezortu hutníctva a ťažkého strojárstva sa zvýšil oproti predchádzajúcemu roku do socialistických krajín o 10,1 %, do nesocialistických štátov o 12,8 %. Zvýšenie vývozu u všeobecného strojárstva predstavovalo do socialistických krajín 7,8 %, do nesocialistických krajín až 18 %.

Úlohy 6. päťročného plánu vo vývoze strojov a zariadení upresňované v ročných plánoch sú však vyššie. Neplní sa plánovaný objem do nesocialistických štátov a v poslednom čase ani do socialistických krajín.

Treba však uviesť aj to, že neplnenie dodávok pre zahraničný obchod do nesocialistických krajín je po celé obdobie 6. päťročnice čiastočne kompenzované zvýšením vývozu valcovaného materiálu, drevnej hmoty a spotrebného tovaru, teda i položkami, ktorých vývoz z krajiny s obmedzenými surovinovými zdrojmi akou je naša nie je vždy žiadúci.

Pri tom všetkom stanovené tempá rastu zahraničného obchodu sú realizované v rozhodujúcej miere zvýšeným rastom cien vývozu, ktoré sú však výrazne nižšie ako tempá rastu cien dovozných.

Na československom strojárskom vývoze do rozvojových krajín, na rozdiel od vývozu do priemyslovo vyspelých kapitalistických štátov, sa významnou mierou podieľajú dodávky investičných celkov. Podiel vývozu investičných celkov na celkových čs. strojárskych vývozoch však zaznamenáva dlhodobo klesajúci trend. V päťdesiatych rokoch predstavovať 25 %, v šesťdesiatych rokoch výrazne klesal a po roku 1970 sa stabilizoval na úrovni približne 13 %. l keď je to najnáročnejšia úloha v strojárskom vývoze, stanovenú tendenciu rastu vývozu investičných celkov sa nedarí zvládnuť.

Zatiaľ čo úlohy Komplexného programu socialistickej ekonomickej integrácie sa vo všetkých smeroch prevažne plnia a tým sa dosahuje kvalitatívne vyšší stupeň spolupráce socialistických krajín, spolupráca s kapitalistickými firmami vo forme výrobnej kooperácie nedosahuje žiadúcu úroveň.

l keď na základe pomerne rozsiahlej analýzy vláda ČSSR schválila "Zásady pre ďalší rozvoj hospodárskej kooperácie s vyspelými kapitalistickými a rozvojovými krajinami", podiel kooperačných dodávok na celkovom obrate s kapitalistickými štátmi sa doteraz výraznejšie nezvýšil a nepresahuje 1 %.

Ak porovnáme tieto kooperačné vzťahy s kooperáciou rozvinutou v niektorých socialistických krajinách, najmä v MĽR a PĽR, ukazuje sa, že tieto krajiny dosiahli výraznejšie výsledky. Je to dané jednak oveľa širším poňatím vlastnej kooperácie, jednak väčšou pružnosťou centra a podnikovej sféry, a zrejme aj naliehavosťou ich riešenia cestou kooperácie.

Vážené súdružky a súdruhovia, línia XV. zjazdu KSČ, konkretizovaná najmä 11. a 14. zasadnutím ÚV KSČ a zameraná najmä na efektívnosť a kvalitu všetkej práce, nie je v potrebnej miere zabezpečovaná. Doterajší vývoj vedie k poznatku, že ČSSR patrí medzi krajiny, ktorej výrobky nie vždy sú po stránke kvalitatívnej a technickej na takej úrovni, aby v súčasných podmienkach mohli na svetovom trhu obstáť v súťaži so zahraničnou konkurenciou pri dosahovaní výhodných cien.

Tlak na zvyšovanie akosti výrobkov síce už priniesol niektoré pozitívne javy, napríklad od začiatku roku 1977 do konca prvého polroku 1979 vzrástol počet prvých stupňov akosti udelených štátnymi skúšobňami výrobkom z rezortu všeobecného strojárstva na dvojnásobok (z 1401 na 3226 výrobkov) o tretinu poklesol počet výrobkov zaradených do tretieho stupňa akosti (z 95 na 62 výrobkov). Od roku 1976 na dvojnásobok stúpol aj podiel nových výrobkov na celkových objemoch výroby tovaru a v roku 1979 dosiahol 25 %.

Toto zlepšenie sa doteraz výraznejšie neprejavilo v efektívnosti strojárskeho exportu. V roku 1979 cenové zmeny so socialistickými krajinami, pri rýchlejšom raste cien dovážaných surovín ako vyvážaných hotových výrobkov, znamenali zhoršenie výmennej relácie o 1,5 bodu. Vo vzťahu k nesocialistickým krajinám sa výmenná relácia zhoršila o 2 body.

Stav československého exportu ako celku dokumentuje aj vývoj vývozných cien. Zatiaľ čo naše vývozné ceny sa v rokoch 1970-1977 zvýšili vcelku o 54 %, podľa údajov OSN v tomto období ceny vo svetovom zahraničnom obchode sa zvýšili o 137 % (k r. 1978 dokonca o 159 %).

Rozdiel reprezentovaný 83 percentami je natoľko významný, že je ho možné považovať za relatívne spoľahlivý signál reálneho vývoja československého vývozu. Je to dôvod pre dôsledné hodnotenie dosiahnutého stavu v tejto oblasti a stanovenie zásadných opatrení na zlepšenie situácie vo vedeckotechnickom rozvoji, výrobe, zahraničnom obchode, ako i v samotných plánovacích a riadiacich orgánoch.

Každý z nás právom očakáva, že práve špičkové výrobky nášho strojárstva by mali v rozhodujúcej miere prispieť k zlepšeniu situácie v československom exporte. Zhodnoťme stav v tejto oblasti v prvých dvoch rokoch tejto päťročnice napríklad cez "Zlaté medaily", ako najvyššie ocenenie udeľované týmto výrobkom na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu Brno. Hlavným kritériom ich udelenia v ČSSR dovtedy nevyrábaným výrobkom je zavedenie sériovej výroby najneskôr do jedného roku od ich vystavovania.

Z hodnotených 44 výrobkov, ktoré získali brnenské zlato z výrobných dôvodov (nezačatie výroby, oneskorené začatie, nedostatočná kapacita výroby) plných 44 % nebolo možné vyvážať.

Univerzálne použiteľné a kapacitne zabezpečované výrobky, ktoré bolo možné vyvážať tiež do vyspelých kapitalistických štátov v priebehu 1 až dvoch rokov po udelení medaily, predstavujú len 5 %.

Aké sú reálne podmienky na zlepšenie v tejto oblasti?

Na základe zistených poznatkov v rámci svojho pôsobiska - okresu Považská Bystrica - kde má sídlo i koncern ZVL a patria sem také významné strojárske podniky, ako ZTS Dubnica, ZVL Považské strojárne, môžem len potvrdiť, že sme schopní v obrábacích strojoch, motocykloch, celý rad ďalších výrobkov vyrobiť, ako aj výrobky na úrovni európskej špičky.

K tomu sú vo VHJ a podnikoch cez vývojové úseky, technickú prípravu výroby až po realizáciu prijímané a realizované stále účinnejšie organizačné, kádrové, technické a aj stimulačné opatrenia, dávajúce záruku výraznejšieho zvýšenia kvality a technickej úrovne výrobkov.

Brzdou tohto úsilia je však problematika potrebnej súčiastkovej základne v požadovanej kvalite a sortimente. Napríklad pre nedostatok niektorých súčiastok, alebo hotových výrobkov z oblasti elektroniky a elektrotechniky viazne technický rozvoj a inovácia obrábacích strojov. Pre čiastočné riešenie tohto stavu strojárske podniky pripravujú podmienky pre postupnú výrobu niektorých celkov z oblasti elektroniky. Je to iniciatívne východisko z daného stavu. Na druhej strane zámery špecializácie a znižovania počtu výrobných odborov vyžadujú v ďalšom období väčšiu iniciatívu zo strany výrobných podnikov nového rezortu elektrotechnického priemyslu.

Pracujúci koncernu ZVL, ako rozhodujúci výrobcovia valivých ložísk v ČSSR, si plne uvedomujú svoju zodpovednosť za kvalitu výrobkov tohto významného kompletačného odboru, ktorý ovplyvňuje výslednú technickú úroveň a kvalitu finálnych výrobkov.

Postupné znižovanie strát z nekvalitnej výroby na súčasných 2 % a strát z reklamácií na 0,03 % z výroby tovaru dokumentujú sústavnú starostlivosť o kvalitu. Napriek dosiahnutým výsledkom a celému radu úspechov pri zabezpečovaní potrieb finálnych výrobkov sa v koncerne ZVL s celkovým stavom úrovne kvality neuspokojujú. Čoraz vyššie nároky odberateľov zabezpečujú inovanými typmi ložísk s vyššími úžitkovými vlastnosťami a prehĺbením starostlivosti o kvalitu vo výrobe. Dobré skúsenosti sú s využívaním socialistickej súťaže za vyššiu kvalitu, začínajú sa prejavovať aj výsledky postupného zavádzania komplexného systému riadenia akosti, čo vidno aj z poklesu strát z nekvalitnej výroby oproti roku 1978 indexom 0,96. Podstatné zvýšenie podielu ložísk I. stupňa kvality, ktoré je jedným z hlavných cieľov, je podmienené zvýšením najmä kvality ložiskového materiálu.

V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že súčasný stav už nezodpovedá požiadavkám výrobcov ložísk. Zaostávanie ČSSR i oproti ostatným krajinám RVHP, ktoré je dané už úrovňou ČSN na ložiskový materiál, je potrebné aj v záujme finálnych výrobkov čo najskôr odstrániť.