Přítomno: 183 poslanců Sněmovny lidu
70 poslanců Sněmovny národů
zvolených v České socialistické republice
63 poslanců Sněmovny národů
zvolených ve Slovenské socialistické republice
Omluveni poslanci
Sněmovny lidu:
Exner, Gahurová, Hajn, Harciniková, Hejna, Hruškovič,
Janák, Kapek, Lenárt, Lovětínský,
Moravčíková, Neubert, Pirč, Pirošík,
Rozsypalová, Švestka, Tesař
Sněmovny národů zvolení v České
socialistické republice:
Čermáková H., Kempný, Procházka,
Půček, Šimon
Sněmovny národů zvolení ve Slovenské
socialistické republice:
Boďa, Colotka, Janík, Kodaj, Kožík, Mihálik,
Sabolčík, Šalgovič, Šarišská,
Šepeľa, Šlapka, Turošík.
(Řízení schůze převzal a druhý
den jednání zahájil místopředseda
Federálního shromáždění
a předseda Sněmovny lidu V. David.)
Předsedající předseda SL V. David:
Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení
hosté, zahajuji druhý den společné
schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů
Federálního shromáždění
Československé socialistické republiky.
V zasedacím sále je přítomno 168 poslanců
Sněmovny lidu, 64 poslanců Sněmovny národů
zvolených v České socialistické republice,
56 poslanců Sněmovny národů zvolených
ve Slovenské socialistické republice.
Podmínky článku 40 ústavního
zákona o čs. federaci jsou splněny a obě
sněmovny jsou schopné se usnášet.
Soudružky a soudruzi, na přání s. ministra
Barčáka, který je vázán některými
naléhavými povinnostmi, doporučuji, abychom
udělali určitou změnu v pořadu dnešního
jednání a body, které on bude uvádět,
vzali jako prvé. Týká se to bodů 6
a 7.
Jsou nějaké námitky? (Nebyly.) Nejsou.
Považuji to za schválené.
To znamená, že nyní projednáme
Vládní návrh, kterým se předkládají
Federálnímu shromáždění
Československé socialistické republiky k
souhlasu změny a doplnění Všeobecných
podmínek pro dodávky zboží mezi organizacemi
členských států Rady vzájemné
hospodářské pomoci (VDP RVHP 1968/1975) podle
doporučení Stálé komise RVHP pro zahraniční
obchod, učiněného na jejím 54. zasedání
po projednání na 88. zasedání Výkonného
výboru RVHP (tisk 71)
a
Vládní návrh, kterým se předkládají
Federálnímu shromáždění
Československé socialistické republiky k
souhlasu Všeobecné podmínky specializace a
kooperace výroby mezi organizacemi členských
států Rady vzájemné hospodářské
pomoci, schválené 88. zasedáním Výkonného
výboru Rady vzájemné hospodářské
pomoci dne 16. ledna 1979 (tisk 73).
Uvedené vládní návrhy odůvodní
ministr zahraničního obchodu Československé
socialistické republiky soudruh Barčák.
Prosím, aby se ujal slova.
Ministr zahraničního obchodu ČSSR A. Barčák:
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, vážený súdruh predseda, boli
Vám predložené vládne návrhy
dvoch dokumentov, prijatých ako odporúčanie
orgánov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
Je to návrh na zmeny a doplnenie Všeobecných
podmienok pre dodávky tovaru medzi organizáciami
členských štátov RVHP a Všeobecné
podmienky špecializácie a kooperácie medzi
organizáciami členských štátov
RVHP. Oba tieto dokumenty sa majú vzťahovať na
zmluvy, uzatvorené organizáciami členských
štátov RVHP po 1. januári 1980.
Prvý z týchto dokumentov je návrh zmien a
doplnenie textu Všeobecných podmienok pre dodávku
tovaru medzi organizáciami členských štátov
Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
Mimoriadne XXIII. zasadnutie Rady vzájomnej hospodárskej
pomoci uložilo orgánom RVHP, aby sa zaoberali otázkami
zdokonaľovania právnych základov spolupráce
medzi členskými štátmi RVHP. Táto
úloha bola neskoršie prevzatá do Komplexného
programu ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania
spolupráce a rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie
členských štátov RVHP.
V prvej etape unifikačných prác v rokoch
1970-1975 boli prijaté nové doplnenia textu Všeobecných
dodacích podmienok z roku 1968. Vtedy išlo o zvýšenie
hmotnej zodpovednosti hospodárskych organizácií
za neplnenie, alebo nenáležité plnenie zmluvných
záväzkov.
Na stále stúpajúci objem vzájomného
obchodu bolo potrebné reagovať zdokonaľovaním
právnej úpravy v tejto oblasti vzťahov medzi
organizáciami členských štátov
RVHP. Pristúpilo sa preto k ďalšiemu zdokonaľovaniu
Všeobecných dodacích podmienok. Kým
Všeobecné dodacie podmienky z roku 1958 unifikovali
právnu úpravu kúpnej zmluvy medzi členskými
štátmi RVHP len v hlavných rysoch a ponechávali
rad otázok úpravám dvojstranným, prípadne
i právnym predpisom jednotlivých zúčastnených
štátov, dnešné Všeobecné dodacie
podmienky, napriek tomu, že ich ustanovenia sú na
mnohých miestach riešením kompromisným,
predstavujú už dokonalejšiu právnu úpravu
zmluvných vzťahov medzi organizáciami členských
štátov RVHP. Stručne povedané, to, čo
ešte v roku 1958, alebo 1968 nebolo možné jednotne
upraviť na mnohostrannom základe, je dnes možno
uskutočniť vo väčšom rozsahu vďaka
kladným skúsenostiam s používaním
Všeobecných dodacích podmienok a rastúcemu
objemu vzájomnej výmeny tovaru a taktiež i
vzhľadom na vyrovnávanie štruktúry zahraničného
obchodu členských štátov.
V popredí však stoja stále otázky presného
a úplného plnenia zmluvných záväzkov.
Je prirodzené, že požiadavky na včasné
plnenie záväzkov na dodávku tovaru a na presné
dodržiavanie dohodnutej akosti tovaru neustále stúpajú.
Naši obchodní partneri, práve tak ako my, majú
záujem o kvalitný tovar a jeho včasnú
dodávku.
Teraz predkladanými návrhmi na zmeny a doplnenie
textu Všeobecných dodacích podmienok sa dopĺňa
zodpovednostný systém, ktorého základy
boli položené v predchádzajúcich rokoch.
Preto je nutné chápať predkladané zmeny
a doplnenie v súvislosti s predchádzajúcim
textom. Odôvodnenie zmien a doplnenia sa uvádza v
dôvodovej správe k jednotlivým ustanoveniam.
Návrh zmien a doplnenia Všeobecných dodacích
podmienok bol vypracovaný v rámci Porady členských
štátov RVHP pre právne otázky a schválený
88. zasadnutím Výkonného výboru RVHP
a podľa čl. IV. Štatútu RVHP bolo vydané
ako odporúčanie, adresované členským
štátom RVHP 54. zasadnutím Stálej komisie
RVHP pre zahraničný obchod. Po schválení
Federálnym zhromaždením a po ratifikácii
prezidentom republiky budú vyhlásené v Zbierke
zákonov. Súčasne bude vyhlásené
ich úplné znenie, vyplývajúce zo zmien
a doplnenia.
Pretože Všeobecné dodacie podmienky upravujú
právne vzťahy len medzi organizáciami, oprávnenými
na zahranično-obchodnú činnosť, nadväznosť
na medzinárodné záväzky organizácií
zahraničného obchodu vo vzťahu k vnútroštátnym
dodávateľom a odberateľom je upravená
vnútroštátnymi predpismi v oblasti hospodárskeho
práva. Predpokladané zmeny a doplnenie Všeobecných
dodacích podmienok nijaké ďalšie legislatívne
úpravy v tomto smere nevyžadujú.
Navrhujem, vážení súdruhovia poslanci,
aby ste so zmenami a doplnením Všeobecných
dodacích podmienok vyslovili svoj súhlas.
Ďalším dokumentom sú Všeobecné
podmienky špecializácie a kooperácie výroby
medzi hospodárskymi organizáciami členských
štátov RVHP. Všeobecné podmienky špecializácie
a kooperácie sú výsledkom požiadavky
Komplexného programu socialistickej integrácie vytvoriť
obecný právny režim, zaisťujúci
čo najpriaznivejšie právne podmienky v oblasti
špecializácie a kooperácie výroby.
Prvým krokom v tejto oblasti bolo prijatie Správy
o právnych otázkach, spojených s uzatváraním
a realizovaním zmlúv o špecializácii
a kooperácii výroby na 65. zasadnutí Výkonného
výboru RVHP v roku 1973. Správa však bola len
metodickým podkladom pre postup organizácií
pri uzatváraní zmlúv o špecializácii
a kooperácii vo výrobe.
Vzhľadom na dôležitosť procesu špecializácie
a kooperácie vo výrobe, vyplývajúcej
z priamej deľby práce vo výrobnej oblasti medzi
zúčastnenými hospodárskymi organizáciami
z rôznych krajín, bolo zároveň uložené
porade zástupcov členských štátov
RVHP pre právne otázky, aby na základe prijatej
Správy a poznatkov získaných v praxi vypracovala
návrh jednotnej právnej úpravy otázok,
spojených s uzatváraním a realizáciou
zmlúv o kooperácii a špecializácii výroby.
Vypracovanie jednotnej úpravy otázok, spojených
s uzatváraním a realizáciou týchto
zmlúv, bolo náročné. V procese špecializácie
a kooperácie vznikajú zložité vzťahy
tak v oblasti výrobnej, ako aj v oblasti zahraničného
obchodu. Národné právne poriadky neobsahujú
špeciálnu právnu úpravu týkajúcu
sa zmlúv o kooperácii a špecializácii.
Jednotlivé právne vzťahy, ktoré zmluva
o špecializácii a kooperácii obsahuje, alebo
z nej vyplývajú, sú v národných
právnych poriadkoch upravené rôznym spôsobom.
Tento stav sa odrazil i vo vypracovaní samotných
zmlúv, napr. v rozsahu a hĺbke upravovanej problematiky,
hmotnej zodpovednosti za nesplnenie, alebo nenáležité
splnenie povinností a v nadväznosti na zahranično-obchodnú
činnosť.
Napriek tomu sa podarilo vypracovať dokument, ktorý
dňa 18. januára 1979 schválil Výkonný
výbor RVHP na svojom 88. zasadnutí, Všeobecné
podmienky špecializácie a kooperácie výroby
medzi organizáciami členských štátov
RVHP a odporučil členským štátom,
aby ich uviedli v platnosť od 1. januára 1980. Ide
teda o odporúčanie orgánu RVHP podľa
čl. IV Štatútu RVHP.
Všeobecné podmienky špecializácie a kooperácie
upravujú právne vzťahy, vznikajúce pri
špecializácii a kooperácii, medzi organizáciami
z viac než dvoch členských štátov
RVHP. Svojou stavbou, ako i výslovným ustanovením,
dovoľujú, aby boli v prípade dohody použité
i na vzťahy dvojstranné. Vzťahujú sa bezprostredne
na organizácie, ktoré sa zúčastnia
ako výrobcovia deľby výrobných programov,
alebo procesov a na organizácie a podniky, ktoré
sú poverené činnosťou v zahraničnom
obchode a ktoré túto deľbu v oblasti zahraničného
obchodu realizujú.
Vypracovaním Všeobecných podmienok špecializácie
a kooperácie sa podarilo upraviť dôležité
okruhy otázok, akými sú napríklad
stanovenie minimálneho obsahu zmluvy o kooperácii
a špecializácii, rozsah záväzkov zmluvných
strán podľa ich postavenia v procese deľby výrobných
programov, alebo procesov, stanovenie hmotnej zodpovednosti, režim
uplatňovania nárokov, atď.
Všeobecné podmienky prispejú k zjednoteniu
praxe uzatvárania a realizácie zmlúv medzi
hospodárskymi organizáciami. Vytvárajú
predpoklady za zlepšenie ich obsahovej náplne a zvýšenie
zmluvnej disciplíny i právnej istoty medzi zmluvnými
stranami. V súčasnej etape socialistickej integrácie
spĺňajú úlohu zdokonaľovania právnych
základov, týkajúcich sa špecializácie
a kooperácie výroby, vytýčenú
Komplexným programom.
Použitím Všeobecných podmienok špecializácie
a kooperácie sa v časti nimi upravovanej nahradí
úprava zákona č. 101/1963 Zb. o právnych
vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku. Umožňujú
to dispozitívne ustanovenia tohto zákona, ako aj
jeho § 4, ktorý obsahuje zásadu prednosti úpravy,
stanovenej medzinárodnou zmluvou, ktorou je ČSSR
viazaná. Zároveň sa použitím
Všeobecných podmienok špecializácie a
kooperácie upravujú vzťahy, ktoré boli
právnym poriadkom priamo regulované, ako sú
napríklad práva a povinnosti jednotlivých
zmluvných strán.