Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Není tomu tak.

Sněmovna lidu vyslovila souhlas.

Prosím, aby se vyjádřili poslanci Sněmovny národů k doporučení svého společného zpravodaje. Kdo z nich souhlasí? (Hlasuje se.)

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Není tomu tak.

I Sněmovna národů návrh přijala jednomyslně.

Vzhledem k souhlasnému usnesení obou sněmoven konstatuji, že Federální shromáždění souhlasí se Smlouvou o zamezení dvojího zdanění příjmu a majetku právnických osob, podepsanou v Ulánbátaru 19. května 1978.

Dalším bodem našeho pořadu je

Vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Smlouva o obchodu a plavbě mezi Československou socialistickou republikou a Kubánskou
republikou, podepsaná v Havaně dne 5. listopadu 1977 (tisk 48).

Projednávání tohoto návrhu se zúčastňuje velvyslanec Kubánské republiky Pedro W. Luis Torrés, kterého upřímně vítám. (Potlesk.)

Prosím, aby jménem vlády návrh zdůvodnil ministr zahraničního obchodu ČSSR soudruh Barčák.

Ministr zahraničního obchodu ČSSR A. Barčák: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, víťazstvo kubánskej revolúcie, ktoré malo mimoriadne významný politický ohlas v celom pokrokovom svete, prijala československá verejnosť s neskrývanými sympatiami a s obdivom. Československo preto patrilo medzi prvé krajiny, ktoré uznali vládu Fidela Castra a nadviazalo s ňou bezprostredné diplomatické styky. V nadväznosti na to sa uzatvárali medzi obidvoma krajinami ďalšie významné dokumenty, ku ktorým patrila i prvá hospodárska dohoda medzi ČSSR a Kubánskou republikou, ktorá bola podpísaná v roku 1960.

Potom nasledovali ďalšie obchodno-politické zmluvy, dohody a protokoly, ktoré umožnili rýchlejší rozvoj hospodárskej spolupráce obidvoch bratských krajín. V rámci tejto spolupráce dominovala predovšetkým vzájomná výmena tovaru, ktorá vykazovala neustály rast tovarových obratov. Svedčí o tom skutočnosť, že za prvých desať rokoch vzájomnej hospodárskej spolupráce sa zvýšil obrat výmeny tovaru viac ako šesťnásobne. I v ďalšom období dochádzalo k rastu ekonomickej spolupráce, ovplyvnenej rokovaniami najvyšších predstaviteľov obidvoch krajín. Ďalej sa rozširovala výmena tovaru, ktorá v tomto roku má dosiahnuť výšku 1,6 mld Kčs.

Tým sa Kubánska republika zaradila medzi závažných zahraničnoobchodných partnerov Československej socialistickej republiky.

Obchodné styky ČSSR s Kubou sa doposiaľ rozvíjajú na základe päťročných obchodno-politických zmlúv, na ktoré nadväzujú dohody o výmene tovaru, platobné a iné dohody. Obidve krajiny však videli potrebu obecnej obchodno-politickej úpravy vzájomných obchodných stykov, ktorá by dala na vyššej úrovní a bez časového obmedzenia principiálny rámec podrobnejší, časovo obmedzený, konkrétnym obchodným zmluvám. Takáto úprava existuje medzi ČSSR a takmer všetkými socialistickými štátmi vo forme zmlúv o obchode a plavbe.

So zreteľom na túto tradíciu zmluvnej úpravy hospodárskych vzťahov rozhodli sa obidve krajiny uzatvoriť zmluvu o obchode a plavbe, ktorá sa teraz predkladá Federálnemu zhromaždeniu na schválenie.

Predpokladaná zmluva o obchode a plavbe predstavuje základné zásady vzájomného obchodného styku medzi ČSSR a Kubánskou republikou. Tie sú vyjadrené najmä bezpodmienečnou doložkou najvyšších výhod vo všetkých otázkach dotýkajúcich sa obchodu, námornej plavby, ako aj ostatných hospodárskych vzťahov medzi obidvomi štátmi. Pretože sa v zmluve plne rešpektuje zásada vzájomnej výhodnosti, nepredpokladá sa finančný dopad z plnenia tejto zmluvy na štátny rozpočet.

V súlade s článkom 36 odstavec 3 ústavného zákona č. 143/1968 Zb., o československej federácii, predkladá vláda túto zmluvu na vyslovenie súhlasu Federálneho zhromaždenia. Ďakujem za pozornosť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji soudruhu ministru Barčákovi.

Návrh projednaly výbory ústavně právní, zahraniční a výbory pro průmysl, dopravu a obchod v obou sněmovnách.

Prosím, aby se ujal slova společný zpravodaj výborů Sněmovny národů poslanec Pargáč.

Společný zpravodaj výborů SN L. Pargáč: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, v súvislosti s prehlbovaním medzinárodnej socialistickej deľby práce v podmienkach vedeckotechnickej revolúcie sa urýchľuje tendencia k zjednoteniu úsilia krajín socialistického spoločenstva k spoločnému využívaniu prírodného bohatstva, k organizovaniu vysokoefektívnej výroby v spracovateľskom priemysle pri využívaní moderného vedecko-technického potenciálu v ďalších oblastiach ekonomiky. Je to kvalitatívne nový stupeň medzinárodnej kooperácie práce s cieľom dokonalejšieho uspokojovania potrieb. Taká kooperácia vedie k ďalšej integrácii hospodárskeho života socialistických štátov, ktorá zákonite nadobúda formu integrácie ich ekonomík.

Integračné procesy postupne zahrňujú všetky sféry hospodárskeho života krajín RVHP a v materiálnej výrobe sú dôležitým činiteľom ekonomického rozvoja. Je len logickým pokračovaním tohto procesu značný rozvoj zahraničného obchodu, ktorý sa u všetkých štátov RVHP v porovnaní s rastom výroby rozvíja rýchlejšie.

Pre vytvorenie priaznivých podmienok a pre ďalší vzájomný rozvoj obchodu uzatvárajú medzi sebou socialistické štáty rad rôznych zmlúv a dohôd, a to na rôznych úrovniach. Jednu z nich uvádza i vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na odsúhlasenie zmluva o obchode a plavbe medzi ČSSR a Kubánskou republikou, podpísaná 5. novembra 1977 v Havane. Predmetná zmluva formou všeobecnej obchodno-politickej úpravy vzájomných obchodných stykov stanovuje rámec pre podrobnejšie konkrétne obchodné dohody, ktoré napomôžu k ďalšiemu obojstrannému rozvoju hospodárstiev spriatelených krajín.

Úspechy ľudovej Kuby majú veľký vnútropolitický význam, pretože pomáhajú pri ďalšom stmeľovaní všetkých vrstiev kubánskeho ľudu, ktorý sa stále viac utvrdzuje v presvedčení, že cesta, na ktorú pred dvoma desaťročiami nastúpili, bola správna a prináša mu životné istoty, aké nikdy v minulosti nemal. Výsledky dosiahnuté v tejto krajine a jej ďalšie perspektívy majú však aj obrovský medzinárodný význam, pretože dnešná Kuba je, a naďalej bude, vzorom a príkladom i pre ďalšie latinsko-americké krajiny, ktoré ešte bojujú proti imperialistickému útlaku, za dosiahnutie svojej politickej a hospodárskej nezávislosti. Veď každý úspech Kuby, každé jej víťazstvo v politickom, ekonomickom a kultúrnom rozvoji je súčasne úspechom všetkých síl sociálneho pokroku i mimo jej hraníc.

Predovšetkým vďaka sovietskej pomoci, ale i ďalších socialistických krajín, nevynímajúc z toho ani Československú socialistickú republiku, rozvíjala sa výroba, uskutočnila sa racionalizácia výrobných prostriedkov a poľnohospodárska reforma, postupne sa zvyšoval objem výroby priemyslu. Produkcia ocele sa od roku 1958 až do roku 1975 zvýšila desaťkrát, výroba naftového priemyslu vzrástla o viac ako 2 milióny ton a priemyselného hnojiva o viac ako 1 milión ton. Kapacita elektrární sa zvýšila trojnásobne, podobne ako výroba ťažkého priemyslu. V poľnohospodárstve dnes pracuje šesťkrát viac traktorov ako pred revolúciou. Hrubý spoločenský produkt v tejto krajine ročne narastá v priemere až o 10 %.

Je len samozrejmé, že zvyšovanie ekonomického potenciálu Kuby, neustále narastajúca spolupráca vyplývajúca z plnenia Komplexného programu socialistickej integrácie štátov RVHP, stále viac a čoraz viac bude vplývať i na rozširovanie obchodných stykov medzi ČSSR a Kubánskou republikou.

To sú základné hľadiská a skutočnosti, ktoré výbory pri prerokúvaní zmluvy brali do úvahy, a preto pozitívne hodnotili predkladanú zmluvu o obchode a plavbe, i keď táto zhrňuje iba základné zásady, podľa ktorých sa bude uskutočňovať vzájomný obchodný styk.

Výbory ocenili obojstrannú výhodnosť zmluvy, v ktorej už prijatá formulácia vzájomných záväzkov uľahčí rozvoj obchodu odstránením prekážok, ktoré by mohli rozvoj obchodu a ďalších hospodárskych vzťahov vôbec sťažovať alebo obmedzovať.

Výbory, ktorým bola zmluva prikázaná na prerokovanie, vyslovili s ňou jednomyseľne súhlas.

Preto v súlade so závermi výborov ako spoločný spravodajca výboru ústavnoprávneho, zahraničného a výboru pre priemysel, dopravu a obchod odporúčam Snemovni národov súhlasiť so Zmluvou o obchode a plavbe medzi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou, podpísanou v Havane dňa 5. novembra 1977. Ďakujem za pozornosť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Pargáčovi. Prosím, aby vystoupila společná zpravodajka výborů Sněmovny lidu poslankyně Dvořáková.

Společná zpravodajka výborů SL poslankyně L. Dvořáková: Vážený soudruhu předsedo, soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, jedním z rozhodujících činitelů rychlého růstu národního hospodářství socialistických zemí je jejich hospodářská spolupráce a bratrská vzájemná pomoc.

Československá socialistická republika, která udržuje politické i hospodářské styky s většinou států a vytváří tak trvalé předpoklady pro jejich prohloubení a upevnění, aby touto cestou napomáhala procesu uvolňování napětí a zajištění trvalého míru a přátelství mezi národy, pochopitelně zvláštní pozornost věnuje prohlubování vztahů se zeměmi socialistického tábora, neboť toto společenství a jeho politická i ekonomická síla a jednota je nejjistější zárukou socialistického vývoje společnosti a šťastné budoucnosti lidstva.

Kubánská republika patří mezi platné členy socialistického společenství. Československá socialistická republika s ní navázala a udržuje bohaté kulturní i hospodářské styky už řadu let. Obchodní styky obou zemí byly dosud rozvíjeny na základě obchodních smluv, zejména smluv na pětileté období, a ročních podrobných dohod. Dosavadní zkušeností umožňují oběma stranám zakotvit tyto poznatky a vztahy do obchodně politické úpravy vzájemných obchodních styků a dát tak rámec jednotlivým časově omezeným obchodním ujednáním a dohodám řešícím konkrétní úkoly obchodu a námořní plavby. Takovým dokumentem je i vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Smlouva o obchodu a plavbě mezi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou, podepsaná v Havaně dne 5. listopadu 1977.

Jak už přede mnou poukázal zpravodaj Sněmovny národů, je smlouva založena na oboustranné výhodnosti a potvrzuje, že obě strany si budou jak v obchodě, tak i v plavbě poskytovat nejlepší podmínky, tak jak je to obvyklé mezi spřátelenými státy, které mají jednotný cíl, ať již je to, jak bylo zdůrazněno při projednávání smlouvy ve výborech, nezatěžování dovozu a průvozu zboží daněmi, dávkami a různými formalitami nebo přiznání režimu nejvyšších výhod v zacházení s čs. námořními loděmi v kubánských pobřežních vodách a přístavech atd.

Smlouva byla projednána ve výboru ústavně právním, zahraničním a ve výboru pro průmysl, dopravu a obchod. Výbory doporučily ve svých usneseních vyslovit se smlouvou souhlas.

Doporučuji proto jako společná zpravodajka výborů Sněmovny lidu, aby Sněmovna lidu se Smlouvou o obchodu a plavbě mezi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou podepsanou v Havaně dne 5. listopadu 1977 vyslovila souhlas. Děkuji za pozornost.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Dvořákové. Písemně se do rozpravy k předloženému návrhu přihlásil poslanec Baran. Prosím ho, aby se ujal slova.