Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
Je někdo proti? (Nikdo.)
Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny
národů.
Kdo z vás, soudružky a soudruzi, souhlasí s
návrhem svého předsednictva na konání
společné schůze s navrženým pořadem?
(Hlasuje se.) Děkuji.
Je někdo proti? (Nikdo.)
Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)
S návrhem vyslovili souhlas poslanci obou sněmoven.
Konstatuji, vzhledem k výsledku hlasování,
že obě sněmovny v souladu s článkem
34 odst. 2 ústavního zákona o československé
federaci, se usnesly na konání společné
schůze sněmoven a schválily její pořad.
Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, přistoupíme
k projednání prvního bodu pořadu naší
schůze, kterým je
Prosím soudruha ministra, aby se ujal slova.
Ministr zahraničních věcí ČSSR
B. Chňoupek: Vážený súdruh
generálny tajomník Ústredného výboru
Komunistickej strany Československa a prezident Československej
socialistickej republiky, vážený súdruh
predseda Federálneho zhromaždenia, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci,
predstupujem pred Vás, predstaviteľov nášho
ľudu v najvyššom zastupiteľskom orgáne
Československej socialistickej republiky, aby som Vám,
po uplynutí dvoch rokov od posledného expozé,
predložil bilanciu, ako plníme úlohy, ktoré
pred československú zahraničnú politiku
postavil XV. zjazd KSČ.
Rád by som hneď v úvode zdôraznil, že
pozitívne výsledky v zahraničnopolitickej
činnosti bolo možné docieliť iba vďaka
cieľavedomému úsiliu nášho pracujúceho
ľudu robotníkov, roľníkov a inteligencie,
pod prezieravým vedením našej strany, jej ústredného
výboru a predsedníctva, ktoré venuje našej
zahraničnej politike každodennú pozornosť.
Konkrétnym výsledkom tejto starostlivosti je skutočnosť,
že - "medzinárodné postavenie Československej
socialistickej republiky" - ako zdôraznil na XV. zjazde
KSČ generálny tajomník a prezident republiky
súdruh Gustáv Husák "sa upevnilo, jej
prestíž vo svete vzrástla, náš
štát sa teší dôvere a úcte
socialistických krajín, má sympatie pokrokového
sveta a stal sa dôstojným partnerom pre mnohé
štáty s odlišným spoločenským
zriadením". Pritom si znovu uvedomujeme, že sme
toto postavenie mohli dosiahnúť len vďaka tomu,
že naša krajina je pevnou súčasťou
svetovej socialistickej sústavy, opierajúcej sa
o prvú krajinu socializmu - mohutný Sovietsky zväz.
Súdružky a súdruhovia poslanci. Svojej dnešnej
úlohy sa podujímam s pocitom mimoriadnej zodpovednosti,
znásobenej naviac tým, že k terajšiemu
vystúpeniu dochádza v predvečer 60. výročia
Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie,
svetodejinnej udalosti, ktorá otriasla základmi
kapitalistického systému, otvorila nové cesty
vývoja ľudstva, začala prevratnú epochu
v jeho dejinách a znamenala súčasne historický
zlom vo vývoji medzinárodných vzťahov
od politiky expanzie k politike mieru. Symbolickým výrazom
tohto zásadne nového princípu bolo prijatie
leninského Dekrétu o mieri, v ktorom vláda
sovietov navrhla "všetkým bojujúcim národom
a ich vládam, aby ihneď začali rokovania o
spravodlivom demokratickom mieri" a zároveň
apelovala na vytvorenie rozumnej základne vzájomných
vzťahov medzi socializmom a kapitalizmom na zásadách
rozvoja stykov v oblasti politickej, ekonomickej i kultúrnej,
čím sa tento dokument stal základným
kameňom mierového spolunažívania.
Teda nie všeobecné deklarácie, nie prázdne
gestá, ale konkrétny generálny projekt mieru
a princípov spolužitia štátov s rôznym
spoločenským zriadením, ktorý proletárski
revolucionári považovali za základnú
podmienku pre liečenie strašných rán,
spôsobených mečom imperialistickej vojny a
súčasne najväčšiu zbraň
sociálnej revolúcie medzinárodného
proletariátu práve tak pred 60. rokmi, ako to považujú
dnes.
Preto tiež jedným z prvých aktov, s ktorým
nová proletárska vláda vystúpila na
medzinárodné fórum, bol návrh na všeobecné
odzbrojenie prednesený na Janovskej konferencii v apríli
1922. Ako napísal Hemingway, ktorý bol na konferencii
prítomný, návrh vyvolal vtedy všeobecnú
paniku vyjadrenú azda najvýstižnejšie
výkrikom jedného zo západných delegátov,
keď na celú sálu zvolal: "Nikdy".
Lenže - ako dobre vieme - história sa zastaviť
nedá.
Víťazné idey Marxa, Engelsa a Lenina, ktorými
sa riadia vo svojej činnosti komunistické a robotnícke
strany, sa nezadržiteľne presadzovali vo všetkých
oblastiach života spoločnosti, v ideológii,
politike, v ekonomike, na poli kultúry a morálky.
Pod ich revolučným vplyvom došlo k zásadným
zmenám aj v medzinárodných vzťahoch.
Vznikom ZSSR a neskoršie celého socialistického
spoločenstva sa objavila na medzinárodnej aréne
sila, ktorá dôsledne odmietla vojnu ako prostriedok
na dosiahnutie politických cieľov, sila ktorá
po prvý raz povýšila rokovanie na princíp
a jediný prostriedok mierového riešenia sporov
a dosiahnutia dorozumenia medzi národmi. Komunistické
strany si stanovili ušľachtilý cieľ vylúčiť
vojnu zo života ľudskej spoločnosti a túto
zásadu zakotvili v programe štátnej politiky
a ideu mieru dali do priamej súvislosti s ideou sociálneho
pokroku.
S odstupom rokov vidno, že po celé dlhé obdobie
šesťdesiatych rokov, ktoré uplynuli od Veľkej
októbrovej socialistickej revolúcie, je zahraničnopolitická
činnosť prvého socialistického štátu
naplnená úsilím o odzbrojenie, zabezpečenie
trvalého a všeobecného mieru, európskej
a svetovej bezpečnosti a o zabezpečenie práv
národov celého sveta na slobodu a nezávislosť.
A azda najvýznamnejším výrazom tohto
úsilia sa stal práve Program mieru, prijatý
XXV. zjazdom strany sovietskych komunistov, s ktorým sa
plne stotožnil i náš XV. zjazd Komunistickej
strany Československa.
Obdobie, ktoré uplynulo od jeho prijatia, bolo v znamení
intenzívnej činnosti smerujúcej k jeho realizácii.
Svet, tak ťažko ranený rokmi studenej vojny,
vyšiel z prežitých schém, padli ničím
nezdôvodnené ilúzie, vyvodil sa rad poučení,
súčasnosť začala nadobúdať
nádejnú podobu. Ostrie pozornosti pokrokových
mierumilovných síl sa zameralo na základnú
líniu medzinárodného vývoja, na proces
ozdravovania ovzdušia, smerujúci k uvoľneniu
medzinárodného napätia, k posilneniu vzájomnej
spolupráce a mierového spolužitia. Ak sa včera
črtali len obrysy, dnes už možno vlastnými
rukami ohmatať murivo stavby mieru, ktorej konštruovanie
úspešne pokračuje. Vznikla reálna možnosť
odvrátiť novú svetovú vojnu a zároveň
vytvoriť podmienky pre jej definitívne odstránenie
zo života spoločnosti.
Táto zásadná zmena v tvárnosti medzinárodných
vzťahov je výsledkom kvalitatívneho posunu
v pomere triednych síl socializmu a kapitalizmu, a to v
politickej, ekonomickej, vojenskostrategickej a vo všetkých
ostatných oblastiach. Táto historická zmena
mala za následok, že
Po prvé: hlavnou tendenciou medzinárodného
vývoja sa stalo uvoľňovanie napätia, ktoré
ovplyvnilo a čoraz viac ovplyvňuje zložitú
stavbu medzinárodných vzťahov, ich dvojstrannú
základňu a umožňuje postupné
riešenie rozhodujúcich otázok vojny, mieru
a bezpečnosti, podmienené predovšetkým
obmedzením strategických zbraní.
Po druhé: táto tendencia sa odzrkadlila v dokumentoch
historickej helsinskej Konferencie o bezpečnosti a spolupráci
v Európe, v ktorých sa podpismi najvyšších
predstaviteľov 33 európskych štátov, USA
a Kanady položili základy dlhodobej, mierovej a vzájomne
prospešnej spolupráce v Európe.
Dva roky, ktoré uplynuli od Helsínk, ukázali,
že spoločným úsilím signatárskych
krajín Záverečného aktu sa vytvorila
taká politická situácia, keď sa mier
v Európe stal stabilnejší a malé a veľké
národy denne užívajú plody tejto novej
klímy.
Po tretie: k zásadným zmenám došlo v
oblasti národnoslobodzovacieho hnutia. Likvidácia
kolonializmu v jeho tradičných formách sa
prakticky chýli ku koncu. Imperializmus už nie je
schopný potlačiť toto hnutie, i keď iste
ešte môže zasadzovať na jednotlivých
úsekoch protiúdery. Celý rad oslobodených
národov hľadá cestu k socializmu, formujú
sa v nich avantgardné revolučné strany, ktorých
predstavitelia sa vyslovujú za rozvoj spolupráce
a súčinnosti so socialistickými krajinami
a komunistickým hnutím.
Po štvrté: robotnícka trieda v nesocialistickej
časti sveta sa dôrazne presadzuje ako hlavná
sila spoločenského pokroku. Má reálne
možnosti čoraz významnejšie a účinnejšie
ovplyvňovať riešenie otázok vojny a mieru.
Mnohé komunistické strany si upevnili svoje pozície
a niektoré si v posledných rokoch vybojovali také
postavenie, s ktorým musia vládnuce kruhy rátať
pri stanovení vnútornej i zahraničnej politiky.
Túto skutočnosť výrazne potvrdili výsledky
berlínskej porady komunistických a robotníckych
strán Európy.
Možno hádam na tomto mieste spomenúť,
že aj moje nedávne rokovanie s partnermi západných
krajín, ako aj z rozvojového sveta v priebehu súčasného
zasadania VZ OSN potvrdili odhodlanie pokračovať v
úspešne začatom procese zmierňovania
napätia. V rámci napospol konštruktívnej
atmosféry rozhovorov, čo do vecnej stránky,
všetci partneri zdôrazňovali, že myšlienky
détente prenikli hlboko do myslenia ľudí ich
krajín. Z rozhovorov vyplynuli celé kolekcie nie
nezaujímavých námetov na rozvíjanie
vzájomnej spolupráce vo všetkých oblastiach.
Súdružky a súdruhovia, nikdy sme samozrejme
neprepadali lacným ilúziám, že cesta
k presadeniu mierového spolužitia medzi krajinami
s dvomi pólmi myslenia bude cestou bezkonfliktnou. Nikdy
sme si bezstarostne nezahrávali s inštinktmi, že
by odporcovia uvoľňovania dobrovoľne odtrúbili
na ústup. Veď práve v poslednom čase
sme svedkami, že sú to práve oni, čo
bijú v čarodejnom rituáli na poplašné
bubny, aby odstrašili "zlých duchov uvoľňovania";
označujúc celú politiku uvoľňovania
za synonymum všetkého pochybného, zlého,
katastrofálneho, ak nie priam vlastizradného. Vyhlasujú,
že vraj nejde o nič iné, len o akúsi
formu ústupkov, alebo dokonca "darov" jednej
skupiny krajín druhej. Tvrdia, že užitočnosť
tejto politiky bola už vyčerpaná. A neskúmajú
pritom, že by radi privolali späť obdobie vojny
ak nie studenej, teda aspoň "vlažnej".
Tieto a podobné akcie nesledujú nič iné,
než narušenie jednoty a zomknutosti svetovej socialistickej
sústavy. Chcú odvrátiť pozornosť
od ťažkej hospodárskej situácie pracujúcich
na Západe a vyvinúť tlak na realisticky zmýšľajúce
kruhy, ktoré sú stúpencami détente.
Chcú zastrašiť demokratické sily vo vlastných
krajinách. Rozpútaním kampaní za tzv.
ľudské práva v socialistických krajinách
chcú odvrátiť pozornosť od vlastného
cudzopasenia na spoločnosti, od nepríjemnej dialektiky
ekonomickej spoločnosti vo vlastných krajinách,
od skutočnosti, že ich spoločnosť v sebe
nosí nevyliečiteľné choroby vnútorných
protikladov a tým fakticky popiera základné
ľudské práva, ako sú právo na
prácu, na vzdelanie, na sociálnu istotu či
zabezpečenie v nemoci a v starobe. Vojensko-priemyselné
komplexy využívajú a podnecujú takéto
kampane, aby vytvárali priaznivú atmosféru
pre narastanie zbrojných rozpočtov.
V dôsledku pôsobenia týchto reakčných
síl vo svete pokračuje horúčkovité
zbrojenie. Jeho tempo stále rastie. Na výrobu zbraní
na našej zemeguli sa vydáva toľko prostriedkov,
že iba počas trvania tohto výkladu na účet
zbrojárskeho podnikania pribudne ďalších
60 miliónov dolárov. Admiráli vojensko-priemyselných
komplexov v záujme svojich ziskov, chystajúc nové,
ešte rafinovanejšie a strašnejšie prostriedky
hromadného ničenia, sa vydávajú do
končín, ktoré pozná už iba fantázia,
do absurdných sfér, za ktoré nemožno
brať zodpovednosť.
Dnes je viac ako kedykoľvek zrejmé, že ďalšie
prehlbovanie procesu uvoľňovania si žiada zvýšené
úsilie všetkých, čo stoja na platforme
politického realizmu a majú na mysli mierovú
budúcnosť ľudstva. Preto vrelo vítame
a podporujeme novú významnú sovietsku iniciatívu,
vyjadrenú predovšetkým v návrhu dvoch
dokumentov predložených prebiehajúcemu zasadaniu
Valného zhromaždenia OSN - v Deklarácii o prehĺbení
a upevnení medzinárodného uvoľňovania
a v rezolúcii o odvrátení nebezpečenstva
jadrovej vojny. Ako som už uviedol z tribúny Valného
zhromaždenia OSN, tieto dokumenty, ako aj ďalšie
významné myšlienky, obsiahnuté v prejave
súdruha Gromyka, sa stávajú mobilizujúcim
podnetom k ďalšiemu prehĺbeniu pozitívneho
vývoja medzinárodných vzťahov a riešenia
pre ľudstvo životne dôležitých otázok.
Súdružky a súdruhovia, tvrdá pôda
reality súčasného sveta nám sťažuje
možnosť nechať sa strhnúť priamočiarosťou
jeho vývoja, tobôž o jeho jednoduchosti. Vývoj
v súčasnom svete, ako vidno, nie je v žiadnom
prípade jednoduchý. Jedno je však isté.
V každodennom úsilí o uvoľnenie medzinárodného
napätia, o zachovanie európskeho a svetového
mieru, upevnenie bezpečnosti národov, sme dosiahli
viditeľné úspechy. Tieto úspechy sú
v prevažnej miere výsledkom dôslednej mierovej
politiky Sovietskeho zväzu, činnosti ÚV KSSZ
a osobne jeho generálneho tajomníka a predsedu Prezídia
Najvyššieho sovietu ZSSR s. L. I. Brežneva, ktorý
spája hlbokú marxisticko-leninskú analýzu
svetového vývoja s umením vyjadrovať
životné záujmy socialistického spoločenstva
a všetkých pokrokových a mierových síl
s neúnavným bojom za ich realizáciu.
Dôsledná mierová politika krajín socialistického
spoločenstva, zameraná na prehĺbenie procesu
uvoľňovania medzinárodného napätia
na komplexnú racionalizáciu zásad a dohôd,
obsiahnutých v Záverečnom akte celoeurópskej
konferencie, so odzrkadlila v "Deklarácii za nové
ciele v uvoľňovaní medzinárodného
napätia, za upevňovanie bezpečnosti a rozvoj
spolupráce v Európe", prijatej Politickým
poradným výborom Varšavskej zmluvy v novembri
m. r. Návrhy na zastavenie horúčkovitého
zbrojenia a na odzbrojenie, na prekonanie rozdelenia Európy
na vojenské bloky, stojace proti sebe, ako aj návrhy
na uzavretie zmluvy, v ktorej by sa všetky štáty
účastnené na helsinskej konferencii zaviazali,
že proti sebe nepoužijú ako prvé jadrové
zbrane a že nebudú podnikať akcie, ktoré
by mohli viesť k rozšíreniu doterajších,
či vytváraniu nových vojensko-politických
zoskupení a blokov, sa stretli s kladným ohlasom
u všetkého mierumilovného ľudstva. Treba
si len želať, aby sa tieto dôležité
kroky urobili čo najskôr, čo by výrazne
posilnilo mier a bezpečnosť v Európe a vo svete
a viedlo by to k zníženiu možnosti vojenskej
konfrontácie a k odzbrojeniu.
Súdružky a súdruhovia, krajiny socialistického
spoločenstva sa stali základným stabilizujúcim
faktorom medzinárodných vzťahov. Ich jednota,
plodná bratská spolupráca, ich úspešný
vnútorný rozvoj, skutočnosť, že
si i naďalej udržiavajú rozhodujúcu zahraničnopolitickú
iniciatívu, sú jadrom úspešného
pokračovania pozitívnych procesov v medziľudských
vzťahoch. A úspechy na tomto fronte budú tým
väčšie a záväznejšie, čím
užšia je a bude súčinnosť socializmu,
medzinárodného komunistického a robotníckeho
hnutia a národnooslobodzovacieho hnutia národov.
Preto XV. zjazd našej strany, XXV. zjazd KSSZ a zjazdy ďalších
bratských komunistických strán vyzdvihli
na popredné miesto požiadavku ďalej upevňovať
jednotu socialistického spoločenstva a posilňovať
jeho rozvoj. Pri realizácii tejto línie vychádzala
čs. zahraničná politika vždy z názoru,
že jednota krajín socialistického spoločenstva
a prehlbovanie bratských vzťahov medzi nimi na zásadách
marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu,
v duchu skutočnej rovnoprávnosti pri zachovávaní
národných a internacionálnych záujmov,
sú kľúčovým faktorom ich dynamického
rozvoja i progresívneho rozvoja celej svetovej socialistickej
sústavy, nevyhnutnou podmienkou ďalšieho pozitívneho
vývoja medzinárodnej situácie.
Pre upevňovanie jednoty krajín socialistického
spoločenstva, pre tvorbu ich mierovej zahraničnej
politiky a zabezpečovanie ich obrany a bezpečnosti
má prvoradú úlohu organizácia Varšavskej
zmluvy, ktorej ČSSR je pevným a neoddeliteľným
článkom a aktívne sa zúčastňuje
na jej práci. V priebehu svojho viac ako dvadsaťročného
jestvovania sa organizácia Varšavskej zmluvy stala
hlavným inšpirátorom zásadných
iniciatívnych návrhov na zabezpečenie mieru
a bezpečnosti národov. Predstavujúc vyššiu
formu politickej a obrannej spolupráce socialistických
krajín, stala sa praktickým výrazom leninských
ideí, proletárskej solidarity, vzájomnej
pomoci, internacionálnej zodpovednosti za osud a obranu
socializmu a tým aj stabilizačným faktorom
mieru nielen v Európe, ale na celom svete. Z tohto hľadiska
osobitný význam malo najmä posledné
bukurešťské zasadanie Politického poradného
výboru Varšavskej zmluvy, ktoré znovu výrazne
potvrdilo jednotu krajín socialistického spoločenstva.