Závěrem mi dovolte, abych jménem ÚV SSM poděkoval poslancům a orgánům Sněmovny národů za úsilí, které věnovali problematice mladé generace v přípravě dnešní schůze, a federální vládě za soustavnou pomoc a podporu, kterou činnosti Svazu mládeže poskytují.

Předseda SN prof. dr. D. Hanes, DrSc.: Ďakujem poslancovi Procházkovi. Slovo má poslankyňa Lapárová a pripraví sa poslanec Martin Fabík.

Poslankyňa M. Lapárová: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia! Manželstvo, materstvo, rodina a výchova detí sú - ako už tu bolo spomenuté - u nás v popredí celospoločenského záujmu a naša spoločnosť im venuje mimoriadnu starostlivosť.

Rodina ako špecifický sociálny útvar zostáva i vo vyspelej socialistickej spoločnosti základným činiteľom komunistickej výchovy. V jej kruhu sa odohráva proces prípravy dieťaťa na vedomé zmocňovanie sa vedomostí a mravných návykov, potrebných pre šťastný osobný život v ľudskom spoločenstve. Rodina podľa kvality vlastných vnútorných medziľudských vzťahov pozitívne alebo negatívne ovplyvňuje sociálne postoje dieťaťa, jeho schopnosť stotožniť sa s princípmi socialistickej morálky a v súlade s nimi utvárať svoje vzťahy k ostatným ľuďom a k socialistickej spoločnosti.

Je všeobecne známe, aký cenný vklad prináša do celospoločenského úsilia o zabezpečenie účinnej socialistickej výchovy mladého pokolenia zdravá socialistická rodina, v ktorej sa socialistická morálka stala základom všetkých vzťahov - najmä vzťahov, ktoré vznikajú v manželstve a pri výchove detí. Tento vklad zatiaľ nedokážeme plne nahradiť. Preto je prirodzené, že starostlivosť o rodinu, starostlivosť o vytvorenie všestranne priaznivých podmienok pre vznik a existenciu rodiny i pre naplnenie jej spoločenskej funkcie, najmä jej výchovných úloh, je v popredí pozornosti našej socialistickej spoločnosti. Táto starostlivosť sa premieta i do právneho poriadku ČSSR a súhrne ju vyjadruje Zákon o rodine č. 94/1963.

Poslanci, členovia výboru pre sociálnu politiku našej snemovne si nedávno prieskumom overili pôsobnosť zákona o rodine, pričom sa zvlášť zamerali na to, ako sa v praxi uplatňujú tie ustanovenia zákona, ktoré cieľovo sledujú formovanie a stabilizáciu socialistickej rodiny, no i tie ustanovenia, ktoré vytyčujú výchovné a iné povinnosti rodičov k deťom a v súhrne zabezpečujú ochranu záujmov detí.

Prieskum potvrdil, že pôsobnosť zákona o rodine, najmä po vydaní viacerých následných, z neho odvodených právnych noriem, sa sústavne zvyšuje. Vzrastá účasť spoločnosti na výkone práv a povinností rodičov. Spoločnosť súčasne prostredníctvom svojich orgánov a spoločenských organizácií pohotovejšie zasahuje vtedy, keď rodičia neplnia riadne svoje povinnosti. Celkove možno konštatovať, že postupná, stále dôslednejšia realizácia jednotlivých ustanovení zákona o rodine orgánmi socialistického štátu vytvára stále priaznivejšie predpoklady pre plnenie spoločenskej funkcie socialistickej rodiny.

Prieskum súčasne ukázal, že tendencie sledované spomínaným zákonom neprenikli ešte dostatočne do povedomia občanov.

Prieskum signalizoval, že rodina, jej stabilizácia a spĺňanie jej spoločenskej funkcie musí i naďalej ostať v popredí pozornosti všetkých orgánov nášho štátu, štátneho aparátu a spoločenských organizácií.

Existujú totiž ešte viaceré javy, ktoré sú v príkrom rozpore s tendenciami zákona o rodine a s ktorými sa nemožno zmieriť. I keď sa o niektorých už zmienil poslanec Krauskopf, považujem za potrebné na ne poukázať. Jedným z takýchto nežiadúcich javov je vzrástajúci počet rozvodov, najmä rozvodov manželstiev s neplnoletými deťmi. V roku 1973 sa v našej republike rozviedlo 29 458 manželstiev. Rozvodovosť vzrásla o 10,8 %, pričom sa počet uzavretých manželstiev zvýšil iba o 4,3 %. Dve tretiny rozvedených manželstiev reprezentujú manželstvá rodičov nedospelých detí.

Rozpad týchto manželstiev vo väčšine prípadov rozrušuje rodičovskú výchovu detí, ba v mnohých prípadoch sa výchovný vplyv rozvedených rodičov dostáva do rozporu s cieľmi komunistickej výchovy.

Vzrastajúci počet rozvodov nás musí znepokojovať o to viac, že k nemu dochádza v období výstavby vyspelej socialistickej spoločnosti, keď náš socialistický spoločenský poriadok už svojou podstatou vytvára objektívne predpoklady pre to, aby manželstvá mohli byť založené na citovej náklonnosti partnerov a aby sa ono stalo harmonickým a pevným životným spoločenstvom.

Ukazuje sa, že rozpad manželstiev má prevažne subjektívne príčiny; často je motivovaný egoizmom jedného či oboch partnerov, alebo nevyvinutým pocitom zodpovednosti manželov za telesný, rozumový a mravný vývoj ich detí.

Nezriedka dochádza k rozvodu manželstiev i v prípadoch, kde nie sú pre to závažné príčiny a kde včas uvážený zásah, dobrá rada právnika, lekára, psychológa, súdružská pomoc spolupracovníkov môže prispieť k upevneniu manželských vzťahov a zabrániť rozpadu manželstva a rodiny.

V súdnej praxi bude treba vylúčiť povrchný prístup súdov k rozvodovému konaniu. Bude potrebné prísne dodržiavať ustanovenia zákona o rodine, ktorý pripúšťa rozvod manželstva iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Zanedbáva sa často dôkladnosť v odkrytí skutočných príčin rozporov medzi manželmi, snaha o odstránenie týchto príčin a o zmierenie manželov. Zamietnutie návrhu na rozvod sa preto vyskytuje iba výnimočne.

Veľmi cennú pomoc v spoločenskom úsilí o upevnenie manželských a rodičovských zväzkov môžu poskytnúť odborové organizácie a pracovné kolektívy v závodoch svojou dôslednosťou v mravnej výchove pracovníkov, vo formovaní verejnej mienky o funkcii manželstva a rodiny, o manželských vzťahoch, o výchovnej zodpovednosti rodičov.

Svoj dlh socialistickej spoločnosti v tomto smere budú musieť splatiť masové komunikačné prostriedky, ktoré v období medzi XIII. a XIV. zjazdom našej strany v nemalej miere deformovali správne marxisticko-leninské názory na funkciu manželstva a rodiny v socialistickej spoločnosti.

Súdružky a súdruhovia! Ďalším zo znepokojujúcich javov je nedôslednosť v zabezpečovaní ochrany záujmov detí. I keď konštatujeme, že prevažná časť rodičov sa o deti riadne stará, sú aj rodičia, ktorí nie sú na rodičovstvo dostatočne pripravení a nie sú ochotní alebo schopní svoje deti riadne vychovávať. Zákon o rodine počíta i s výskytom takýchto prípadov a čelí im ustanoveniami, ktoré vymedzujú povinnosti rodičov k deťom, no aj oprávnenia orgánov socialistického štátu, spoločenských organizácií i jednotlivých občanov, zacielené na zabezpečenie priaznivého rodinného prostredia, životných podmienok a výchovu detí. Z tých oprávnení sú zvlášť významné tie, ktoré majú eliminovať negatívne vplyvy rodičov, prípadne mimoriadneho prostredia na výchovu dieťaťa a majú povahu sankcií. Tieto sa týkajú obmedzenia alebo zbavenia rodičovských práv takýchto rodičov. V týchto prípadoch sme ešte stále svedkami nevšímavého postoja občanov, spoločenských organizácií, národných výborov, súdov, k negatívnym javom rodičovskej výchovy. Nevyužívajú svoje právo upozorniť na zanedbávanie rodičovských povinností, navrhnúť uplatnenie obmedzovacích sankcií voči nezodpovedným rodičom. I súdy niekedy povrchne posudzujú takéto návrhy. Váhajú zbaviť rodičovských práv takých rodičov, ktorí svoje povinnosti voči deťom hrubo zanedbávajú, vyhýbajú sa práci, dopúšťajú sa trestnej činnosti, hoci včasné použitie tohto opatrenia by bolo v prospech detí.

Národné výbory by preto mali zavčasu sledovať sociálnu situáciu rodín s deťmi a v jednotlivých prípadoch hodnotiť výchovné prostredie detí, vyhľadávať potrebné rodiny a poskytnúť im pomoc z hľadiska správnej výchovy, pomáhať vytvárať podmienky v rodinách, aby sa deti nemuseli dostávať do náhradnej výchovy, a ak už žijú mimo vlastnú rodinu, vytvárať predpoklady pre možnosť návratu detí do výchovy vlastných rodičov.

Pre zabezpečenie úspešného všestranného rozvoja detí sú nevyhnutné i hmotné predpoklady. Naša spoločnosť tieto predpoklady rodinám plne umožňuje a zabezpečuje ich. Stanovenie výživného rozhodnutím súdu prichádza do úvahy len vtedy, ak rodičia neplnoletého dieťaťa nežijú spolu, alebo ak niektorý z nich neplní svoje povinnosti k takýmto deťom. Rozchod manželov sa často nepriaznivo odráža v nedostatočnom hmotnom zabezpečení detí, lebo podľa doterajšej praxe súdov výška výživného hradí iba ich najnutnejšie životné potreby.

Náš právny poriadok vychádza zo zásady, že niet rozdielu medzi deťmi, ktoré žijú s rodičmi, a deťmi, ktorých rodičia spolu nežijú. Skutočnosť je však iná. Deti žijúce v úplných rodinách majú takú hmotnú a kultúrnu úroveň, akú im umožňujú pomery rodičov, deti žijúce u jedného zo svojich rodičov majú tieto možnosti obmedzené. Bolo by preto účelné, aby zásada, že deti sa podieľajú na životnej úrovni rodičov, bola výslovne vyjadrená v zákone o rodine. Ďalej v súdnej praxi by malo dôjsť k náprave v tom smere, že by výška výživného bola určená úmerne životnej úrovni oboch rodičov.

Veľké ťažkosti sú aj s vymáhaním výživného od osôb, ktoré sa vyhýbajú dobrovoľne plniť túto svoju občiansku a rodičovskú povinnosť. V našom právnom poriadku jestvuje viacero predpisov, ktoré sa týkajú vyživovacích povinností. Tieto nie sú však vždy dôsledne dodržiavané. Na prehĺbenie opatrení, ktoré zabezpečujú vymáhanie výživného od povinných osôb, odporúčajú poslanci na základe poznatkov z prieskumu a pripomienok občanov z volebných obvodov posúdiť účelnosť záznamu o výkone rozhodnutia do občianskeho preukazu takým osobám, ktoré sa vyhýbajú plneniu vyživovacej povinnosti.

Vážené súdružky a súdruhovia! Zásady socialistického chápania manželstva, rodiny a požiadavky socialistickej spoločnosti na usporiadanie rodinných vzťahov vyjadruje zákon o rodine, ktorý sa obracia na celú spoločnosť, na štátne orgány, spoločenské organizácie i na všetkých občanov, aby spoločne pôsobili pri vytváraní podmienok potrebných na upevňovanie rodín a na ochranu záujmu nedospelých detí. Bude potrebné v budúnosti účinnejšie ako doteraz využiť všetky zákonné možnosti, ktoré socialistická spoločnosť poskytuje, aby sa vytvorili čo najlepšie životné podmienky všetkým našim deťom, čo najlepšie a najpriaznivejšie podmienky pre zabezpečenie zdarnej výchovy mladého pokolenia a jeho prípravy pre život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti. Ďakujem za pozornosť.

Předseda SN prof. dr. D. Hanes, DrSc.: Ďakujem súdružke poslankyni Lapárovej. Slovo bude mať súdruh poslanec M. Fabík, pripraví sa súdruh poslanec A. Himl.

Poslanec Ing. M. Fabík: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne a poslanci, vážení hostia! Na prípravu dnešnej samostatnej schôdzky Snemovne národov k danej problematike vykonal Výbor Snemovne národov pre poľnohospodástvo a výživu za aktívnej účasti poslancov výboru Snemovne ľudu rozsiahlu prípravu. V apríli a máji tohto roku navštívili poslanci jednotlivo i v skupinách učňovské a stredné technické školy v okresoch Kroměříž, Hodonín, Šumperk, Zvolen, Levice a niektorých ďalších.

Pri tomto prieskume sme za zamerali predovšetkým na súčasnú úroveň výchovy v poľnohospodárskych školách a učilštiach, na spoluprácu týchto škôl s poľnohospodárskou praxou, na rozmiestňovanie a uplatňovanie sa absolventov týchto škôl, na ich materiálne zabezpečenie vrátane školských majetkov a na problémy pomaturitného a postgraduálneho štúdia.

Výsledky prieskumov sme zhrnuli a prerokovali vo výbore v máji tohto roka a celú túto problematiku prerokovalo aj Predsedníctvo Snemovne národov v júli.

So závermi rokovaní týchto orgánov Snemovne národov boli podrobne zoznámené ministerstvá poľnohospodárstva a školstva. Vo svojom vystúpení by som vás chcel zoznámiť so zásadnými otázkami tejto problematiky a informovať vás, ako príslušné rezorty a ďalšie orgány na naše námety, pripomienky a odporúčania reagujú.

Predovšetkým sme vychádzali z toho, že naša poľnohospodárska socialistická veľkovýroba vstupuje v súčasnosti do fázy vedecko-technickej revolúcie. Do poľnohospodárstva prichádza druhá, prípadne tretia generácia mechanizačných prostriedkov a realizujú sa moderné veľkokapacitné stavby. V nadväznosti na ne a na základe vedeckých poznatkov sa menia pracovné postupy a výrobné technológie. Prejavuje sa to najmä v skupinovom nasadení veľmi výkonných obilných kombajnov, vo výstavbe spoločných hydinární a veľkovýkrmní prasiat i veľkokapacitných stajní pre dojnice, teľatá a výkrm hovädzieho dobytka. Tu sa v širokom rozsahu využíva automatizácia. V procese organizácie a riadenia poľnohospodárstva sa stále viacej využívajú matematické metódy a samočinné počítače.

Táto prebiehajúca deľba a špecializácia práce kladie a bude klasť stále vyššie nároky na vedomosti a schopnosti pracovníkov v poľnohospodárstve. Z toho vyplýva nutnosť ich včas a v predstihu na tieto požiadavky pripravovať vo výchovnom a vzdelávacom procese.

Poľnohospodárske školstvo zohralo v minulej etape vývoja významnú úlohu. Sieť poľnohospodárskych škôl bola dobudovaná. V súčasnosti sa však prejavujú dve tendencie nárokov. Poľnohospodárstvo vyžaduje úzku odbornú špecializáciu. Jej nutnosť je zdôraznená rýchlo postupujúcou koncentráciou a špecializáciou výroby.

Na druhej strane potreba rastu všeobecnej úrovne vedomostí smeruje k univerzálnej príprave, ktorá tiež umožňuje zvyšovať adaptabilnosť pri zmene pracovného zaradenia či povolania, ktorá sa podľa štatistických údajov mení v priemere tri razy za život.

Podľa nášho názoru treba rešpektovať obe hľadiská. Odborné školy musia pripravovať vysoko teoreticky vzdelaných odborníkov širšieho profilu a pri zvyšovaní nárokov na politicko-orgnizátorskú výchovu a prípravu musí byť venovaná súčasne maximálna pozornosť škôl i praxe pomaturitnému a postgraduálnemu štúdiu, ale i doškoľovaniu kvalifikovaných robotníkov. Školy musia vidieť v pomaturitnom a postgraduálnom štúdiu i formu hlbšieho spojenia s praxou. Myslíme si, že bude nutné tiež vytvoriť podmienky pre cyklickú poškolskú výuku, najmä sústavným výberom účastníkov, upresňovaním študijných programov i zakotvením ich absolvovania do kvalifikačných požiadaviek.

V tomto smere treba rozhodnúť o tom, či školy budú zodpovedať nielen za prípravu absolventov, ale aj za ich doškoľovanie. Umožnilo by to lepšie využívať tak školské zariadenia, ako i moderné poľnohospodárske prevádzky. V samotnej oblasti školstva by sa malo prehĺbiť objasňovanie poľnohospodárskej politiky KSČ a vysvetľovať význam a prednosti poľnohospodárskej socialistickej veľkovýroby. Oveľa viac pozornosti treba venovať teoretickej príprave budúcich riadiacich kádrov i v oblasti práce s ľudmi. Na tento nedostatok teoretickej prípravy nás dôrazne upozorňovali i pri prieskume bývalí absolventi týchto škôl. Pri výukových živočíšnych smeroch prehlbovať orientáciu na problematiku výroby vo veľkochovoch. Oveľa viac pozornosti musíme venovať uplatneniu žien v poľnohospodárskej prevádzke, a to aj v súvislosti so stabilizáciou pracovných síl v poľnohospodárstve a na dedine.

Nevyhnutné je tiež prehĺbiť spojenie školy s praxou. To predovšetkým znamená zvýšiť účasť odborníkov z praxe na činnosti a výuke v školách. Na druhej strane potom organizovať mimoškolskú činnosť učiteľov na rozborovú plánovaciu činnosť, pomoc pri aplikácii vedeckých poznatkov a riešení aktuálnych konkrétnych problémov a potrieb poľnohospodárskej výroby. V tomto smere nám môžu byť príkladom dobré skúsenosti z poľnohospodárstva NDR, ale aj závery pléna ÚV KSSZ k problematike poľnohospodárskeho školstva z tohto roka.

Ak má výučba i vzťahy škól splniť svoje poslanie, znamená to, že bude nutné vybavovať ich pomóckami a umožniť im úzky kontakt s modernými veľkohospodárskymi prevádzkami. V tejto súvislosti bude potrebné preskúmať funkciu školských majetkov, ich vybavenie a organizačné usporiadanie. Školské majetky sa musia stať miestom, kde sa uskutočňuje prvý styk žiakov s poľnohospodárskou výrobou. Preto predovšetkým v škole a vo výcvikovej prevádzke by sa mali žiaci zoznamovať s problémami poľnohospodárskej výroby a s charakterom práce, s overovaním vedeckých poznatkov porovnávacími pokusmi a pod., s využitím modernej techniky. Pritom by mal praktický výcvik žiakov prebiehať priamo v poľnohospodárskej veľkovýrobe predovšetkým v rámci kooperácií. Tu by sa zoznamovali aj s najnovšou technikou a jej využitím.