Bytové družstevnictví v ČSSR sdružuje v současné době více než 2600 družstevních organizací s více než 750 tis. členy a spravuje přes 450 tis, bytů. Od roku 1959, kdy byla obnovena družstevní bytová výstavba, bylo touto formou postaveno 34 % všech bytů. Bytové družstevnictví je řízeno Českým a Slovenským svazem bytových družstev, které byly ustaveny v roce 1969. Letos proběhly řádné sjezdy obou svazů, které stanovily směry dalšího rozvoje bytového družstevnictví po XIV. sjezdu KSČ. V současné době probíhá proces zjednodušování sítě, organizační a řídící struktury bytových družstev, aby bylo možné zabezpečit jejich kvalitní vedení a činnost jak po odborné, tak po kádrové stránce. Usilujeme o to, aby vzhledem k významu bytového družstevnictví pro řešení celospolečenských potřeb a i k velikosti spravovaných hodnot stáli v čele družstev zkušení a vyspělí funkcionáři. Chceme, aby spolu se členy zabezpečili dodržování zásad státní bytové politiky a čelili i některým protispolečenským jevům, které se vyskytovaly zejména v krizových letech.

Zvláštním přínosem je svépomocná družstevní výstavba, která rozšiřuje stavební kapacity a přispívá k urychlenému řešení bytových potřeb družstevníků za jejich přímé účasti. V této formě přispívají družstevníci nejen finančně, ale vlastní prací. Od roku 1966 do konce minulého roku tak družstevníci postavili více než 55 tisíc bytů dobré kvality a v letošním roce postaví dalších 11 tisíc. To vše by nebylo samozřejmě možné bez velké pomoci státu a národních výborů. Do roku 1966 činila forma státního příspěvku přes 20 % nákladů a od roku 1967 v souvislosti s přestavbou velkoobchodních cen se zvýšil na více než 50 % celkových nákladů výstavby. Zbytek nákladů je hrazen jednak členskými podíly družstevníků, které v současné době činí asi 17 až 20 % celkových nákladů, jednak dlouhodobým úvěrem Státní banky splatným do 30 let a zúročeným sníženou sazbou 1 %.

Další pomocí je povinnost národních výborů poskytnout družstvu na výstavbu bezplatně stavební pozemek a zabezpečit napojení bytových domů na potřebnou technickou vybavenost. Stát rovněž nese stejně, jako u ostatních druhů výstavby, náklady na občanskou vybavenost. To všechno svědčí o mimořádné péči socialistického státu o základní životní potřeby občanů.

Ve zprávě Státní plánovací komise se uvádějí nedostatky související s přípravou výstavby a jejím prováděním. Jedním z nich je, že byty stavebním bytovým družstvům nejsou přidělovány včas a že netvoří ucelená sídliště nebo jejich části. Má to negativní vliv na kvalitu prováděných prací, na budoucí správu těchto objektů, ale i na budování občanské vybavenosti a na vytváření a udržování městské zeleně. O tom, že lze mnoho udělat, svědčí zkušenosti stavebního bytového družstva "Sever" v Liberci a dalších. Na druhé straně např. rozbor akce "Z" ukazuje, že není vždy zaměřena tam, kde občanskou vybavenost nejvíce potřebujeme. Jedna z příčin je, že při výstavbě nových sídlišť nebo těsně po jejich dokončení ji nemá kdo organizovat.

Provedli jsme u bytových družstev opatření, abychom čelili těmto nedostatkům a aby už proces projekční přípravy a pak výstavby samé byl kontrolován, a to jak z hledisek, které jsem uvedl, tak zejména z hlediska nákladů, aby byl prováděn rozbor, jaké budou náklady a kolik připadne na družstevníky. Pokud by se požadovalo nadstandartní vybavení, které musí plně hradit družstevníci, aby se předem stanovil dopad na jednotlivé družstevníky a aby s tím byli včas seznámeni. Doporučujeme, aby i po státní linii byly prováděny tyto rozbory, zkoumány dopady na státní rozpočet a na uživatele bytů a hledány všechny cesty, jak náklady při dobré kvalitě výstavby snížit, ale také aby občané za stejné služby i stejně platili.

Soudružky a soudruzi poslanci, seznámil jsem vás v krátkosti s některými specifickými problémy bytového družstevnictví v naší republice. Některé z nich můžeme vyřešit sami, organizační, kádrovou, kontrolní a výchovnou činností, většina však je součástí problematiky celkové bytové výstavby v ČSSR.

Přispíváme a chceme i nadále přispívat k jejich řešení; víme, že na tomto důležitém úseku není ještě důvod k sebeuspokojení. Podařil se velký obrat tím, že stavíme více bytů než kdykoliv dříve, že tedy i zde slova a činy našeho politického vedení nejsou v rozporu. Bytový problém se však léta hromadil a v současné době máme problémy nejen v bytové výstavbě, ale v celém stavebnictví.

Jediným východiskem je zkvalitnit práci, zvýšit kontrolu, všestranně zavádět novou techniku, mobilizovat lidi. V tom může naše společnost plně počítat s aktivitou družstevníků.

Predseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Kovalčíkovi. Hovoriť bude poslanec Nikman.

Poslanec SN M. Nikman: Vážené súdružky, súdruhovia poslanci, vážení hostia, nesporne prvoradou úlohou národných výborov ako investorov značnej časti výstavby je výstavba bytov, pretože riešenie bytového problému je dôležitým predpokladom pre rozvoj výrobných síl i pre zabezpečovanie priaznivého populačného vývoja. Pri kontaktoch s občanmi, ktorí nemajú vlastný byt - a nie je ich málo - vidíme, že takíto občania uprednostňujú riešenie bytového problému pred riešením iných závažných otázok. Sú ochotní prižmúriť oči nad nedostatkom zariadení občianskej vybavenosti.

Takáto veľkorysosť občanov však obvykle trvá len dovtedy, kým dostanú vlastný byt, v najlepšom prípade ešte aj zopár mesiacov potom. Skôr či neskôr sa pozornosť obyvateľov sídlisk sústredí na zaostávajúcu občiansku vybavenosť, nedostatok obchodov, škôlok, jaslí, zariadení kultúry, športovísk a v neposlednom rade i garáží. A pretože investorom väčšiny týchto zariadení sú národné výbory, sústreďuje sa na ne aj tlak a sťažnosti, vyvolané takýmito nedostatkami.

Keď hľadáme príčiny zaostávania výstavby občianskej vybavenosti, musíme konštatovať, že len v celkom ojedinelých prípadoch sú korene ešte v územno-plánovacej príprave. Naopak skoro vo všetkých územných plánoch sú pre väčšinu zariadení občianskej vybavenosti vymedzené a rezervované plochy v rozsahu prinajmenšom dostatočnom. Je to pochopiteľné, veď projektant územného plánu má k dispozícii ukazovatele, koľko plôch má vymedziť na rôzne druhy občianskej vybavenosti - zvlášť tej, ktorá je súčasťou komplexnej bytovej výstavby. Navyše, aj orgány národných výborov starostlivo strážia obsah návrhov územných plánov, aj keď často v nepodloženej nádeji, že už samotné zahrnutie vybavenosti do návrhu územného plánu aspoň uľahčí, ak už aj nie celkom zabezpečí, jej realizáciu. Naopak, sú známe a veľmi časté prípady, keď sa nerealizuje výstavba občianskej vybavenosti navrhnutá v územnom pláne. Rozsiahle, pre ňu rezervované plochy v centrálnych častiach sídlisk zostávajú potom dlhé roky nezastavené a nakoniec sa využívajú na iné účely.

Tieto konštatovania sa vzťahujú predovšetkým na tzv. vyššiu občiansku vybavenosť, t. j. takú, ktorá prevažne nie je súčasťou komplexnej bytovej výstavby, a preto sa musí zabezpečovať z účelových prostriedkov a kryť z limitu novozačínaných stavieb národných výborov. Bez nadsadzovania môžeme povedať, že národné výbory, ktoré realizujú rozsiahlejšiu sústredenú bytovú výstavbu, sú tu najviac postihnuté. Technicko-hospodárske ukazovatele komplexnej bytovej výstavby sa totiž dostatočne nemenia podľa veľkosti sídlisk, hoci je zrejmé, že čím väčšie sídlisko, tým viac druhov vybavenosti potrebuje. A zvlášť rastie potreba zariadení technickej vybavenosti, náročných na prostriedky. Nikto asi nepochybuje o tom, že sídlisko s 50 - 60 tisícmi obyvateľov potrebuje už aj mnoho iných technických a občianskych zariadení ako sídlisko, kde ich je 2 - 3 tisíc. Národné výbory s najväčšími sústredeniami bytovej výstavby sa dostávajú až do takej situácie, že skoro celý rozsah ich stanoveného limitu novozačinajúcich stavieb musia dať na krytie podmieňujúcich investícií vyššej - predovšetkým technickej vybavenosti a na najnevyhnutnejšie zariadenia vyššej občianskej vybavenosti. Pritom zostáva nepokrytá limitom, a preto sa ani nerealizuje ostatná vyššia občianska vybavenosť v sídliskách, o centrálnych celomestských zariadeniach už ani nehovoriac, pretože na tie v mestách s rozsiahlou bytovou výstavbou sa naozaj len zriedka kedy nájde priestor v limite novozačínaných stavieb.

Za základný predpoklad pre riešenie problematiky zaostávania výstavby vyššej občianskej vybavenosti preto treba považovať dôslednú diferenciáciu technicko-hospodárskych ukazovateľov komplexnej bytovej výstavby aj podľa veľkosti novobudovaného sídliska tak, aby pokrývali v nákladoch i v nomenklatúre zariadení všetky životné potreby obyvateľstva, teda aby zahrnovali primeraný rozsah zariadení vyššej občianskej vybavenosti.

Iná situácia je pri základnej občianskej vybavenosti, teda pri výstavbe jasieľ, škôlok, základných škôl a potravinárskych predajní. Tu sa prejavuje ako príčina zaostávania skoro výlučne nedostatok stavebných kapacít, prípadne nedostatok základných materiálov, ako je hutnícky materiál, káble, rozvádzače, atd. Hľadanie foriem vyššieho stupňa spriemyselnenia výstavby občianskych zariadení je iste správna cesta, umožňujúca perspektívne zlepšenie na tomto úseku. Bolo by preto účelné zintenzívniť a urýchliť prípravu a dosiahnuť čo najskôr podstatný pokrok.

Aj keď ukazovatele komplexnej bytovej výstavby vcelku dostatočne zabezpečujú krytie potrieb základnej občianskej vybavenosti, pretože umožňujú vybudovať v primeranom rozsahu jasle, škôlky, základné školy i potravinárske predajne, treba vidieť, že predsa len zostáva i tu otvorený závažný problém, a to je výstavba garáží. Rozmach automobilizmu v našej vlasti, zvlášť v posledných rokoch je všeobecne známy a netreba ho tu popisovať. Nijako však s ním nedrží krok výstavba garáží. Pri pomerne ešte vysokej cene áut by skoro každý majiteľ chcel mat svoje vozidlo chránené pred zlým počasím, ale aj pred zlodejmi v akejkoľvek garáži. V nových sídliskách však technicko-hospodárske ukazovatele neumožňujú budovať garáže v potrebnom množstve. Ukazovatele sú tu také nepriaznivé, že nedávajú predpoklady ani pre využitie prízemí či suterénov obytných budov na garážovanie, a to ani v tej miere, ako by to umožňovali naše dosť prísne hygienické predpisy. Je paradoxné, že tie isté ukazovatele nevylučujú výstavbu s tzv. technickým prízemím či suterénom, pozostávajúcim z úplne prázdnych priestorov, ktoré by sa s minimálnymi nákladmi mohli využívať na garážovanie. Miesto toho však sú prázdne a nevyužité, ba čo je ešte horšie, nasťahujú sa do nich potkany a iné hlodavce, pretože tam majú ideálne životné podmienky.

Situáciu v garážovaní zhoršuje ešte skutočnosť, že niet ani investora, ktorý by mal zabezpečovať výstavbu hromadných garáží. Výrobné i spotrebné družstvá a práve tak komunálne podniky to považujú za nerentabilné investície, hoci by to tak byt nemalo, keby bolo nájomné za garáž primerané. Pre bytové družstvá okrem toho platí obmedzenie, že majú stavať garáže len pre tých členov, ktorým stavajú aj byty. A tak síce zvlášť výrobné družstvá realizujú výstavbu autoservisov, ale neosvojili si ešte výstavbu garáží, hoci by pritom mohli motoristom poskytovať komplexné služby. Za takýchto okolností niet sa čo čudovať, že problém garážovania sa rieši najmenej vhodnou formou, svojpomocnou výstavbou individuálnych garáží, a nie zriedka i na čierno. Táto výstavba nám nielenže značne znehodnocuje vzhľad sídlisk, ale naviac zaberá neúmerne veľkú časť plôch sídlisk. Prepočty ukazujú, že keby sme chceli podstatnú časť osobných áut umiestniť v takýchto jedno-dvojpodlažných garážiach alebo i na parkoviskách, čo je z hľadiska potreby plôch skoro jedno, nesmierne by vzrástla plocha sídlisk a nepomerne by sa zväčšili beztak veľké zábery plôch, prevažne poľnohospodárskych. Táto forma riešenia by bola teda úplne neúnosná. Zvlášť výrazne sa to prejavuje vo veľkomestách. Tam nemožno odsunúť garáže niekde na okraj mesta, pretože ten je vzdialený a znamenalo by to pre občanov - majiteľov áut veľké časové straty. Národné výbory veľkomiest sú tak postavené pred nezvládnuteľný garážovací problém.

Osobitnú problematiku tvorí výstavba základnej občianskej vybavenosti mimo komplexnej bytovej výstavby. Nemáme tu na mysli tie prípady, keď sa požaduje pri výstavbe nových sídlisk väčší počet napr. tried v školách alebo škôlkach, ako by vyplývalo z uskutočňovanej bytovej výstavby, v snahe zlepšiť touto cestou nepriaznivý stav vo vybavenosti jestvujúcich častí obcí alebo miest; vtedy sa riešenie obvykle nájde. Ide však o to, aby sa nedostávali do nevýhodného postavenia v základnej vybavenosti, teda hlavne jasliach, škôlkach, školách a základných obchodoch, ale ani vo vybavení budovami MNV a podobnými zariadeniami tie obce alebo ich časti, v ktorých sa bytová výstavba nesústreďuje. Aj tam je dosť problémov a ťažkostí, a preto nemôžeme ani na takéto prípady zabúdať. Je, pravdaže, potrebné vždy starostlivo skúmať každú opodstatnenú požiadavku z celospoločenských hľadísk, s rozvážnosťou a svedomitosťou dobrých hospodárov hodnotiť potreby, ale aj možnosti, ktoré nám národné hospodárstvo dáva. Chcem sa na záver aspoň stručne zmieniť o výstavbe občianskej vybavenosti v akcii "Z". Všetkým sú nám známe bohaté výsledky, ktoré sa na tomto úseku dosiahli, avšak aj vážne problémy, ktoré boli spojené s nesprávnou realizáciou neprimerane veľkých stavieb týmto spôsobom. Nie zriedkavo sa vyskytovali prípady, keď rozostavanie nejakej veľkej stavby v akcii "Z" bolo len prostriedkom nátlaku na národný výbor vyššieho stupňa alebo aj na vládu, aby sa takáto akcia potom preradila dodatočne do plánu a realizovala dodávateľským spôsobom, pretože ináč by ju zainteresovaný národný výbor nebol dostal. To vyvolávalo zásahy do koncepcie investičnej výstavby a nijako neprispievalo k dodržiavaniu optimálnych stavebných lehôt, Preto treba považovať za správne určité ohraničenie veľkosti a okruhu stavieb akcie "Z " na také, ktoré naozaj možno realizovať do značnej miery svojpomocou. I tak zostáva národným výborom dostatok priestoru na uplatnenie iniciatívy občanov pri skrášľovaní a zveľaďovaní obcí. Ostatné ani to ohraničenie nijako nie je tvrdé. Veď umožňuje v akcii "Z" výstavbu takých zariadení občianskej vybavenosti, ako sú jasle, škôlky, menšie obchody, zvlášť potravinárske, ale aj domy kultúry, domy smútku, budovy MNV, ba aj menšie ZDŠ. Okrem toho ešte vyššie orgány môžu povoliť, pravda, po starostlivom zvážení predpokladov, aj výstavbu väčších budov a sú známe prípady, keď sa takto odsúhlasila napr. aj výstavba domu kultúry pre okresné mesto v rámci akcie "Z". Pravda, pri zabezpečovaní prostriedkov na realizáciu takýchto väčších, ale aj mnohých menších stavieb treba, aby MNV, JRD, ale aj národné podniky prispeli na ňu primeraným podielom. Takáto výstavba zo združených prostriedkov je potom aj z hospodárskeho hľadiska dielom spoločnej aktivity miestnych orgánov a inštitúcií, a preto môže významne pomôcť pri stmeľovaní kolektívov, pri zabezpečovaní osobnej účasti podstatnej časti, ba väčšiny občanov na jej realizácii. A práve aktivizácia občanov je neoceniteľnou prednosťou a prínosom akcie "Z", prínosom, ktorý nie zriedka prevyšuje aj bezprostredný význam vybudovaného objektu. Rozvíjanie občianskej aktivity tvorí základ akcie "Z". Je potrebné, aby sme aj my, poslanci FZ, spolu s poslancami zastupiteľských zborov všetkých stupňov prispievali k stálemu zvyšovaniu úrovne aktivity a aby sme sústavne dávali podnety pre správnu orientáciu v súlade s celospoločenskými záujmami.

Nakoniec mi dovoľte, aby som vyjadril presvedčenie, že stavbári, projektanti i pracovníci národných výborov vyvinú v budúcnosti ešte väčšie úsilie na zlepšenie stavu vo výstavbe občianskej vybavenosti, a tak umožnia nielen podstatne zlepšiť krytie potrieb a požiadaviek občanov, ale aj zvýšiť urbanistickú a architektonickú úroveň obcí, sídlisk i miest v celej našej vlasti.

Předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Nikmanovi. Ako predposledný pred poludňajšou prestávkou bude hovoriť poslanec Huml. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec SN A. Huml: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně a poslanci, vážení hosté, na dnešním zasedání Sněmovny národů projednáváme problémy komplexní bytové výstavby v naší socialistické republice. Jde jistě o velmi vážný a citlivý politický aspekt a lze jen velmi kladně hodnotit, že tato problematika se dostala na pořad jednání naší sněmovny. Námi projednávaný materiál, který předložila SPK, podává jistě ucelený přehled o této problematice a lze jej kladně hodnotit pro jeho objektivitu.

Ve svém příspěvku bych se chtěl především zaměřit na otázku bydlení mladých manželů. Vždyť při naší poslanecké činnosti značná část problémů ve volebních obvodech se týká právě projednávané otázky. Z poslaneckého průzkumu, který byl našimi výbory pro sociální politiku obou sněmoven proveden v květnu letošního roku, to jasně vyplývá.

Bydlení je jedním ze základních problémů u značné části mladých manželství a u rodin s dětmi. Přitom právě u těchto kategorií občanů se stává problémem získání bytu jedním z hledisek, která mohou podstatně ovlivnit četnost rodiny. Řešení problematiky bydlení mladých manželství a rodin s dětmi má proto značnou důležitost z hlediska populace. Tak např. v okrese Trnava je 2078 žadatelů a z toho 592 rodin má více než 2 děti. U MěNV v Chomutově je evidováno 1073 žádostí o byty a z toho je 538 žadatelů mladších 30 let. A na tento počet žádostí dostane MěNV přiděleno pro letošní rok asi 46 bytových jednotek. U MěNV v Opavě je 2100 evidovaných žádostí o byty a z toho je 280 rodin se třemi i více dětmi. A to jsem nehovořil o bytové situaci v Praze a v Bratislavě.