Přijetím zákona o vodách se rozšíří komplex racionálních právních předpisů, bez jejichž znalosti a uvědomělého dodržování bychom nemohli v nejbližší budoucnosti zabezpečit vhodné a důstojné prostředí našim spoluobčanům.

V textu projednávaného zákona spatřuji komplexně pojatý soubor zákonných opatření směřujících k racionálnímu využití vodních zdrojů a jejich ochrany před znečištěním, což svými důsledky přímo souvisí s celkovou problematikou péče o životní prostředí.

Projednávaný návrh zákona

- zejména tím, že sjednocuje práva a povinnosti všech uživatelů vody s požadavky životního prostředí a s požadavky vědeckotechnického rozvoje společnosti, právním způsobem tyto vzájemně vyrovnává a zabezpečuje rovnováhu v nárocích kladených na potřebu vod,

- navazuje na pozitivní zkušenosti našeho vyspělého vodního hospodářství,

- a v neposlední řadě mezi jeho nesporné klady patří, že stanoví povinnosti uživatelů vod v návaznosti na celkovou ochranu přírodních podmínek.

Významné je také ustanovení o plánovaném hospodaření s vodami. Důraz lze položit nejen na práva a povinnosti kladené všem odvětvím národního hospodářství, ale i na to, že regenerační schopnost vod má být účinně podpořena řadou nejrůznějších vodohospodářských opatření, včetně výstavby vodních nádrží, čistících zařízení apod.

Svůj význam mají bezesporu také opatření směřující ke zlepšení životních podmínek ve městech a k záchraně čistoty zdrojů pitné vody pro novou bytovou výstavbu s ozdravěním přírodního prostředí, a to nejen v rekreačních oblastech.

Soudružky a soudruzi poslanci, domnívám se, že kladným rysem projednávaného zákona je, že ukládá povinnosti spolu s následným postihem za jeho neplnění a porušování. Je třeba vidět význam těch ustanovení, která zavádí vedle sankčních postihů i ekonomicky působící nástroje při nesprávném hospodaření s vodou.

Naše každodenní praxe se již delší dobu dožaduje i právní úpravy takových otázek, jako je:

- náhrada za ztrátu pozemních vod,

- ochrana před povodněmi,

- přednostní zásobování obyvatelstva pitnou vodou.

Dnes můžeme konstatovat, že projednávaný zákon dobře a uvážlivě na tyto potřeby reagoval.

Pro celkové pojetí a návaznosti na řadu dalších zákonných norem, které působí v oblasti životního prostředí, lze považovat projednávaný vládní návrh zákona o vodách za velmi zdařilou právní normu, kterou denní praxe bezesporu pozitivně přijme. Já proto budu, vážené soudružky a soudruzi poslanci, pro jeho přijetí hlasovat.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Korandovi. Slovo má poslanec Blažej.

Poslanec SN prof. Ing. A. Blažej, DrSc.: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia, chcel by som vo svojom diskusnom príspevku charakterizovať politicko-odborné aspekty navrhovaného zákona a súčasne uviesť, čo asi očakávame od realizácie tohto zákona v oblasti politiky vodného hospodárstva.

Je fakt - a bolo to tu zdôraznené - že voda ako základná zložka životného prostredia a nepostrádateľná biologická potreba človeka a dnes aj rozhodujúca surovina priemyslová a poľnohospodárska, stáva sa v mnohých oblastiach nášho štátu deficitnou surovinou. To teda znamená, že na jej získanie a úpravu treba vynaložiť pomerne vysoké finančné prostriedky. Keď vezmeme do úvahy i čistenie odpadových vôd, zvyšuje to podstatne náklady podnikov.

Preto otázka hospodárenia s vodou ako základnou surovinou vyžaduje kvalitatívne nový prístup v priemysle, energetike, poľnohospodárstve a naposledy aj v osobnej spotrebe našich občanov. Základné, spoločenské a národohospodárske problémy v doterajšom vodnom hospodárstve vyžadovali skutočne riešiť legislatívnu úpravu, nájsť práve také riešenie, ktoré by bolo adekvátne súčasnej etape nášho národného hospodárstva i súčasnej politike v oblasti poľnohospodárstva a v oblasti budovania aglomerácie sídlisk a v neposlednom rade aj osobnej spotreby nášho obyvateľstva.

Základné, spoločenské a národohospodárske problémy v doterajšom vodnom hospodárstve vyžadovali skutočne riešiť legislatívnu úpravu, nájsť práve také riešenie, ktoré by bolo adekvátne súčasnej etape nášho národného hospodárstva i súčasnej politike v oblasti poľnohospodárstva a v oblasti budovania aglomerácie sídlisk a v neposlednom rade aj osobnej spotreby nášho obyvateľstva.

Československo má určitú špecifickú situáciu z hľadiska vodných zdrojov, ktorá nie je typická pre ostatné štáty Európy. Prvou takou špecifickou zvláštnosťou sú relatívne nízke vodné zrážky. V ročnom priemere je to od 300 do 800 mm. Druhé špecifikum je, že Československo leží na rozhraní európskych vodných tokov; sme v podstate strechou Európy z hľadiska vodných tokov, to znamená, že všetky vodné toky, ktoré u nás vyvierajú, opúšťajú našu republiku, až na Dunaj, ktorý sa sčasti obtiera na spodnej hranici južného Slovenska, nemáme rieku, ktorá by pritekala do našej krajiny.

Ďalší problém: naši vodohospodári v rámci meliorácii pôdy koncentrovali svoje úsilie v minulosti hlavne na odvodňovanie, t. zn. odviesť vodu čo najrýchlejšie, pravda, nechápali melioráciu ako zavodňovanie našich pôd.

Ďalej k problému vody prispela i urýchlená regulácia našich riek, ktorá zvýšila rýchlosť odtoku. Ďalej rušenie rybníkov v českých zemiach podstatne ovplyvnilo klimatické pomery a intenzitu spodných vôd. Veľkorysá politika už Karla IV. dala impulz dlhodobej koncepcii výstavby rybníkov, v roku 1585 sa dosiahlo na území českých krajov 180 tisíc hektárov rybníkov s obsahom vody 4,5 mld m³. V roku 1948 sme zdedili za 360 rokov 38 569 ha, ale s obsahom vody len 370 mil. kubíkov. To znamená prakticky 92 % z hľadiska objemu vody sa v priebehu týchto generácií stratilo.

Všetky tieto okolnosti spôsobujú, že sme štátom veľmi chudobným na vodu a v niektorých oblastiach štátu máme dnes už kritickú, dokonca havarijnú situáciu.

Prudká industrializácia krajiny, modernizácia poľnohospodárskej produkcie, budovanie priemyselných agrokomplexov v poľnohospodárstve, urbanizácia sídlisk, relatívne vysoká osobná spotreba vody 150 - 200 l denne spôsobuje zvýšené nároky na vody a tieto nároky rastú rýchlejšie, než sme schopní saturovať budovaním uspokojivých vodných zdrojov.

Alarmujúci je stav čistoty našich vodných tokov, ako sa už o tom niekoľkrát v diskusných príspevkoch hovorilo. Naše rieky sa stali odpadovými kanálmi a z väčšej časti je v našich riekach úplne potlačený biologický život, zastavená akákoľvek reprodukcia fauny i flóry. Keď praotec Čech vyberal našim predkom českú zem, tak to zdôvodňoval slovami: Řeky v zemi té jsou čisté a stříbropěnné, voda v nich čisťounká jako kříšťál, k pití lahodná a lidskému zdraví užitečná. - Dnes naše toky sú skutočne stoky. Problém vodných zdrojov začína byť kritický a v budúcich rokoch môže viesť k havarijným situáciám. Poučením i výstrahou môže byť mesto Bratislava, ktorá v minulom roku sa stala frontovým mestom a v polovici mesta sa pitná voda rozvážala v cisternách niekoľko mesiacov. Čo sa stalo? Vláda ČSSR už v roku 1966 uznesením č. 208 uložila riešiť ochranu druhého zdroja pitnej vody v Podunajských Biskupiciach pre Bratislavu, kde presakovali spodné vody zo závodu Slovnaft. Nedôsledná realizácia tohto uznesenia spôsobila vyradenie tohto vodného zdroja a tým kalamitu na niekoľko mesiacov, čo si vyžiadalo urýchlenú výstavbu náhradného zdroja za pomerne veľkých finančných nákladov. Potenciálny zdroj nebezpečia trvá a sú ohrozené relatívne najbohatšie zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove, kde vďaka vhodnej štruktúre štrkopieskových náplav dunajskej kotliny, ktorá tvorí veľmi výdatné zdroje podzemných vôd, trvalým prúdením a podľa výpočtov môže poskytovať až 30 tis. litrov za sek, čo stačí kryť potrebu pitnej vody pre celé Slovensko a časť Moravy v prípade potreby. Tento bohatý zdroj vody, jeden z najväčších v Európe, ktorý bude mať podľa môjho názoru po roku 2000 hodnotu ropy, je vo veľmi vážnom nebezpečí. Neúmerne narastá znečistenie vody Malého Dunaja olejmi, fekáliami a ohrozuje kvalitu nielen povrchovej vody, ale aj práve tejto podzemnej vody. Kvalita vody Malého Dunaja dosahuje taký stupeň, že nie je vhodná už ani pre priemyslové ani pre poľnohospodárske účely, dokonca ani na zavlažovanie už nie je vhodná.

Zdrojom znečistenia je jednak chemický priemysel - Slovnaft a Chemické závody J. Dimitrova. Dnes Slovnaft znečisťuje, keď vyjadríme toto znečistenie populačným ekvivalentom, zodpovedá to 400 tisícovému mestu. Pri dostavbe petrochemického závodu bude tento ekvivalent reprezentovať 1,200. 000 mesto. Teraz, keď vezmeme do úvahy Chemické závody J. Dimitrova, kde je tento populačný ekvivalent 360 tisíc, a keď zvážime, ako sa hovorilo, pokiaľ sa týka Žitného ostrova, chemizáciu poľnohospodárstva, len táto oblasť Žitného ostrova reprezentuje znečistenie 2,4 mil. obyvateľov. To znamená, poľnohospodársky priemysel sa dostáva na úroveň znečistenia chemického priemyslu. Je to veľmi vážna situácia, a preto chcem na to upozorniť a zdôrazniť, aké vážne nebezpečenstvo je to i pre súčasnú generáciu z hľadiska vodných zdrojov, pre pitnú vodu.

Bratislava ako mesto nemá doposiaľ čistiacu stanicu a ani jeden závod v Bratislave nemá čistiacu stanicu, nemá spaľovňu pevných odpadkov, to znamená, že nie je pochopenie v investičných akciách pre tieto potreby.

Problém mesta Bratislavy v súvislosti s vodou je ukážkou, čo znamená, keď neriešime dôsledne príčiny, ale začíname potom riešiť až dôsledky toho, to znamená často za ekonomicky náročnejších a komplikovanejších situácií.

Vláda Slovenskej socialistickej republiky prerokovala celý rad opatrení na záchranu spodných vôd Žitného ostrova, avšak s realizáciou týchto opatrení treba začať už v roku 1974.

Osobne sa domnievam, že riešenie výstavby technických zariadení a investičné akcie na zamedzenie znečistenia podzemných vôd Žitného ostrova mali by mať prioritu. Naša generácia nesie plnú zodpovednosť za tento stav a má povinnosť ochrany tohto nášho najvýznamnejšieho zdroja pitnej vody v Československu.

Teraz, vážené súdružky a súdruhovia, len niekoľko poznámok, pokiaľ sa týka toho, čo očakávam od nového zákona o vodách.

Návrh zákona o vodách má skutočne nesmierny význam pre naše vodné hospodárstvo; je vypracovaný po stránke odbornej veľmi kvalifikovane, je to dobrý návrh zákona a mal by priniesť kvalitatívne nový prístup k riešeniu problémov vody u nás. Treba ho chápať ako súčasť štátnej technickej politiky v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia.

Čo očakávam od tohto zákona? Predpokladám, že smerné vodohospodárske plány musia mať celospolečenskú prioritu a musia byť rešpektované i v štátnych národohospodárskych plánoch.

Ochrana zdrojov pitnej vody a ich preferencia z hľadiska zásobovania obyvateľstva rešpektuje základné právo nášho občana na dobrú, zdravotne nezávadnú pitnú vodu.

Nebude príliš dlho trvať, vážené súdružky a súdruhovia, že v Charte OSN o ľudských právach bude zakotvená prirodzená potreba, prirodzený nárok občana na zdravú pitnú vodu a čistý vzduch. Predpokladám, že i vzduchu budeme venovať v budúcich rokoch veľmi vážnu pozornosť.

Ďalej predpokladám, že sa zastaví znečisťovanie našich riek, našich tokov odpadovými vodami a že bude vypracovaný zásadný koncepčný plán ozdravenia, asanácie našich tokov.

Predpokladám, že sa nedodržiavanie kritérií stupna znečistenia priemyslovými odpadovými vodami nebude riešiť len finančnými pokutami hospodárskych organizácií, čo situáciu v zásade nerieši. Dnes sú socialistickým organizáciám pokuty znížené o odvody. A dokonca niektoré podniky idú tak ďaleko, že to premietnu do svojho plánu a súčasne i do ceny hotového výrobku. To znamená, že občan dvakrát platí, jednak za to, že má zlú vodu, a po druhé tým, že sa podieľa na zvýšených nákladoch hotového výrobku.

Domnievam sa, že bude nutný postih hospodárskych pracovníkov pri nedodržiavaní zákona, pokiaľ sa týka čistoty odpadných vôd.

Ďalej bude treba, aby výstavba nových kapacít skutočne riešila v investíciách zásadné problémy odpadových vôd, to znamená, že každá nová akcia musí zabrániť vzniku odpadových vôd, a síce buď recirkuláciou, alebo trvať na tzv. nových čistých technológiách, kde odpadové vody potom nevznikajú. Technicky je to riešiteľné, problém je v investíciách. Keď sa škrtá, tak sa škrtne čistenie odpadových vôd, pretože tento problém zatiaľ nikoho vážnejšie netrápil.

Ďalej bude nutné riešiť problémy vplyvu chemizácie poľnohospodárstva na čistotu tokov, bude nutné robiť reštrikcie v počte povolených pesticídov z hľadiska toxikologických i biochemických kritérií, ďalej riešiť problém odpadov veľkovýkrmní, kde sa používa rad antibiotík, hormónových liečiv, ktorých odpad obsahuje toxické látky.

Ďalej bude nutné všestranne podporovať združené investície hospodárskych organizácií a MNV pri budovaní spoločných čistiarní, kde kombinácia práve mestských odpadových vôd a priemyslových odpadových vôd vyhovuje z hľadiska biologického čistenia odpadových vôd.

Ďalej bude nutné zdôrazniť, že vodné diela budú musieť mať adekvátne postavenie v investičnej politike. Bude nutné podčiarknuť, že sa zvýrazní význam lesa a lesného hospodárstva nielen z hľadiska produkcie drevnej hmoty, ale i ako prirodzeného potenciálneho zdroja akumulácie vody a rezervoára vodných tokov.

Ja mám niektoré konkrétne pripomienky, pokiaľ sa týka tohoto návrhu, ktoré bude možné uplatniť vo vykonávacích predpisoch. Odovzdám ich podpredsedovi federálnej vlády prof. dr. Lacovi.

Verím, vážené súdružky a súdruhovia, že vládny návrh zákona, ktorý dnes príjmeme, bude znamenať skutočne novú etapu vo vodohospodárskej politike v našom štáte a odporúčam jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Blažejovi.

Jak už jsem oznámil, písemné přihlášky jsme vyčerpali. Hlásí se ještě někdo do diskuse? /Není tomu tak./

Přeje si slovo místopředseda federální vlády prof. Laco? /Nikoliv./

Přejí si slovo soudruzi zpravodajové? /Nikoliv./

Můžeme tedy přistoupit k hlasování. V této chvíli je v zasedacím sále přítomno 159 poslanců Sněmovny lidu a ze Sněmovny národů 55 poslanců zvolených v ČSR a 62 poslanců zvolených v SSR. Sněmovny jsou tedy schopny usnášení.

Nejdříve prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Kdo souhlasí s vládním návrhem zákona o vodách ve znění společné zprávy výborů Sněmovny národů, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji.

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny lidu.

Kdo souhlasí s vládním návrhem zákona o vodách ve znění společné zprávy výborů Sněmovny lidu, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji.