Středa 1. listopadu 1972

Je někdo proti? /Nikdo se nehlásil./ Není.

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo se nehlásil./ Není tomu tak.

Pro návrh hlasovali všichni přítomní poslanci Sněmovny národů. Sněmovna národů tedy zákon schválila.

Nyní budou hlasovat poslanci Sněmovny lidu.

Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí s vládním návrhem zákona o objevech, vynálezech, zlepšovacích návrzích a průmyslových vzorech ve znění společné zprávy výborů ústavně právního, pro plán a rozpočet, pro průmysl, dopravu a obchod a kulturního Sněmovny lidu a se změnami, na kterých se usnesl ústavně právní výbor na včerejší schůzi a které přednesli ústně zpravodajové, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji.

Je někdo proti? /Nikdo se nehlásil./ Není.

Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo se nehlásil./ Není tomu tak.

S vládním návrhem vyslovili tedy souhlas všichni přítomní poslanci Sněmovny lidu. Sněmovna lidu zákon schválila.

Vzhledem k souhlasným usnesením Sněmovny národů a Sněmovny lidu konstatuji, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky schválilo zákon o objevech, vynálezech, zlepšovacích návrzích a průmyslových vzorech. /Potlesk./

Soudružky a soudruzi, jako poslední bod schváleného pořadu projednáme

V

Vládní návrh zákona o postupu při uzavírání smluv o hospodářské kooperaci se zahraničím /tisk 11/ a společné zprávy výborů ústavně právních, zahraničních, pro plán a rozpočet a pro průmysl, dopravu a obchod Sněmovny lidu a Sněmovny národů /tisk 6/ SL, 6/SN/

Také v tomto případě jste dostali úplné znění návrhu zákona, který obsahuje všechny změny navržené ve společných zprávách výborů sněmoven.

Prosím ministra zahraničního obchodu ČSSR ing. Andreje Barčáka, aby jménem federální vlády odůvodnil předložený návrh zákona.

Ministr zahraničního obchodu ČSSR ing. A. Barčák: Vážené Federálne zhromaždenie, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, návrh zákona o postupe pri uzavieraní zmlúv o hospodárskej kooperácii so zahraničím, ktorý je predložený Federálnemu zhromaždeniu na schválenie, sa týka jednej z dôležitých nových foriem medzinárodných hospodárskych stykov.

Súčasný vysoký stupeň rozvoja výrobných síl, charakterizovaný neustálym pokrokom v technike i technológii výroby a rýchlym prechodom na sériovú a masovú výrobu, si objektívne vynucuje stále širšie zapojovanie národných ekonomík do medzinárodnej deľby práce. V súvislosti s tým dochádza postupne tiež k zmene foriem medzinárodných hospodárskych stykov.

V minulosti sa medzinárodná deľba práce uskutočňovala prakticky výhradne formou zahraničného obchodu, tj. výmenou výrobkov. Dnes sa uskutočňovanie deľby práce postupne posúva zo sféry smeny priamo do sféry výroby, a to najmä vo forme priamej výrobnej kooperácie a špecializácie. Dôležitým prvkom tohto objektívneho vývoja je nutnosť zabezpečiť kooperáciu priamo vo výrobe, medzi jednotlivými výrobnými podnikmi s cieľom čo najefektívnejšieho využívania ich kapacít a optimálnych výrobných predpokladov. Z týchto dôvodov má hospodárska kooperácia a špecializácia stále väčší význam pre uskutočňovanie plánovitého rozvoja čs. národného hospodárstva, pre zvyšovanie produktivity práce, pre optimálne riešenie otázok investičnej výstavby a pre cieľavedomý vývoj štruktúry čs. ekonomiky.

Socialistické štáty, ktoré uvedomele a plánovite rozvíjajú a zdokonaľujú spoločenskú výrobu vo svojich krajinách, ako i svoje vzájomné ekonomické vzťahy v súlade so základným ekonomickým zákonom socializmu, sú si plne vedomé dôležitej úlohy, ktorú je povolaná zohrať hospodárska kooperácia a špecializácia v rozvoji ich ekonomík. Význam tejto formy spolupráce medzi členskými krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci bol zdôraznený už v jej štatúte. V orgánoch Rady bol v minulých rokoch prijatý celý rad odporučení o výrobnej špecializácii, najmä v oblasti strojárstva.

Výsledkom tohto úsilia bolo, že v roku 1971 podiel vývozu takto špecializovaných výrobkov na celkovom čs. vývoze do krajín RVHP dosiahol 8,5 %, z toho vo vývoze do ZSSR takmer 12 %. Realizácia vývozu takto špecializovanej strojárskej produkcie robila v tomto roku viac ako 2 miliardy Kčs. Odporúčania prijaté o špecializácii v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci však v značnej miere iba odrážali špecializáciu danú jednostranným vývojom výrobných programov v jednotlivých krajinách RVHP a najmä nezakladali medzi výrobnými podnikmi priame ekonomické a zmluvnoprávne vzťahy, ktoré sú veľmi dôležité práve pre posúdenie čo najefektívnejšieho využitia optimálnych výrobných predpokladov pre jednotlivé fázy výrobného procesu. Preto Komplexný program ďalšieho prehĺbenia a zdokonaľovania spolupráce a rozvoja socialistickej integrácie členských štátov RVHP položil dôraz na rozšírenie priamych vzťahov medzi príslušnými orgánmi a organizáciami členských štátov RVHP, a tým významne rozšíril sústavu nástrojov na prehĺbenie a zdokonaľovanie spolupráce.

Na tomto základe boli už v r. 1971 uzavreté prvé mnohostranné medzipodnikové zmluvy o špecializácii a kooperácii, a to:

- o špecializácii a kooperácii výroby sklárskych strojov, ktorú podpísali z čs. strany ZTS Martin, Sklo-Union Teplice a PZO Strojimport;

- o špecializácii a kooperácii výroby keramických strojov, ktorú dohodli z čs. strany ZTS Martin, ČKD Praha a PZO Pragoinvest;

- o špecializácii a kooperácii výroby nákladných automobilov, kde zmluvnými partnermi z čs. strany je Generálne riaditeľstvo Čs. automobilových závodov a PZO Motokov.

V júni t.r. boli uzavreté ďalšie podobné zmluvy o špecializácii a kooperácii výroby

- námorných a vnútrozemských lodí

- traktorov a poľnohospodárskych strojov

- kompletných zariadení na výrobu kyseliny fosforečnej, dusičnej a sírovej

- obrábacích strojov a tvarovacieho zariadenia na výrobu nástrojov

- príslušenstva a kompletujúcich výrobkov pre obrábacie stroje.

I keď rozvoj špecializácie a kooperácie výroby má zatiaľ svoje ťažisko v strojárstve, prejavuje sa úsilie o riešenie výrobnej spolupráce touto formou i v ďalších odvetviach, najmä v rádiotechnickom priemysle, v chemickom priemysle, ale aj v poľnohospodárstve. Tak napr. v chemickom priemysle bola už podpísaná mnohostranná dohoda o špecializácii a kooperácii výroby syntetických kaučukov a v pokročilom štádiu prípravy je aj dohoda o špecializácii a kooperácii výroby kyanochloridu. V oblasti poľnohospodárstva je možné uviesť zámer mnohostrannej špecializácie a kooperácie výroby vo vzájomných dodávkach odrodových osív a sadby poľnohospodárskych plodín a špecializáciu výroby veterinárnych preparátov.

Až doteraz bolo uzavretých spolu 10 mnohostranných dohôd o špecializácii a kooperácii výroby a známych je takmer 50 návrhov, ktorých riešenie sa už uskutočňuje.

Súbežne si priama výrobná kooperácia razila cestu aj v dvojstranných vzťahoch, najmä zásluhou dvojstranných výborov pre hospodársku a vedeckú spoluprácu. Najširšia spolupráca v tom smere sa rozvíjala s NDR. Špecializačných resp. kooperačných dohôd medzi ČSSR a NDR je už viac než 70. Vzájomné dodávky špecializovanej produkcie v tejto relácii robili zatiaľ v roku 1972 9 % celkového objemu vzájomných dodávok tovaru a možno očakávať, že v najbližších rokoch dosiahnu štvrtinu celkového objemu vzájomných dodávok, pričom možno povedať, že asi 80 % všetkých dodávok špecializovanej produkcie robia strojárske výrobky.

Na posúdenie širokého zamerania tejto špecializácie výroby uvádzam niekoľko prípadov špecializácie dohodnutej s NDR:

- obojstranná špecializácia výroby kovoobrábacích strojov

- obojstranná špecializácia výroby armatúr

- obojstranná špecializácia výroby dýchacej techniky

- špecializácia ČSSR na výrobu tlakových lejacích strojov

- špecializácia ČSSR na výrobu kompletných závlahových súprav s potrubím a príslušenstvom

- špecializácia ČSSR na výrobu malopriemerových pletacích strojov na výrobu bezošvových dámskych pančúch

- špecializácia NDR na výrobu osobných železničných vagónov

- špecializácia NDR na výrobu elektrických strojčekov na strihanie vlasov

- kooperácia výroby regenerácie mechanizmu chladničiek.

Rovnako vo vzťahu k ostatným členským štátom boli na úrovni výrobných podnikov a organizácií zahraničného obchodu uzavreté v posledných dvoch rokoch dohody o špecializácii a kooperácii výroby. I keď tu ide zatiaľ o menej prípadov, je možné dokumentovať ich široké zameranie. Uvediem len príkladmo zmluvu o špecializácii prijímacích elektrónok s PĽR, kooperáciu pri výstavbe veľkofariem na chov ošípaných systémom suchých krmív s MĽR, spoluprácu a kooperáciu pri výrobe nákladných automobilov Škoda s BĽR, alebo kooperáciu pri výrobe predných hnacích traktorových súprav s RSR. So Sovietskym zväzom boli uzavreté medzirezortné dohody o špecializácii chemickej výroby a o kooperácii pri výrobe vysokovýkonných tkáčskych príchytkových stavov. Rovnako vo vzťahu k SFRJ došlo k uzavretiu mnohých špecializačných a kooperačných dohôd, napr. o kooperácii výroby v televíznej technike, výroby zapaľovacích sviečok, výroby remeselníckeho náradia, meracích prístrojov, univerzálnych frézok, kopírovacích automatov a ďalších.

V najbližších rokoch možno očakávať ešte rýchlejší pokrok v hospodárskej kooperácii so socialistickými štátmi v súvislosti s plnením úloh z Komplexného programu socialistickej ekonomickej integrácie, ktorý kladie na rozvoj hospodárskej kooperácie osobitný dôraz ako na jeden zo základných prostriedkov rozvoja výroby i zahraničného obchodu členských štátov.

V súlade s čs. hospodárskou politikou je i rozvoj hospodárskej kooperácie s nesocialistickými štátmi, pokiaľ táto forma hospodárskych stykov vychádza dôsledne zo zásady rovnosti a vzájomnej výhodnosti. ČSSR uzavrela s niekoľkými západoeurópskymi štátmi dohody o hospodárskej kooperácii /napr. s Francúzskom, Talianskom, Dánskom, NSR atď./, v ktorých sa podarilo zabezpečiť pre vývozy hospodárskej kooperácie výhodnejšie podmienky, než aké platia pre normálnu výmenu tovaru. Môže teda i na tomto úseku hospodárska kooperácia zohrať významnú rozvojovú úlohu.

Hospodársku kooperáciu so zahraničím dosiaľ upravoval výnos ministra zahraničného obchodu zo dňa 14.8.1968, ktorý vyžadoval, aby pred dohodnutím priemyslovej kooperácie bola uzavretá dohoda o jej financovaní medzi príslušnou hospodárskou organizáciou a ŠBČS. Pretože táto úprava nezabezpečovala dostatočné centrálne riadenie rozvoja hospodárskej kooperácie so zahraničím, prijala vláda ČSSR dna 6. augusta 1969 uznesenie, v ktorom bola na prechodný čas prijatá zásada, že kooperačné zmluvy so zahraničím môžu uzavierať iba organizácie oprávnené na zahraničnoobchodnú činnosť.

Potreby praxe i zásady prijaté medzitým v rámci RVHP pre uskutočňovanie kooperácie však vyžadujú, aby zmluvy o hospodárskej kooperácii uzavierali priamo organizácie, ktoré môžu takú kooperáciu vykonávať. Súčasne je potrebné, aby bol zabezpečený dostatočný vplyv štátov na celkové zameranie hospodárskej kooperácie, najmä s prihliadnutím na vplyv kooperačných dohôd na hospodársku štruktúru a vôbec na zabezpečenie úloh stanovených štátnym plánom. Preto je účelné vydať zákon, ktorý by určil jednotný postup pri uzavieraní zmlúv o hospodárskej kooperácii so zahraničím a zabezpečil uplatnenie tak podnikových, ako aj celoštátnych záujmov a hľadísk.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP