- preniesť z dôvodovej správy do zákona
myšlienku, že výkonom práva využívať
priemyslový vzor môže byť na určitý
čas poverený iba určitý počet
organizácií.
- ustanoviť zásady určenia výšky
odmeny autorovi ako principiálnu otázku priamo v
zákone, vo vykonávacom predpise potom rozviesť
dopĺňajúce otázky,
- určiť zodpovednosť za sledovanie hospodárnosti
pri udržiavaní patentov v zahraničí.
O tom, ako boli pripomienky a odporučenia výborov
využité, hovoril už súdruh minister.
Chcel by som iba pripomenúť, že pri prerokúvaní
zásad návrhu zákona poslanci využili
jednak vlastné skúsenosti získané
v závodoch svojich volebných obvodov, kde návrhy
konzultovali, jednak aj písomné stanoviská
z viac ako 50 podnikov. Na rokovaní výborov vystúpilo
asi 40 poslancov.
Úpravy obsiahnuté v návrhu spoločnej
správy je možné rozdeliť do dvoch skupín:
do skupiny zahŕňajúcej úpravy vzniklé
legislatívnym konaním a do skupiny zohľadňujúcej
vecné úpravy, ktoré sú v súlade
s návrhom zásad a so závažnými
pripomienkami poslancov.
Aby vám boli niektoré podstatnejšie návrhy
na zmeny jasnejšie, dovolím si ich podrobnejšie
vysvetliť a predložiť vám ich na uváženie.
V ustanovení § 44 navrhujeme vymeniť poradie
odsekov, pretože odsek 2 obsahuje základnú
myšlienku celého paragrafu. Okrem toho sa v novo označenom
odseku 1 slová "ktorá prepis Úradu navrhne
a zároveň preukáže právomocným
rozhodnutím súdu" odporúča nahradiť
slovami "o ktorej sa dokáže", pretože
takto navrhnutá zmena formulácie zjednoduší
konanie v takých prípadoch, keď spoluautori
uznajú ďalšieho autora bez toho, že by muselo
dôjsť k súdnemu rozhodnutiu. Okrem toho navrhovaná
formulácia aj presnejšie vyjadruje, že to nemusí
byť vždy autor - spoluautor, ktorý bude navrhovať
prepis, ale že to môže byt aj organizácia.
Obdobná úprava a zdôvodnenie sa vzťahujú
aj na § 95. v ktorom sa hovorí o získaní
spolupôvodcovstva priemyslového vzoru.
Zámerom navrhovanej úpravy v § 47. ako ju uviedol
spravodajca poslanec Ing. Mindoš, je zvýrazniť
výhodu vynálezcov, ktorí požadujú
osvedčenie, pred tými, ktorí žiadajú
o patent.
Neprijateľná je však forma, akou je toto zvýhodnenie
do zákona zakotvené. Obsah poznámky má
normatívny charakter a mal by byť upravený
priamo v zákone. Okrem toho nie je možné odkazovať
na dosiaľ neuverejnenú vyhlášku.
Pôvodné znenie § 98 navrhujeme upraviť
obdobne vo vzťahu k priemyslovému vzoru, pričom
je zdôvodnenie navrhnutej úpravy totožné.
Ustanovenie § 56 ods. 3 formulovať takto: "Ustanovenie
odseku 2 nie je možné použiť, ak majiteľ
patentu poskytol už licenciu na využívanie vynálezu,
pokiaľ Úrad nepovolí výnimku. Úrad
môže povoliť výnimku, ak tým nie
sú dotknuté práva z poskytnutej licencie."
Nové znenie odseku 3 predovšetkým vypúšťa
odkaz na odsek 1. V odseku 3 sa hovorí o majiteľovi
patentu, kdežto v odseku 1 o prihlasovateľovi, ktorý
doteraz patent nemá. Ten, kto patent už previedol,
nie je jeho majiteľom a nemôže s ním nakladať,
a teda ani žiadať o zmenu patentu na autorské
osvedčenie. Preto nové znenie odseku 3 hovorí
iba o takom majiteľovi, ktorý poskytol licenciu.
Pretože vynález chránený doteraz patentom,
na ktorý by bolo vydané na žiadosť majiteľa
patentu autorské osvedčenie, sa stáva národným
majetkom, a pretože by mohli byť tým dotknuté
práva majiteľa poskytnutej licencie, musí byť
Úrad obmedzený iba v možnosti povoľovania
výnimiek.
Obdobná zmena sa navrhuje aj v § 108 so vzťahom
na priemyslový vzor. Je len logické, že zdôvodnenie
návrhu zmeny je tiež obdobné.
V ustanovení § 61 sa odporúča vypustiť
odsek 1, a to preto, že definovanie spoločenského
prospechu je veľmi obtiažne a zrejme by bolo vždy
kusé a neúplné a ani na iných miestach
sa tento prospech v zákone nedefinuje. Potom § 61
formulovať takto: "Pri posudzovaní spoločenského
prospechu sa hlavne pozerá na to, ako využívanie
zlepšovacieho návrhu ovplyvňuje vyšší
ekonomický, technický alebo iný kladný
účinok, hlavne zvyšovanie produktivity práce,
znižovanie vlastných nákladov, kvalitu, životnosť
výrobkov alebo výrobných zariadení,
bezpečnosť práce, sociálnu a kultúrnu
starostlivosť o pracujúcich." Zdôvodnenie
tohto návrhu zmeny spočíva v tom, že
doterajšie negatívne vymedzenie kritérií
pre posudzovanie spoločenského prospechu nie je
zrejme dosť vhodné, pretože napríklad
znižovanie životnosti výrobkov pri ich súčasnom
zlacnení môže prinášať spoločenský
prospech. Pozitívne vymedzenie kritérií dáva
naproti tomu určitú všeobecnú direktívu.
Ďalšou z úprav odporučených spoločnou
správou výborov bolo vsunúť za §
77 nový § 78, ktorý má pri priemyslových
vzoroch, kde je predmet prihlášky súčasne
chránený autorským právom, vylúčiť
kolíziu medzi návrhom tohto zákona a platným
autorským zákonom. Tým sa vyhovelo odporučeniu
výborov, ktoré uplatnili pri prerokúvaní
zásad zákona.
Ustanovenie § 115 sa navrhuje doplniť vetou: "Ak
o prihláške zlepšovacieho návrhu nerozhodne
organizácia v dvojmesačnej alebo predídenej
dobe /§ 67/ a ak využíva predmet prihlášky,
má jeho autor nárok na odmenu, ak spína predmet
prihlášky podmienky zlepšovacieho návrhu."
Takouto formuláciou sa zachytia v praxi sa často
vyskytujúce prípady, keď organizácia
z akýchkoľvek dôvodov o prihláške
zlepšovacieho návrhu ešte nerozhodla, ale využíva
jeho podstatu.
Pri § 123 písm. c/ prijali výbory presnejšiu
formuláciu navrhnutú Slovenskou národnou
radou.
Odporučením doplniť § 124 v ods. 1 o vetu:
"Keď nie je zriadený orgán, ktorému
prísluší vykonávať zmierovacie
konanie, prerokúvajú a rozhodujú súdy
tieto spory priamo, "bola vyjadrená snaha pamätať
aj na tie prípady, keď v organizácii nie je
zriadený zmierovací orgán. Z pôvodnej
dikcie nebolo zrejmé, že súdy môžu
aj v takýchto prípadoch rozhodovať spory priamo.
K poslednému odporučeniu návrhu zákona
ešte uvádzam, že § 158 navrhujeme doplniť
ustanovením o účinnosti takto: "Tento
zákon nadobúda účinnosť dňom
1. januára 1973."
Predkladané úpravy boli vo výboroch prerokované
za prítomnosti zástupcov vlády, ktorí
s nimi vyslovili súhlas.
Vedľa zdôvodnenia návrhov na úpravu vládneho
návrhu zákona považujem za potrebné
informovať vás ešte o jednej otázke, z
ktorej nevyplýva návrh na zmenu, ale kde predmetom
diskusie bol výklad formulácie. § 58 ods. 2
v predloženom vládnom návrhu znie takto: "Zlepšovacím
návrhom nie je však vyriešenie problému,
ak jeho vypracovaním autor neprekročil pracovnú
úlohu vyplývajúcu pre neho najmä z popisu
práce, z daného pracovného príkazu
alebo z podmienok a ukazovateľov ustanovených pri
zadaní úlohy: to však neplatí pre prípady,
keď autor vyriešil tematickú úlohu."
Uvedená formulácia má na jednej strane zabrániť
tomu, aby bol niekto za tú istú prácu dvakrát
odmeňovaný. Na druhej strane však zvýhodňuje
zlepšovateľa proti súčasnému stavu
hlavne z týchto dôvodov:
- vyriešenie tematickej úlohy je zlepšovacím
návrhom aj v prípadoch, keď ide o plnenie pracovnej
úlohy,
- organizácia neberie do úvahy otázku pracovnej
úlohy, ak prihlasovateľ nie je s touto organizáciou
v pracovnom, členskom alebo inom obdobnom vzťah,
- pri navrhovateľoch, ktorí sú v pracovnoprávnom
vzťahu s organizáciou, ktorej je návrh podaný,
nebude môcť organizácia upierať charakter
zlepšovacieho návrhu púhym všeobecným
vyhlásením, že tým plnil pracovnú
úlohu, ale bude musieť kvalifikovane konkrétne
dokázať, že svojím návrhom neprekročil
navrhovateľ plnenie konkrétnej pracovnej úlohy.
Pretože uvedené otázky boli predmetom častých
sporov, bude treba dbať o to, aby si hlavne podniky včas
osvojili správny výklad tohto ustanovenia.
Vážené súdružky poslankyne, vážení
súdruhovia poslanci, zhodne so spravodajcom výborov
Snemovne národov navrhujem, aby vládny návrh
zákona o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích
návrhoch a priemyslových vzoroch /tlač 7/
bol schválený v znení spoločnej správy
Ústavnoprávneho výboru, Výboru pre
plán a rozpočet, Výboru pre priemysel, dopravu
a obchod a Kultúrneho výboru Snemovne ľudu
/tlač 7/SĽ/, ako aj spoločnej správy
Ústavnoprávneho výboru, Výboru pre
plán a rozpočet, Výboru pre priemysel, dopravu
a obchod a Kultúrneho výboru Snemovne národov
/tlač 7/SN/ s úpravami, na ktorých sa uzniesli
ústavnoprávne výbory oboch snemovní
dňa 31. októbra 1972 a ktoré uviedol spravodajca
Snemovne národov s. Ing. Mindoš. Ďakujem za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS dr. B. Kučera: Děkuji zpravodaji poslanci
ing. Kosorínovi.
Soudružky a soudruzi, před zahájením
rozpravy bych chtěl ještě upozornit, že
jste obdrželi úplné znění návrhu
zákona, ve kterém jsou změny obsažené
ve společných zprávách výborů,
ovšem s výjimkou těch, na kterých se
usnesly na včerejší schůzi ústavně
právní výbory.
Zahájíme nyní rozpravu k vládnímu
návrhu zákona o objevech, vynálezech, zlepšovacích
návrzích a průmyslových vzorech. Do
rozpravy se prozatím přihlásili poslanci:
Stejskal, Babilonská, Slováček, Pšenička,
Jozef Polák, Gavenda, Blažej a Paruza. Dávám
slovo prvnímu přihlášenému poslanci
L. Stejskalovi. Prosím, aby se ujal slova. Připraví
se poslankyně Babilonská.
Poslanec SL L. Stejskal: Vážené předsednictvo,
soudružky poslankyně, soudruzi poslanci. podchycení
a rozvoj tvořivé iniciativy, schopností a
tvůrčích sil všech pracujících,
dělníků, rolníků, techniků
a vědeckých pracovníků, představuje
velké bohatství, o jehož využití
ve prospěch rozvoje naší společnosti
musíme pečlivě dbát. Tato tvůrčí
iniciativa se projevuje a ještě v podstatně
větším rozsahu se může projevovat
zejména ve zlepšovatelské a vynálezecké
činnosti, pokud bude správně podchycena a
usměrněna především na úkoly,
které potřebuje naše společnost, zejména
naše ekonomika, řešit. Jednou z důležitých
forem pro usměrnění zlepšovatelského
a vynálezeckého hnutí je plánovité
vyhlašování tématických úkolů,
zaměřených zejména k rychlejšímu
vyřešení naléhavých technických
problémů v návaznosti na národohospodářské
plány. Je pochopitelné, že na závodech
nebo podnicích budou vypisovány tématické
úkoly směřující k řešení
jejich problematiky, zatímco na generálních
ředitelstvích a na odvětvových ministerstvech
je třeba volit tématické úkoly z jiných
hledisek a potřeb.
Jaký je však dosavadní stav? Ze zkušeností
na závodech i z diskuse při projednávání
zásad i vládního návrhu zákona
o objevech, vynálezech, zlepšovacích návrzích
a průmyslových vzorech ve výborech Federálního
shromáždění se ukázalo, že
tato forma se zatím velmi nedostatečně uplatňuje
v praxi. Zadání tématických úkolů
bývá často nejasné, někdy víc
ve formě rebusů, takže už přístup
k jejich řešení je ztížen. Nejsou
často ani součástí podnikových
plánů, není v plánech počítáno
s kapacitami a materiálem pro jejich zajištění
a pohotovou realizaci. Vyskytují se i další
překážky, jako určení, co je
služební povinností a co prací navíc
při řešení tématického
úkolu. Z toho vyplývají pak spory a odměny
za vyřešení těchto úkolů
apod.
Uvážíme-li jakou úlohu mohou a mají
tématické úkoly sehrát, že mají
usměrňovat zlepšovatelské a vynálezecké
hnutí a napomáhat zvyšovat jeho účinnost,
pak není možno se smířit s dosavadním
stavem, i když jeho určité zlepšení
by se dalo zabezpečit i dodržováním
stávajících předpisů.
Především je třeba uvítat, že
předložený vládní návrh
zákona o objevech, vynálezech, zlepšovacích
návrzích a průmyslových vzorech zakotvuje
ve společných ustanoveních /§ 110, 111
a 112/ povinnost orgánů a organizací plánovitě
usměrňovat na svém úseku činnost
vynálezců a zlepšovatelů pravidelným
sestavováním plánu tématických
úkolů a jejich vyhlašováním.
Vládní návrh zákona také stanoví,
že k vyhlášeným tématickým
úkolům se musí uvést soutěžní
podmínky a stanovit zvláštní odměny
za vyřešení úkolů. Je také
povinností orgánů řádně
projednat došlé návrhy a zabezpečit
pohotovou realizaci přijatých řešení.
Důležitým přínosem je ustanovení
o vyplácení odměn, které stanoví,
že za vyřešení vyhodnocená jako
nejlepší, má řešitel nárok
na zvláštní odměnu. Tím by se
mohla odstranit řada sporů, jak už jsem se
o nich zmínil.
Vážené soudružky poslankyně, vážení
soudruzi poslanci, když jsem řekl, že je třeba
tato opatření, uvedená ve vládním
návrhu přivítat, pak jsem si byl současně
vědom, že schválením těchto opatření
ještě zdaleka nebude zabezpečeno, aby tématické
úkoly plnily svoji funkci. Zůstane zde řada
problémů k dopracování, spojená
se zabezpečením správného zaměření
a formulace tématických úkolů, vhodné
publikace a vyvolání zájmu o jejich řešení,
včasné zabezpečení kapacit, materiálu
i jejich finanční zabezpečení. Chtěl
bych využít této příležitosti
a v souladu s projednáváním ve výborech
doporučit, aby právě této oblasti
byla na všech stupních řízení
věnována mimořádná pozornost,
zajištěna operativnost a cílevědomá
práce bez nezdravého úřadování,
ale zabezpečen dělný přístup
k řešení problémů spojených
s tématickými úkoly a jejich funkcí.
Vážené soudružky poslankyně, vážení
soudruzi poslanci, hovořil jsem jen k jedné oblasti
řešené tímto návrhem zákona,
kde se ukazuje, že stanovené zásady jsou správné
a nyní půjde o jejich odpovědné provádění
v praxi. Předpokládám proto, že i na
zbývajících úsecích, které
zahrnuje tento zákon, tomu tak je a doporučuji,
abychom předložený vládní návrh
schválili ve znění, které zde přednesli
oba zpravodajové.
Děkuji za pozornost. /Potlesk./
Předsedající místopředseda
FS dr. B. Kučera: Děkuji poslanci Stejskalovi.
Slovo má poslankyně Babilonská, připraví
se poslanec Slováček.
Poslankyně SN Z. Babilonská: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
poslankyne, vážení súdruhovia poslanci,
vládny návrh zákona o objavoch, vynálezoch,
zlepšovacích návrhoch a priemyslových
vzoroch, o ktorom dnes rokujeme, upravuje osobné a majetkové
práva i povinnosti československých štátnych
občanov, socialistických organizácií
i štátu, a to práva i povinnosti, ktoré
vznikajú z vytvorenia a spoločenského uplatnenia
objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov
a priemyslových vzorov, ako aj z tematických úloh.
Objasnenie týchto vzťahov a ich zakotvenie do zákona
je iste správne a napomôže svojím spôsobom
rozvoj tejto činnosti. Návrh predpokladá
v súlade s potrebami národného hospodárstva
rýchlejší rozvoj zlepšovateľského
a vynálezcovského hnutia, či už ide
o množstvo vynálezov a zlepšovacích návrhov
alebo o ich prínos. Najmasovejšia účasť
je azda v zlepšovateľskom hnutí, pretože
v ňom sa môže uplatniť celý rad
drobných zlepšovateľov z najširších
vrstiev pracujúcich.
V tomto smere treba však vytvoriť viaceré predpoklady.
Dovoľte mi, aby som sa o jednom z týchto predpokladov
zmienila. Na to, aby pracujúci zlepšovali a vynaliezali,
nestačí iba snaha a chuť. Nevyhnutne potrebujú
poznať problémy svojho pracoviska a musia mať
aj možnosť získať informácie o tom,
či obdobné problémy nie sú už
niekde vyriešené, prípadne akým spôsobom
sú vyriešené. Bude preto treba postarať
sa o zodpovedajúci informačný systém,
ktorý sa nemôže robiť jednotne podľa
nejakej šablóny, pretože sa bude týkať
všetkých vrstiev pracujúcich počínajúc
robotníkmi a končiac inžiniersko-technickými
a riadiacimi pracovníkmi.