Ak dovolíte, chcel by som sa v krátkosti vyjadriť
k širším problémom pracovných síl,
skôr pre informáciu a orientáciu v našom
ďalšom spoločnom postupe.
Úzky pohľad, nad ktorým sme sa dnes zamýšľali
z hľadiska pracovnoprávnych predpisov, pochopiteľne
neobsahuje celú problematiku pracovných síl.
Základná otázka je v niečom inom.
Veľmi správne sa toho dotkol súdruh poslanec
Matyáš. My v československej ekonomike sme
po dlhé roky sústavne budovali kapacity a vytvárali
ďalšie pracovné príležitosti, a nekalkulovali
sme s tým, aký je demografický vývoj,
aké je zloženie populácie v Československu,
ktoré je určujúce na dlhé obdobie
dopredu. Narodení ľudia tu sú a my musíme
prinajmenej na 15 až 20 rokov s týmto demografickým
vývojom a zložením rátať. Musíme
teda rátať s uzavretým okruhom pracovných
síl. V tomto okruhu sa musíme chtiac-nechtiac pohybovať.
Naše stávajúce základné fondy
majú však taký rozsah, že keby sme ich
chceli využiť len pri smennosti 1,5, potrebovali by
sme ďalších 120 - 160 tisíc pracovných
síl. Keby sme chceli obsadiť všetky pracovné
príležitosti, ktoré tu sú, potrebovali
by sme 140 - 150 tisíc pracovných síl. Faktom
je, že tu vzniká rozpor približne 300 tisíc
pracovných síl oproti možnému využitiu
dnešných výrobných základných
fondov, či už ide o smennosť alebo o obsadenie
všetkých pracovných miest.
Ďalší rozpor vzniká z toho, že v
predchádzajúcich päťročniciach
pribúdalo v päťročnom období okolo
400 až 450 tisíc nových pracovných síl,
zatiaľ čo do budúcnosti bude tento prírastok
podstatne menší. I keď populačný
vývoj nebol nijako zvlášť odlišný,
boli tu rezervy hlavne v poľnohospodárstve a v okruhu
žien v domácnosti, ktoré neboli zapojené
do pracovného procesu. Dnes sú tieto rezervy vyčerpané
a prírastok v nasledujúcej päťročnici
na rozdiel od spomenutých 450 tisíc sa bude pohybovať
okolo 300 tisíc, v ďalšej päťročnici
dokonca okolo 120 tisíc pracovných síl. S
týmto uzavretým okruhom musí naša ekonomika
rátať a v dôsledku toho základná
otázka, ktorej sa dotkol súdruh poslanec Matyáš
je, aby sme v ďalšej investičnej činnosti
neprichádzali neustále s novými a novými
požiadavkami, aby sme dodržiavali smernice, ktoré
boli určené pre päťročný
plán, aby sme nevytvárali ešte väčšiu
napätosť v pracovných silách a v pracovných
príležitostiach.
Za tohto stavu hľadáme aspoň možnosti,
ako využiť existujúce rezervy. Tie sú
veľmi vážne a veľmi rozsiahle. Správa
i podklady, ktoré ste dostali, ich obsahujú. Nebudem
ich rozvádzať.
Ale je isté, že jediné percento absencie, ako
o tom správne hovorila súdružka Kašičková,
reprezentuje v socialistickom sektore národného
hospodárstva /bez JRD/ takmer 60 000 pracovných
síl. A rôzne zakrývané absencie, absencie
pre rôzne iné účely, a nie z titulu
opravdivej nemoci, sú určite podstatne vyššie
než 1 %, keď si porovnáme stav okolo r. 1964
- 1965, keď sa robili normálne kontroly a absencia
bola podstatne nižšia, nehovoriac o ďalšej
rezerve vo fonde pracovnej doby, o ktorom bola reč, ale
opravdu od 10 do 30 % nevyužitie fondu pracovnej doby, a
v stavebníctve 40 % i viac, reprezentuje ďalšie
desiatky tisícov pracovných síl.
Chtiac-nechtiac musíme skončiť pri tom, čo
robia vedenia závodov a podnikov, čo robia naše
organizácie na závodoch a podnikoch, keď sa
takýto stav drží a keď máme veľmi
ľahko dostupné riešenie v tom, že by sme
opravdu žiadali pracovnú morálku, disciplínu,
zodpovednosť a postih proti nepoctivcom. Nech náš
poctivý pracujúci občan je na tom lepšie
než ten, ktorý zneužíva, uniká,
vyslovene pre svoj osobný prospech.
Treba plne podporiť a súhlasiť s kritickými
poznámkami a pripomienkami k pridruženej výrobe
a k drobnému socialistickému podnikaniu.
Všetky orgány, počínajúc národnými
výbormi, majú evidenciu, pretože dávali
súhlas k takému podnikaniu: dávali k nemu
súhlas i iné orgány. Národné
podniky si dokonca objednávali od týchto organizácii
rozličné zákazky a služby. Stále
hovoríme vo všeobecnej polohe, ale nikdy nepovieme
adresátov. Tí sú naprosto a úplne
známi. Treba na túto adresu hovoriť. Celá
táto činnosť sa nekonala anonymne. Musela byť
nejakým spôsobom potvrdená, nejakým
spôsobom odsúhlasená, pre niekoho vykonávaná
a niekým zaplatená. Žiadna anonymita tu neexistuje.
Ide o to, aby opravdu už nastúpilo volanie na zodpovednosť
za túto činnosť a vyvodzovanie dôsledkov,
a tým aby sa nám odhalili oprávnene kritizovaní
fluktuanti, absentéri a zneužívači toho
všetkého, čo spoločenský poriadok
chce dávať rovnakou mierou a rovnakým právom
poctivým občanom, ale nie nepoctivcom.
Nakoniec by som chcel poprosiť i súdruhov poslancov
vzhľadom na veľké porozumenie a pomoc pri riešení
týchto problémov, ktoré vláda i stranícke
orgány kladú na prvoradé miesto z opatrení
v konsolidácii; chcel by som vám poďakovať,
že ste sa takým spôsobom postavili vo výboroch
i pri dnešnom plenárnom rokovaní a poprosil
by som vás o ďalšiu spoluprácu a súčasne
poďakoval za trpezlivosť, že ste dnes po takých
dlhých rokovaniach predsa len tomuto bodu venovali tak
veľkú pozornosť. Ďakujem.
Predseda SN Mihálik: Ďakujem s. ministrovi
Štanceľovi za zaujatie stanoviska k rozprave. Ja by
som mu chcel poďakovať v mene predsedníctva našej
snemovne, že nám veľmi vychádzal v ústrety
pri príprave tejto správy a že veľmi ochotne
chodil i do výborov.
Prosím teraz spravodajcu posl. Ing. Šimka, ktorý
bol tiež členom návrhovej komisie, aby na záver
predniesol návrh uznesenia.
Zpravodaj poslanec ing. Šimek: Vážené
soudružky poslankyně, vážení soudruzi
poslanci! Pracovní skupina poslanců po zhodnocení
zpravodajských zpráv i po zhodnocení diskuse
poslanců i závěru soudruha ministra dospěla
k závěru, že není žádných
rozporů v tom, co je navrhováno výborem pro
sociální politiku a ústavně právním
výborem jako usnesení. Naopak všechny diskusní
příspěvky vyzněly v podporu zpravodajských
zpráv i v podporu obsahu usnesení, které
vám bylo včera písemně všem předloženo.
Zpravodajská skupina je toho názoru, že pro
nás poslance zde vzniká široké pole
působnosti pro aktivitu ve smyslu upevňování
pracovní disciplíny, omezování nežádoucí
fluktuace a absence v naší poslanecké práci
s voliči.
Pracovní skupina poslanců je toho názoru,
že by se snad ani nemuselo číst usnesení
Sněmovny národů k této problematice,
protože bylo včera řádně všem
poslancům v písemné formě rozdáno.
Jsou zde jen asi dvě připomínky toho druhu,
že k otázce § 51 zákoníku práce,
potom k otázce některých mzdových
relací a k otázce zákona o bytech některé
náměty už byly v referátu soudruha ministra
a zdá se, že budou pojaty i do případné
novelizace nebo do dalších právních
norem, které budou následovat. Tolik ke zprávě
pracovní skupiny.
Predseda SN Mihálik: Ďakujem súdruhovi
posl. Šimkovi. Vypočuli ste stanovisko návrhovej
skupiny k návrhu uznesenia, ktorý ste dostali včera.
Má niekto k tomuto návrhu ešte nejaké
pripomienky alebo doplnky? /Pripomienky ani doplnky neboli./
Budeme teda hlasovať. Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku. /Deje sa./
Ďakujem. Je niekto proti? /Nikto./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./
Snemovňa národov schválila uznesenie k správe
súdruha ministra Štanceľa jednomyseľne.
Tým sme vyčerpali druhý bod programu.
Tretím bodom sú
Konštatujem, že písomné interpelácie
v zmysle zákona o rokovacom poriadku Federálneho
zhromaždenia neboli Predsedníctvu SN predložené.
Na otázku poslanca Jana Peška vo veci legitimovania
poslancov, ktorú uplatnil na adresu Ministerstva vnútra
na poslednej schôdzke Snemovne národov, došla
písomná odpoveď. Písomnú odpoveď
dostal aj poslanec Walter Piverka, ktorý na minulej schôdzke
Snemovne národov predložil - ako to pripúšťa
rokovací poriadok - písomnú otázku,
určenú ministrovi národnej obrany ohľadne
vydávania potvrdení o odbojovej činnosti
za obdobie od r. 1938 do 15.3.1939.
Odpovede na obidve tieto otázky boli rozmnožené
a všetci poslanci ich dostali na začiatku schôdzky.
Pýtam sa, či v rámci tohto bodu programu
chce niekto z poslancov uplatniť otázku na vládu
ČSSR, na niektorého z jej členov alebo na
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.
Hlási sa súdruh poslanec Gacík.
Poslanec Gacík: Vážená Snemovňa
národov! Riešenie problému bývania Komunistická
strana Československa sústavne zahŕňala
medzi prvoradé programové úlohy. Výsledky
dosiahnuté v uplynulom období desiatich rokov v
ČSSR však plne nezodpovedajú ani naliehavým
potrebám bývania ani úsiliu, vynaloženému
na riešenie tohto problému. Dosiahnutie podstatného
vzrastu v množstve a kvalite stavaných bytov v najbližších
rokoch patrí preto v súčasnom období
konsolidácie hospodárskych a spoločenských
pomerov k naliehavým úlohám.
Analýza výsledkov riešenia bytového
problému za uplynulých 10 rokov pripomína
riešenie:
a/ nerovnováhy medzi objektívne zabezpečenými
potrebami bytovej výstavby a materiálnou výrobou
pre stavebné podniky,
b/ veľmi nízkej úrovne rozvoja technickej infraštruktúry,
hlavne v mestách a nízkych, objemov investícií
vložených do jej odvetví,
c/ neuceleného a neúplného spôsobu
riadenia komplexnej bytovej výstavby zhora nadol v jeho
častých nekomplexne uskutočňovaných
zmenách,
d/ problémov, ktoré trvajú v štruktúre
materiálno-výrobnej základne, prejavujúcich
sa v tom, že pri spriemyselňovaní výroby
a montáží zvislých a vodorovných
konštrukcií prevládajú v dokončovacích
prácach mokré procesy realizované v podstate
remeselným spôsobom,
Nedostatky v rozsahu, štruktúre, technickej úrovni
stavebných kapacít sa prejavujú v dlhotrvajúcej
výstavbe bytových domov, v kvalite dokončených
a odovzdávaných bytov, výstavba ktorých
sa v poslednom období predlžuje z 10 na 12 - 14 mesiacov.
Technicky a ekonomicky optimálna lehota by mala byť
zhruba polovičná.
Prvotná príčina je teda v ostatných
faktoroch, ako sú technicky nevybavené pozemky,
výstavba inžinierskych sietí, koordinácia
podmieňujúcich investícií dopravných,
vodohospodárskych, palivovej a energetickej základne,
skutočnosť, že v ČSSR nie sú strojárske
kapacity, ktoré by vyrábali a vyvíjali technologické
zariadenia pre panelárne, a iné progresívne
stavebné materiály a konštrukcie.
Otázka nie je doriešená ani v rámci
spolupráce s krajinami RVHP.
Druhou veľmi vážnou príčinou je
nerozvinutá výrobná základňa
na spriemyselňovanie dokončovacích prác
v priemyslových podnikoch, ktoré by mali kapacity
na finálnu úpravu materiálov, dielcov a výrobu
prípravkov i náradí pre ich priame použitie
na bytovú a občiansku výstavbu.
Z toho mi vychádzajú na federálnu vládu
tieto dva dotazy:
I. Či je už pripravený, alebo v akom štádiu sa nachádza model štátnej bytovej výstavby, podľa ktorého by sa bytová výstavba mala riadiť v rokoch 1971 - 1975 a ktorý by mal zahrnovať:
1. program bytovej výstavby na roky 1971 - 1975 ako podklad
pre návrh piateho päťročného plánu:
2. úlohu na vypracovanie programu technického rozvoja
pre komplexnú bytovú výstavbu na toto obdobie:
3. úlohu na rozpracovanie metodiky plánovania a
financovania, ktorá má zjednotiť formy účasti
štátu a obyvateľstva nariešení bytového
problému a ktorá umožní pritom uplatniť
zásady zvýhodňovania určitých
oblastí a plne rozvinutého diferencovania sociálnej
politiky štátu v tomto smere;
4. úlohu o objektivizácii cien čistého
a komplexného bytu pri diferencovaní štandardu
pre oblasti, okresy a mestá.
II. Či sa uvažuje v plánoch na roky 1971 -
1975 o riešení našimi priemyslovými podnikmi
výroby technologických zariadení pre panelárne
i finálnych výrobkov, náradia a prípravkov
pre dokončovanie prác na bytovej a občianskej
výstavbe, pretože zastaralý stav našich
panelární a drobnej mechanizácie nevyrieši
súčasný dovoz panelární zo
Sovietskeho zväzu i z Dánska, ako sa o tom hovorí.
Predseda SN Mihálik: Ďakujem poslancovi Gacíkovi.
Dotazy, ktoré uvádzal, predložíme federálnej
vláde a dostaneme na ne odpoveď v zákonnej
lehote.
Sú ešte nejaké ďalšie dotazy? /Nikto
sa nehlási./
Tým by sme mohli uzavrieť tretí bod.
Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia
poslanci! Tým je vyčerpaný celý program
dnešného nášho rokovania. Ďakujem
vám za aktívnu účasť a končím
9. schôdzku Snemovne národov.