Absencia z dôvodu nemoci alebo úrazu sa v uplynulých rokoch výrazne zvýšila, najmä čo do predlžovania priemernej dĺžky pracovnej neschopnosti. Zatiaľ čo v roku 1967 robila pracovná neschopnosť 4,19 %, zvýšila sa do konca prvého polroku 1970 na 5,76 %. V roku 1967 robila priemerná dĺžka pracovnej neschopnosti 16,9 dňa, ale v roku 1969 už 17,1 dňa. V prvom polroku 1970 dochádza k poklesu na 16,6 dňa v dôsledku krátkodobých onemocnení horných ciest dýchacích. Nedôslednosť a benevolencia, s akou sa postupuje na tomto úseku, i nezáujem závodov zneužívajú nezodpovední jedinci, ktorým sa na účet štátnych prostriedkov platí za lenivosť alebo za postranné zárobky.

Neodôvodnenou absenciou sa už zaoberala federálna vláda a v júli tohto roku prijala opatrenia, ktoré sledujú jej obmedzenie.

Taktiež vzostupnú tendenciu vykazuje voľno povoľované správou závodu. V roku 1967 robilo toto voľno včítane neospravedlnenej absencie 1.5 dňa na jedného pracovníka, v roku 1969 už dva dni.

Aké závery vyplývajú z prieskumu, pokiaľ ide o poznatky, týkajúce sa využívania pracovnej doby a dodržiavania pracovnej disciplíny?

Výsledky prieskumu o rozsahu porušovania pracovnej disciplíny a o rozsahu absencie ukazujú, že prevažná časť pracujúcich svoje povinnosti disciplinovane plní a len malá časť nedisciplinovaných pracovníkov a notorických absentérov sústavne porušuje pracovnú disciplínu. Úroveň pracovnej disciplíny do značnej miery ovplyvňujú mnohé faktory, spomedzi ktorých zaujíma významnú úlohu autorita vedúcich hospodárskych pracovníkov, úroveň organizácie práce, ponuka a dopyt po pracovných silách, správna mzdová politika a v neposlednom rade výchovné pôsobenie pracovných kolektívov. Upevňovanie pracovnej disciplíny vo svojom celku je však dlhodobejší proces a pracovnoprávne predpisy ho môžu len podporovať a priaznivo ovplyvňovať.

Prieskum a diskusia so zástupcami hospodárskych organizácií i s federálnymi a národnými orgánmi svedčia o tom, že v záujme ďalšieho upevňovania pracovnej disciplíny a obmedzovania nežiadúcej absencie by bolo účelné doplniť, resp. sprísniť niektoré ustanovenia Zákonníka práce a iných, najmä mzdových predpisov. Ide napríklad o námety na sprísnenie podmienok nároku na náhradu mzdy pri osobných prekážkach v práci, ďalej ide o to, aby organizácia mala možnosť uložiť pracovníkovi, ktorý uzatvára dohodu o vykonaní určitej práce pre inú organizáciu, vopred si vyžiadať predchádzajúci súhlas, ak by vykonanie týchto prác nebolo v súlade s plnením pracovných povinností, vyplývajúcich zo základného pracovného pomeru. Ďalej by bolo možno oslobodiť organizáciu od povinnosti nájsť náhradné zamestnanie takému pracovníkovi, ktorý dostal výpoveď z dôvodu porušenia socialistického právneho poriadku. Do úvahy prichádzajú aj úpravy v mzdových predpisoch, ktoré umožňujú organizáciám nepriznať podiel na hospodárskych výsledkoch takým pracovníkom, ktorí bez vážnych dôvodov z organizácie odišli alebo porušili pracovnú disciplínu. Konečne treba zvážiť aj možnosť nepriznať niektoré výhody, napríklad príspevky na závodné stravovanie, podnikovú rekreáciu, pôžičky na byty a podobne takým jednotlivcom, ktorí porušujú pracovnú disciplínu.

Druhým problémom, ktorému bola pri prieskume venovaná pozornosť, je nežiadúca fluktuácia.

Z údajov ONV možno usúdiť, že ročne zmení zamestnanie asi 17 % pracovníkov. Z toho nežiadúca fluktuácia predstavuje asi 5 % zmien pracovného pomeru. V tom sú, pravda, zahrnuté aj prípady, keď pracovníci zmenia zamestnanie dva i trikrát do roka. Aj tak treba počítať s tým, že nežiadúca fluktuácia sa týka asi 290 tisícov pracovníkov.

Organizácie čoraz dôraznejšie naliehajú, aby do pohybu pracovných síl bol urýchlene zavedený poriadok, a súčasne požadujú hľadať ďalšie cesty na zostrenie opatrení proti notorickým fluktuantom, ktorí si obstarávajú rôzne vedľajšie zárobky, utekajú zo závodu s pevnou pracovnou morálkou a vyhýbajú sa zákonným povinnostiam - ako napríklad plateniu výživného a pod. Proti týmto nepoctivcom, ktorí kladú svoje osobné záujmy pred záujmy spoločenské, je potrebné uplatňovať všetky dostupné postihy.

Všetci dobre vieme, že by veci samotnej prospelo, keby správy závodov využívali pracovné sily racionálne a keby v prípadoch nežiadúcej fluktuácie dôsledne uplatňovali všetky platné právne predpisy. Výsledky prieskumu o tom však nesvedčia.

Tak v prvom polroku tohto roku odišlo z organizácií, v ktorých sa prieskum robil, vyše 31 000 osôb, z toho po vzájomnej dohode takmer 15 000, teda bezmála polovica. To znamená, že sa dôsledne neplní uznesenie federálnej vlády a národných vlád, ktoré ukladá využívať výpovednú lehotu predĺženú o šesť mesiacov a na dohody o rozväzovaní pracovného pomeru pristupovať len v odôvodnených prípadoch. Pri prieskume bolo dokonca zistené, že mnohí vedúci hospodárski pracovníci toto uznesenie vôbec nepoznajú. V iných organizáciách argumentujú tým, že pracovná morálka pracovníkov v predĺženej výpovednej lehote je veľmi zlá a že je lepšie, keď takí pracovníci čo najskôr zo závodu odídu.

Počet pracovníkov, ktorí nežiadúcim spôsobom zmenili zamestnanie v tomto roku v organizáciách, kde sa robil prieskum, dosiahol viac ako 18 300 prípadov, a pritom stále ešte veľký počet pracovníkov z priemyslu a stavebníctva prechádza do organizácií drobného podnikania.

Rozsah nežiadúcej fluktuácie je v jednotlivých podnikoch značne rozdielny. Podstatne vyšší je v závodoch s obťažnými pracovnými podmienkami, v závodoch s viacsmennou prevádzkou alebo turnusovou službou. Potvrdzuje sa, že sťažené spoločenské a pracovné podmienky sú často pre zmenu zamestnania typickejšie než úroveň zárobkov. To nás presvedčuje o tom, že v celom mzdovom systéme a v predpokladanej prestavbe základných miezd bude treba omnoho výraznejšie položiť dôraz na tzv. mimokvalifikačné vplyvy, ktoré sú vyjadrené práve rytmičnosťou výroby, nepretržitosťou práce, vysokým stupňom intenzity a sťaženými pracovnými podmienkami.

Na druhej strane treba konštatovať, že mnoho organizácií začína vyvíjať už väčšiu aktivitu proti fluktuácii. Robia sa napríklad analýzy príčin fluktuácie s osobitným zameraním na kvalifikovaných pracovníkov, obnovuje sa činnosť protifluktuačných komisií, ktoré podrobne prerokovávajú každú žiadosť o skončenie pracovného pomeru. Niektoré organizácie uzatvárajú dohody o "nepreťahovaní" pracovníkov.

Osobitný problém predstavuje fluktuácia učňov. Organizácie pristupujú už vo väčšom rozsahu k uzatváraniu pracovných zmlúv s učňami, v ktorých sa učni zaväzujú, že budú v závode pracovať tri roky po vyučení. Pravda, aj v tomto smere boli zistené značné rozdiely.

Ďalej bolo zistené, že nové ustanovenia Zákonníka práce o povinnosti organizácie, ktorá prijíma vyučeného, hradiť závodu, v ktorom sa vyučil, náklady na vyučenie, dosiaľ nepôsobia proti fluktuácii týchto pracovníkov. Je to tak preto, že úhrada nákladov nerobí novým organizáciám ťažkosti a že úprava nezachycuje pracovníkov, ktorí sa v posledných troch rokoch vyučili.

Hlavné opatrenia právnej povahy proti bezdôvodnej fluktuácii, používané v sledovaných organizáciách, sú dvojakého druhu. Jednak sa uplatňuje predĺžená výpovedná lehota o šesť mesiacov a jednak sa fluktuanti, ktorí opustili zamestnanie bez riadneho rozviazania pracovného pomeru, oznamujú prokuratúre na potrestanie podľa zákona o priestupkoch. Obidve tieto opatrenia sa však v dostatočnej miere nevyužívajú.

V boji proti nežiadúcej fluktuácii môže byť účinným nástrojom aj ukladanie pokút organizáciám, ktoré prijali pracovníkov bez ukončenia predchádzajúceho pracovného pomeru, vykonávajú nábor pracovníkov bez súhlasu ONV, alebo poskytujú výhody nad rámec platných mzdových predpisov. Zákonník práce dáva možnosť vymerať pokutu až do výšky 100 000 korún a pri opätovnom porušení pracovnoprávnych a mzdových predpisov až do výšky 500 000 korún. Prieskumom sa však potvrdila mimoriadna benevolencia vo vzťahoch medzi podnikmi a národnými výbormi i medzi podnikmi a ich pracovníkmi, ktorí sa porušenia pracovnoprávnych predpisov dopustili. Väčšina pokút sa pohybuje v medziach od 1000 do 20 000 korún a len výnimočne do 100 000 korún. Vymáhanie náhrady škody od zodpovedných pracovníkov. ktorí uloženie pokuty zapríčinili, sa neuplatnilo ani v jednom prípade.

Niektorí hospodárski pracovníci idú vo svojich protifluktuačných úvahách až tak ďaleko, že odporúčajú prijať opatrenie, ktoré by napríklad zakazovalo na dobu až troch rokov odchod pracovníkov zo závodu, avšak na druhej strane vyvíjajú málo úsilia na to, aby zlepšovali pracovné podmienky pracujúcich. Federálna vláda bude energicky postupovať proti všetkým protispoločenským javom, ktoré vyvolávajú nežiadúcu fluktuáciu, avšak na druhej strane bude od vedúcich pracovníkov vyžadovať plnenie povinností, ktoré v starostlivosti o pracujúcich majú.

Z diskusie so zástupcami hospodárskych a ústredných orgánov vyplynuli niektoré námety, ktoré v záujme účinnejšieho boja proti nežiadúcej fluktuácii budú uvážené pri eventuálnej novelizácii Zákonníka práce, prípadne pri ďalších predpisoch. Ide napríklad o námet ustanoviť stratu nároku na dovolenku za bežný kalendárny rok v prípade, že pracovníkovi bola daná výpoveď pre obzvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny; o predĺženie čakacej doby pre vznik nároku na dovolenku až na dvanásť mesiacov tým pracovníkom, ktorým bola daná výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny alebo ktorí rozviazali pracovný pomer bez uvedenia závažného dôvodu. Ďalej sa navrhuje, aby týmto pracovníkom nebola po dobu troch mesiacov od nástupu do nového zamestnania priznaná náhrada mzdy v dobe, keď nepracujú z dôvodov osobných prekážok v práci a podobne. Posúdená bude aj možnosť obmedziť týmto pracovníkom nárok na nemocenské po dobu 6 mesiacov po skončení pracovného pomeru na základnú výmeru, t.j. 60 % čistej dennej mzdy.

S cieľom obmedziť fluktuáciu u mladých vyučených pracovníkov počítame s tým, že pri uzavretí učňovskej zmluvy by bolo možné dohodnúť tiež pracovnú zmluvu na dobu po skončení učňovského pomeru. Keby pracovník tento pracovný pomer rozviazal v prvých troch rokoch po vyučení - vojenská služba by sa do tejto doby nezapočítavala - a uzavrel by pracovnú zmluvu s inou organizáciou, bola by táto organizácia povinná uhradiť organizácii, kde sa pracovník vyučil, dvojnásobok nákladov vynaložených na učenie v dobe učňovského pomeru: výnimky z tejto zásady by boli stanovené priamo v Zákonníku práce.

Výsledky prieskumu možno zhrnúť do záveru, že správne postihy, zakotvené predovšetkým v Zákonníku práce a v zákone o prečinoch, sa stále ešte dostatočne nevyužívajú. Hlavný dôvod je v tom, že vedúci pracovníci v závodoch pri všeobecnej predstave o nedostatku pracovných síl nemajú odvahu prikročiť k postihu lajdákov a typických fluktuantov. Obávajú sa, že pracovník dá výpoveď. Pritom máloktorá organizácia sa pred prijatím pracovníka zaujíma o jeho celkový profil a pracovnú morálku a prijíma každého. Je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov stále tí istí ľudia porušujú pracovnú disciplínu, prebiehajú z jedného závodu do druhého, a tak ako na starom, tak i na novom pracovisku narušujú prácu a vzťahy v kolektívoch.

Tento postup závodov potvrdzuje úzku súvislosť protispoločenského konania v práci s celkovou situáciou v oblasti pracovných síl. V závislosti od klesajúcich prírastkov práceschopných obyvateľov sa neustále znižujú voľné zdroje zamestnanosti, ktoré sú prakticky vyčerpané, ale v rozpore s tým pokračujú závody v extenzívnom hospodárení pracovnými silami. Za tejto situácie našli svoju živnú pôdu falošné teórie o nekontrolovanom pohybe pracovných síl, cesty k sebectvu, anarchii, niekde dokonca k ohrozeniu výroby v dôležitých prevádzkach.

Už na sklonku minulého roku a v priebehu tohto roku boli zavedené niektoré regulačné opatrenia, ktoré prispeli k zmierneniu najzávažnejších dôsledkov živelného pohybu pracovných síl. Boli urobené kroky proti obchodu s pracovnou silou, bolo obnovené povoľovanie náboru prostredníctvom národných výborov. V Českej socialistickej republike boli určené limity zamestnanosti pre odvetvia a podniky a jednotlivé vlády schválili celý rad ďalších opatrení.

K rozhodnému kroku došlo v septembri t.r., keď federálna vláda po mnohých zásadných dlhodobých opatreniach rozhodla svojím uznesením číslo 209 zaviesť pre rok 1971 celoštátny jednotný systém regulácie rozmiestňovania pracovných síl. Jeho základné princípy sú:

1. Základom priamej regulácie vývoja zamestnanosti sa stane ročný plán rozvoja národného hospodárstva, ktorý v účelnom rozsahu určí záväzné limity počtu pracovníkov pre ústredné orgány, prípadne odvetvia. Pritom plánovacie orgány v spolupráci s odvetvovými rezortmi a predovšetkým s národnými výbormi musia v národohospodárskych plánoch zabezpečiť súlad odvetvových limitov zamestnanosti s reálnymi zdrojmi pracovných síl a ich oblastným rozmiestnením a musia pritom zabezpečiť potrebnú preferenciu prioritných odvetví a profesií. Na druhej strane musia obmedziť spoločensky menej významné úseky, vytvoriť predpoklady pre potrebný rast produktivity práce a pre racionálnejšie hospodárenie so živou prácou.

Základom regulácie v oblastiach sa stanú realizačné oblastné bilancie pracovných síl, zostavené na podklade rozpisu plánu počtu pracovníkov. Súlad rozpisu plánu s realizačnou bilanciou pracovných síl budú národné výbory podnikom a organizáciám potvrdzovať. Tento postup znamená posilnenie vplyvu oblastných článkov riadenia a ich zodpovednosti za hospodárenie s pracovnými silami.

Bola prijatá nová zásada zaviesť prísne postihy podnikov a organizácií za prekročenie limitu počtu pracovníkov.

2. Regulácia pohybu pracovných síl prostredníctvom národných výborov bude prísnejšia a budú sa plne využívať ustanovenia zákona č.70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily.

V tomto smere sa pre organizácie zavádza povoľovanie náboru pracovníkov a tým dôjde tiež k ešte prísnejšej kontrole organizácií tzv. drobného socialistického podnikania. Povoľovanie náboru má viac napomáhať rozvoj kľúčových profesií a závodov, prípadne úplne zastaviť nábor pre organizácie spoločensky menej významné. Všetky inzeráty podnikov musia prísne rešpektovať povolenie národného výboru k náboru pracovných síl a nesmú uvádzať nezodpovedajúce hmotné podiely. Aj tu bude podstatne sprísnený a jednotne upravený postih podnikov, ktoré by povolenie národného výboru prekročili.

3. Na zabezpečenie dostatočnej pomoci vybraným podnikom celoštátnej dôležitosti, pre ktoré budú nábor pracovníkov robiť národné výbory, treba v dohľadnej dobe zabezpečiť nárok na získanie bytov zo štátnej alebo podnikovej výstavby, hlavne v záujme stabilizácie získaných pracovníkov. Je tiež potrebné zvýšiť vplyv podnikov na dispozície s podnikovými bytmi, ako sa o tom diskutovalo vo výboroch pre sociálnu politiku oboch snemovní. Nábor bude ďalej účelnejšie podporený diferencovanými príspevkami.

4. Aj päťnásťročná mládež sa bude rozmiestňovať podľa záväzného plánu, ktorým bude určovaný počet chlapcov a dievčat prijímaných do výberových škôl, do učňovských i pracovných pomerov. Bude vybudovaná sústava poradní na základných školách a prehĺbi sa poradná činnosť pre voľbu povolania, ktorú vykonávajú národné výbory.

5. Regulačným systémom sa obnoví funkcia štátneho dozoru nad zamestnávaním pracovníkov a v zmysle námetov, o ktorých som už hovoril, budú zavedené účinnejšie protifluktuačné opatrenia predovšetkým proti tzv. notorickým fluktuantom, aby sa im znemožnilo zneužívať výhody určené pre poctivých pracovníkov. Celý systém počíta tiež s väčším uplatňovaním tvrdého postihu za porušovanie pracovnoprávnych predpisov.

Boli tiež prijaté opatrenia, ktoré zabezpečia prísnejšie hospodárenie s pracovnými silami v terciárnej sfére, kde nedostatok pracovných síl vyžaduje pribrzdiť ďalšie tempo rastu zamestnanosti.

Súdružky a súdruhovia poslanci, regulačný systém a jeho zásady, s ktorými som vás oboznámil, bude platiť pre rok 1971 ako súčasť systému riadenia ekonomiky a v priebehu budúceho roku bude zhodnotený spolu s návrhom smerníc pre zostavenie plánu na rok 1972 a upravený pre ďalšie roky piatej päťročnice.

Sme si vedomí toho, že nebude jednoduché presadiť dlhodobé zámery strany a vlády v oblasti pracovných síl a regulačný systém pre rok 1971. Nutne musí dôjsť k zmene v názoroch vedúcich hospodárskych pracovníkov, ktorí stále prichádzajú s ďalšími požiadavkami na pracovné sily i investície a nechcú prikročiť k racionalizačným opatreniam. Rozhodujúce bude presadiť túto celkovú líniu, rozvinúť a vybojovať politický zápas o potreby spoločnosti, proti oportunizmu, proti uhýbaniu od problémov, proti čiastkovým záujmom.