/Schůze zahájena v 8.49 hod./

Predseda SN Mihálik: Vážená Snemovňa národov, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia! Otváram druhý deň 6. schôdzky Snemovne národov, ktorú sme prerušili včera vo večerných hodinách. Budeme pokračovať v prerokovávaní justičných zákonov, ktoré včera zdôvodnil v celom komplexe podpredseda vlády ČSSR prof. dr. Karol Laco. Podľa prezenčnej listiny je prítomné 48 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 44 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Snemovňa národov je teda schopná rokovať a uznášať sa.

Ospravedlňujem sa vám, že začíname pozdejšie než sme včera plánovali. Stalo sa to preto, že do tejto chvíle čakáme na príchod spravodajcu pre bod 9, dr. Srba, ktorý dosiaľ nie je zapísaný v prezenčnej listine.

Vzhľadom na to, že nemáme spravodajcu pre bod 9, navrhujem, aby snemovňa súhlasila s tým, že prerokujeme najprv bod č. 10, a to

Súhlasíte s touto zmenou programu? /Súhlas./

Prosím preto, aby sa ujal slova spravodajca ústavnoprávneho výboru poslanec dr. Svetozár Štúr.

Spravodajca poslanec Štúr: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, dovoľte, aby som sa v krátkosti zmienil o novelizácii zákona o prokuratúre tak, ako bol prerokovaný vo výboroch Snemovne národov.

Novelizácia zákona o prokuratúre nadväzuje na novelizáciu hlavy ôsmej Ústavy, mení a doplňuje zákon o prokuratúre z roku 1965 zásadne len tak, ako to vyžadujú zmeny a doplnky, ktoré prináša táto novelizácia a ktorú obšírne zdôvodnil spravodajca k novele ústavného zákona. Iné zmeny a doplnky sú celkom výnimočné a nedotýkajú sa základných otázok funkcie, postavenia a organizácie prokuratúry.

Ťažisko novelizácie spočíva v premietnutí úprav uskutočnených vo vládnom návrhu novely hlavy ôsmej Ústavy, menovite článku 104 a 106. Týka sa hlavne ústavných ustanovení zákona o prokuratúre a o jej usporiadaní, o jej postavení a vzťahoch podriadenosti, ako i o vonkajšej zodpovednosti najvyšších predstaviteľov prokuratúry v systéme federácie.

Na tomto mieste netreba sa zaoberať ústavnými princípmi funkcie a usporiadania prokuratúry, o čom bol podaný výklad v správe o návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a doplňuje hlava ôsma Ústavy. Sústredím sa preto len na zmeny v základných ustanoveniach zákona o prokuratúre, ktoré rozvádzajú ustanovenia Ústavy, prípadne ich vykonávajú.

Hlavné zmeny v zákone o prokuratúre spočívajú v zmenách a doplnkoch, ktoré sú odrazom federatívneho usporiadania štátu. Novela tohto zákona nemení doterajšiu funkciu prokuratúry, ani jej poňatie, rozsah a prostriedky prokurátorského dozoru. Pritom hlavným východiskom zostáva princíp, že orgány prokuratúry tvoria v celej federácii jednotnú centralizovanú sústavu, vedenú generálnym prokurátorom ČSSR. Vnútorné členenie prokuratúry nemôže ovplyvniť tento základný princíp. Prokurátori sú podriadení iba vyšším prokurátorom a nižšie zložky prokuratúry budú podriadené zásadne iba generálnym prokurátorom republík. Pokiaľ ide o výkon dozoru nad dodržovaním federálnych zákonov a iných právnych predpisov, budú generálni prokurátori republík podriadení len generálnemu prokurátorovi ČSSR. Jemu budú podriadené aj orgány vojenských prokuratúr a prokurátori i vyšetrovatelia prokuratúry činní na Generálnej prokuratúre ČSSR. V záujme zvládnutia poruchových javov i zabezpečenia operatívnosti v činnosti prokuratúry ústavný zákon pripúšťa, aby zákon Federálneho zhromaždenia stanovil výnimky z uvedených zásad. Toto ustanovenie ústavného zákona vykonáva novela zákona o prokuratúre tak, že stanovuje podriadenosť nižších stupňov orgánov prokuratúry, pôsobiacich v národných republikách, generálnemu prokurátorovi ČSSR vtedy, keď ten považuje za nutné uložiť im úlohy v naliehavom záujme štátu preto, lebo hrozí nebezpečie z omeškania, alebo preto, že generálny prokurátor republiky je nečinný.

Medzi dôležité doplnky časti prvej zákona o prokuratúre, v ktorej sa premieta federálny princíp, treba začleniť aj ustanovenie o tom, že generálny prokurátor ČSSR a jeho prvý námestník budú občanmi rôznych národných republík československej federácie.

Pokiaľ ide o vonkajšiu zodpovednosť, zachováva sa väzba na zákonodarný zbor. Generálny prokurátor ČSSR bude aj naďalej zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu. Menovať a odvolávať ho bude tak ako dosiaľ prezident republiky.

Čo sa týka určenia vonkajšej zodpovednosti generálnych prokurátorov republík a ich konštituovania, vládne návrhy dôsledne rešpektujú právomoc najvyšších orgánov štátnej moci v národných republikách - právomoc národných rád. Generálni prokurátori republík budú zodpovední, a to v plnom rozsahu národným radám, ich menovanie a odvolávanie bude patriť predsedníctvam národných rád.

So zmenami a doplnkami základných ustanovení zákona o prokuratúre súvisia aj zmeny v jej vnútornom členení. Ako nové sa uvádzajú články jednotnej sústavy prokuratúry - Generálna prokuratúra ČSR a Generálna prokuratúra SSR, na čele ktorých budú stáť generálni prokurátori republík. Tieto prokuratúry budú mať v sústave československej prokuratúry špecifické postavenie, ktoré sa bude podstatne odlišovať od postavenia prokuratúr v krajoch a okresoch. Je to dané tým, že sú najvyššími článkami. prokuratúry v národných republikách, tým ako je upravené postavenie, vzťahy podriadenosti a vzťahy vonkajšej zodpovednosti generálnych prokurátorov národných republík, ako aj vzťahy podriadenosti krajských a okresných prokurátorov. Nemení sa organizačné členenie nižších stupňov prokuratúry, to jest krajských, okresných a obvodných prokuratúr, ani vyšších a nižších vojenských prokuratúr.

V súvislosti s monokratickým princípom podriadenosti generálnych prokurátorov republík generálnemu prokurátorovi ČSSR zveruje sa generálnemu prokurátorovi ČSSR podávanie návrhov na vymenovanie generálnych prokurátorov republík.

Súčasťou jednotnej sústavy prokuratúry budú aj naďalej vojenské prokuratúry, súčasťou Generálnej prokuratúry ČSSR hlavná vojenská prokuratúra. Orgány vojenskej prokuratúry nebudú vôbec napojené na prokuratúry v národných republikách, čo zodpovedá povahe ich úloh.

Ponecháva sa doterajšia koncepcia určenia príslušnosti jednotlivých stupňov prokuratúry. Pokiaľ sa pripúšťajú výnimky, ide o výnimky technického charakteru, ktoré nezasahujú do základných otázok vymedzenia kompetenčných vzťahov.

Zmeny v ustanoveniach zákona o prokuratúre, ktoré sa týkajú pracovnoprávnych pomerov prokurátorov, vyšetrovateľov prokuratúry a právnych čakateľov prokuratúry, sú vyvolané zmenami v organizácii prokuratúry. Najvýznamnejšiu právomoc pracovnoprávneho a kádrového charakteru mala iba jediná osoba - generálny prokurátor. Podľa novely zákona o prokuratúre právomoc menovať, prípadne ustanovovať do funkcie prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry, činných na generálnej prokuratúre národných republík, na krajských a okresných prokuratúrach budú mať výlučne generálni prokurátori republík. Táto úprava sa uplatňuje vzhľadom na postavenie generálnych prokurátorov republík ako najvyšších orgánov prokuratúry v národných republikách a vzhľadom na ich zodpovednosť za výkon prokurátorského dozoru v republikách.

Novela zákona nerieši niektoré ďalšie otázky, ktoré boli už predmetom diskusie pri prijatí pôvodného zákona, najmä niektoré pracovnoprávne problémy, rozsah všeobecného dozoru v súvislosti s rozšírením preskúmavacej právomoci súdom pri správnych aktoch a pod. Jediný zásah do ustanovenia o výkone dozoru znamená pokračovanie zákonnej lehoty, ktorou bude obmedzená možnosť uplatniť prokurátorský protest. Toto obmedzenie - piatimi rokmi - je v záujme stability správnych rozhodnutí a iných aktov, podliehajúcich dozoru prokuratúry. Lehota je dostatočne dlhá, aby zabezpečila možnosť preskúmania zákonnosti a eventuálneho podania protestu. V súvislosti s novelizáciou iných zákonov, najmä zákona o priestupkoch a v súvislosti so zrušením miestnych ľudových súdov bolo treba premietnuť tieto zmeny aj do navrhovaného zákona, ako sa o tom uzniesli výbory, ktoré novely zákona prerokovávali.

Vychádzam z toho, že hlavným účelom predkladaného zákona je premietnuť základné ustanovenia o federatívnom usporiadaní hlavy ôsmej Ústavy do organizácie prokuratúry, pričom ostatné otázky bude treba riešiť v novom zákone. Dôsledné dovŕšenie federatívneho princípu v orgánoch prokuratúry možno očakávať v súvislosti s vypracovaním novej ústavy.

Odporúčam preto schváliť predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon č. 60/65 Zb., v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe výborov.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem spravodajcovi súdruhovi poslancovi Štúrovi. Hlási sa, prosím, niekto do diskusie? Nehlási. Želá si slovo súdruh podpredseda vlády? /Podpredseda vlády prof. Laco: Ďakujem, súdruh predseda./

Vypočuli ste návrh spravodajcu, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a doplňuje zákon č. 60/65 Zb., o prokuratúre, bol schválený v znení správy ústavnoprávneho výboru. To znamená s úpravami uvedenými v tlači č. 13/SN.

Kto, prosím, súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku. /Deje sa./ Ďakujem. Kto je proti? Nikto. Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto. Konštatujem. že Snemovňa národov jednomyseľne schválila novelu zákona o prokuratúre.

Ako ďalší bod programu prerokujeme

Ústnu správu o prerokovaní tejto osnovy vo výbore podá spravodajca poslanec dr. Kamil Brodziansky, ktorému udeľujem slovo.

Spravodajca poslanec dr. Brodziansky: Vážené súdružky, vážení súdruhovia poslanci, vážení prítomní! Zákonom, ktorým sa dopĺňa a mení občiansky súdny poriadok, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, dochádza k realizácii najnutnejších zmien, ktoré v odbore občianskeho súdneho pokračovania vyžaduje federatívne usporiadanie nášho štátu.

V spojitosti so zásadou, že hlavným článkom súdnej sústavy zostávajú i naďalej okresné súdy, že o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov a štátnych notárstiev rozhodujú krajské súdy a že krajské súdy ako súdy prvého stupňa rozhodujú vo veciach dôchodkového zabezpečenia, dochádza k vymedzeniu náplne rozhodovacej činnosti najvyšších súdov republík, ktoré majú byť zriadené podľa ústavného zákona, ktorým sa mení a doplňuje hlava ôsma Ústavy, a podľa novely zákona o organizácii súdov a o voľbách sudcov.

Najvyššie súdy republík budú zatiaľ do doby, kým bude doriešená otázka ich zapojenia do rozhodovacej činnosti v riadnom inštančnom poradí, prevažne rozhodovať len o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam nižších súdov a štátnych notárstiev. Ďalej budú rozhodovať ako súdy odvolacie vo veciach dôchodkového zabezpečenia, a konečne budú tiež rozhodovať vo veciach procesnej povahy, ako napríklad vo veciach kompetenčných sporov, určenia príslušného súdu a pod., ktoré vyplývajú z ich postavenia ako najvyššieho súdneho orgánu príslušnej republiky.

Najvyšší súd ČSSR bude zjednocovať rozhodovanie súdov republík, a to vydávaním stanovísk a rozhodnutí pre zabezpečovanie jednotného výkladu zákona, jednak tiež prostredníctvom rozhodovania o sťažnosti pre porušenie zákona proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu ČSR a Najvyššieho súdu SSR.

Zvláštne vymedzenie vecnej príslušnosti je okrem už uvedeného prípadu rozhodovania vo veciach dôchodkového zabezpečenia zachované len v ďalších prípadoch pokračovania o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov, ako napríklad vo veciach nemocenského poistenia a ďalších, kde však proti rozhodnutiu súdu nie je prípustné odvolanie a zjednocovanie rozhodovacej činnosti je zabezpečené len prostredníctvom sťažnosti pre porušenie zákona.

So zreteľom na právo ministrov spravodlivosti ČSR a SSR podávať sťažnosť pre porušenie zákona v rámci plnenia úloh stanovených novelou zákona o organizácii súdov a o voľbách sudcov bolo treba upraviť tiež toto oprávnenie v občianskom súdnom poriadku.

Pretože ústavný zákon, ktorým sa mení a doplňuje hlava ôsma Ústavy, určil, že zákony upravujúce pokračovanie pred súdmi určia, u ktorých senátov a v ktorých veciach sa zúčastnia rozhodovania sudcovia z ľudu a v ktorých veciach rozhoduje jediný sudca, prináša novela tiež v odbore občianskeho súdneho pokračovania presnejšie vymedzenie.

Postupovalo sa pritom podľa zásady, že bohaté skúsenosti sudcov z ľudu budú nabudúce v pokračovaní a rozhodovaní využívané predovšetkým tam, kde povaha veci kladie ťažisko prípadov do riešenia skutkových otázok. Tak je to predovšetkým vo veciach pracovných a v niektorých veciach práva rodinného. Jediný sudca bude nabudúce konať a rozhodovať okrem už doteraz úpravou vymedzených prípadov predovšetkým v sporoch prevažne majetkovej povahy, kde podľa doterajších skúseností účasť sudcov z ľudu nemohla byť dostatočne účinným spôsobom využitá.

Novela, ktorú máme posúdiť, prináša ďalej niektoré nutné zmeny procesného charakteru v notárskom poriadku a v zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Vo všeobecnosti ide o upresnenie doterajších formulácií, o realizáciu niektorých podnetov praxe, ako aj o úpravy, vyplývajúce zo zriadenia obidvoch najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu ČSSR.

Menom Ústavnoprávneho výboru Snemovne národov navrhujem, aby prerokovávaný vládny návrh zákona bol schválený s pripomienkami a zmenami, ktoré vyplývajú z predloženej správy Ústavnoprávneho výboru Snemovne národov.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem poslancovi Brodzianskemu. Hlási sa niekto do diskusie? /Nikto sa nehlásil./ Želá si prehovoriť podpredseda vlády? /Podpredseda vlády Laco: Nie./

Súdruh poslanec Brodziansky navrhol, aby novelizácia občianskeho súdneho poriadku a niektorých ďalších civilnoprocesných predpisov bola schválená s úpravami uvedenými v správe ústavnoprávneho výboru.

Kto súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./ Ďakujem. Je niekto proti? /Nikto./ Kto sa zdržal hlasovania? /Nikto./

I tento bod bol schválený jednomyseľne.

Vzhľadom na to, že sa dostavil súdruh poslanec Srb, vrátime sa k prerokovaniu bodu deväť, t.j.

Prosím súdruha poslanca dr. Srba, aby sa ujal slova.

Zpravodaj poslanec dr. Srb: Vážená Sněmovno národů, soudruzi poslanci a poslankyně! Předně prosím o omluvení, že jsem se zdržel vzhledem k lékařskému ošetření a nemohl jsem včas přijít.