Predseda SN prof. dr. Hanes: Ďakujem súdruhovi štátnemu tajomníkovi Gajdošíkovi.

Spravodajskú správu k návrhu na schválenie štátneho záverečného účtu za minulý rok podá z poverenia Rozpočtového výboru Snemovne národov spravodajca Ing. František Gacík. Dávam mu slovo.

Spravodajca posl. Ing. Gacík:

Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia,

vážený súdruh predseda Snemovne národov,

vážená Snemovňa národov, vážení hostia!

V dôsledku realizácie ústavného zákona o československej federácii pristupujeme k prerokúvaniu záverečného účtu za rok 1968. Je to situácia v istom zmysle zvláštna preto, lebo už nejestvujú orgány, ktoré boli nositeľmi plnenia štátneho rozpočtu, ale v plnej šírke ani tie, ktorých povinnosťou bolo kontrolovať jeho plnenie.

To však neznižuje význam prerokúvania štátneho záverečného účtu v orgánoch FZ. A keďže tento záverečný účet bol spracovaný v úzkej spolupráci federálnych a národných orgánov a prerokúvaný aj orgánmi Českej a Slovenskej národnej rady, ktoré robia uzávery z jeho rozboru pre svoju činnosť, pripadá Snemovni národov ako súčasti FZ zaujať stanovisko k záverečnému účtu za rok 1968, predloženému federálnou vládou.

Treba vziať do úvahy, že sa tak deje v období koncentrovaného úsilia vlád našich národných republík, i vlády federálnej, konsolidovať pomery v národnom hospodárstve a dosiahnuť ekonomickú rovnováhu ako neoddeliteľný predpoklad ďalšieho efektívneho vývoja. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je potrebné sa zapodievať podrobnými rozbormi hospodárenia jednotlivých rezortov: treba však sústrediť pozornosť na poznatky, ktoré môžu mať vplyv na vytváranie našej ďalšej rozpočtovej politiky a zásad jej realizácie.

Ak kladne hodnotíme skutočnosť, že štátny záverečný účet skončil za rok 1968 schodkom ústredného rozpočtu vo výške 76 miliónov a že rozpočtové hospodárenie národných výborov skončilo prebytkom 2,589 mld, potom musíme zároveň konštatovať, že v priebehu roku 1968 štátny rozpočet neovplyvnil vývoj pozitívne, ale že sa prehĺbili disproporcie aj vo výrobnej sfére, aj v oblasti finančnej.

Nepodarilo sa zastaviť negatívne tendencie v rozvoji národného hospodárstva a ani prekonať extenzívne tendencie rozvoja.

Svedčia o tom údaje zo záverečného účtu za rok 1968, ktoré všetky prevyšujú pôvodné predpoklady v negatívnom smere. Zatiaľ čo rast národného dôchodku činil 6,8%, osobná spotreba vzrástla o 9,4%, akumulácia 8,3%, investície 9,9%, rekordný rast peňažných príjmov nebol vyvážený vzostupom produktivity práce, vzrast v dôchodkovej oblasti podnikov nezodpovedá ani dodávkam tovarov na vnútorný i zahraničný trh, ale ani produktivite práce a prírastkom miezd.

Treba teda konštatovať, že i keď bol štátny rozpočet v roku 1968 zhruba vyrovnaný, nesplnil reštriktívnu funkciu predovšetkým v dotačnej a investičnej činnosti a v dôsledku aj mimoriadnych podmienok roku 1968 prispel k zosilneniu inflačných tlakov.

Ak hľadáme príčinu, prečo k tomu došlo, nie je možné zvaľovať zodpovednosť len na udalosti v minulom roku, ale treba vidieť príčiny v deformáciách minulých rokov a nedôslednej realizácii vládou prijatých opatrení.

Rok 1968 vytvoril medznú situáciu v našej spoločnosti a musíme teda konštatovať, že je nevyhnutné pristúpiť k dôslednému a energickému odstraňovaniu zdrojov disproporcií. Nie je totiž už možné otáľať so zásadnými opatreniami, ktoré by viedli k zvratu v materiálnej sfére, kde väzia korene neduhov našej ekonomiky.

Vývoj produktivity práce, malé tempo v uskutočňovaní štrukturálnych zmien, pokračovanie vo výrobe, ktorá je stratová a z hľadiska celospoločenského neefektívna, ďalšie zvyšovanie rozostavanosti v investičnej výstavbe, nedôsledná realizácia prijatých opatrení, to sú okrem iného tvorcovia inflačných tendencií v našom hospodárstve.

Treba vážne vziať na vedomie skutočnosť, že aktívna funkcia rozpočtu stráca svoj význam, lebo ekonomické opatrenia finančného charakteru v situácii, kde prevládajú v tak veľkej miere inflačné tendencie a prestáva pôsobiť. A len obmedzením týchto inflačných zdrojov môžeme realizovať zdravú rozpočtovú politiku. Preto je aj životne dôležité, aby bola vláda vo svojom konsolidačnom programe, v rámci ktorého závažná funkcia finančnej politiky môže prispieť k zvratu v ekonomickom vývoji našej republiky, s rozpočtom viazaná podmienkami menovej politiky.

Preto bude potrebné, aby vláda čo najskôr predložila návrhy zákonov o bankovom a menovom systéme, vládny návrh zákona o organizácii peňažníctva, vládny návrh zákona o devízovom poriadku, o podnikových daniach, novelizáciu zákona 8/1959 Zb., zákony o podniku a podnikaní.

Ak teda berieme do úvahy tieto fakty i ciele federálnej vlády a vlád národných a ak budeme požadovať dôslednú realizáciu ich zámerov, dá sa predpokladať, že poučení výsledkom nielen účtu samotného za rok 1968, ale i dôsledkami a príčinami, ktoré ho ovplyvnili, môžeme prispieť ku konsolidácii v ekonomickej situácii nášho štátu.

Vláda - ako vidieť z predložených opatrení - je si vedomá nutnosti konkrétnych a zásadných riešení ekonomických problémov, spojených s prerokúvaním štátneho záverečného účtu za rok 1968; preto odporúčam Snemovni národov, aby schválila záverečný účet za rok 1968.

Na záver svojej správy chcem upozorniť ešte snemovňu, že o uzneseniach, ktoré odporúčame vo svojej správe, bude hlasovať v dvoch častiach.

V prvej časti bude Snemovňa národov schvaľovať návrh uznesenia Federálneho zhromaždenia o tých bodoch náš ho návrhu uznesenia, v ktorých sa zhodujeme so Snemovňou ľudu. Táto časť bude obsahovať časť 2, 3 a 4 písomnej správy Rozpočtového výboru Snemovne národov, ktorá vám bola rozdaná ako tlač 11 a má toto znenie:

"1. Schvaľuje štátny záverečný účet ČSSR za rok 1968, ktorý vykazuje celkový prebytok vo výške 2,513 352 tisíc Kčs, z čoho na prebytok hospodárenia národných výborov pripadá 2 589 464 tisíc Kčs a na schodok ústredného rozpočtu 76 112 tisíc Kčs.

2. Berie na vedomie, že schodok ústredného rozpočtu vo výške 76 112 tisíc Kčs bude uhradený z úspor štátneho rozpočtu federácie v roku 1969.

3. Ukladá vláde ČSSR predložiť Federálnemu zhromaždeniu najneskôr s návrhom štátneho rozpočtu čs. federácie na rok 1970 návrh na riešenie problematiky rozdelenia štátnych aktív a pasív, najmä však riešenie schodku štátneho rozpočtu v roku 1964, 1965 i 1967 a odpísaných úverov jednotných roľníckych družstiev v roku 1952 - 1960, vrátane používania odpisov zo základných prostriedkov ako bežných príjmov štátneho rozpočtu a návrhu na splatenie záväzkov štátneho rozpočtu voči Štátnej banke československej."

V druhej časti budeme hlasovať o samostatnom uznesení Snemovne národov, obsahujúcom časť I. našej písomnej správy tohto znenia:

"Snemovňa národov prijala na 3. schôdzi dna 9. júla toto uznesenie:

Snemovňa národov po prerokovaní vládneho návrhu uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie ČSSR schvaľuje štátny záverečný účet ČSSR za rok 1968, a s prihliadnutím k stanovisku Ústrednej komisie ľudovej kontroly zisťuje, že:

a/ hospodárenie podľa ústredného rozpočtu za rok 1968 malo tieto výsledky /v mld Kčs/:

Tento celkový výsledok rozpočtového hospodárenia vyplynul zo schodku ústredného rozpočtu vo výške 76 mil. Kčs a z prebytku rozpočtu národných výborov vo výške 2,589 mld Kčs;

b/ napriek takmer vyrovnanému štátnemu rozpočtu nedošlo v roku 1968 k upevneniu jeho aktívnej úlohy; naopak namiesto prehĺbenia jeho vplyvu na zlepšenie ekonomickej situácie a usmernenia hospodárskeho vývoja v tomto smere došlo k zoslabeniu jeho rozpočtových funkcií;

c/ výsledky rozpočtového hospodárenia a taktiež aj základné ukazovatele ekonomického vývoja v r. 1968 ukazujú, že disproporcie v národnom hospodárstve vzrástli najmä preto, že štátny rozpočet nesplnil svoju reštriktívnu funkciu v oblasti dôchodov, ako aj v dotačnej a investičnej politike; naopak v dôsledku mimoriadnych vývojových podmienok roku 1968 prispel k posilneniu inflačných tlakov;

d/ za podmienok inflačnej dôchodovej situácie vo viacerých podnikoch sa stávajú ekonomické opatrenia v oblasti rozpočtu štátnych financií a meny málo účinnými;

e/ je preto nevyhnutné čo najskôr dokončiť práce na konsolidačnom programe, obsahujúcom celkovú dlhodobú koncepciu hospodárskej politiky, ktorá by postihla základné príčiny disproporcií v našom národnom hospodárstve a pritom by vychádzala z dôsledne uskutočňovanej protiinflačnej politiky;

f/ nie je objasnená podstata vzájomných pohľadávok a záväzkov štátu a Štátnej banky; vzhľadom na federálne usporiadanie štátu a na rozdelenie unitárneho rozpočtu na rozpočet federácie a rozpočty obidvoch republík musia sa tieto pohľadávky a záväzky zlikvidovať najneskoršie do 1. januára 1970."

Predseda SN prof. dr. Hanes: Ďakujem spravodajcovi poslancovi Ing. Gacíkovi za prednesenú správu.

K obidvom správam, ktoré ste počuli, ako aj k písomnému materiálu otváram rozpravu. Do rozpravy sa ako prvý prihlásil s. Ing. Gašparík, predseda Ústrednej komisie ľudovej kontroly. Prosím, aby sa ujal slova.

Predseda ÚKĽK Ing. Gašparík:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia,

ak pristupujeme k hodnoteniu finančného hospodárenia štátu za minulý rok, robíme to najmä preto, aby sme na základe dosiahnutých výsledkov konfrontovali splnenie prijatých smerníc a úloh, a ďalej preto, aby sme z uplynulého vývoja a zo získaných skúseností vyvodili závery a správnu orientáciu pre prácu v ďalšom období. Význam hodnotenia rozpočtového hospodárenia a za rok 1968 by sa nemal znižovať v súvislosti s novým štátoprávnym usporiadaním. Kontinuita ekonomického vývoja totiž trvá a dôsledkom vývoja z roku 1968 sa nemožno vyhnúť.

Vo svojom stanovisku ÚKĽK hodnotí finančné hospodárenie za rok 1968 v jeho celku bez separátneho posudzovania oblastí českého a slovenského rozpočtu. Štátny rozpočet - tak ako bol zostavený - vychádzal z unitárneho štátoprávneho usporiadania a neumožnil oddelene posúdiť výsledky finančného hospodárenia v Českej socialistickej republike a Slovenskej socialistickej republike.

Minulý rok bol nesporne veľmi ťažkým údobím: hĺbka a vážnosť politických problémov, zložitý a rozporný spoločenský pohyb trochu zatienili ekonomickú problematiku. Vnútropolitická situácia minulého roku oddialila riešenie naliehavých ekonomických problémov, ktoré vo svojich dôsledkoch priamo ovplyvňujú životnú úroveň obyvateľov.

Pri posudzovaní výsledkov štátneho finančného hospodárenia treba mať na zreteli mimoriadnosť a zložitosť podmienok, v ktorých sa hospodársky vývoj uskutočňoval a ktoré spôsobili aj oddialené riešenie najnaliehavejších ekonomických problémov.

Prejavil sa výrazný pokles úrovne riadiacej práce na všetkých stupnoch, podliehanie centrálnych riadiacich orgánov najrôznejším tlakom s inflačným účinkom na vývoj ekonomiky. V neprehľadnej situácii sa vytváral priestor aj pre prejavy nedisciplinovanosti.

Pri schvaľovaní plánu a štátneho rozpočtu na rok 1968 bol prijatý uznesením Národného zhromaždenia rad opatrení orientovaných na rozhodujúce oblasti národohospodárskej konsolidácie - na investičnú výstavbu, vnútorný trh a zahraničný obchod - pričom dôležitú stabilizačnú úlohu mal zohrať aj štátny rozpočet. Centrálne riadiace orgány v priebehu minulého roku však nenašli zábrany zostrovania narastajúcich negatívnych tendencií v našom národnom hospodárstve. Len tak sa mohlo stať, že sa nepodarilo účinne čeliť inflačným tlakom, ktoré v roku 1968 ďalej zosilneli.

Už v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu za rok 1967 i k štátnemu rozpočtu na rok 1968 UKĽK upozorňovala na nutnosť komplexného riešenia ekonomických deformácií aktívnou a dôslednou hospodárskou politikou, opierajúcou sa predovšetkým o systém preferencií i obmedzení a o racionálny daňový systém. Účinné opatrenia k náprave majú sa však uplatniť až teraz.

V roku 1968 sa nepodarilo realizovať protiinflačnú stabilizačnú funkciu štátneho rozpočtu, ktorý v oblasti dotačnej politiky pomáhal udržať neefektívne stratové výroby. Na aktívnu podporu progresívnych odvetví zostával mu potom veľmi malý priestor. Rozpočtová a finančná politika nevytvorila účinnejšie nástroje, ktorými by stlmil nadmerný sklon podnikov k investovaniu. Systém finančných nástrojov v zahraničnom obchode neovplyvnil štruktúru vývozu, predovšetkým žiadúce zvýšenie efektívneho vývozu do oblasti volných mien.

Reštriktívna funkcia štátneho rozpočtu sa v podstate obmedzila na dôslednejšie dodržiavanie platných zásad pre uvoľňovanie dotácií a prejavila sa aj v prísnejšom posudzovaní požiadaviek rezortov a národných výborov na mimoriadne prostriedky zo štátneho rozpočtu, resp. z vládnej rozpočtovej rezervy. Ani v tomto smere sa nedarilo vždy dôsledne zabezpečovať reštriktívne zámery štátneho rozpočtu a dochádzalo k porušovaniu alebo obchádzaniu platných predpisov /najmä v oblasti národných výborov/.

Schodok ústredného rozpočtu za rok 1968 je určitým vyjadrením akcelerácie inflačných tendencií: vôbec však nevyjadruje celkovú intenzitu inflačných tlakov a ich ekonomický účinok na národné hospodárstvo.

Schodok ústredného rozpočtu bol zmiernený okrem iného tým, že sa na krytie bežných výdavkov použila aj časť odvodov z odpisov, ktoré mali byť zdrojom SBČS na krytie dlhodobých investičných úverov. Pomerne nízku výšku schodku ústredného rozpočtu nemožno preceňovať ani preto, že bola ovplyvnená tiež nečerpaním rozpočtových prostriedkov, napr. v investičnej výstavbe, a to aj v progresívnych odvetviach, v minulosti zabúdaných - zanedbávaných. Takéto rozpočtové úspory nemožno hodnotiť pozitívne. Podobne je to aj v oblasti rozpočtového hospodárenia národných výborov, kde nemožno preceňovať docielený prebytok, a to taktiež z dôvodov nečerpania prostriedkov v oblasti terciárnej sféry, najmä v školstve, službách a v bytovej výstavbe.

Rozpočtový schodok vôbec nevyjadruje celkový dlh, ba možno povedať, celkový ekonomický schodok národného hospodárstva za rok 1968. Takýto schodok by sa dal ťažko vyčísliť. Aby sme si mohli utvoriť približnú predstavu, museli by sme vziať do úvahy základné veličiny jednotlivých ohnísk inflácie, napr. prírastok nerealizovanej kúpnej sily obyvateľstva za rok 1968 /6,8 mld Kčs/, i keď jej časť má svoje opodstatnenie, nežiadúci prírastok hotovostí v obehu /1,4 mld Kčs/, v oblasti investícií trojnásobne vyššie požiadavky investorov proti kapacitným možnostiam, vzrast nedokončenej výstavby /na ktorej boli o.i. vyplatené mzdy/ o 6 mld Kčs, zmeny v salde zahraničného obchodu atd. Z naznačených údajov je zrejmé, že takto ponímaný globálny schodok za národné hospodárstvo by bol mnohonásobne vyšší než iba výsledok štátneho rozpočtu; podával by však vernejší obraz o závažnosti našej ekonomickej situácie.

ÚKLK súhlasí s návrhmi, aby sa rozpočtový schodok za rok 1968 uhradil z úspor rozpočtu federácie v roku 1969. Uplatnila však vážne výhrady proti pôvodne navrhnutému spôsobu oddlženia štátneho rozpočtu za roky 1964, 1965, odpisov úverov JRD na vrub zdrojov z precenenia zásob k 1.1.1967. Výhrady sú podrobnejšie rozvedené v našom stanovisku a vzhľadom na to, že sa v podstate dosiahla dohoda o odsune problému oddlženia, nie je nutné ju tu znovu rozvádzať.