SN prof. dr. Hanes: Kto sa ďalej hlási o slovo?
Nikto viac. K tomu snáď môžem doplniť
len to, že čo tu s. Jičínsky vyslovil,
že je to formálne správne, ale vecne myslím,
že návrh na zmenu, ktorú uskutočnila
Snemovňa Predseda ľudu, je správny, a že
je treba sa k tomuto stanovisku pripojiť. Ešte sa niekto
hlási do rozpravy? Nikto. Konštatujem, že rozprava
k návrhu zákona o rokovacom poriadku Federálneho
zhromaždenia skončila. Prosím s. podpredsedu
Snemovne národov, či si praje slovo. Súdruh
spravodajca tiež nie? Teda môžeme pristúpiť
k hlasovaniu. Spravodajca navrhuje schváliť zákon
o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia v znení
spoločnej správy výborov s doplnkom, ktorý
predniesol ústne. Spravodajca ďalej navrhuje menom
ústavnoprávneho výboru obidvoch snemovní,
aby Snemovňa národov prijala uznesenie, ktorého
text ste počuli. O obidvoch návrhoch spravodajcu
budeme hlasovať oddelene. Prosím poslancov Snemovne
národov, aby sa pripravili na hlasovanie o návrhu
rokovacieho poriadku. Kto prosím súhlasí
s tým, aby návrh poslancov Dohnala, Hatalu, Knappa,
Koubu, Mikovej a Zedníka na vydanie zákona o rokovacom
poriadku Federálneho zhromaždenia ČSSR, tlač
č.5 , bol schválený v znení spoločnej
správy výborov mandátového a imunitného,
rozpočtového, pre hospodársku politiku, kultúrneho
a pre sociálnu politiku, to je v znení, ktoré
máte pred sebou ako tlač č.5/SN a podľa
ústneho návrhu spravodajcu, nech zdvihne ruku. /Hlasuje
sa./ Kto je proti? /Nikto./ Kto sa zdržal hlasovania? /Nikto./
Konštatujem, že Snemovňa národov jednohlasne
prijala navrhovaný zákon o rokovacom poriadku.
Rozhodnime teraz o druhom návrhu spravodajcu, to je o návrhu
na uznesenie Snemovne národov, ako ste ho už vypočuli.
Ústavnoprávne výbory obidvoch snemovní
odporúčajú obidvom snemovniam, aby v tých
prípadoch, kedy predsedníctva snemovní budú
rozhodovať podľa § 38 odst.4 zákona o tom,
že vláda ČSSR ako navrhovateľ nepredloží
u niektorého z pripravovaných zákonov vopred
jeho zásady, ak si vyžiada pred týmto rozhodnutím
záväzné stanovisko príslušných
výborov snemovní. Odôvodnenie tohto návrhu
uviedol vo svojej správe spravodajca dr. Grospič.
Má niekto k návrhu uznesenia dotaz alebo pripomienku?
Nemá. Môžeme preto i o tomto návrhu hlasovať.
Ešte zopakujem navrhovaný text uznesenia. Kto prosím
súhlasí s tým, aby Snemovňa národov
prijala takéto uznesenie: "Snemovňa národov
ukladá svojmu predsedníctvu, aby pred vyslovením
súhlasu podľa § 38 odst.4 zákona o rokovacom
poriadku Federálneho zhromaždenia ČSSR. že
vláda ČSSR nepredloží zásady
pripravovaného zákona, si vyžiadalo stanovisko
príslušných výborov snemovne",
nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./ Je niekto proti? /Nikto./ Zdržal
sa niekto hlasovania? /Nikto./ Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.
Ďalší bod schváleného programu
je pôvodný bod č.6, je to
Návrh vlády odôvodní minister dr. Kučera,
prosím, aby sa ujal slova.
Ministr dr. Kučera: Vážená Sněmovno
národů, dovolte mi, abych úvodem k zdůvodnění
vládního návrhu zákona o odpovědnosti
za škodu způsobenou nezákonným rozhodnutím
nebo nesprávným úředním postupem
státních orgánů, který budete
dnes projednávat, citoval výrok předsedy
federální vlády ing. O. Černíka,
vyslovený na celostátní poradě představitelů
státních orgánů, konané dne
19.května 1969: "Jestliže zdůrazňujeme,
že základní funkce a smysl činnosti
státních orgánů a celostátního
aparátu spočívá v plnění
úkolů, jež jsou jim stanoveny zákony
socialistického státu, zdůrazňujeme
zároveň princip socialistické zákonnosti
jako jeden z vedoucích principů naší
soc. společnosti".
Ano, vážené soudružky a vážení
soudruzi, když na jedné straně chceme, a to
zřejmě plným právem, aby občané
a organizace plně dodržovali zákony, musíme
na druhé straně usilovat o to, aby zákonů
správně používaly všechny státní
orgány a jejich pracovníci, popř. orgány,
na něž úkoly státních orgánů
přešly.
Řádný výkon pravomoci všech státních
orgánů, orgánů národních
republik i orgánů federálních, patří
nepochybně ke stěžejním společenským
zájmům, který je třeba prosazovat
všemi vhodnými prostředky a snažit se
o to, aby se i v tomto směru zvýšila a upevnila
státní disciplína.
Musíme dbát o stálé prohlubování
principu zákonnosti v jejich činnosti a zakotvit
za tímto účelem v našem právním
řádu náležité zákonné
záruky. Jde o záruky, jež by účinně
zabezpečily ochranu občanů i organizací
před takovou činností státních
orgánů, která by nebyla v souladu s právními
předpisy našeho státu.
Vydání zákona, který by takové
otázky řešil, předvídal už
občanský zákoník, přijatý
Národním shromážděním
v r.1950 i později nový občanský zákoník
z r.1964. Zásady zákonné úpravy v
tomto smyslu projednaly výbory Národního
shromáždění pak v roce 1967. Lze tedy
říci, že předkládaný zákon
je výsledkem velmi pečlivé legislativní
přípravy. Vláda jím plní i
jeden z bodů svého vládního prohlášení.
Jsem přesvědčen, ze zákon bude mít
své významné místo v našem právním
řádu, stane se důležitým nástrojem
k upevňování a prohlubování
socialistické zákonnosti.
Zákon se bude týkat jak rozhodovací činnosti
a nesprávného úředního postupu
soudů na úseku civilním a trestním
a činnosti státních notářství,
tak i všech státních orgánů v
rozsáhlé oblasti státní správy.
Již z toho je vidět, o jak významný
zákonodárný akt jde a jaké závažné,
právně politické cíle sleduje.
I když je třeba konstatovat, že majetková
odpovědnost za nezákonnou činnost státních
orgánů je v zákonodárství některých
států socialistických i kapitalistických
již upravena, chtěl bych naproti tomu vyzdvihnout,
že není provedena do takové hloubky, jako je
tomu v navrženém zákoně.
Jak jsem se již zmínil, vztahuje se úprava
obsažená ve vládním návrhu jak
na nezákonnosti, k nimž došlo vydání
nezákonného rozhodnutí, tak na nezákonnosti,
k nimž došlo v úředním postupu,
který nevyústil v rozhodnutí. V obou případech
je ovšem předpokladem, že tím byla účastníku
řízení - občanu nebo organizaci -
způsobena škoda. Vedle toho je do návrhu převzata
i dosavadní úprava odškodnění
za vazbu a trest, obsažená v § 371 až 374
trestního řádu, kdy nárok na odškodnění
v některých případech vzniká,
i když nejde o rozhodnutí nezákonné.
Majetkovou odpovědnost za škodu způsobenou
činností státních orgánů
nese ve vztahu k poškozeným účastníkům
řízení stát, jehož jménem
tyto orgány vystupují. To však ještě
neznamená, že státní orgány,
popř. jejich pracovníci tento majetkový dopad
odpovědnosti nepocítí. Stát má
vůči státním orgánům
postih, jímž na nich může požadovat,
aby mu uhradily vše, co musel z důvodů své
odpovědnosti poškozeným účastníkům
vyplatit. Státní orgán má pak postih
- byť i jen v omezeném rozsahu - vůči
těm pracovníkům, kteří se na
vydání nezákonného rozhodnutí
podíleli a jejichž vina byla zjištěna
v trestním nebo kárném řízení.
Tato reparační, náhradová funkce navrženého
zákona je však pouze jednou stránkou věci.
Druhou stránkou je jeho funkce preventivní a výchovná,
která je neméně významná, je-li
ještě významnější.
Tento zákon má být nejen právním
prostředkem směřujícím k tomu,
aby důsledky vzniklé nezákonností
byly ve formě náhrady škody napraveny, ale
především účinným instrumentem
sledujícím cíl, aby se v činnosti
státních orgánů prohloubila státní
disciplína, aby v nich pevně zakotvilo dodržování
socialistické zákonnosti a aby tedy ke škodám
způsobeným nezákonnou činností
nedocházelo, anebo aby k nim alespoň docházelo
v míře co nejmenší. Domnívám
se, že zejména toto poslání zákona
jeho význam značně podtrhuje, neboť
je nepochybně pro společnost výhodnější
škodám předcházet, než vzniklé
škody napravovat.
Závěrem bych chtěl prohlásit, že
změny zákona, které jsou navrhovány
ve společné zprávě výborů
ústavně právního a rozpočtového
Sněmovny národů a které jsou zcela
v souladu se stanoviskem, jež k návrhu zákona
zaujaly stejné výbory Sněmovny lidu, jsou
plně v intencích vládního návrhu
a směřují k jeho vylepšení a
dopracování. Chtěl bych za tyto připomínky
poděkovat. Doporučuji proto jménem vlády
Československé socialistické republiky, aby
Sněmovna národů předložený
vládní návrh zákona o odpovědnosti
za škodu způsobenou rozhodnutím nebo nesprávným
úředním postupem státních orgánů
schválila.
Predseda SN prof.dr. Hanes: Ďakujem ministrovi Kučerovi.
Spoločnú správu výborov ústavnoprávneho
a rozpočtového odôvodní ako spravodajca
poslanec Karol Brodziansky. Udeľujem mu slovo.
Spravodajca posl. Brodziansky, prom. práv.: Vážené
súdružky poslankyne, vážení súdruhovia
poslanci, vážení hostia!
Vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo nesprávnym úradným postupom patrí
nesporne k významným návrhom, pretože
má zabezpečiť občanom i organizáciám
účinnú ochranu, spočívajúcu
v majetkovej zodpovednosti štátu vo všetkých
prípadoch. kde došlo k porušeniu socialistickej
zákonnosti v činnosti štátnych orgánov
- súdov civilných i trestných, štátnych
notárstiev, štátnych orgánov správnych,
štátnych organizácií i tých orgánov
spoločenských organizácií pri plnení
úloh štátneho orgánu, ktoré na
tieto organizácie prešli. Schválením
tohto návrhu zákona bude splnený ďalší
bod Akčného programu Komunistickej strany Československa
i programového vyhlásenia federálnej vlády.
Návrh zákona, ktorý dnes prerokúvame,
je už dlho očakávaný a bude iste verejnosťou
vrelo privítaný. Vydanie takého zákona
predvídal už Občiansky zákonník
z roku 1950, keď stanoví, že zodpovednosť
za škodu spôsobenú nesprávnym postupom
v úradnom výkone upraví zvláštny
zákon. Taký obecný zákon po celé
roky však vydaný nebol a nebol vydaný ani v
roku 1964, kedy bol schválený nový občiansky
zákonník, ktorý sa opäť - ako sa
za minulé štyri roky ukázalo - obmedzil len
na konštatovanie, že štátny orgán
alebo orgán, na ktorý prešli úlohy štátneho
orgánu, zodpovedá tiež za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím podľa úpravy
obsiahnutej vo zvláštnych predpisoch. Toto ustanovenie
bolo možné prakticky aplikovať len na prípady
odškodnenia za neoprávnenú väzbu a trest,
upravené v § 371 až 374 trestného poriadku.
Iný zvláštny predpis vydaný nebol a
nebolo teda možné, aby bola občanovi nahradená
škoda, ktorá mu vznikla, napr. nezákonným
rozhodnutím národného výboru, i keď
Občiansky zákonník z roku 1964 výslovne
stanovil, že štátny orgán za takú
škodu zodpovedá.
Sľuby, obsiahnuté v obidvoch občianskych zákonníkoch
budú teda uskutočnené komplexnou úpravou,
ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona,
ktorý dnes prerokovávame. K tomu je potrebné
ešte dodať, že je to z hľadiska právneho
matéria veľmi ťažká a jej súhrnná
úprava nemá obdoby ani v meradle európskom.
Návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, bol dôkladne prerokovaný vo výbore
ústavnoprávnom a vo výbore rozpočtovom.
Oba výbory odporučili predložený návrh
plénu snemovne k schváleniu so zmenami, ktoré
sú obsiahnuté v písomnej správe, ktorú
máte k dispozícii.
Väčšina odporučených zmien spresňuje
pôvodné formulácie a neznamenajú teda
vecnú zmenu.
Navrhnuté zmeny, obsiahnuté v bode 7, 18 a 21 písomnej
správy vyplývajú zo skutočnosti, že
dnom 1.januára 1969 nadobudol účinnosť
ústavný zákon č.143/1968 Zb., o československej
federácii, že sa teda vytvoril u nás federatívny
štát. Túto základnú štátoprávnu
zmenu bolo treba premietnuť i do dnes prerokúvaného
návrhu zákona, ktorý vláda predložila
Národnému zhromaždeniu už v minulom roku,
teda pred účinnosťou ústavného
zákona o československej federácii. V zmienených
navrhnutých zmenách sa preto vyjadruje, ktorý
štát v konkrétnom prípade zodpovedá
za škodu spôsobenú rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom.
Za dôležitú zmenu, a to hlavne z hľadiska
ochrany poškodeného občana, je možno považovať
návrh obsiahnutý v bode č.8, v ktorom sa
navrhuje doplniť v zákone nový paragraf, podľa
ktorého je prípustná dohoda o nároku
na náhradu škody len pri predbežnom prerokúvaní
tohto nároku s príslušnými ústrednými
orgánmi uvedenými v novom znení § 9
alebo v riadení u súdu.
Tento nový paragraf vylučuje teda dohody o nároku
na náhradu škody, napr. pred národným
výborom, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie,
ktorým spôsobil občanovi škodu a pod.
Ústredný orgán alebo súd má
byť garantom práv poškodeného občana.
Je treba informovať plénum snemovne ešte o ďalšej
dôležitej otázke. Podľa § 4 návrhu
zákona je totiž nutným predpokladom pre uplatnenie
nároku na náhradu škody zrušenie rozhodnutia,
o ktorom sa občan domnieva, že je nezákonné
a ktorým mu bola v dôsledku toho spôsobená
majetková škoda. O zrušení takéhoto
rozhodnutia majú rozhodovať príslušné
orgány podľa procesných predpisov. Pre zrušenie
právomocných rozhodnutí súdov je príslušný
Najvyšší súd a to v tom prípade,
ak podá predseda Najvyššieho súdu alebo
generálny prokurátor sťažnosť pre
porušenie zákona. Občan však nemá
právny nárok na to, aby sťažnosť
pre porušenie zákona bola podaná.
Práve tak v správnom konaní nemá občan
právny nárok na to, aby bolo právomocné
rozhodnutie preskúmané v mimoodvolacom riadení,
alebo aby proti takému rozhodnutiu podal prokurátor
protest. I keď prokurátor podá protest, nemá
priamy vplyv na podanie protestu, prokurátorský
protest nie je uplatnením jeho vlastného práva
a na prerokovaní protestu prokurátora sa nemôže
občan ani aktívne podieľať. Prokurátor
sám nemá rozhodovaciu právomoc k zrušeniu
nezákonných správnych aktov, ale môže
sa obracať len na vyššie orgány a dávať
podnety k ďalšiemu riadeniu.
Touto úpravou, z ktorej návrh zákona o zodpovednosti
vychádza, je postavenie občana voči štátnym
orgánom značne nerovnoprávne. Preto niektorí
poslanci navrhovali, že by mal pripravovaný zákon
priznať občanovi právo obrátiť
sa v prípade uplatnenia nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným správnym
rozhodnutím priamo na súd a požadovať,
aby také rozhodnutie, z ktorého mu vznikla škoda,
bolo vyhlásené súdom za nezákonné
a aby mu bola priznaná náhrada škody. Prijatie
tohto odporúčania by ale prakticky znamenalo odsunúť
schválenie tak očakávaného zákona
opäť na neskoršiu dobu.
Tieto otázky súvisia so zavedením správneho
súdnictva, s ktorým počíta i Akčný
program KSČ. Táto úprava je obsiahnutá
v tiež už pripravovanom návrhu ústavného
zákona o súdoch a prokuratúrach, ktorý
má mimo iného ďalej posilniť kontrolu
výkonu štátnej správy, prehĺbiť
dodržiavanie princípov socialistickej zákonnosti
v správnom riadení a zvýšiť ochranu
práv a právom chránených záujmov
občanov.
Súdružky a súdruhovia poslanci, menom ústavnoprávneho
výboru a výboru rozpočtového odporúčam
predložený návrh zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom na
schválenie so zmenami, ktoré sú obsiahnuté
v písomnej správe - tlač 213.
Předsedající mpř. posl. Kouba:
Soudružky a soudruzi, děkuji zpravodaji posl. Brodzianskému.
Otvírám k tomuto bodu rozpravu. Kdo se hlásí
do diskuse? /Nikdo./ Přeje si ministr Kučera něco
dodat? /Ministr dr. Kučera: Ne./
Ne. vzdává se slova. Budeme tedy o návrhu
hlasovat.
Kdo souhlasí s tím, aby vládní návrh
zákona o odpovědnosti za škodu způsobenou
rozhodnutím orgánu státu nebo jeho nesprávným
úředním postupem /tisk č.213/ byl
schválen ve znění společné
zprávy výboru ústavně právního
a rozpočtového, to je ve znění, které
máte před sebou jako tisk 3/SN.,nechť zvedne
ruku. /Děje se./
Kdo je proti? /Nikdo./ Zdržel se někdo hlasování?
/Nikdo./
Konstatuji, že pro uvedený návrh hlasovali
všichni přítomní poslanci Sněmovny
národů.
Sněmovna národů tedy schválila zákon
o odpovědnosti za škodu způsobenou rozhodnutím
orgánu státu nebo jeho nesprávným
úředním postupem.
Budeme pokračovat v jednání a přistoupíme
k dalšímu bodu, který máte původně
pod bodem č. 8: