Riešenie jednotlivých problémov v oblasti odzbrojenia sťažuje aj to, že v dnešnom svete, v zložitých podmienkach vzťahov medzi štátmi vládne obava, že ktorékoľvek dohodnuté opatrenie by mohlo zmeniť vzájomný pomer síl, narušiť existujúcu rovnováhu a poskytnúť jednostranné výhody niektorému z týchto štátov.

Preto každý počin, hoci aj obmedzeného a čiastkového významu, sa veľmi starostlivo posudzuje zo všetkých stránok. Z tejto príčiny pokrok v rokovaní o odzbrojení a v riešení jednotlivých otázok je veľmi pomalý.

Tento stav zhoršuje i skutočnosť, že tempo horúčkovitého zbrojenia sa neznižuje, ale naopak, stupňuje. Začiatkom päťdesiatych rokov existovali vo svete len dve veľmoci, ktoré poznali tajomstvo výroby jadrových zbraní. Na sklonku šesťdesiatych rokov bolo ich už päť.

V posledných niekoľkých rokoch dosiahli ďalšie štáty taký rozvoj jadrového výskumu, že môžu aj samy v priebehu niekoľkých mesiacov vyrobiť jadrové zbrane. Patrí sem najmä Nemecká spolková republika, Japonsko, India, Švédsko, Švajčiarsko, Brazília a Izrael. Podľa súčasných odhadov sa ráta s tým, že dnes môže, alebo v najbližšom čase bude môcť vyrobiť vlastnú jadrovú zbraň asi 25 štátov.

Doteraz ani jedna z týchto krajín sa nerozhodla pristúpiť k výrobe vlastných jadrových zbraní. V mnohých z nich však bola a zostáva táto otázka predmetom úvah a často aj komplikovaných politických rokovaní.

Bez ohľadu na to určité politické a vojenské kruhy v niektorých štátoch považujú vlastníctvo jadrových zbraní za atribút postavenia veľmoci, za nevyhnutnú podmienku ochrany národných záujmov príslušných štátov.

Aj keď sa im z rôznych príčin zatiaľ nepodarilo započať s výrobou jadrových zbraní, usilujú sa zo všetkých síl aspoň o to, aby im zostala možnosť takéhoto rozhodnutia kedykoľvek v budúcnosti.

Niet pochýb, že ak by niektorý zo štátov začal vyrábať jadrové zbrane, znamenalo by to reťazovú reakciu, ktorá by postupne zachvátila stále širší okruh krajín. Sme presvedčení, že tento vývoj by mal nedozerné medzinárodne-politické dôsledky.

Je isté, že zvýšenie výdavkov na zbrojenie by ťažko doľahlo na národy prevažnej väčšiny krajín sveta. Nevyhnutne by to vyvolalo nové prekážky a ďalšie komplikácie v riešení otázky odzbrojenia.

Preto je v záujme národov celého sveta, aby nejadrové štáty nezačali vyrábať nukleárne zbrane, ani ich nezískavali od jadrových mocností. Súčasne treba zabezpečiť, aby štáty, ktoré už jadrové zbrane majú, nemohli ich odovzdať tým štátom, ktoré ich nevlastnia. A práve tieto ciele sleduje Zmluva o nešírení jadrových zbraní. Zásadne sa tým tiež vymedzuje jej dosah a význam z hľadiska upevnenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj jej miesto v rámci odzbrojovacích opatrení.

Tento ohraničený cieľ Zmluvy súčasne predurčuje, že sa Zmluva nijako nedotýka existujúcich jadrových zbraní a nepožaduje ich zničenie, ba ani zníženie zásob. Neobmedzuje ani možnosť jadrových mocností pokračovať v ďalšej výrobe týchto zbraní. Práve tak nepožaduje stiahnutie cudzích - predovšetkým amerických - jadrových zbraní, ktoré sú, ako je všeobecne známe, rozmiestnené na území mnohých štátov v rôznych častiach sveta.

Z uvedených skutočností vyplýva, že cieľom Zmluvy je uskutočniť celkom konkrétne, svojim rozsahom ohraničené, avšak dosahom pomerne významné opatrenia. Ich realizácii by prispela ku stabilizácii a väčšiemu pocitu istoty vo vzťahoch medzi štátmi najmä tým, že by zabránila možnosti, aby ďalšie štáty nastúpili na cestu jadrového zbrojenia.

Z hľadiska odstránenia hrozný nukleárnej vojny by bolo iste lepšie, keby sa už teraz dosiahla dohoda aj o ďalších opatreniach a táto dohoda bola včlenená do záväznej medzinárodnej zmluvy. Skúsenosti z rokovania však ukazujú, že prijatie takýchto radikálnych opatrení naráža na úskalia, ktoré sa doteraz nepodarilo preklenúť. V tejto situácii je vhodné usilovať sa o prijatie aspoň tých opatrení, ktoré by zabránili ďalšiemu vážnemu zhoršeniu.

Podľa nášho názoru sa Zmluva po nadobudnutí platnosti stane nielen hrádzou, brániacou ďalšiemu rozšíreniu jadrových zbraní, ale aj potrebným impulzom pre rokovanie o odzbrojovacích opatreniach a vytvorí výhodnejšie podmienky pre dosiahnutie dohody o ich uskutočnení.

V tom vidí československá vláda - spolu s prevažnou väčšinou ostatných štátov sveta - základný zmysel a význam Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tieto okolnosti nás vedú k tomu, aby sme Zmluvu aj pri vedomí jej ohraničeného dosahu plne podporovali a usilovali sa o jej rýchle uvedenie do života.

Ako som už poznamenal, sme si plne vedomí, že samotná Zmluva nie je odzbrojovacím opatrením v pravom zmysle slova, lebo nepožaduje zničenie ani jedinej z doteraz nazhromaždených jadrových zbraní.

Zdôrazňujem, že nebezpečenstvo hroziace z možnosti vzniku jadrovej vojny môže byť s konečnou platnosťou odstránené len cestou likvidácie jadrových zbraní. Kým sa nedosiahne tento cieľ, môžu akékoľvek čiastkové opatrenia túto hrozbu len znížiť a obmedziť, v nijakom prípade ju však celkom neodstránia. Zmluva o nešírení je práve jedným z týchto čiastkových opatrení.

Z hľadiska posilnenia bezpečnosti nejadrových štátov pred hrozbou jadrového útoku význam Zmluvy zvyšuje aj rezolúcia, ktorú v súvislosti so schválením Zmluvy o nešírení jadrových zbraní na Valnom zhromaždení prijala v júni 1968 Rada bezpečnosti.

V rezolúcii, prijatej z iniciatívy Zväzu sovietskych socialistických republík, Spojených štátov severoamerických a Veľkej Británie sa vyhlasuje, že agresia s použitím jadrových zbraní, alebo hrozba takejto agresie štátu, ktorý jadrové zbrane nevlastní, by vytvorila situáciu, za ktorej by Rada bezpečnosti a najmä všetci jej stáli členovia, vlastniaci jadrové zbrane, museli ihneď konať v súlade so záväzkami podľa Charty Organizácie Spojených národov.

Pri rokovaní o tejto rezolúcii vlády ZSSR, USA a Veľkej Británie vyhlásili, že budú podporovať, alebo poskytnú okamžitú pomoc v súlade s Chartou OSN každému štátu, nevlastniacemu jadrové zbrane, ktorý je účastníkom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, v prípade, že sa stane obeťou agresie, alebo hrozby agresie za použitia jadrových zbraní. Prijatá rezolúcia a k nej pripojené vyhlásenie veľmocí sa tak stáva dodatočnou zárukou bezpečnosti nejadrových štátov, vyplývajúcou zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Súdruhovia poslanci, prevažná väčšina štátov zaujímala počas niekoľkoročného rokovania ku Zmluve kladné stanovisko a podporovala jej uzavretie. Potvrdzuje to i skutočnosť, že od 1. júla lanského roku, keď bola Zmluva otvorená k podpisu všetkým krajinám, ju do dnešného dna podpísalo 90 štátov.

Neznamená to, že Zmluva nenarážala v priebehu rokovania a nenaráža i doteraz na odpor zo strany niektorých krajín. Ich námietky a pripomienky boli v procese prípravy Zmluvy posúdené a niektoré ustanovenia boli v konečnom texte formulované tak, aby boli uspokojené požiadavky čo najširšieho okruhu štátov, tak v politickej, ako aj v ekonomicko-technickej sfére.

Účinný zákaz šírenia jadrových zbraní na ďalšie štáty zabezpečujú prvé dva články Zmluvy. V prvom sa štáty, vlastniace jadrové zbrane zaväzujú neodovzdávať tieto zbrane, alebo iné výbušné jadrové zariadenia, ani kontrolu nad nimi ktorémukoľvek inému štátu, ktorý nukleárne zbrane nevlastní.

Prijímajú tiež záväzok nepodporovať a nepovzbudzovať ktorýkoľvek štát, nevlastniaci jadrové zbrane k výrobe, alebo k získaniu týchto zbraní a výbušných zariadení, alebo kontroly nad nimi.

V druhom článku sa štáty, nevlastniace jadrové zbrane zaväzujú neprijímať od kohokoľvek tieto zbrane, alebo iné výbušné jadrové zariadenia, ani kontrolu nad nimi. Zaväzujú sa ďalej nevyrábať jadrové zbrane, alebo iné výbušné jadrové zariadenia, nezískavať ich akýmkoľvek iným spôsobom, ani nevyhľadávať a neprijímať nijakú pomoc pre ich výrobu.

Závažným rysom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní je medzinárodná kontrola, ktorá má byť uskutočňovaná podľa čl. III Zmluvy. Jej zmyslom je dať všetkým účastníkom Zmluvy primeranú istotu, že sú rešpektované a dodržiavané záväzky, ktoré z nej vyplývajú. Menovite má zabezpečiť, aby v nejadrových štátoch nedochádzalo k nedovolenému prevádzaniu jadrovej energie z mierového využitia na jadrové zbrane, alebo iné nukleárne výbušné zariadenia.

Základnú zodpovednosť za uskutočňovanie kontroly zveruje Zmluva Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu.

Agentúra má v tejto oblasti už určité pozitívne skúsenosti. V jej rámci bol rozpracovaný systém záruk, ktorý už niekoľko rokov uplatňuje voči niekoľkým desiatkam jadrových zariadení vo viac ako tridsiatich štátoch.

Prax ukazuje, že táto forma kontroly je dostatočne účinná a pritom nezasahuje rušivo do mierovej činnosti štátov v oblasti mierového využitia jadrovej energie. Kontrola, požadovaná Zmluvou o nešírení jadrových zbraní má byť založená na rovnakých zásadách ako systém záruk Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. To sa tiež plne odráža v návrhu vzorovej dohody o kontrole, ktorý je v súčasnej dobe pripravovaný v agentúre v súlade so Zmluvou o nešírení.

V Československej socialistickej republike by bol po nadobudnutí platnosti Zmluvy predmetom kontroly všetok jadrový materiál a podliehali by jej tieto zariadenia: prvá jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, výskumný reaktor v Ústave jadrového výskumu v Řeži a v budúcnosti poloprevádzkový závod na výrobu jadrového paliva v zariadeniach československého uránového priemyslu. Kontrole by boli podriadené aj ďalšie jadrové zariadenia, ktoré vybudujeme v nasledujúcich rokoch.

Pri formulovaní jednotlivých článkov Zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté základné záväzky zmluvných strán, tak v otázke zákazu šírenia jadrových zbraní, ako aj požadovanej kontroly, bola venovaná veľká pozornosť tomu, aby neboli nijako dotknuté práva a možnosti jednotlivých zmluvných strán rozvíjať výskum, výrobu a využitie jadrovej energie pre mierové účely. Táto sféra činnosti hrá už dnes a bude hrať najmä v neďalekej budúcnosti stále dôležitejšiu úlohu v urýchlení hospodárskeho pokroku ľudstva vo vyspelých i v rozvojových štátoch.

S touto perspektívou v plnej miere počítajú aj výhľady ďalšieho hospodárskeho vývoja Československej socialistickej republiky. Sme preto rovnako ako aj ostatné štáty zainteresovaní na tom, aby do cesty tomuto vývoju neboli ani v rámci jednotlivých štátov, ani oblasti medzinárodnej spolupráce kladené nijaké prekážky. Túto požiadavku Zmluva plne rešpektuje. V tomto duchu je v Zmluve upravovaná aj možnosť prípadného využitia jadrových výbuchov pre mierové účely.

Pre nadobudnutie platnosti Zmluvy sa podľa článku IX, odsek 3 vyžaduje jej ratifikácia troma veľmocami, ktorých vlády sú určené za depozitárov ratifikačných listín /ZSSR, USA a V. Británia/, ako aj ďalšími štyridsiatimi signatármi. Doteraz ratifikovali Zmluvu Írsko, Nigéria, Veľká Británia, Dánsko, Kanada, Nórsko, Kamerun, Fínsko, Mexiko, Ecuador a Mauricius. V marci t.r. Zmluvu ratifikoval senát USA a má ju ešte podpísať prezident Nixon.

Zo socialistických štátov ratifikovali doteraz Zmluvu príslušné orgány v Poľskej a Maďarskej ľudovej republike. V ZSSR bola Zmluva predložená k ratifikácii Najvyššiemu sovietu. Tiež v ďalších socialistických štátoch je pripravené zahájenie ratifikačného konania.

Možno konštatovať, že doterajší vývoj, najmä postoj prevážnej väčšiny európskych štátov ku Zmluve je uspokojivý.

Nie je však možné strácať zo zreteľa, že popri tých štátoch, ktoré zaujímajú pozitívne stanovisko, ktoré Zmluvu podpísali a pripravujú jej ratifikáciu, sú aj krajiny, zaujímajúce odmietavé, alebo zdržanlivé stanovisko. Táto okolnosť je o to závažnejšia, že v niektorých prípadoch ide o štáty, ktoré majú dosť významné postavenie, pokiaľ ide o pôsobnosť Zmluvy v jednotlivých oblastiach sveta.

V Európe, ktorá je pre Československo najdôležitejšou oblasťou, je to najmä Nemecká spolková republika. Už v čase prerokúvania Zmluvy stála NSR v prvých radoch jej odporcov. Jej postup a požiadavky, uplatňované v rámci NATO a v rámci Euratómu boli dlhý čas jednou z najvážnejších prekážok dohody. Ani súčasný postoj Nemeckej spolkovej republiky ku Zmluve nie je uspokojivý. Oficiálni činitelia síce vyhlasujú, že NSR neusiluje sa získať jadrové zbrane. Ale pokiaľ ide o Zmluvu, snaží sa naďalej pod najrôznejšími zámienkami vyhnúť prevzatiu v nej formulovaných záväzkov. Postupujú tak napriek skutočnosti, že mnohí spojenci na čele s USA zrejme pôsobia na NSR, aby sa k Zmluve pri pojila.

Vo vládnúcej koalícii Nemeckej spolkovej republiky vyvoláva táto otázka vážne rozpory. Kým Sociálno-demokratická strana Nemecka sa vyslovuje za prijatie Zmluvy, vplyvné kruhy v Kresťansko-demokratickej únii a najmä v Kresťansko-sociálnej únii tento krok naďalej odmietajú. Postoj NSR musia nutne brať do úvahy pri zvažovaní svojho stanoviska ku Zmluve ostatné európske štáty vrátane štátov socialistických. Musí k nemu pochopiteľne prihliadať aj ČSSR.

Z hľadiska záujmov Československa v otázke nešírenia jadrových zbraní je vhodné postupovať pri ratifikácii Zmluvy tak, aby v otázke nadobudnutia jej platnosti, nedochádzalo k prieťahom. Odďaľovanie ratifikácie zo strany ČSSR a ďalších nejadrových štátov, ktoré sú v podobnom postavení ako Československo, by objektívne napomáhalo silám, ktoré sa z rôznych dôvodov stavajú proti Zmluve.

V záujme účinného politického tlaku na NSR a na ďalšie váhajúce štáty je vhodné, aby Zmluvu v krátkom čase ratifikovalo čo najviac nejadrových štátov, tak členov Varšavskej zmluvy, ako aj členov NATO a neangažovaných krajín. Tým by boli štáty, ktoré doteraz Zmluvu nepodpísali a neratifikovali, tlačené do morálnej izolácie, ktorá by mala v pozitívnom smere pôsobiť na ich stanovisko. Doterajší vývoj pri podpisovaní a ratifikácii Zmluvy je v tomto smere priaznivý. Stanovisko, ktoré k ratifikácii zaujalo mnoho štátov, naznačuje, že túto závažnú skutočnosť majú na zreteli.

Súdruh predseda, súdruhovia poslanci, záverom by som chcel znovu zdôrazniť, že vláda ČSSR nepovažuje Zmluvu o nešírení jadrových zbraní za konečný cieľ rokovania o odzbrojení, ale za vážny krok k posilneniu vyhliadok na udržanie medzinárodného mieru a k riešeniu ďalších problémov odzbrojenia. V tomto duchu bude vláda presadzovať, aby po Zmluve o nešírení jadrových zbraní nasledovali ďalšie kroky, najmä v oblasti jadrového odzbrojenia.

Mnohými týmito problémami sa tak ako v predchádzajúcich rokoch zaoberá Výbor 18 štátov pre odzbrojenie, ktorého práca pokračuje i v tomto roku v Ženeve za účasti československej delegácie.

Pre Československú socialistickú republiku, ako aj pre ostatné mierumilovné európske štáty má kardinálny význam zlepšenie situácie v Európe a uskutočnenie opatrení, ktoré by zabezpečovali medzinárodný mier a bezpečnosť na tomto kontinente. Významným príspevkom pre dosiahnutie tohoto cieľa by bolo usporiadanie konferencie o európskej bezpečnosti, ako to navrhli členské štáty Varšavskej zmluvy na zasadnutí Politického poradného výboru v apríli t.r. v Budapešti. Vláda ČSSR plne súhlasí s názorom, že nie je možné ďalej otáľať so zahájením vecného, seriózneho rokovania o európskych problémoch, ktoré už mnoho rokov čakajú na vyriešenie, a je presvedčená, že usporiadanie navrhovanej konferencie by zohralo v tomto smere významnú úlohu.

Preto sa aktívne podieľa na úsilí o jej realizáciu a bude aj naďalej využívať všetky vhodné príležitosti k tomu, aby sa tento cieľ dosiahol. Uvedomujeme si, že konferencia by nevyriešila naraz všetky otvorené a sporné otázky. Mohlo by sa však dosiahnuť pokroku aspoň v niektorých smeroch. Táto možnosť nás - podľa nášho názoru - zaväzuje, aby sme urobili všetko pre to, aby príležitosť, ktorá sa naskytla vďaka iniciatíve socialistických štátov, nebola premárnená.

V tejto súvislosti predpokladáme, že nadobudnutie platnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, za účasti všetkých európskych nejadrových štátov, posilní vyhliadky na dosiahnutie pokroku pri riešení otvorených politických otázok v Európe.

S prihliadnutím k všetkým spomínaným skutočnostiam a v súlade s pozitívnym postojom, ktorý zaujímala Československá socialistická republika v celom procese rokovania o Zmluve, predkladá vláda ČSSR Zmluvu o nešírení jadrových zbraní v súlade s príslušným ustanovením ústavného zákona /čl. 36, odsek 3 ústavného zákona č. 143/1968 Zb./ Federálnemu zhromaždeniu k prerokovaniu a k vysloveniu súhlasu s ratifikáciou. Očakávame, že ratifikácia Zmluvy Československom by mohla priaznivo ovplyvniť aj postup ďalších štátov.