Sama soustava ekonomických nástrojů v politice mzdové, cenové apod. nemůže tyto úkoly zabezpečovat a zabezpečit. Soudím, že je třeba soustavně zdokonalovat i řídící a organizátorskou práci a zvyšovat odpovědnost řídících článků a pracovníků. Aby tato, podle mého názoru, jedna z podstatných podmínek mohla být splněna, pokládám na základě poznatků za nutné připomenout, aby prováděcí předpisy, vyhlášky apod. byly formulovány tak, aby nemohlo docházet k různým výkladům, zejména však, aby byly včas publikovány, aby pracovníci podnikové sféry mohli se s těmito řádně seznámit, na jejich plnění připravit, a konečně, aby měly dlouhodobější platnost, neboť časté změny a přitom i opožděné zveřejňování působí pracovníkům potíže. Chci v této souvislosti ocenit, že uvažovaná platnost dnes projednávaného zákona do konce pětiletého plánu je v podnicích kladně přijímána. Projednávaný zákon má ovlivnit a zajistit jednak potřeby státního rozpočtu, jednak potřeby plynulého financování plánovaných potřeb podniku, posílit hmotnou zainteresovanost na zisku, jako syntetickém ukazateli podnikového hospodaření a koneckonců má přispět k růstu národního důchodu společnosti, jako zdroje dalšího rozvoje hospodářství a uspokojování celospolečenských potřeb naší socialistické republiky.

Opatření prováděná v posledních letech sledovala úpravu vztahů rozhodujících hospodářských odvětví ke státnímu rozpočtu, byla protiinflačním zaměřením s cílem čelit důsledkům nadměrné příznivé důchodové situace podnikové sféry. Každý pochopil, že není natrvalo možné, aby některé podniky neúměrně bohatly, nehospodárně prostředky někdy vynakládaly a přitom státní příjmy byly ztenčovány.

Mám však také připomínku, či spíše dotaz. Předpokládám, že byla náležitě zvážena výše odvodu ze zisku zejména z toho hlediska, zda sazba 75 %, i když je diferencována, bude působit dosti pozitivně na iniciativu podniků, z hlediska přiměřeně hmotné zainteresovanosti. Základní sazby měly, podle výsledků minulého roku některé tendence, podporující extenzívní rozvoj, např. překročení materiálových nákladů a růst úrokových nákladů, ovlivněných růstem zásob. Důvodová zpráva tyto negativní jevy nehodnotí. Přesto, že podle důvodové zprávy je omezen rozsah připočitatelných i odpočitatelných položek, existují nadále konzultativní připomínky od organizací k těmto položkám při určování základu odvodu co do komplikovanosti.

Kladně je přijímáno uplatnění diferenciace některých odvětví a řešení otázky odvodů z odpisů. Tím je umožněno částečně řešit v jednotlivých případech problematiku finančních zdrojů v souvislosti s plánem investičního rozvoje.

V návrhu zákona je zachován odvod ze základního jmění podniku. Je to otázka, zda v období vědeckotechnické revoluce je vyjádřena danou výší 5 % optimální výnosnost vložených prostředků. Za velký klad považuji, že projednávaný zákon o odvodech do státního rozpočtu a o příspěvku na sociální zabezpečení zjednodušuje a sjednocuje systém vztahů podniků ke státnímu rozpočtu a tím odstraňuje dosavadní roztříštěnost, kdy podniky podléhají zákonu o podnikových daních, zákonu o důchodové dani a vládnímu nařízení č. 100/1966 Sb., a jeho novelizaci.

Předkládaný zákon odpovídá současným požadavkům našeho národního hospodářství, pomáhá naplňovat závěry XIV. sjezdu Komunistické strany Československa v oblasti hospodářské politiky a proto pro něj i my, poslanci Československé strany lidové budeme hlasovat.

Předsedkyně SL doc.MUDr. Pennigerová: Děkuji poslanci Zedníkovi. Hovoří poslankyně Fiľová.

Poslankyně Fiľová: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci, pripravovaný zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie obsahuje celý rad zmien. S mnohými z týchto zmien, najmä s tými, ktoré sledujú zjednodušenie možno súhlasiť. Mám však pripomienky k niektorým častiam zákona, ktoré nepovažujem za správne - ukážem to na príklade náš ho podniku, resp z hľadiska podnikov obuvníckeho a kožiarskeho priemyslu vôbec.

Už súdružka poslankyňa Kaňková hovorila o účinkoch tohto návrhu zákona pre podniky obuvníckeho a kožiarskeho priemyslu v českých krajoch; obdobné skúsenosti máme i v podnikoch tohto odvetvia priemyslu na Slovensku.

V prvom rade nepovažujem za správne stanovisko lineárnej sadzby odvodu zo zisku vo výške asi 75 % bez prihliadnutia na úroveň rentability podniku. Podľa úrovne rentability uskutočnia odvody len obchodné a kultúrne organizácie. Pritom úroveň rentability v našom podniku sa pohybuje na hranici 10 %, teda odvod zo zisku by mal byť zhruba 35 %. Lineárne stanovených 75 % má za následok, že sa podnik dostáva do nevyrovnanej finančnej bilancie, nemá prostriedky na dotáciu pre neinvestičné fondy ani v najnutnejšej miere. Vznikajú tak veľké ťažkosti najmä so Štátnou bankou, ktorá nevyrovnaný finančný plán vôbec nechce prijať, hrozí uplatnenie trestných postihov v oblasti úverov a úrokov až do doby vyrovnania bilancie. Nie je v silách podniku, aby sa s touto situáciou vyrovnal, musí žiadať o priznanie výnimky, úľav a zliav na odvodoch, o ktorých rozhoduje až vláda. Prečo to treba riešiť výnimkami, keď z úrovne rentability je vopred jasné, že podnik také vysoké odvody nemôže zabezpečiť bez negatívneho vplyvu na dôchodkovú situáciu? A v takejto situácii je viacero podnikov spotrebného priemyslu. Bolo by preto vhodné zvážiť uplatnenie sadzby odvodov zo zisku podľa úrovne rentability i v podnikoch kožiarskeho i obuvníckeho priemyslu.

Nemenej dôležitou otázkou je i doba platnosti zákona o odvodových povinnostiach podnikov voči štátnemu rozpočtu. Tieto sa menia skoro s ročnou pravidelnosťou a boli prípady, keď sa ich náplň menila aj v priebehu jedného roka. Súdružky a súdruhovia, uvážte: Každá nová investičná akcia musí byť doložená ekonomickým vyjadrením, z akých zdrojov bude akcia financovaná, akým podielom z vlastných zdrojov, z investičného úveru, resp. zo štátnych dotácií. Podnik takéto vyjadrenie, ktoré je podmienkou pre zaradenie akcie do výberového konania, dáva vždy podľa platných ekonomických nástrojov. Tieto sa však neustále menia a dochádza k situáciám, že na akciu pôvodne uvažovanú z vlastných zdrojov podnik nemá prostriedky a treba hľadať východisko - úver od Štátnej banky, alebo požiadať o dotáciu zo štátneho rozpočtu. Pri takomto spôsobe nie je podnik schopný dať dohromady reálnu dlhodobú kvantifikáciu zdrojov a potrieb bez rizika, že o rok bude takáto kvantifikácia nereálna. Z tohto dôvodu považujem za nutné, aby zákony o odvodových povinnostiach podniku a o ekonomických nástrojoch vôbec mali platnosť najmenej 5 rokov, t.j. vždy za obdobie jednej päťročnice, čo je i podmienkou pre zostavenie reálnych päťročných plánov a plánov perspektívnych. Som rada, že schvaľovaný návrh zákona má platiť po celý piaty päťročný plán.

Nakoniec mám ešte pripomienky k spôsobu uskutočňovania odvodov do štátneho rozpočtu, a to vo výške jednej dvanástiny ročného plánu s tým, že odvod zo zisku i odvod príspevkov na sociálne zabezpečenie sa po skončení štvrťroka vyrovná podľa skutočnej tvorby zisku, resp. podľa skutočného objemu vyplatených miezd.

Súdružky a súdruhovia, každému z nás je známe, že v treťom štvrťroku, najmä v júli a auguste, keď vo väčšine výrobných podnikov je celozávodná riadna dovolenka, dochádza v podnikoch k prudkému zhoršeniu finančnej situácie. Podniky sa dostávajú do finančnej tiesne, reťazovité sa šíri okruh podnikov neschopných platiť svoje záväzky atď. Jednou z príčin tejto zlej situácie je aj to, že podniky musia odviesť mesačnú zálohu do štátneho rozpočtu vo výške jednej dvanástiny, hoci pracovali len polovicu mesiaca, a teda aj tvorba zisku bola len polovičná. Podniky na jednej strane odvedú do štátneho rozpočtu vopred i z toho, čo nevytvorili, a majú voči štátnemu rozpočtu preplatky. Na druhej strane po vyplatení mzdy za dovolenky nemajú prostriedky na zaplatenie svojich záväzkov. Takáto situácia trvá až do konca tretieho štvrťroka, keď sa odvody vyrovnávajú podľa skutočnosti. Pritom Štátna banka československá nie je ochotná poskytnúť mimoriadny úver na preplatky odvodov, i keď sú preukázateľné. Každoročne sa takáto situácia opakuje, vieme o nej i o príčinách, pre ktoré vzniká, a predsa je veľmi ťažké riešenie ponechávané len na podniky. Chápem, že na krytie výdavkov zo štátneho rozpočtu je pravidelný príjem, ale prečo by na to mali doplácať podniky? Odporúčam, aby sa tento nepriaznivý vplyv zákona o odvodoch do štátneho rozpočtu riešil vhodnou formou.

Na záver by som chcela povedať, že pripomienky, ktoré som predniesla, nie sú na prekážku schválenia návrhu zákona a odporúčam preto jeho schválenie.

Předsedkyně SL doc.MUDr. Pennigerová: Děkuji poslankyni Fiľové. Jejím vystoupením je vyčerpán počet přihlášek do rozpravy. Táži se, zda některý z poslanců si přeje slovo. /Nikdo se nehlásí./ Nikdo. Prohlašuji rozpravu za ukončenou.

Ptám se s.ministra ing. Rohlíčka, zda si přeje slovo.

Ministr financí ČSSR doc.ing. Rohlíček, CSc.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, i keď všetci diskutujúci v závere vyjadrili svoj zásadný súhlas a stanovisko, že budú za predložený návrh zákona hlasovať, myslím, že je žiadúce podať vysvetlenie k niektorým ich pripomienkam. Predovšetkým v plnom rozsahu súhlasím s názorom súdruha poslanca Bielika, a to práve z dôvodov, ktoré on uviedol, že by prakticky nebolo možné reagovať na zmenu finančnej situácie v podnikoch, ktorá vznikne z dôvodov centrom realizovaných racionalizačných, mechanizačných alebo iných opatrení s efektom bez zásluhy toho ktorého podniku. V každom prípade by bola vláda povinná predkladať takéto finančné riešenie Federálnemu zhromaždeniu. Aby sme nezaviedli takúto ťažkopádnosť, odporúča sa príslušné ustanovenie, a preto ani ja neodporúčam, aby sme prijali zmenu, na ktorú upozorňuje Česká národná rada. Takisto neodporúčam prijať úpravu § 20 písm. b/, pretože v žiadnom prípade tam, ako to vyplýva zo samotného textu, nejde o zásah do kompetencie národných rád, ale o súhrnný výpočet agendy správy odvodov. Preto odporúčam ponechať znenie tak, ako je v predloženom návrhu zákona. K pripomienkam súdružky poslankyne Kaňkovej, čo sa premietlo i v ďalšom vystúpení: tu by som chcel zdôrazniť, vážené súdružky a súdruhovia, novú úpravu sadzieb odvodov zo zisku, ktorá v žiadnom prípade nie je motivovaná fiskálnymi záujmami. To je potreba zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu. Na číslach skutočnosti za rok 1970 predstavuje totiž mierne zníženie daňového alebo odvodového zaťaženia a na číslach plánu roku 1972 v podstate zachováva stav odvodového zaťaženia v tomto roku.

Zvýšenie sadzby odvodov zo zisku, ako som uviedol, je motivované zrušením doterajšieho odvodu z odpisov a výrazným znížením úrokových sadzieb z úverov. Tieto dva faktory sme vybilancovali jednak na úrovni celého národného hospodárstva, jednak na úrovni jednotlivých rezortov. Ak chceme dosiahnuť súlad medzi úlohami plánu, či už v oblasti doplňanie vlastných obežných prostriedkov alebo v nárokoch na investície v jednotlivých odvetviach i v národnom hospodárstve ako celku, bolo potrebné vykonať vzájomné vyrovnanie. To, čo sa ponechá z jedného zdroja v podnikovej sfére, to treba vziať na druhej strane, pretože inak by došlo k vytvoreniu voľných nevyužitých zdrojov v podnikovej sfére a na druhej strane k nedostatku finančných zdrojov pre iné úlohy, ktoré sú zapísané v 5. päťročnici. Tým samozrejme nevylučujeme, že v jednotlivých podnikoch môže a iste i dôjde pri konkretizácii jednotlivých rokov päťročnice k finančnému napätiu. Toto napätie je však nutné riešiť príslušnou redistribúciou, ktorá je v zákone zapísaná a predpokladaná medzi podnikmi na úrovni VHJ, tak ako medzi VHJ na úrovni rezortov a takisto pri zostavovaní finančných plánov riešením finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom republiky alebo federácie podľa podriadenosti toho ktorého podniku a VHJ a medzi touto VHJ alebo podnikom. Naviac v zákone sú príslušné ustanovenia hovoriace o splnomocneniach na prekonanie, resp. odstránenie nežiadúcich tvrdostí, ktoré zákon môže vyvolať.

Na ďalší dotaz, ako chceme využiť splnomocnenie vlády na poskytovanie zliav, môže byť odpoveď v tejto etape globálna, a to tak, že chceme využívať toto splnomocnenie na základe konkrétneho rozboru daného podniku, posúdenia jeho celkovej finančnej situácie na základe rozboru finančnej situácie v danej výrobnohospodárskej jednotke, do ktorej tento podnik patrí, a až potom, ak nie je iná cesta, rozhodnúť buď o príslušnej zľave alebo o rozsahu dotácie zo štátneho rozpočtu. Toto bude možné riešiť každoročne vždy pri zostavovaní štátneho rozpočtu a finančných plánov na jednotlivých stupňoch, či už rezortov, VHJ alebo podniku.

Na dotaz poslanca Zlatníka v podstate považujem za odpoveď to, čo som už povedal. Áno, zvažovali sme výšku odvodov z dôvodov, ktoré som uviedol. Pravda je, že ide o globálne čísla národohospodárske a rezortno-odvetvové.

V súvislosti s jeho druhou poznámkou by som chcel povedať, že hádam ide o nedorozumenie. Odvody zo zisku v žiadnom prípade nemôžu zainteresovávať na raste materiálových nákladov, pretože rast materiálových nákladov spôsobuje pokles miery i masy zisku, nemôže teda v žiadnom prípade dôjsť k tomu, že by určitá výška odvodov zo zisku stimulovala na raste materiálových nákladov, pretože o to by mal podnik potom menej.

Súdružka poslankyňa Fiľová kritizovala lineárnu sadzbu zisku. Má zrejme na mysli, ako vyplynulo z jej vystúpenia, predovšetkým odvetvie spotrebného priemyslu. Otázka lineárnej alebo progresívnej sadzby bola vždy na programe, či už sme rokovali v tomto zákonodarnom zbore o príprave zákona pre rok 1970 - 1971 a práve tak pri príprave dnes prerokovávaného návrhu zákona.

Po zvážení všetkých kladných i záporných stránok pôsobenia lineárnej alebo progresívnej sadzby zo zisku na úrovni hospodárstva riadeného federáciou, ako i na úrovni oboch národných republík, sme došli k záveru, že v konkrétnych súčasných podmienkach v období, pre ktoré má tento zákon platiť, to jest v období 5. päťročnice, by progresívne zdanenie zisku nepomohlo riešiť súčasnú situáciu ani v jednotlivých odvetviach, ani v republikách, ani na úrovni celej ČSSR, a preto sme sa zásadne pre priemysel rozhodli pre lineárnu sadbu.

Bolo by preto veľmi ťažko predstaviteľné riešiť toto výnimočné usporiadanie sadzby progresívnym spôsobom v jednom odvetví, i keď podľa číselných údajov znamená navrhovaná sadzba pre toto odvetvie spotrebného priemyslu značne mobilizačnú úlohu, pretože by to znamenalo rozrušenie celého systému a naviac sme konkrétnu finančnú situáciu spotrebného priemyslu v oboch republikách prerokovali nielen s Ministerstvom priemyslu Českej, ale i Slovenskej socialistickej republiky a boli dohodnuté závery na riešenie takto vzniklej finančnej situácie medzi štátnymi rozpočtami republík a týmito podnikmi a takisto závery medzi rozpočtami republík a federáciou. Teda, ani v tomto prípade nemôže dôjsť k rozrušeniu celkovej finančnej, a tým i hospodárskej situácie týchto podnikov spotrebného priemyslu.

Pokiaľ ide o spôsob uskutočňovania odvodov, súdružka poslankyňa kritizovala zrejme pravidelné odvádzanie jednej dvanástiny. Chcel by som upozorniť, že v § 26 ods. 3, to sme tam zapísali na základe skúseností z týchto rokov, je možné vzhľadom na špecifické podmienky toho ktorého podniku stanoviť tieto lehoty inak. Teda i v tomto prípade zákon predpokladá špecifické riešenie, takže nevidím potrebu úpravy textu, ktorý bol parlamentu predložený. Ďakujem.

Předsedkyně SL doc. MUDr. Pennigerová: Děkuji s.ministrovi Rohlíčkovi.

Ptám se soudruhů zpravodajů, zda mají nějaké připomínky? /Nebyly./

Přistoupíme k hlasování. Vzhledem k ustanovení článku 42 odst. 2 písm. h/ ústavního zákona o čs. federaci platí pro hlasování o tomto návrhu zákaz majorizace.

Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny lidu, kterých je podle zjištění v sále přítomno 186, tzn. většina.

Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí s návrhem zákona o odvodech do státního rozpočtu a příspěvku na sociální zabezpečení, ve znění společné zprávy výborů Sněmovny lidu, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji.

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo? /Nikdo./

Pro zákon hlasovali všichni přítomní poslanci Sněmovny lidu. Sněmovna lidu zákon schválila.

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny národů zvolení v Slovenské socialistické republice, kterých je přítomno 41.

Kdo z poslanců Sněmovny národů zvolených v Slovenské socialistické republice souhlasí s návrhem zákona ve znění společné zprávy, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./ Děkuji.