V racionalizácii výrobných a rozdeľovacích procesov sa zatiaľ oproti minulému roku mnoho nepostúpilo. Pritom prístup k uplatneniu komplexnej socialistickej racionalizácie začína byť niekde spájaný s predstavou budovania ďalších orgánov resp. útvarov, hoci smernice XIV. zjazdu jednozačne požadujú, aby socialistická komplexná racionalizácia bola uplatňovaná ako neoddeliteľná súčasť procesu tvorby a plnenia štátneho plánu na všetkých jeho stupňoch.

Zmyslom racionalizačných opatrení musí byť dosiahnuť na každého pracovníka a na každú peňažnú jednotku výrobných fondov optimálny prínos. Nakoľko je to náročná a zložitá úloha, ukázal podrobnejší pohľad napríklad na dôsledky trvajúcej napätosti doterajších dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré odhadom pôsobia straty 10 - 20 % možnej pracovnej kapacity.

V súvislosti s problematikou nákladov a najmä s prihliadnutím na napätosť dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa diskutovalo tiež o otázke rozvoja skladového hospodárstva.

Terajší stav základne skladového hospodárstva je charakterizovaný nepriaznivou organizačnou a technickou úrovňou, lebo väčšina skladovacích plôch je malá a asi polovica prác sa v skladoch stále robí ručne. Keby sa tento stav podstatne nezmenil, potom by rast objemu výkonov v piatej päťročnici nutne viedol k potrebe zvýšiť stav pracovníkov tejto základne odhadom o ďaIších takmer 100 tisíc pracovníkov. Preto pozornosti všetkých orgánov od centra až po závody nesmie v tejto päťročnici uniknúť potreba racionalizácie, mechanizácie a automatizácie tohto hospodárstva a uplatnenie vyššej úrovne riadenia, organizácie a techniky zásobovacích procesov v spojení s cieľavedomým používaním modernej výpočtovej techniky.

Specifickú oblasť problematiky päťročného plánu predstavujú zvlášť úlohy vytýčené pre oblasť vedeckotechnickej práce a oblasť investícií a zahraničného obchodu. Chcel by som týmto úlohám venovať, a to najmä z hľadiska zabezpečovania ďalšieho kvalitatívneho rastu ekonomického potenciálu našej krajiny, vo svojej správe osobitnú pozornosť.

Pokiaľ ide o úlohy vedeckotechnickej politiky, ktorých realizácia by sa mala stať osou národohospodárskych plánov a celej riadiacej činnosti, výbory pozitívne hodnotili najmä skutočnosť, že s plánom piatej päťročnice bol predložený tiež plán rozvoja vedy a techniky s konkrétnym programom, ktorého realizácia bude znamenať zameranie konkrétnej vedeckovýskumnej práce na perspektívne a veľmi nádejné technické a efektívne smery vývoja.

Vo väčšine programov vedeckotechnického rozvoja je predpokladaná efektívnosť 100 - 200 %, ktorá sľubuje, že prostriedky vynaložené na výskum a vývoj sa od počiatku realizácie jeho výsledkov navrátia zhruba do jedného roku napríklad v podobe úspor pracovných síl alebo devízových prostriedkov. V doterajšom vývoji však zostáva najvážnejším problémom tempo praktickej realizácie výsledkov práce vedeckovýskumnej základne ovplyvňovanej niekoľkými príčinami, podstatou ktorých sa budú musieť pracovníci príslušných miest oveľa dôslednejšie v priebehu päťročnice zaoberať. Len tak bude nádej, že už splnené výskumné práce budú v plnom rozsahu realizované a že postupne budú odstránené tie bariéry, ktoré nám niekedy medzi výskumom a výrobou vznikajú. Nemali by sme sa už stretávať s nezáujmom výroby o novú techniku v prípadoch, keď je dočasne drahšia, s tým, že by podniky zabezpečovali radšej rast výroby extenzívnou cestou, ďalej s prípadmi, keď niektorý podnik ľahšie presadí zvýšenie počtu pracovníkov, ako nové, čo najlepšie investície.

Za úvahu by stálo napr. pokúsiť sa o záväzné stanovenie úloh pre budúcich výrobcov techniky, prípadne pre vybraných jej užívateľov a podriadiť systém ekonomických a morálnych podnetov potrebám realizácie týchto zámerov.

Výskumno-vývojová činnosť musí tiež prejsť štádiom zintenzifikovania svojej práce. Pri ňom nepôjde len o koncentráciu síl a prostriedkov na rozhodujúce úlohy národného hospodárstva, ale aj o to, aby spoločenským zámerom efektívneho využívania prostriedkov vynakladaných na výskum a vývoj bol prispôsobený tiež režim hospodárenia výskumných organizácií a hospodárskeho riadenia podnikov.

V investičnej oblasti päťročný plán predpokladá, že podiel nových investícií na použiteľnom národnom dôchodku sa bude v jednotlivých rokoch päťročnice pohybovať medzi 29,4 - 29,8 % a že vo svojej podstate zhruba zostane stabilný. V otázke investícií však nie je rozhodujúci len objem, ale ich zameranie a spôsob zabezpečenia ich realizácie.

Pokiaľ ide o smer investičnej politiky, sú si výbory vedomé toho, že určené prostriedky nemôžu úplne vyriešiť a pokryť celý rad požiadaviek výrobnej a nevýrobnej sféry, vrátane požiadaviek na úseku školstva a zdravotníctva a pod. V danej chvíIi predstavuje investičná oblasť najslabší článok našej ekonomiky. Vývoj v tejto oblasti nie je ešte ani zďaleka jednoznačný, a to ani po zásahoch urobených na upevnenie disciplíny. Negatívnym javom je najmä nedodržiavanie časových plánov výstavby niektorých hospodársky významných stavieb: stále ešte dochádza k oneskorenému uvádzaniu stavieb do prevádzky, ktoré dosahuje 6 až 12 mesiacov. Pri významných stavbách sa prikročilo k vypracovaniu záväzných režimov slúžiacich na zabezpečenie hladkého priebehu výstavby. Pri ich kontrole sa však zisťuje, že pre rozpory alebo výhrady tej alebo onej strany nie sú stanovené režimy uvádzané do života. Závažnou požiadavkou plánu je preto zhospodárnenie investičného cyklu, spojené so znižovaním rozsahu rozostavanosti a so skrátením priemernej lehoty výstavby z 5,5 na 3,5 roky.

Vážnou podmienkou realizácie úloh plánovaných v oblasti investícií je zabránenie ďalšiemu rastu ich nákladov. Pritom nejde len o realizáciu určeného objemu investícií, ale aj o skutočnosť, že ak sa zdražia investície a nedosiahnu sa v dokončených investíciách plánované parametre, znesnadní to dosiahnutie nižších nákladov i na ostatné výrobky, s ich pomocou zabezpečované a plniť tak záväzné úlohy.

K tomu, aby sa zastavil nadmerný vzrast investičných nákladov, smerujú niektoré prijaté regulačné opatrenia, ktoré sledujú zámer uviesť spoločenský záujem do súladu s predstavami investorov a dodávateľov prác a ktoré napríklad požadujú, aby pri stavbách stanovených ako záväzné úlohy projektová príprava, otázky dodávateľského zabezpečenia a zabezpečenia pracovných síl i finančných prostriedkov, ako aj záväzné režimy výstavby boli doriešené do určitej lehoty ešte pred začatím vlastných prác. Zatiaľ bolo treba v pláne za daného stavu vecí rátať s určitou rezervou na prípadný rast investičných nákladov, ak by sa ani prijatými opatreniami nepodarilo zastaviť ďalšie vzrastanie nákladov na investície.

Pokiaľ ide o zahraničný obchod, ukazujú zámery plánu a podmienky jeho realizácie na kvalitatívne novú etapu v rozvoji zahraničného obchodu.

Túto etapu charakterizuje jednak váha podielu zahraničného obchodu na zabezpečovaní efektívneho rozvoja národného hospodárstva, ktorú bude predstavovať jeho vplyv na presadenie jeho dynamického rozvoja technicky a ekonomicky progresívnych priemyslových odborov a výrobných programov, jednak zámer upevniť úlohu ČSSR v medzinárodnej deľbe práce, a to v prvom rade v rámci socialistického spoločenstva.

Plán to vyjadruje tak, že oproti tempu rastu národného dôchodku o 28 % predvída zvýšenie obratu výmeny tovarov so socialistickými krajinami o 46,7 % a s kapitalistickými štátmi o 30 %. Pritom v oblasti socialistických krajín predpokladá rozvíjanie kvalitatívne vyšších foriem deľby práce, a to najmä zo Zväzom sovietskych socialistických republík. Znova pritom potvrdzuje, že táto základná ekonomická orientácia je naďalej pre nás ekonomickou nevyhnutnosťou a že sa opiera o zhodu základných politických, sociálnych a ekonomických záujmov.

Túto problematiku osobitne posúdili niektoré výbory, keď sa oboznamovali s výhľadom na zdokonalenie a prehĺbenie socialistickej ekonomickej integrácie členských štátov RVHP, ktorá bola predmetom ich samostatného zasadnutia. Ukázalo sa pritom, že vážna a zodpovedná spolupráca si vyžiada z našej strany presné plnenie záväzkov, ktoré na seba vezmeme a pre ktoré musí vykonávací plán rezervovať potrebný priestor a prostriedky.

Z hľadiska potrieb zahraničného obchodu a integračných zámerov sa stane strojárstvo vývozným odvetvím najdynamickejšie sa rozvíjajúcim. Jeho náročnú úlohu musí pomôcť zabezpečiť predovšetkým priorita rozvoja vybraného okruhu strojárskych výrobkov. Z menšej časti bude zvýšenie vývozu spočívať na zabezpečení rozvoja príslušného odvetvia spotrebného priemyslu.

Dôležitým kvalitatívnym prvkom celej tejto vývoznej koncepcie je, že sa zvýšením vývozu v oboch týchto skupinách má vyplniť medzera, ktorá vzniká z potenciálne nižších rozvojových možností vývozu výrobkov metalurgie, palív a poľnohospodárskych produktov, kde otvorenou otázkou zostáva najmä problém efektívnosti vývozu niektorých produktov.

Pokiaľ ide o úlohy v dovoze, vyjadruje plán výrazný predstih úloh vývozu pred dovozom, motivovaný potrebou zabezpečovania dlhodobého vyrovnaného a celkove skonsolidovaného stavu našej platobnej bilancie vo vzťahoch k socialistickým krajinám a kapitalistickým štátom. Predpokladá to však sústavné úsilie o dosiahnutie výrazných úspor, hlavne v spotrebe všetkých druhov palív, energie, surovín a materiálov a aj premyslenejšiu náplň dovozov spotrebného tovaru a predovšetkým splniť zámer, aby sa prírastok spotreby základných druhov potravín v podstate zabezpečil prírastkom z vlastnej poľnohospodárskej produkcie.

V súvislosti s dovozom strojov a zariadení a s jeho rastom treba sa zmieniť o tom, že realizácia týchto vysokých dovozných úloh by nemala viesť v tejto päťročnici k tomu, že dovezené stroje a zariadenia nebudú včas a v plnom rozsahu zaraďované do výrobného procesu, najmä pre nedostatky v investičnej výstavbe.

Rozprava tiež ukázala, že na zvládnutie náročných úloh zahraničného obchodu sa musí zdokonaliť aj spôsob plánovania, pokiaľ ide o kapitalistické štáty, a viac rešpektovať špecifické otázky tohto trhu a že sa musí zdokonaliť aj systém prognóz a využívania kvalitných tovarových a teritoriálnych koncepcií. Bude tiež potrebné dospieť k tomu, aby sústava nástrojov hospodárskej politiky v zahraničnom obchode, hlavne ekonomických nástrojov a pravidiel hmotnej zainteresovanosti podnikov zahraničného obchodu i výroby jednoznačne podporovala u oboch partnerov dosiahnutie spoločenských cieľov vyjadrených v päťročnom pláne.

Nemenšiu pozornosť venovali výbory aj iným odvetvovým problémom. Pri rokovaní o úlohách plánu v oblasti palív a energie zdôraznili najmä, že treba urobiť ešte celý rad opatrení na zabezpečenie plánovaných úloh a že ich realita bude podmienená dobrou súčinnosťou orgánov, ktoré sa budú podieľať na rozvoji palivo-energetickej základne.

Pri rokovaní o úlohách plánu v oblasti hutníctva a strojárstva poukázali výbory hlavne na to, že sú ešte otvorené niektoré problémy realizácie úloh plánu, ktoré sa týkajú najmä zámerov súvisiacich so štrukturálnou premenou dodávok i s rozmiestnením pracovných síl a že si zabezpečenie plánovaných úloh vyžiada aj tu značnú súčinnosť a pomoc od centrálnych orgánov a národných výborov.

V otázke rozvoja dopravy bolo odporúčané venovať pozornosť predovšetkým problémom zvyšovania kultúry cestovania v dopravných prostriedkoch a na staniciach, vývoju štruktúry zamestnancov dopravy a ich rozmiestneniu v súlade s potrebami dopravy, ako aj otázke mechanizácie a automatizácie namáhavých prác a zvyšovaniu bezpečnosti i hospodárnosti dopravy. Pokiaľ ide o rozvoj základnej poľnohospodárskej výroby, ukázali výsledky v tejto oblasti, čo znamená uplatňovanie socialistických výrobných vzťahov a moderných foriem poľnohospodárskej výroby. Bolo preto zdôraznené, že treba naďalej rozvíjať osvedčené formy. Úlohy rozvoja vyžadujú, aby sa zamedzilo ďalšiemu úbytku poľnohospodárskej pôdy a aby sa dokázalo čo najefektívnejšie využívať tento fond. Znamená to najmä prehĺbiť koncentráciu a špecializáciu výroby ako základný predpoklad rozvoja poľnohospodárskej výroby na kvalitatívne vyššej úrovni, vytvoriť podmienky pre široké uplatnenie chemizácie, pre obmenu osív a sadív a urýchlene realizovať vedeckotechnické poznatky i moderné technologické postupy umožnené dodávkou príslušných mechanizmov z komplexnej sústavy poľnohospodárskych strojov.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, napriek tomu, že výbory hodnotia plán piatej päťročnice ako vyvážený a reálny, treba rátať s tým, že budú vznikať a v praxi už aj vznikajú určité problémy pri jeho dovedení až do podnikovej sféry. Príkladmo by som chcel poukázať na dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ktoré sa v podnikoch chápu podľa ich predstáv v rozpore s tým, čo ustanovuje plán. Je nutné, aby sa nielen štátne plánovacie orgány, ale aj ostatné články riadenia účinne podieľali na vyjasnení a na dovedení zámerov plánu až na podnikovú úroveň a aby pôsobili k tomu, aby sa jeho hlavné ciele zabezpečili v daných proporciách. Je to dôležitý predpoklad pre to, aby Federálne zhromaždenie mohlo ako jednu zo svojich prvých úloh konštatovať, že záväzné úlohy piatej päťročnice a úlohy určené orientačnými ukazovateľmi ďalšieho rastu efektívnosti národného hospodárstva boli zabezpečené v plánoch podnikov, výrobno-hospodárskych jednotiek a národných výborov.

Pokiaľ ide o návrh zákona, poukazovalo sa vo výboroch na to, že sa v znení zákona uvádza pomerne malý počet číselných úloh. K tomu uvádzam, že koncepcia zákona bola poňatá tak, aby bol zákon záväznou direktívou pre činnosť príslušných orgánov všetkých stupňov po celú päťročnicu a aby vymedzoval určitý priestor orgánom riadenia pri riešení problematiky vykonávacích plánov. Priestor, ktorý takto vzniká, bol označený za dostatočný na zabezpečenie základných cieľov plánu, pričom to hlavné je v obmedzenom obsahu ukazovateľov vyjadrené v zákone.

Na záver mi dovoľte konštatovať, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, že všetky výbory Snemovne ľudu schválili návrh zákona o piatom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva do roku 1975. Preto ako spoločný spravodajca týchto výborov navrhujem Snemovni ľudu, aby schválila tento zákon v zmysle spoločnej správy výborov.

Předseda FS prof. dr. Hanes: Ďakujem poslancovi Slobodovi za zpravodajskú správu prednesenú za všetky výbory Snemovne ľudu.

Spravodajskú správu výborov Snemovne národov prednesie spoločný spravodajca poslanec Ing. Vladimír Ptáček. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Zpravodaj poslanec ing. V. Ptáček: Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, dovolte, abych jako společný zpravodaj výborů Sněmovny národů vyslovil úvodem souhlas s vývody a zprávou poslance ing. Slobody k návrhu zákona o pětiletce. Nechci opakovat popřípadě dále rozvádět jeho vývody, ale naopak v pokračování na podanou zprávu vyjádřit se k dalším otázkám, o kterých se ve výborech diskutovalo, které se týkají zvláště zajištění podmínek růstu životní úrovně obyvatelstva, dále vztahů hmotných a finančních procesů a některých otázek řízení.

Především bych se ve své zprávě chtěl zabývat jedním z faktorů, který podmiňuje jak růst efektivnosti národního hospodářství, tak růst životní úrovně a který představuje skutečně racionální využívání existujících zdrojů pracovní síly a to zvláště z hlediska její schopnosti a růstu kvalifikace, stejně tak jako z hlediska jejího správného odměňování. Rozprava ve výborech ukázala, že pro úspěšné plnění záměrů 5. pětiletky se může rozhodujícím faktorem ukázat jak otázka hospodaření pracovní silou v pracovním procesu, tak i vytváření příznivého ovzduší pro dobrou a svědomitou práci, které by omezily nadměrný pohyb pracovních sil, resp. vytvářely vhodné životní a pracovní podmínky, a to zvláště v případech ekonomicky činných žen.

Přitom bylo zdůrazněno, že uváděná skutečnost by měla nalézt svůj odraz i v budoucí mzdové praxi, ve které by mělo být skončeno s líbivou politikou, která principiálním požadavkům dalšího kvalitativně vyššího rozvoje národního hospodářství rozhodně neodpovídá, a výrazně odlišit odměnu za dobrou a za nekvalitní práci, popřípadě využívat fond pracovní doby tak, aby posilováním hmotné zainteresovanosti ve výsledcích práce byl příznivě ovlivňován další rozvoj naší ekonomiky.

V této souvislosti musíme proto žádat výhledové přebudování celé soustavy základních mezd, uplatnění účinnějších mzdových forem, které budou významnou a neoddělitelnou součástí úspěšné realizace úkolů pětiletého plánu.

Politika mezd zůstane v 5. pětiletce úzce napojena na vývoj národního hospodářství. Znamená to také, že budou-li i hmotné úkoly v rozvoji naší ekonomiky plněny, jak to plán předpokládá a bude-li současně stát zabezpečovat odpovídající vzestup produktivity práce, jejíž růst se předpokládá např. v průmyslu 30 %, ve stavebnictví 32 %, a neměly by být v žádném případě dosahovány nějakým pohybem cen, jeví se reálné, že bude moci být dosaženo růstu mezd v národním hospodářství o 2,7 až 2,8 % ročně, resp. nominálně na 2254 Kčs v roce 1975 při současné maximální stabilitě maloobchodních cen.